Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 20, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/68/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613203410
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5613203410.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1.
V. U., I.. XX. XX. XXXX, Z. O. X. XXX F. X. F. U., I.. XX. XX. XXXX, Z. O. X. XXX, obidvoch právne
zastúpených:JUDr.AndrejomCifrom,advokátomsosídlomvLučenci,J.Kráľa5/A,zaúčastivedľajšieho
účastníkanastranežalovaných:ZdruženianaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,sosídlomvPrešove,
Námestie Legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného: JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so
sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, IČO: 37 756 508, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 1.122,18 eur s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 184,22 eur, tieto na účet
právneho zástupcu žalovaných JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa 5/A, a
to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 28. 03. 2013, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal
vočižalovanýmv1.a2.radesplneniapovinnostizaplatiťžalobcovisumu1.122,18eur,úrokzomeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.091,11 eur od 09. 12. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 08. 12. 2011,
uzavretej medzi postupcom O. Ú. Z., F..M.. (O., F..M..) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 16. 01. 2008 zmluvu č. 2406056257,
na základe ktorej O., a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených

termínoch splátky, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť, z tohto dôvodu postupca odstúpil od zmluvy
a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala
sumu1.122,18eurapozostávalazistiny1.091,11euraúrokuzomeškaniavovýške31,07eur.Žalovaná
v 2. rade uznala vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku a pristúpila k záväzku podľa §
533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca si v konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc
dňom 09. 12. 2011, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

Elektronickým podaním, podpísaným zaručeným elektronickým podpisom, doručeným súdu dňa 17. 04.
2013 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, že vstupuje do
konania na podporu žalovaného V. U. ako vedľajší účastník.V doplnení žaloby zo dňa 05. 08. 2013 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že
dňa 16. 01. 2008 uzatvoril pôvodný veriteľ so žalovaným zmluvu o bežnom účte a poskytovaní
produktov a služieb Kontá O. basic, predmetom bolo otvorenie a vedenie bežného účtu a poskytovanie

produktov a služieb konta v zmysle všeobecných obchodných podmienok O., a.s. pre depozitné
produkty. Predmetom zmluvy bolo aj povolené prečerpanie zostatku účtu v prípade splnenia podmienok
stanovených O., a.s. Žalovaný v priebehu zmluvného vzťahu splnil stanovené podmienky, z tohto
dôvodu mu pôvodný veriteľ poskytol povolené prečerpanie zostatku účtu s úverovým rámcom 497,91
eur (15.000,- Sk). Prehľad histórie transakcií na bežnom účte XXXXXXXXXX/XXXX pozostáva z

nasledujúcich položiek: debetné operácie - výber hotovosti z bankomatu/úhrady vo výške 4.335,16 eur
(130.600,96 Sk), poplatky vo výške 37,58 eur (1.132,02 Sk), debetné úroky vo výške 501,99 eur (15.123
Sk), kreditné operácie - prevod peňažných prostriedkov na účet vo výške 3.783,62 eur (113.985,37 Sk),
kreditný úrok vo výške 0,01 eur (0,37 Sk). Súčet debetných operácií na účte žalovaného predstavuje
sumu vo výške 4.874,73 eur (146.856 Sk) a súčet kreditných operácií predstavuje sumu 3.783,62 eur
(113.985,37 Sk). Rozdiel debetných a kreditných operácií predstavuje žalovanú istinu. Úrok z omeškania

vo výške 31,07 eur bol počítaný z čerpanej sumy do dňa postúpenia sadzbou 25 %.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 02. 12. 2013, č. konania 5C/68/2013 - 77 súd
pripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove ako vedľajšieho
účastníka do konania na strane žalovaných. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24. 12. 2013.

Vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16. 01. 2014 uviedol,
že v predmetnej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 16. 01. 2008 uzatvorená s pôvodným veriteľom O., a.s. obsahuje viacnásobné neprijateľné

zmluvné podmienky a je v nesúlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
predovšetkým s § 4, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Predmetná zmluva neobsahuje žiadnu zo zákonných požadovaných náležitostí.
Na základe uvedených skutočností žalobca má nárok len na zaplatenie neuhradenej časti poskytnutého

