Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 1T/143/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213010919
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štift

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1213010919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Štiftom v trestnej veci obžalovaného

T. V., stíhaného pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní v Bratislave dňa 18.2.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný - T. V., nar. XX.X.XXXX V. B. B., trvale bytom B., K. Č.. XXXX/X,

sa uznáva za vinného, že

dňa 15.6.2012 v čase asi o 23.45 h zapríčinil dopravnú nehodu v Bratislave na Ružinovskej

ul. pri zastávke MHD tým, že nerešpektoval dopravné predpisy a spôsobil tak z nedbanlivosti
usmrtenie poškodenej K. V. tým spôsobom, že pri riadení motocykla zn. Suzuki GSX 1300 R, EČV:
BADBOY2, VIN:JS1CK111100103693 po ul. Ružinovskej v smere von z mesta v pravom jazdnom
pruhu neprispôsobil rýchlosť jazdy motocykla svojim schopnostiam a stavu vozovky a v rýchlosti 110
km/h podľa záveru znaleckého posudku č. 27/2012 znalca D.. P. B. z odboru cestnej dopravy a
nesprávnou technikou jazdy zrazil poškodenú K. V. prechádzajúcu po riadne vyznačenom priechode
pre chodcov z pohľadu vodiča motocykla zľava doprava, následkom zrážky utrpela poškodená podľa

záveru znaleckého posudku č. 01/2013 F.. Z. F., X.. a F.. F. E. zranenia nezlučiteľné so životom, a to
úrazovo krvácavý šok pri devastačných poraneniach: roztrhnutí aorty s krvácaním do dutiny hrudnej, pri
zlomenine lebečnej spodiny, pri krvácaní do komorového systému mozgu a pod tvrdú a mäkkú plenu
mozgu, pri pomliaždení pľúc, pri otvorenej zlomenine predkolenia vpravo, zlomenine ľavej ramennej
kosti, pri zlomenine panvy vpravo a pri pomliaždení obličky vľavo, pričom vodič T. V. svojím konaním
porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov tým, že nedal prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku, prechádzal cez priechod
pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť, taktiež porušil ustanovenie § 16 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o

cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov tým, že neprispôsobil rýchlosť jazdy najmä
svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe
vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a tým, že vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac
50 km/h, dychovou skúškou u vodiča alkohol zistený nebol,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona),

čím spáchal

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona.

Za to sao d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j), l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) roky a 9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1 a 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na 7 (sedem) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá nahradiť škodu poškodenému P.. P. V.,
nar. X.X.XXXX V. A., trvale bytom B. B., X. J. Č.. X, v sume 1.714,88 Eur a podľa § 288 ods. 2 Trestného

poriadku sa poškodený so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný T. V. podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že
je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd toto vyhlásenie obžalovaného prijal a podľa
§ 257 ods. 8 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom sa

obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a výrokom
o náhrade škody.

Prijatie vyhlásenia obžalovaného súdom vyplývalo zo skutočností , že
- obžalovaný po zákonnom poučení na všetky otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného

poriadku odpovedal „áno“,
- prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný,
- priznaniu obžalovaného o spáchaní skutku uvedeného v obžalobe zodpovedali aj vykonané dôkazy
v prípravnom konaní.

Na základe toho súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, okrem výsluchu obžalovaného,
výsluchom poškodeného P.. P. V. a prečítaním listinných dôkazov uvedených ďalej.

Obžalovaný T. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ľutuje to, čo sa stalo. Je slobodný, má družku
a štvorročného syna, ktorý je v striedavej starostlivosti na základe dohody medzi ním a družkou, je

podnikateľ v oblasti výpočtovej techniky a mobilných aplikácií, je spoločník a konateľ spoločnosti s
ručením obmedzeným, spláca hypotéku na byt, pričom v tejto súvislosti je založený jeho byt a byt starých
rodičov, ešte má splácať hypotéku 26 rokov.

