Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Sláviková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/97/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613208617
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2014:2613208617.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa: CEE COLLECT
FUND1LTD,sosídlomAgiouNikolaou,67-69,1stfloor,Flat/Office103,Egkomi,2408,Nikózia,Cyprus,
HE 308237, právne zast.: BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava
proti odporkyni: C. F.Ó., nar. XX.X.XXXX, bytom R.. Y. XXXX/XXX, XXX XX L., št. občan SR, o zaplatenie
274,63 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a.
Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 27.8.2013 domáhal, aby súd
zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 274,63 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne
zo sumy 274,63 € od 23.8.2013 do zaplatenia, náhrady trov právneho zastúpenia a trov konania, keďže
právny predchodca navrhovateľa, Všeobecná úverová banka, a.s., a odporkyňa uzatvorili dňa 13.7.2005
zmluvu č. 008108501120705, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni
úver vo výške 25 000,- Sk (829,85 €). Odporkyňa poskytnutý úver nesplácala riadne a včas. Ku
dňu 14.5.2013 právny predchodca navrhovateľa evidoval voči odporkyni pohľadávku vo výške 639,21 €.
Navrhovateľ si z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania uplatnil v konaní len nárok na zaplatenie
istiny vo výške 274,63 € a zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z istiny.
Následne tunajší súd návrhu navrhovateľa vyhovel a to platobným rozkazom, č. k. 11Ro 287/2013 - 48
zo dňa 8.11.2013. Proti tomuto platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podala odporkyňa
odpor, čo malo za následok zrušenie platobného rozkazu ex lege a vytýčenie pojednávania vo veci.
Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, právny zástupca svoju a
navrhovateľovu neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v ich neprítomnosti. Súd
v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Odporkyňa sa zúčastnila
hlavného pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytnutí flexipôžičky č. 008108501120705, prehľadom histórie
transakcií na úverovom účte 6003575421/0200, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.8.2012,
písomným vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 29.10.2013, 24.7.2014, výzvou k úhrade
dlžnej sumy zo dňa 23.8.2012, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.8.2012, oznámenímo začatí súdneho konania zo dňa 29.10.2012, predžalobnou výzvou zo dňa 13.3.2013, predžalobnou
výzvou - návrhom na mimosúdne vyrovnanie pohľadávky so zľavou zo dňa 14.5.2013, odporom
odporkyne, výsluchom odporkyne, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
Právny predchodca navrhovateľa, Všeobecná úverová banka, a.s., uzatvorila s odporkyňou dňa
13.7.2005 Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky č. 008108501120705, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám
- občanom. Súd mal z uvedenej zmluvy preukázané, že právny predchodca navrhovateľa poskytol
odporkyni úver v sume 25 000,- Sk /829,85 €/. Úver sa odporkyňa zaviazala zaplatiť v 60 mesačných
splátkach po 647,14 Sk (21,48 €). Dátum prvej splátky bol 13.8.2005 a poslednej splátky dňa 13.7.2010.
Ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 10,92 %. Celkové náklady dlžníka predstavovali
sumu 41 978,30 Sk (1 393,42 €), z toho istina 25 000,- Sk (829,85 €) a úroky s poplatkami 16 978,30
Sk (563,58 €).
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.8.2012 uzatvorenou medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a navrhovateľom mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa postúpil
pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní na navrhovateľa spolu s príslušenstvom pohľadávky.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.8.2012 právny predchodca navrhovateľa oznámil
odporkyni postúpenie pohľadávky na navrhovateľa.
Keďže odporkyňa si svoj záväzok neplnila, tak navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy,
a to výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.8.2012, oznámením o začatí súdneho konania zo dňa
29.10.2012, predžalobnou výzvou zo dňa 13.3.2013 a predžalobnou výzvou - návrhom na mimosúdne
vyrovnanie pohľadávky so zľavou zo dňa 14.5.2013.
Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 29.10.2013 a 24.7.2014 vyplýva, že
žalovaná suma predstavuje výšku istiny pohľadávky. Odporkyňa sa prvýkrát dostala do omeškania s
úhradou 5. mesačnej anuitnej splátky dňa 14.12.2005. Odporkyňa od dňa 13.7.2005 (dátum poskytnutia
úveru) do dňa 24.7.2014 uhradila 40 mesačných splátok vo výške 1 119,77 €. Odporkyňa mala od
13.8.2005 (dátum prvej mesačnej splátky) do 13.7.2010 (dátum poslednej mesačnej splátky) uhradiť
celkovo 60 splátok. Od dňa 4.1.2012 odporkyňa neuhradila navrhovateľovi ani právnemu predchodcovi
navrhovateľa žiadnu splátku. Uhradená suma 1 119,77 € bola započítaná na istinu vo výške 555,22 €,
v sume 564,55 € na príslušenstvo, z toho 58,20 € na základné úroky a 506,35 € na ostatné poplatky.
