Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/347/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216973
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4312216973.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom

v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia

majetkovej škody v sume 175 eur a nemajetkovej ujmy v sume 885,12 eura, keď Okresný súd Levice
viac ako 502 dní nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupca
navrhovateľa a odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Účastníci mali doručenie vykázané. Právny
zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 10.02.2014, žiadal pojednávanie
odročiť z dôvodu kolízie s pojednávaním v civilných senátoch na OS Zvolen a OS Senica. Súd mal za

to, že kolízia pojednávaní nie je dôvod pre odročenie pojednávania (nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS 68/1998,
uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 94/2005). Právny zástupca navrhovateľa na pojednávania žiadne
skutočnosti neuvádza, postoj navrhovateľa je súdu známy. V spoločnosti, ktorá zastupuje navrhovateľa
sú podľa
internetovej stránky právneho zástupcu traja advokáti, štyria koncipienti, a teda kolízia s

pojednávaním na dvoch súdoch nemôže byť ani relevantným dôvodom pre neúčasť na pojednávaní.

Navrhovateľpožiadaloodročeniedeňpredpojednávanímpričommalpredvolaniedoručené18.12.2013,
dôvod odročenia ani nepreukázal.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to : vyjadrením odporcu zo dňa
23.04.2013, novinovým článkom, listom európskej komisii, pripojeným spisom OS Levice sp. zn.
14Er/117/2007, návrhom navrhovateľa na zrušenie pojednávania, ospravedlnením právneho zástupcu
navrhovateľa, ospravedlnením odporcu a zistil tento skutkový a právny stav :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy
175 eur ako majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v sume 885,12 eura. Navrhovateľ ako oprávnený
prostredníctvom súdneho exekútora podal návrh na Okresný súd Levice dňa 08.03.2007 na vykonanieexekúcie voči povinnému: D. W.. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Príslušný okresný
súd vydal poverenie dňa 18.06.2007. Exekučnému súdu bol doručený návrh na zmenu exekútora dňa
02.09.2010. Návrhu predchádzal návrh exekútorky na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie pre rozpor

exekučnéhotitulusozákonom.Oprávnenýsnávrhomnazastavenieexekúcienesúhlasil.Súdsivyžiadal
od oprávneného doklady dňa 17.01.2011, ktoré oprávnený predložil dňa 16.02.2011. Exekučný súd
uznesením zo dňa 16.05.2011 povolil odklad exekúcie. Po doručení vyjadrenia pôvodného exekútora
s vyčíslením trov dňa 03.06.2011, dňa 17.01.2012 exekučný súd vyšším súdnym úradníkom exekučné
konanie zastavil a zamietol návrh na zmenu exekútora. Oprávnený podal odvolanie. Krajsý súd v Nitre

potvrdil rozhodnutie ohľadne zastavenia exekúcie. Exekučné konanie je skončené. Opravnený nijako
konanie súdu neurgoval.

Majetková škoda predstavovala údajne náklady navrhovateľa v období medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného
systému predstavovali sumu 70 eur. Náklady na udržiavanie a správu informačného systému sumu

40 eur a administratívne náklady v sume 50 eur za komunikáciu s pôvodným exekútorom a 15 eur
za urgencie súdu. Navrhovateľ sa zároveň domáhal nemajetkovej ujmy, keď márnym uplynutím času
boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa na vymoženie pohľadávky, keď mohlo dôjsť
k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným, k insolventnosti povinného. Nemajetková ujma má
predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Pri výške nemajetkovej ujmy navrhovateľ

vychádzal z toho, že Ústavný súd SR za prieťahy v konaní priznáva priemerne 663,88 eura ročne a
navrhovateľ sa domáhal sumy 885,12 eura, keď príslušný súd bol nečinný viac ako 502 dní.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je
zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy

však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol žiadne
kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný predčasne,
keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ
neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný.
K samotnému postupu súdu odporca uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na zmenu exekútora

objektívne nedodržateľná, vzhľadom na úkony súdu spojené s týmto návrhom ako je doručenie návrhu

pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora či zaslanie originálu spisu. Počas
prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnený
vykonávať všetky úkony vo veci výkonu exekúcie. Navrhovateľ vo vzťahu

k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje
tvrdenie nepreukázal. Nevyužil všetky prostriedky pre nápravu práva na prerokovanie veci bez
zbytočného prieťahu (sťažnosť, podnet na konanie vo veci a podobne). Odporca namietal vyčíslenie
materiálnej škody, keď mal za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné
preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K nemajetkovej ujme

odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému
skúmaniu prípadu, keď mal za to, že prieťahy v konaní môže posudzovať len ústavný súd. Všeobecný
súd nemôže hodnotiť, či iný všeobecný súd i nadriadení nekonal, bez zbytočných prieťahov. Taktiež je
potrebné brať do úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba
prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej osoby. V tomto prípade odporca poukazoval na nie vždy

legitímne postupy navrhovateľa vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský
vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie
práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu je návrh navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si
požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite navrhovateľa. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a

bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla
škoda postupom okresného súdu. Odporca mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom
konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková
škoda. V prípade návrhu na zmenu exekútora pred 23.04.2009 namietal premlčanie návrhu.