Poškodený P.. P. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že z udalosti má traumu, ktorá sa nedá ani

vyjadriť slovami, dňom 15.6.2012 sa pre neho a jeho rodinu zastavil čas a už nikdy nemôže byť
tak, ako bolo dovtedy. Z ľudského hľadiska nevie pochopiť, že do dnešného nenašiel obžalovaný v
sebe ani náznak ľudskosti, ani náznak snahy konštatovať, že je mu to ľúto. Poškodený nemá žiadnu
vedomosť o ospravedlňujúcom liste od obžalovaného, žiaden takýto list neobdržal. K náhrade škody
poškodený potvrdil v spise založené listiny ohľadom úhrady nákladov za pohrebný kameň spolu v sume

187.000 Kč, príjmový pokladničný doklad ohľadom cintorínskych poplatkov v sume 100 Eur a faktúru
ohľadom nákladov súvisiacich s pohrebom v sume 951 Eur, tiež poplatky za konzultáciu súvisiacu s
pohrebným kameňom a cestu Banská Bystrica - Praha vo výške 200 Eur, táto suma nie je zahrnutá v
sume 187.000 Kč. Náležitosti náhrobného kameňa ešte nie sú úplne ukončené, nakoľko sa v súčasnosti
vypracováva busta, ktorá v predložených nákladoch nie je zahrnutá, nebola ešte ani vyplatená. K

náhradu nemajetkovej ujmy v sume 50.000 Eur uviedol, že žiadna materiálna či finančná náhrada škody
nemôže nahradiť spôsobenú traumu, ktorú poškodený a jeho rodina v tejto súvislosti prežili. So zosnulou
dcérou žil v spoločnej domácnosti v Banskej Bystrici. Je pravdou, že dcéra pracovala od septembra 2011
ako učiteľka v Bratislave. Cez víkendy však stále, keď nemala nejaké pracovné povinnosti, prichádzala
do Banskej Bystrice a tieto chvíle strávili spoločne. Dcéra, keďže tesne predtým dosiahla titul PhD.,

plánovala v blízkej budúcnosti návrat do Banskej Bystrice, kde pôsobila ako doktorantka a kde sa chcelavenovať ďalej pedagogickej činnosti a práci. Akékoľvek slová, ktoré by vyjadril o vrúcnosti a čistote
svojho vzťahu so zosnulou dcérou, by určite nemohli vystihnúť hĺbku tohto citu a vzťahu tak, ako je to aj
s jeho druhou žijúcou dcérou. Navrhnutá suma, je sumou, ktorá by relatívne, veľmi relatívne vystihovala

tú spôsobenú traumu, nakoľko táto sa nedá vyčísliť.

Obžalovaný k tomu uviedol, že keď získal zo spisu adresu na poškodenú stranu, asi mesiac písal
ospravedlňujúci list, nevie prečo z neznámych dôvodov neprišiel na adresu poškodeného, pričom by sa
chcel ešte raz veľmi ospravedlniť za ten skutok, je mu veľmi ľúto. čo sa stalo. List posielal obyčajnou

poštou, nevrátil sa mu.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd poukazuje na tieto:
- listiny ohľadom náhrady škody (č.l. 201-204) - potvrdenia o uhradení náhrobku P.. P. V. dňa 15.10.2012
sumy 60 tis. Kč (záloha), dňa 10.3.2013 sumy 70 tis. Kč (záloha) a dňa 15.6.2013 sumy 57 tis. Kč
(doplatok), účet cintorínskych poplatkov a príjmový pokladničný doklad zo dňa 28.6.2012 o zaplatení

cintorínskych poplatkov P.. P. V. v sume 100 Eur, faktúra č. 20/12 odberateľa P.. P. V. ohľadom zosnulej
K. V. na celkovú sumu 951 Eur (položky - rakva, čalúnenie, doprava, uloženie a úprava zosnulého v
rakve, manipulácia a príprava rakvy, smútočné oznámenie, hygienický vak) s vyznačením, že faktúra
bola zaplatená,
- evidenčná kartu vodiča obžalovaného (č.l. 275-276) - osem blokových pokút z rokov 2004, 2007

(dvakrát), 2009, 2011, 2012 (trikrát), z toho trikrát pre porušenie ustanovenia o rýchlosti jazdy, jeden
ďalší priestupok z roku 2007, pritom posledný priestupok pre porušenie ustanovenia o rýchlosti jazdy je
zo dňa 26.6.2012 s uložením blokovej pokuty 40 Eur,
- odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 295) - obžalovaný bez záznamu.

Z takto vykonaného dokazovania a zhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnom súhrne mal súd
preukázanú vinu obžalovaného T. V. za žalovaný skutok, keďže je nepochybné, že obžalovaný svojím
konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Nedbanlivostným konaním v čase, mieste

a za okolností uvedených vo vymedzení skutku rozsudku spôsobil smrť K. V. tým, že porušil dôležité
povinnosti ustanovene v § 16 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, podľa ktorých vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky
a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, pričom vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby

bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad a vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou
najviac 50 km/h a v § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, podľa ktorého vodič je povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a
prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť. Uvedené porušenia zákona o cestnej
premávke súd vyhodnotil ako porušenie dôležitej povinnosti, keďže také porušenie má za danej situácie

spravidla za následok nebezpečenstvo pre zdravie ľudí.

