Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2012

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 7Er/140/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5407201337
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Hucík
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2012:5407201337.2

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, proti povinnému: J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K., Ľ.. Š. XXXX/XX, v konaní o
vymoženie pohľadávky v sume 824,54 eur s príslušenstvom, trov základného konania a trov exekúcie,
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a.

Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

O trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 29.05.2012 podaným na tunajšom súde zaručeným elektronickým podpisom dňa
31.05.2012, oprávnený navrhol zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie doposiaľ vedenej
voči povinnému súdnym exekútorom Mgr. Mariánom Kráľom, Exekútorský úrad v Dolnom Kubíne,
Radlinského č. 47, poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava,
Záhradnícka 62.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „EP“), oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora.

Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len

„ O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.Súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by
exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom.

Okresný súd Dolný Kubín preštudovaním pripojeného spisu rozhodcovského súdu č. SR 4346/06 mal
preukázané, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 07.03.2006 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX (ďalej
len „zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 20.000,- Sk. Povinný sa
zaviazal splatiť poskytnutý úver spolu s príslušným poplatkom vo výške 12.800,- Sk v ôsmich mesačných
splátkach po 4.100,- Sk. Súčasťou zmluvy boli „Všeobecné podmienky poskytnutia úveru“ (ďalej len

„všeobecné podmienky“). Z pripojeného spisu rozhodcovského súdu vyplýva, že oprávnený podal dňa
05.09.2006 na rozhodcovský súd návrh na začatie rozhodcovského konania o zaplatenie 24.840,- Sk
s prísl., keďže povinný si neplnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, čím sa dostal do omeškania s
úhradou dlžnej sumy. Rozhodcovský súd rozhodol o podanom návrhu rozhodcovským rozsudkom č. SR
4346/06 zo dňa 02.10.2006 tak, že zaviazal povinného v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku
zaplatiť oprávnenému sumu 24.840,- Sk, úrok z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 24.600,- Sk

od 22.06.2006 do zaplatenia a trovy konania vo výške 6.578,- Sk. Rozhodcovský rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 13.11.2006 a vykonateľnosť dňa 16.11.2006.
Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostíjesúdvdanomprípadetohonázoru,ževzťah,ktorývznikolna
základezmluvyuzavretejmedzioprávnenýmapovinným,jevzťahomspotrebiteľským.Súdjednoznačne
konštatuje, že povinný mal pri uzavieraní zmluvy s oprávneným postavenie spotrebiteľa.

V čase uzavretia zmluvy (07.03.2006) základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval
Občiansky zákonník.
V zmysle § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. v znení platnom do 31.12.2007 (ďalej len „Obč. zák.“)
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej

stranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu
na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 2 Obč. zák.). Spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Obč. zák.). V zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák.

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 4 Obč. zák.).
Neprijateľné zmluvné podmienky boli obsiahnuté v ust. § 53 ods. 3 Obč. zák., pričom zákonom č.
568/2007 Z.z. (účinným od 01.01.2008) bol výpočet neprijateľných zmluvných podmienok rozšírený o.i.

o ustanovenie, podľa ktorého sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve
považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučné v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb.
v platnom znení).
V zmysle § 879j zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne

vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
V čase uzavretia zmluvy (07.03.2006) rovnako aj zákon č. 634/1992 Zb. upravoval vzťahy upravené
„spotrebiteľskou zmluvou“, ktorou sa podľa tohto zákona rozumie „zmluva uzavretá podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že

sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje“ (§ 23a ods. 1 cit. zák.).
Nekalá podmienka je taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola

navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS).
Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci bola daná na základe zmluvy medzi
oprávneným a povinným, ktorú uzavreli dňa 07.03.2006, ktorej obsahom bola o.i. aj rozhodcovská
doložka.

Súd preskúmal povahu rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky zmluvy uzavretej medzi
oprávneným a povinným, ktorá bola uvedená vo všeobecných podmienkach. V zmysle čl. 17
všeobecných podmienok sa oprávnený s povinným dohodli na rozhodcovskej doložke, podľa ktorej
„všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budúriešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.
so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca

zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o

rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

Z uvedenej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bola založená príslušnosť rozhodcovského súdu,
vyplýva, že povinný bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde. Takáto
rozhodcovská doložka, ktorá jednoznačne znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, v prípade začatia konania na rozhodcovskom súde z vôle oprávneného, však rozhodne
bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodcovskú doložku si povinný nevyjednal a nemal na
výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola povinným osobitne vyjednaná a
núti povinného neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tejto súvislosti navyše súd

poznamenáva, že čitateľnosť rozhodcovskej doložky je zjavne znížená, keďže táto je písaná malými
písmenami.
Oprávnený nijakým spôsobom nepreukázal, že poskytol povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej
doložky, keďže táto bola súčasťou všeobecných podmienok. Povinný mal teda len možnosť buď
odmietnuť službu alebo ju prijať so všeobecnými obchodnými podmienkami.

Aj napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník konkrétne neobsahoval ustanovenie,
na základe ktorého by dojednaná rozhodcovská doložka medzi zmluvnými stranami, na základe ktorej
by prípadné spory mali byť riešené výlučne v rozhodcovskom konaní, bola neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku uzavretú medzi oprávneným a povinným ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami platila aj

pred 01.01.2008, a to prostredníctvom právnych predpisov, ktoré takéto zmluvné podmienky vypočítavali
nie taxatívne, ale demonštratívne (napr. Občiansky zákonník, smernica Rady č. 93/13/EHS).
Je zjavné, že v danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve

neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák. a čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/
EHS neplatná.
Súd má za to, že exekúcia je v danom prípade nedôvodná v celom rozsahu, keďže sa v predmetnej
exekučnej veci vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení.

Na základe vyššie uvedených skutočností, s poukazom na absenciu materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, súd postupoval v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) EP, keď najskôr vyhlásil exekúciu
za neprípustnú, a následne exekúciu zastavil. V tejto súvislosti súd napokon konštatuje, že okresný
súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania. Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po

stráne formálnej a materiálnej. V prípade, ak bude exekúcia podľa exekučného titulu, ktorý nespĺňa
tieto požiadavky, nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená
(R-58/1997).
Vzhľadom na zistené skutočnosti, keď súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie, ktorá začala na návrh
oprávneného a jej následnom zastavení, súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora

nevyhovel, nakoľko zmena súdneho exekútora v tomto štádiu exekúcie je už neúčelná a preto návrhu
oprávneného nemohol vyhovieť.O trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie, rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie
vždy p r í p u s t n é (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia
tohto uznesenia v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.