úveru (rozdiel medzi poskytnutou sumou a uhradenými platbami). Vedľajší účastník vzniesol námietku
premlčania s poukazom na tú skutočnosť, že už v roku 2008 bol žalovanému v 1. rade účtovaný
debetný úrok a z uvedeného vyplýva, že už v tomto období bol v omeškaní. Všeobecná premlčacia
doba je podľa Občianskeho zákonníka 3 - ročná. Žalovaný v 1. rade so žalobcom neuzavrel žiadnu
dohodu, preto nemohla byť voči nemu predĺžená premlčacia doba ani zdanlivo. Formulár dohody

o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorým sa snažil žalobca nekalým spôsobom
predĺžiť premlčaciu dobu a súčasne vytvoriť domnienku perfektnosti pôvodného čiastočného neplatného
právneho úkonu (zmluva o úvere zo dňa 16. 01. 2008) mala podpisovať žalovaná v 2. rade ako
osoba pristupujúca k záväzku a nie priamo ako dlžník. V texte dohody nie je nikde uvedené výslovné
prehlásenie žalovanej v 2. rade o jej pristúpení k záväzku dlžníka, t. j. žalovaného v 1. rade. Preto

možno tvrdiť už len s ohľadom na samotnú formuláciu dohody, že žalovaná v 2. rade nepristúpila platne
k záväzku žalovaného v 1. rade a predloženú dohodu je nevyhnutné považovať za nulitný právny akt.
Žalovaná v 2. rade nebola a nie je dlžníkom žalobcu, preto ani nemohla uznať záväzok, ktorý nebol
jej záväzkom. Vedľajší účastník namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej v
2. rade.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe písomne nevyjadrili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, listinami, a to zmluvou o bežnom účte,
všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou k zmluve o

postúpení pohľadávok, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, pokusom o zmier,
výpoveďou zmluvy o bežnom účte, prehľadom histórie transakcií na bežnom účte a zistil nasledovný
skutkový stav:

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že mal zriadené povolené prečerpanie účtu. Nevedel

sa vyjadriť, v akej výške mu boli poskytnuté peňažné prostriedky. Neskôr stratil zamestnanie a prestal
splácať. Nevedel sa vyjadriť, kedy naposledy čerpal peňažné prostriedky na základe povoleného
prečerpania. Nepamätal si, či mu zo strany O., a.s. bola doručená výpoveď zmluvy o bežnom účte. Sožalobou nesúhlasí. Raz prišiel za ním jeden pán, ktorý mu povedal, že ak ho nevyplatí, tak mu siahnu
na majetok. V plnom rozsahu sa pridržal prednesu jeho právneho zástupcu.

Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že nesúhlasí s podanou žalobou. Jeden večer prišiel za
ňou pán s tým, že má podpísať splátkový kalendár. Nič jej nevysvetlil, nevedela o čo ide. Stretnutie s
ním trvalo asi 10 minút. Ak by vedela, že predmetom podpisu je uznanie záväzku, nič by nepodpísala.
Túto listinu si neprečítala.

Zástupkyňa právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní predniesla, že námietka premlčania nie je
dôvodná. Poukázala na to, že z výpovede zmluvy o bežnom účte vyplýva, že táto bola doručená
žalovanému, teda bola ukončená zmluva o bežnom účte výpoveďou zo dňa 15. 07. 2011 s účinnosťou
k poslednému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola doručená. Žalobca

si uplatňuje pohľadávku na tom základe, že k zmluve o bežnom účte bolo žalovanému v 1. rade
zriadené povolené prečerpanie, ktoré sa poskytuje na dobu trvania zmluvy o bežnom účte, ku ktorému
sa povolené prečerpanie zriaďuje. V tejto súvislosti poukázala na čl. 4.10.1. všeobecných obchodných
podmienok (VOP). Poukázala tiež na čl. 4.14.2. písm. c) VOP, v zmysle ktorého skončením zmluvy
o účte sa všetky pohľadávky banky zo zmluvy o účte a súvisiacich zmlúv stávajú splatné. Podľa ich

názoru sa predmetná pohľadávka stala splatnou k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, kedy došlo
k účinnosti výpovede. Podľa ich názoru došlo k platnému pristúpeniu žalovanej v 2. rade k záväzku,
z tohto dôvodu si žalobca uplatnil nárok voči žalovanej spoločne a nerozdielne. Na otázku súdu sa
nevedela vyjadriť, za aké konkrétne obdobie vznikol dlh žalovaných, ktorý je predmetom prebiehajúceho
konania. S poukazom na platobnú históriu predpokladala, že žalovanému v 1. rade bolo poskytnuté