V písomnom vyjadrení navrhovateľ v podobných veciach uviedzal, že nie je dôvod pre postup podľa
§ 43 O.s.p.. Titul nároku je určený ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a ide o nesprávny
úradný postup. Navrhovateľ vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a
primäl súd k vydaniu rozhodnutia podaniami zo dňa 18.02.2009, 20.05.2009, 23.09.2010, 27.09.2010.Navrhovateľ nijako nemaril predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, reagoval na podnety
odporcu.Odporcanemalvúmyslenavrhovateľaodškodniť.Vysokázaťaženosťokresnéhosúdunemôže
byť dôvodom pre nedodržanie zákonnej lehoty. Štát má dostatočne zabezpečiť súdy personálne. Podľa

navrhovateľa zmena exekútora nie je po právnej a faktickej stránke zložitou vecou. Pri zmene exekútora
nie je potrebné kooperovať s pôvodným exekútorom. Už samotné nedodržanie lehoty 30 dní na zmenu
exekútora je bez ďalšieho zbytočný prieťah. Výklad zákona o zodpovednosti za škodu podľa ktorého
by nebol všeobecný súd oprávnený preskúmavať existenciu zbytočných prieťahov v konaní, je ústavne
nekonformný. Nečinnosť súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách navrhovateľa a to v smere

zvýšenia objemu prác a postupov. Navrhovateľ túto majetkovú ujmu zdokladuje znaleckým posudkom,
alebo súd ustanoví znalca, prípadne ju súd môže určiť podľa § 136 O.s.p.. V rámci nemajetkovej ujmy
treba zohľadniť aj povesť podniku, neistotu v plánovaní ako aj úzkosť a nepríjemnosti členov riadiacich
orgánov spoločnosti. K nemajetkovej ujme by nedošlo, ak by súd vydal rozhodnutie včas. Vykresľovanie
činnosti navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi považoval za nepravdivé. Príčina a následok tak sú
zrejmé, ich spojenie je priame, bezprostredné a neprerušené.

Navrhovateľ navrhoval odročiť pojednávanie z dôvodu, že nemal doteraz doručené rozhodnutie o
vylúčení sudcov OS Nitra z prejednania veci. V tejto veci bol exekučným súdom OS Levice. Na základe
námietky navrhovateľa a vyjadrenia sudcov uvedeného súdu bola vec uznesením Krajského súdu v Nitre
prikázaná OS Nitra. Žiadnu ďalšiu námietku voči sudcom OS Nitra v danej veci súd neeviduje. OS Nitra

postupoval podľa § 15a ods. 4 O.s.p. Zároveň navrhovateľ navrhoval doplniť dokazovanie znaleckým
posudkom ohľadne výšky vzniknutej škody.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil

disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,

môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom od 01.09.2005 oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Podľa súdu bol návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z.
platného v čase podania návrhu. Navrhovateľ v petite návrhu uviedol čoho sa domáha, voči komu
a z akého dôvodu. Nepredloženie dôkazov, nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné
zamietnutienávrhu.Súdmalkdispozíciiakodôkazpredmetnýexekučnýspis.Navrhovateľsapodaniach

zo dňa 25.05.2012 a 30.05.2012 adresovaným priamo odporcovi domáhal uspokojenia nároku na
náhradu škody. Uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti a navrhovateľ sa nároku domáhal na
súde. Odporca do šiestich mesiacov od podania žiadosti neuspokojil nárok navrhovateľa na náhradu
škody. Žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody prijal odporca
osobne. Ohľadne každého návrhu bola podaná samostatná žiadosť v ktorej bola špecifikovaná i

keď nedokladovaná výška škody. Žiadosti boli podané hromadne a odporca ich podanie potvrdil
opečiatkovaním zoznamu podaných žiadosti. Tieto zoznamy sú založené na správe OS Nitra pod Spr.
1001/2012. Odporca nijako existenciu žiadostí nespochybňoval, konštatoval, že v každej je uvedená
požadovaná suma ako v návrhu. V tabuľkách odporcu zodpovedala výška žalovanej sumy výške
požadovanej náhrady zo žiadosti. Navrhovateľa vyzýval na doplnenie žiadosti o ďalšie dokumenty ako

