Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/8/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109231119
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8109231119.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouMgr.AlenouPavelekovou,vprávnejvecižalobcu:N.I.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom X., J.. N.. S. XX, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Karabášom, advokátom so sídlom
Sabinov, ul. Ružová 10, proti žalovanému: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., W.. Š. XX, za účasti
vedľajšieho účastníka KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, so
sídlom Bratislava, ul. Štefanovičova 4, o zaplatenie 2.594,63 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 528,34 eur od
5.6.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a ,

v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu z a m i e t a ,

žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 59,07 eur v lehote
do troch dní od právoplatnosti to rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.12.2009 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol o uložení
povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 2.594,63 eur, spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od

10.5.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia 1.6
TOUR, evidenčné číslo: N.-XXX M., pričom dňa 23.2.2009 spôsobil žalovaný dopravnú nehodu, z
ktorej bol uznaný vinným na základe rozhodnutia o priestupku OR PZ v Prešove, ODI v Sabinove, č.p.
ORP-P-125/DI-SB-2009. Pri tejto dopravnej nehode spôsobil žalovaný žalobcovi na jeho motorovom
vozidle okrem iného škodu vo výške 2.524,63 eur, pričom výška škoda predstavuje hodnotu takzvanej

majetkovej ujmy a to znehodnotenie pomerne nového motorového vozidla karosárskou opravou a to
jej vyrovnaním na stolici a následným lakovaním poškodených resp. vymenených častí vozidla. Výška
škoda bola ustálená znaleckým posudkom F.. N. Q. Č.. XX/XXXX zo dňa 14.4.2009 listom zo dňa
22.4.2009, požiadal žalobca žalovaného na úhradu predmetnej sumy, ktorú do dňa podania žaloby
žalovaný neuhradil.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.2.2012 č.k. 12C 8/2010-143, proti ktorému v časti výroku o

uložení povinnosti žalovanému zaplatiť 9,25 % - ný úrok z omeškania zo sumy 528,34 eur od 15.2.2009
do zaplatenia a proti výrokom o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
vedľajší účastník. O tomto odvolaní rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 24.1.2013 č.k.
7Co 133/2012 - 161, ktorý zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti o uložení povinnosti žalovanémuzaplatiť 9,25 % - ný úrok z omeškania zo sumy 528,34 eur od 15.2.2009 do zaplatenia ako aj vo výroku
o trovách konania. Odvolací súd poukázal na to, že v danom prípade rozhodnutie o priznanom úroku
z omeškania neobsahuje žiadne zdôvodnenie týkajúce sa tohto príslušenstva pohľadávky vyplývajúce

z ustanovenia § 121 ods. 3 OZ. Uložil súdu prvého stupňa podrobne zdôvodniť svoje rozhodnutie vo
vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania zo sumy 528,34 eur.

Súd prvého stupňa vytýčil termín pojednávania opätovne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to
s s návrhom, znaleckým posudkom č. 22/2009 znalca F.. N. Q., pokusom o zmier, výzvou znaleckým

posudkom F.. S. X. Č.. X/XXXX, vyjadrením vedľajšieho účastníka k znaleckému posudku, písomným
stanoviskom k znaleckému posudku F.. N. Q. zo dňa 21.11.2011, vyjadrením znalca F.. S. X. k
znaleckému posudku F.. N. Q. zo dňa 1.2.2012 a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový
stav.

Keďže v danej právnej veci sa uznesenie Krajského súdu Prešov týkalo v zrušujúcej časti príslušenstva

pohľadávky pozostávajúceho z úroku z omeškania a náhrady trov konania, súd opätovne oboznámil
listinným dôkazom pokusom o zmier, výzvou zo dňa 22.4.2009, ktorou žalobca vyzval žalovaného na
úhradu škody vo výške 2.524,63 eur spolu s úhradou odmeny pre znalca z odboru cestná doprava vo
výške 70,- eur v lehote pätnástich dní na adresu trvalého pobytu žalobcu s tým, že v prípade, ak nebude
celá úhrada v lehote pätnástich dní t. j. do 9.5.2009 uhradená, celú záležitosť bude riešiť súdnou cestou.