Pri uznaní viny súd vychádzal okrem priznania skutku obžalovaným aj z vykonaných dôkazov v
prípravnom konaní, najmä znaleckých posudkov z odvetvia súdneho lekárstva a z odboru cestná
doprava, z výpovede svedkov, najmä B., L. a B. a z listinných dôkazov, najmä zápisnice o obhliadke

miesta činu.

Pokiaľ ide o formu zavinenia, obžalovaný konal formou vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a)
Trestného zákona. Závažnosť konania obžalovaného súd hodnotil podľa kritérií uvedených v § 10 ods.
2 Trestného zákona, pričom obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane pred takým konaním,

ktorým by mohlo byť poškodené ľudské zdravie.

Pri úvahe o druhu trestu a jeho výmere súd vychádzal najmä zo všeobecných zásad uvedených v §
34 ods. 4 Trestného zákona a z účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj z pomeru
priťažujúcich okolností (nezistená žiadna) a poľahčujúcich okolností (priznal sa k spáchaniu trestného

činu a úprimne ho oľutoval a pred spáchaním trestného činu viedol riadny život) podľa § 38 Trestného
zákona, pričom po zohľadnení závažnosti činu pre spoločnosť, spôsobu spáchania činu a jeho následku,
zavinenia, pohnútky, poľahčujúcich okolností a osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy,
súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky a deväť mesiacovso zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý považuje spolu s
uložením prísneho trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na sedem rokov za spravodlivý,
plne naplňujúci účel trestu, či už z pohľadu individuálnej prevencie alebo generálnej prevencie.

Súd pri určení druhu trestu a jeho výmery zobral do úvahy na jednej strane obžalovaným porušené
povinnosti ohľadom zákona o cestnej premávke a tiež spôsobu ich porušenia, vzniknutý následok
v dôsledku konania obžalovaného, na druhej strane doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného a jeho
priznanie a oľutovanie spáchania trestného činu na hlavnom pojednávaní.

Po posúdení týchto všetkých skutočností mal súd za to, že v prejednávanej veci prichádza vzhľadom na
účel trestu do úvahy uloženie jedine nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže nie je v žiadnom
prípade akceptovateľné, aby v obci niekto viedol motorové vozidlo resp. motocykel rýchlosťou vyše
dvojnásobnou, ako je povolená a pri takomto spôsobe vedenia motocykla a spôsobenom následku
ohľadom chodkyne prechádzajúcej po priechode pre chodcov je uloženie nepodmienečného trestu

odňatia slobody adekvátnym trestom. Tieto okolnosti, ktoré viedli s spôsobeniu dopravnej nehody a
k smrti chodkyne sú pritom takého charakteru, že svojou závažnosťou výrazne presahujú okolnosti
priznania a oľutovania trestného činu obžalovaným na hlavnom pojednávaní a jeho bezúhonnosť resp.
ním deklarované osobné a majetkové pomery (maloleté dieťa v striedavej starostlivosti na základe
dohody s druhým rodičom, hypotekárny úver) .

Z pohľady výmery trestu súd vychádzal zo skutočností, že obžalovanému bol ukladaný trest v upravenej
trestnej sadzbe, keďže prevažovali poľahčujúce okolnosti a v takom prípade sa znižuje horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom základom na zvýšenie je rozdiel medzi
hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby - v danej veci je zákonom ustanovená

trestná sadzba v § 149 ods. 2 Trestného zákona 2 roky až 5 rokov, takže po znížení hornej hranice
trestnej sadzby o tretinu ukladal súd trest v rozmedzí 2 roky až 4 roky, pričom vzhľadom na vzniknutý
následokaspôsobporušeniaustanovenízákonaocestnejpremávky(zosnuláprechádzalapopriechode
pre chodcov, prekročenie dovolenej rýchlosti obžalovaným viac ako dvojnásobne), súd uložil trest pri
hornej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere tri roky a deväť mesiacov, pričom zobral do úvahy

priznanie a oľutovanie skutku obžalovaným na hlavnom pojednávaní a jeho doterajšiu bezúhonnosť z
pohľadu, že doteraz nebol v trestnom konaní odsúdený, inak by pripadalo do úvahy aj uloženie trestu
na samej hornej hranici upravenej trestnej sadzby.