napr. príslušný exekučný titul, poverenie na vykonanie exekúcie, ale aj doklady preukazujúce vyčíslenú
majetkovúškodunavrhovateľa.Existenciažiadostisžalovanousumounebolamedziúčastníkmivkaždej
jednej veci sporná. Dokazovanie v tomto smere súd považoval za nehospodárne, vedúce k rovnakémuzdôvodneniu rozhodnutia súdu. Navrhovateľ sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu,
že k zmene exekútora nedošlo v zákonnej 30-dňovej lehote. Súd
v tomto prípade neskúmal či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej

lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Nárok na
náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný
súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu
sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný

súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady by boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Citované
ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh bol podaný v roku 2012 súd však mal za to, že predmetné
ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto
konania. Súd však v každom prípade rozhodoval podľa znenia zákonov platných v čase rozhodovania

exekučného súdu a podania tohto návrhu. Od podania návrhu na zmenu exekútora do návrhu na
predbežné prejednanie nároku navrhovateľa neubehli tri roky a tak návrh nie je premlčaný.

Navrhovateľ tvrdil, že o návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté po 502 dňoch. Od návrhu na zmenu
exekútora súd v lehote 256 dní rozhodol o odklade exekúcie. Exekučným titulom je rozhodcovský

rozsudok. Lehotu od podania návrhu na rozhodnutie, exekučný súd prekročil o 472 dní, avšak 246 dní z
toho bol povolený odklad exekúcie a oprávnený bol o postupe súdu upovedomený. Dobu rozhodovania
tak možno charakterizovať ako akceptovateľnú dobu pre konanie pred súdom vzhľadom aj na to,
že exekučný súd rozhodoval o celej exekúcii teda o jej prípustnosti, čo je podľa názoru tohto súdu
komplikovanejšie rozhodnutie, ako len o zmene exekútora. Správne bolo aj to, že rozhodoval exekučný

súd jedným rozhodnutím, keďže zastavenie exekúcie malo vplyv aj na rozhodnutie o zmene exekútora.
Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, ktorí bol podľa exekučného súdu ako aj odvolacieho
súdu v exekučnom konaní považovaný za neplatný. Na rozhodnutie o zastavení exekúcie pre jej
rozpor so zákonom nie je žiadna zákonná lehota. Navrhovateľ s exekútorom vykonával exekúciu na
základe nezákonného exekučného titulu. Škody sa teda domáha z konania ktoré sa viedlo na základe

nezákonného titulu. Navrhovateľ v množstve vecí podal návrh na zmenu exekútora, pričom išlo o
rôznychexekútorov.Vniektorýchveciach,akoajvtejto,návrhunazmenuexekútorapredchádzalpodnet
exekútora na zastavenie exekúcie. Je možné, že i takýto podnet, bol dôvod na podanie návrhov na
zmenu exekútorov, na jedného exekútora, ktorí bude plne spolupracovať s oprávneným, prehliadajúc
skutočnosti ktoré iný exekútori namietali, ako jeho bývalí zamestnanec. Podľa súdu v priebehu exekúcie

v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný
exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Účastníkom
exekučného konania nerozhodnutím v zákonnej lehote nevznikol stav právnej neistoty. Navrhovateľom
tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom
zníženie svojho majetku, pričom na navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia. Navrhovateľ svoje

tvrdenia o škode v návrhu všeobecne popísané nijako nedokladoval. Určenie výšky škody v návrhu nie
je dôkaz o vzniknutej škode. Náhrady majetkovej škody sa navrhovateľ domáhal za pracovné výkony
zamestnancov pomocou informačného systému predstavovali sumu 70 eur, náklady na udržiavanie a
správu informačného systému sumu 40 eur a administratívne náklady v sume 50 eur za komunikáciu
s pôvodným exekútorom. Navrhovateľ navrhoval v tomto smere znalecké dokazovanie, alebo postup

podľa § 136 O.s.p. I k takémuto postupu je potrebné, aby účastník predložil podklady - dôkazy, bez nich
niejemožnéposudokvypracovať,čirozhodnúťpodľa§136O.s.p. Znaleckýposudokjenapreskúmanie
správnosti preukázaných tvrdení účastníkov konania. Z tohto dôvodu súd návrh
na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom ako nehospodárne zamietol, i s poukazom na ďalšie
dôvody pre zamietnutie návrhu. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale

aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa
zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. O dobe nerozhodnutia o zmene exekútora,
teda i o údajnej škode sa navrhovateľ reálne dozvedel až doručením rozhodnutia o nepripustení zmeny
exekútora, nepochybne dovtedy nemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri rozhodovaní o
zmene exekútora. Preto doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti o zmenu súdneho exekútora, až do

samotného vydania uznesenia, ale aj do doručenia , nemohla nijako negatívne zasiahnuť navrhovateľa,
nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie,
nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný
zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Súd sa nestotožňujeani s názorom navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej
lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Súd
však nevidel dôvod, aby sa nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to, že k vzniku škody

ani nedošlo.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať
súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho
ktorého prípadu. Pre spravodlivé rozhodnutie je akákoľvek lehota irelevantná. Správne a zákonné je,

aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie prípadne i po lehote, ako nespravodlivé v zákonnej lehote, k
čomu sa navrhovateľ prikláňal. Ideálne je spravodlivé rozhodnutie v zákonnej lehote. K rozhodnutiu sú
potrebné podklady. Bez potrebných podkladov nie je možné včas rozhodnúť. K rozhodnutiu i v tomto
prípade boli potrebné podklady od pôvodného exekútora, ktoré nebolo možné reálne zabezpečiť v lehote
30. Exekučný súd má povinnosť vykonať dôkazy aj bez návrhu účastníkov. Po ich doručení bolo vo veci
rozhodnuté.Objektívnetakniejevždymožnérozhodnúťvzákonnejlehote.Jepravdou,žeexekučnýsúd

ich pre veľkú zaťaženosť nerozhodol v zákonnej lehote. Treba skúmať aj dôležitosť a rozsah rozhodnutia
pre ďalšie vzťahy účastníkov konania a priebeh konania. Rozhodovanie u zmene exekútora nijako vzťah
medzi účastníkmi nemení a vplyv na priebeh konania nebol preukázaný. Z pohľadu súdnictva vzhľadom
na dôležitosť rozhodnutia sa o dobe rozhodovania súdu dá hovoriť ako o prijateľnom časovom intervale.
Vo vyjadreniach uvádzal urgencie, či žiadosti o informáciu o stave konania, v predmetnom exekučnom

spise sa žiadne takéto podania navrhovateľa nenachádzali. Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnej
veci skoršie rozhodnutie o zmene exekútora nepresadzoval zákonnými možnosťami. Sám navrhovateľ
žiadal v exekučnom konaní o predĺženie lehoty na vyjadrenie pre veľké množstvo vecí a prípisov zo
súdov (exekučný spis OS Levice 8 Er 40/2009 založený v spise 25C/352/2012 OS Nitra). Navrhovateľ
v konaní 25C 319/2012 predložil vyjadrenie po výzve súdu na pojednávaní dňa 17.01.2013 až po 210

dňoch! Ani nový exekútor navrhovateľa nereaguje na prípisy súdu v určenej lehote (25 C 332/2012, 25C
52/2013). Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup. Súd nie je presvedčený, že by bol počas doby rozhodovania exekučného súdu navrhovateľ v
neistote a hrozila by mu akákoľvek škoda. Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok
na náhradu škody. Otázka je, či aj k škode došlo, čo sa podľa súdu nestalo. Ako už bolo konštatované

majetková ujma nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od konštatovania
nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci odôvodnení konštatované a, na
základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ
cestou právneho zástupcu na pojednávaní nevedel nijako konkrétne špecifikovať problémy v podnikaní
navrhovateľa spôsobené údajným nezákonným postupom súdu. Podľa

súdu sa navrhovateľ snaží predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne
obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite. O návrhu na zmenu exekútora bolo
rozhodnuté. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený
konštatovať. Ako už bolo uvedené žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa

neviedlo. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny
a následku , ktorý musí byť priamy , bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti, treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003

Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve (iba) týmto postupom. Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku
navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by
sa nezmenšil. V konaní nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. V prvom rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade,

ak by aj teoreticky navrhovateľ nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním
zákonnej lehoty na zmenu exekútora.

Nemožno skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci. Všetky konštatované okolnosti

veci ako sú oprávnenosť pôvodného exekútora na konanie, reálne nepreukázanie škody, neexistencia
konštatovania prieťahov v konaní, nezákonný exekučný titul, či porušenia povinnosti, vykonávanie
dokazovania ako podstata súdnictva, neaktívny prístup oprávneného, chýbajúca príčinná súvislosťmedzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte
súd k zamietnutiu návrhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.