V žalobnom návrhu žalobca žiadal zaplatiť na žalovanom úrok z omeškania 9,25 % od 10.5.2009 do
zaplatenia.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.5.2013 č.k. 12C 8/2010 - 168 tak, že

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 528,34 eur od
30.12.2009 do zaplatenia, žalovanému náhradu trov konania nepriznal, v prevyšujúcej časti uplatneného
úroku z omeškania žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania vo výške 59,07 eur. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, pričom navrhol rozsudok
súdu 1. stupňa zmeniť tak, aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úroky z omeškania od 10.5.2009

do zaplatenia prípadne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa.

Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vrátil vec na ďalšie konanie
uznesením zo dňa 24.2 2014 č.k. 7Co 159/2013 - 185, poukazujúc na to, že v danom prípade súd
vydal nepreskúmateľné rozhodnutie a účastníkovi odňal možnosť v odvolacom konaní riadne brániť

svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko bolo problematické zaujímať stanoviská nezrozumiteľnému
a nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu a uložil súdu prvého stupňa podrobne vypočuť účastníkov
konania k okolnostiam týkajúcim sa doručovania a prevzatia výzvy na náhradu škody zo dňa 22.4 2009
a za predpokladu, že, ak sa žalobcovi nepodarilo hodnoverne preukázať doručenie výzvy žalovanému
pred dňom 4.6.2009 za deň jej doručenia bude potrebné považovať deň 4. 6. 2009.

Vzhľadom na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu súd prvého stupňa vytýčil termín pojednávania
na, ktorom podrobne vypočul žalobcu a žalovaného pričom zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca uviedol, že výzva zo dňa 22.4.2009 bola žalovanému doručovaná prostredníctvom jeho

právneho zástupcu, pričom nemá k dispozícii podací lístok ohľadom preukázania fyzického doručenia
tejto výzvy žalovanému a žalovaný uviedol, že si pamätá na výzvu t. j., kedy mu presne bola doručená.
Mal vedomosť o tom, že na túto reagoval s časovým odstupom avšak presne uviesť nevedel, následne
oslovil poisťovňu.

Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov(ďalejlenOZ)príslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,poplatokzomeškania
a náklady spojené s jej uplatnením.

Podobne ako pri príslušenstve veci možno hovoriť o príslušenstve práva. O príslušenstve práva

možno hovoriť najmä pri pohľadávkach; preto sa občiansky zákonník v obmedzuje na výklad
pojmu príslušenstvo pohľadávky. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok
z omeškania, náklady spojené s jej uplatnením, úroky z omeškania sú majetkovou sankciou za
oneskorené splatenie peňažnej pohľadávky.Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť;, ak ide o

deliteľnéplnenie,môženaodsaodstúpenieveriteľazatýchtopodmienoktýkaťajlenjednotlivýchplnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis

V ustanovení § 517 OZ sú upravené právne dôsledky spojené s omeškaním dlžníka. O omeškanie
s plnením dlhu ide v zásade vtedy, ak dlžník v dobe splatnosti dlhu, prípadne na požiadanie (výzvu)
veriteľa dlh nesplní buď vôbec alebo len sčasti z dôvodov, ktoré možno pričítať. Ak dlžník svoj dlh
riadne a včas nesplní je v omeškaní. Omeškanie dlžníka nastáva tým, že dlžník v stanovenom čase
nezariadi všetko, čo je z jeho strany na splnenie povinnosti potrebné. K omeškaniu dlžníka dochádza

uplynutím doby splatnosti dlhu, ak nie je splatený nielen včas, ale ani riadne. Pre určenie momentu,
do ktorého má dlžník splniť svoj dlh, aby sa nedostal do omeškania je rozhodný čas, dokedy má dlžník
splniť svoj dlh. Časť môže byť presne stanovený dohodou účastníkov zmluvného vzťahu, ustanovený
právnym predpisom pre konkrétne záväzkové vzťahy, určený v rozhodnutí súdu, ustanovený všeobecne
zákonom. Občiansky zákonník neupravuje v súvislosti s nárokom na náhradu škody čas plnenia, ale

treba per analógiam vychádzať z toho, že žalobca je povinný škodu nahradiť prvý deň potom, čo ho
poškodený o splnenie požiadal. Dlžník zodpovedá za omeškanie, ktoré spočíva v jeho subjektívnych
okolnostiach. V prípade čiastočného splnenia dlhu dochádza len k čiastočnému k omeškaniu dlžníka
ohľadne zvyšku dlhu.

Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
Vzhľadom k tomu, že čas plnenia nároku žalobcu na náhradu škody nebol medzi účastníkmi dohodnutý
a ani čas plnenia tohto typu nároku nie je zákonom stanovený a ani nebol určený v rozhodnutí, žalovaný,

bol v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka povinný plniť žalobcovi jeho peňažnú pohľadávku
uplatňovanú titulom náhrady skôr až deň nasledujúci po tom, ako ho žalobca o plnenie požiadal.
Vzhľadom k tomu, že žalobca neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že žalovaného na plnenie jeho záväzku
požiadal, respektíve nebol produkovaný dôkaz, kedy výzva na náhradu škody s určeným termínom
plnenia zo strany žalobcu bezpochyby bola doručená žalovanému. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný

preukázateľne dostal do omeškania, keď podaním datovaným 4.6.2009 odpovedal a požiadal žalobcu
o predloženie znaleckých posudkov, teda až nasledujúcim dňom, súd preto zaviazal žalovaného
povinnosťou zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania od 5.6.2009 vo výške 9 %, čo zodpovedá sadzbe
platnej od 1.1.2009 (nar. vlády 586/2008 Z. z.) odkedy sa zákonná výška úrokov z omeškania počíta
tak, že k základnej úrokovej sadzbe ECB (tzv. hlavné refinančné operácie) sa pripočíta 8 percentuálnych

bodov.
Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, keď zohľadnil skutočnosť, že plný úspech žalobcu v konaní by predstavoval sumu
2.594,63 eur, čistý úspech žalobcu v konaní predstavoval sumu 528,34 eur, percento úspechu
žalovaného vo veci je 59,28 %, pre ktorého určenie bol rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu
žalobcu (t. j. čistý úspech žalobcu v sume 528,34 eur : uplatnené právo predstavujúce sumu

2.594,63 eur = 0,20), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovaného na náhradu svojich účelne
vynaložených trov vo výške 59,28 % vychádzajúc z odčítania úspechu žalovaného (neúspech žalobcu)
79,63 % od jeho neúspechu 20,36 % ( t .j. 79,64 % - 20,36 % = 59,28 %). Nakoľko žalovaný náhradu
trov konania výslovne nežiadal, nebola mu priznaná, i keď inak by mu na ňu vzniklo právo v pomere
59,28 % zo všetkých vynaložených trov.

Vedľajšiemu účastníkovi, ktorý zložil preddavok na znalecké dokazovanie v sume 96,30 eur, vzniklo,
však tak vo vyššie uvedenom pomere právo na náhradu trov vynaložených na znalecké dokazovanie,
čo predstavuje sumu 57,07 eur, ktoré je povinný žalobca nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na jeho účet.Čo sa týka rozhodnutia o trovách konania, súd nepostupoval podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. a to
z toho dôvodu, že nie je úplne pravdivé tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie súdu záviselo od znaleckého
posudku, v danej právnej veci žalobca si uplatnil pôvodne sumu 2.594,63 eur, ktorá vychádzala zo

znaleckého posudku, ktorý pripojil k návrhu (č. listu spisu 12 a odzrkadľuje výšku škody na vozidle),
pričom ako vyplynulo zo skutkového stavu popísaného v žalobe, mal záujem uplatniť si len takzvanú
majetkovú ujmu, takzvané znehodnotenie pomerne nového vozidla karosárskou opravou, a minimálne
už v čase podania žaloby suma o zaplatenie 1481,55 eur nebola dôvodná, čo sa dalo vyšpecifikovať už
zo znaleckého posudku predloženého samotným žalobcom, nakoniec aj hodnota opravy vozidla bola

už uhradená vedľajším účastníkom. Na to postačovalo riadne ozrejmenie si predloženého znaleckého
posudku a pochopenie vo vyčíslení nákladov na opravu a vyčíslení výšky škody na vozidle. Pokiaľ
by, teda v zmysle svojho návrhu a v ňom popísaného skutkového stavu veci a v súlade so svojím
znaleckým posudkom znaleckého posudku žalobca uplatňoval takzvanú majetkovú ujmu, mala byť
správne uplatňovaná suma 874,49 eur. Pričom v čase rozhodovania súdu o trovách konania je
hypotetické uvažovať o tom, či by bolo za takého stavu potrebné ustanovovať znalca súdom a či

by žalovaný, ako aj vedľajší účastník z takto uplatňovanú majetkovú ujmu boli akceptovali. Teda
rozhodnutie súdu nezáviselo výlučne na znaleckom posudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.