Obhajcavzáverečnejrečiuviedol,žezoznaleckéhoposudkuzodvetviasúdneholekárstvavyplynulo,že

zosnulej K. V. bola nameraná hodnota etylalkoholu v krvi 0,99 promile. Tu však treba uviesť, že uvedená
skutočnosť nemala žiadny vplyv z pohľadu zodpovednosti za vznik predmetnej dopravnej nehody a aj zo
znaleckých posudkov z cestnej dopravy vyplýva, že správanie a prechádzanie chodkyne cez priechod
pre chodcov bolo z technického hľadiska správne, a teda len samotná skutočnosť, že zosnulej bola
nameraná určitá hodnota alkoholu v krvi neznamená, že to má aj vplyv na vznik dopravnej nehody.

Pritom obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie k obžalobe, že je vinný a v obžalobe nie je
nikde uvedené, že by na vzniku dopravnej nehody niesla nejakú spoluzodpovednosť svojim správaním
zosnulá chodkyňa.

Pri zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia súd vychádzal zo skutočnosti, že obžalovaný doteraz nebol vo výkone trestu odňatia
slobody.

Keďže obžalovaný sa dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, podľa ustálenej
súdnej praxe vzhľadom k účelu trestu súd obžalovanému zároveň uložil aj trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, a to vo výmere sedem rokov, teda na hornej hranici zákonom
upravenej sadzby ohľadom zákazu činnosti (po zohľadnení § 38 ods. 3 Trestného zákona), a to
vzhľadom na spôsobený následok, ktorý vznikol pri vedení motorového vozidla, ako aj skutočnosť,
že obžalovaný bol už opakovane postihnutý za priestupky v doprave vrátane porušenia ustanovení
dopravných predpisov ohľadom rýchlosti jazdy. Súd v tejto súvislosti musí poukázať na skutočnosť,

že obžalovaný bol postihnutý blokovou pokutou za dopravný priestupok ohľadom rýchlosti jazdy aj 10
dní po skutku, čo tiež poukazuje na to, že obžalovaný po spôsobení smrteľnej nehody v dôsledku
nedodržania dopravných predpisov ohľadom rýchlosti jazdy si dostatočne neuvedomoval nebezpečnosťsvojhokonania,keďopätovneporušildopravnépredpisyohľadomrýchlostijazdy,ajkeďmubolauložená
„iba“ bloková pokuta 40 Eur.

Ohľadom náhrady škody si poškodený P.. P. V. prostredníctvom splnomocnenca na hlavnom
pojednávaní uplatnil 187.000 Kč ohľadom úhrady pohrebného kameňa, náklady súvisiace s pohrebom
vo výške 951 Eur, cintorínske poplatky vo výške 100 Eur, konzultáciu súvisiacu s výstavbou pomníka
a cestou Banská Bystrica - Praha vo výške 200 Eur, náhradu nákladov za znalecký posudok vo výške
1.033 Eur, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 Eur. Súd pritom priznal náhradu škody

v sume 1.714,88 Eur, keďže dokazovaním bolo preukázané spôsobenie škody v príčinnej súvislosti
s konaním obžalovaného ako je to vyššie uvedené pri odôvodnení viny obžalovaného a poškodený
si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu priznanej škody, pričom priznaná náhrada škody spočíva
zo sumy 951 Eur ako preukázaných nákladov na pohreb, zo sumy 100 Eur ohľadom zaplatených
cintorínskych poplatkov a zo sumy 663,88 Eur ako maximálnej sumy, ktorá sa uhrádza ohľadom
nákladov na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky podľa § 2 ods. 2 nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov (uvedenému zodpovedajú v spise založené listiny ohľadom náhrady škody na č.l. 201-204
resp. uvedené vyplýva aj z výpovede poškodeného). Vo zvyšnej časti bol s uplatneným nárokom na
náhradu škody poškodený odkázaný na občianske súdne konanie, keďže uplatnený nárok ohľadom
nemajetkovej ujmy nebol poškodeným uplatnený do skončenia vyšetrovania ako to požaduje Trestný

poriadok, náklady za znalecký posudok je možné uplatniť v rámci trov trestného konania podľa § 557
Trestného poriadku a náklady ohľadom konzultácie súvisiacej s výstavbou pomníka je treba zahrnúť
pod náklady týkajúce sa nákladov na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky, ktoré sú obmedzené
maximálnou sumou uvedenou vyššie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava II v lehote do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Právne neúčinné je odvolanie osôb, ktoré sa tohto práva vzdali.