Suma 274,63 € predstavuje rozdiel medzi skutočne čerpanou výškou finančných prostriedkov zo strany
odporkyne a sumou započítanou na istinu.
Odporkyňa vo svojom odpore doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.11.2013 uviedla, že sa odvoláva proti
rozhodnutiu zo dňa 8.11.2013, pretože nemá žiadnu finančnú hotovosť. Odporkyňa je dôchodkyňa a
jej starobný dôchodok je vo výške 266,97 €. Keď pracovala, tak si svoje záväzky platila. Odporkyňa
požiadala o splácanie v splátkach vo výške 20,- € mesačne.
Z výsluchu odporkyne vyplynulo, že by na podanom odpore už ani netrvala, pretože dcéra jej prisľúbila,
že jej so splácaním pomôže. Pokiaľ odporkyňa pracovala, tak vždy riadne platila, teraz je bez príjmu,
má vážne zdravotné problémy a dlh nemôže zaplatiť naraz ale len v splátkach. Pripustila, že si zobrala
z VÚB v minulosti úver a mohlo to byť v roku 2005. Z VÚB si zobrala viac pôžičiek a vždy ich platila, len
potomochorelaazostalabezpríjmu.Terazpoberádôchodok272,-€,bývaudcéry,ktorejmusíprispievať
na spoločnú domácnosť sumou asi 120,- € mesačne. Na lieky dopláca každých 1,5 mesiaca asi 30,-
€, keďže má problémy so štítnou žľazou, vysoký krvný tlak, osteonémiu a viacero diagnostikovaných
ochorení. Navrhovateľ jej posielal výzvy na zaplatenie, odporkyňa chcela splácať dlh, ale ani po 20,- €
mesačne ho nezvládala splácať.
Zmluva o poskytnutí flexipôžičky, z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená
v § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm.d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného
zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže odporkyňa uzavrela predmetnú zmluvu
ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahuje aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na
účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej
forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zák. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť
spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ
poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.
Osobitným právnym predpisom je zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (konkrétne ustanovenia §
52 až 60).
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.
Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 397 obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrhu navrhovateľa
nie je možné vyhovieť a je potrebné ho zamietnuť. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporkyňou vznikol na základe Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. 008108501120705
zo dňa 13.7.2005 úverový vzťah. Predmetnú úverovú zmluvu uzatvoril právny predchodca navrhovateľa
s odporkyňou podľa § 497 Obchodného zákonníka a zároveň je potrebné na danú zmluvu aplikovať
zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže odporkyňa uzatvárala zmluvu ako spotrebiteľ.
Občiansky zákonník účinný v čase uzavretia zmluvy zaraďoval medzi spotrebiteľské zmluvy kúpnu
zmluva, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. účinný v čase uzavretia zmluvy stanovil, že na všetky
spotrebiteľské zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách obsiahnuté v
Občianskom zákonníku. Keďže zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od
1. mája 2014, ktorý je špeciálnym zákonom vo vzťahu k Občianskemu zákonníka a má pred ním
prednosť, zaviedol povinnosť súdu prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských zmluvách ex offo, tak
súd musel posúdiť či pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná. Je nutné poukázať na to, že uvedený
zákon neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k uvedenému zákonnému ustanoveniu a preto je
ho potrebné aplikovať s účinnosťou od 1. mája 2014 vo všetkých konaniach. Úver sa odporkyňa
zaviazala zaplatiť v 60 mesačných splátkach po 647,14 Sk (21,48 €) pričom dátum prvej splátky
bol 13.8.2005 a poslednej splátky dňa 13.7.2010. Zo spisu nevyplývajú skutočnosti, že by došlo k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa
ich zročnosti, teda nasledujúci deň po dni, na ktorý bola stanovená splatnosť danej splátky. Posledná
splátka bola splatná dňa 13.7.2010 a premlčacia doba začala plynúť dňa 14.7.2010. Vzhľadom na
to, že ide o spotrebiteľský vzťah, tak súd dĺžku premlčacej doby posudzoval podľa Občianskeho
zákonníka, keďže Občiansky zákonník stanovuje všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorá je
pre spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia ako všeobecná štvorročná premlčacia doba obsiahnutá v
Obchodnom zákonníku. Trojročná premlčacia doba teda v prípade poslednej splátky uplynula dňa
14.7.2013. Navrhovateľ si uplatnil právo na súde podaním návrhu dňa 27.8.2013, teda návrh podal
v dobe, kedy pohľadávka navrhovateľa už bola premlčaná a aj keď právo navrhovateľa na úhradu
pohľadávky nezaniklo, tak súd mu toto právo v súdnom konaní nemôže priznať a návrh navrhovateľa
preto zamietol v celom rozsahu.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej
odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadne trovy konania neuplatnila.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, dvojmo.
Základnýmináležitosťamiodvolaniasú:všeobecnénáležitosti(Zpodaniamusíbyťzjavné,ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.