povolené prečerpanie v roku 2008. Suma bola úročená úrokovou sadzbou 16,90 %. Predložila listinu,
a to potvrdenie o modifikácii flexiúčtu. Na otázku súdu uviedla, že žalovaný v 1. rade čerpal naposledy
v júni 2008, čo vyplýva z predloženej platobnej histórie. Úročenie bolo dohodnuté vo výške 16,90 %
ročne, ide o premenlivú úrokovú sadzbu, na základe čoho predpokladala, že táto sa v priebehu trvania
zmluvného vzťahu menila. Podmienky čerpania a splácania poskytnutých peňažných prostriedkov boli

stanovené tak, že žalovaný mohol ísť do debetu do výšky 15.000,- Sk. Nebolo to stanovené tak, že musel
mesačne platiť nejakú sumu. Aspoň raz do roka musel byť v pluse. Na otázku súdu, za aké obdobie,
v akej lehote bol žalovaný v 1. rade povinný platiť úroky z čerpanej sumy, poukázala na znenie VOP, a
to čl. 5.1.7.1., podľa ktorého úroky sa počítajú zo skutočných denných debetných zostatkov na bežnom
účte a účtujú sa mesačne pozadu na ťarchu bežného účtu. Dňom vzniku debetného zostatku z dôvodu

povolenéhoprečerpaniapôvodnýveriteľúčtovalúrokydodňapredchádzajúcehodňuúplnéhozaplatenia
dlžnej čiastky zodpovedajúcej debetnému zostatku, najviac do výšky povoleného prečerpania. Nevedela
sa presne vyjadriť k významu údaju o počte dní omeškania nachádzajúceho sa na č. l. 20 spisu, zrejme
to znamená údaj, kedy sa žalovaný dostal prvýkrát do omeškania.

Zástupkyňa právneho zástupcu žalovaných a vedľajšieho účastníka na strane žalovaných vo svojom
prednese na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného stanoviska. Poukázala
na to, že ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi žalovaným v 1. rade a postupcom, ktorý bol uzatvorený
16. 01. 2008, na ktorý sa majú vzťahovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o
spotrebiteľských úveroch. Čo sa týka obsahových náležitostí zmluvy, táto bola v rozpore s uvedeným

zákonom, preto sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Veriteľ nemôže od
spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. V zmluve absentuje výška
úrokovej sadzby, ročná percentuálna miera nákladov, ďalšie poplatky účtované zo strany postupcu. Aj
na listinnom dôkaze predloženom na pojednávaní chýba obligatórna náležitosť, a to ročná percentuálna
miera nákladov. Ich právny názor je potvrdený viacerými rozsudkami krajských súdov, ktoré založila

do spisu. Premlčacia lehota začala plynúť odo dňa vykonania posledného výberu, resp. posledného
čerpania úveru, ku ktorému malo dôjsť zo strany žalovaného v 1. rade dňa 17. 07. 2008. Vzhľadom
na 3 - ročnú premlčaciu lehotu je nárok žalobcu v plnom rozsahu premlčaný. S poukazom na ustálenú
judikatúru a prax súdov je dohoda o splátkovom kalendári absolútne neplatný právny úkon, ide o
neplatné uznanie záväzku, z dôvodu neurčitosti istiny a riadnej identifikácie záväzku. V bode 2 dohody

absentuje dátum, kedy malo dôjsť k uzavretiu predmetnej úverovej zmluvy. Žalovaná v 2. rade nebola
dlžníčkou O. Ú. Z., a preto namietajú jej pasívnu vecnú legitimáciu. V dohode nie je špecifikovaný ani
pôvodný veriteľ, resp. nie je označený korektným spôsobom. Poukázala na to, že dlžník bol ku dňu
postúpenia pohľadávky v omeškaní viac ako 3 roky, teda 1.121 dní. Konanie zo strany postupcu, kedybanka vedela o omeškaní a úmyselne kapitalizovala úver je v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda o
splátkovom kalendári je neplatná aj z toho dôvodu, že žalovaní boli v tom čase manželmi, to znamená
dohoda bola podpísaná v nevedomosti žalovaného v 1. rade.

Dňa 16. 01. 2008 bola medzi O. Ú. Z., a.s. a žalovaným v 1. rade uzatvorená zmluva o bežnom
účte a o poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Predmetom zmluvy bolo otvorenie a vedenie
bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. V zmysle čl. 4.10.1. VOP môže banka na základe stanovených
kritérií, ktoré závisia od kreditných obratov realizovaných na bežnom účte zriadiť k bežnému účtu

povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie poskytne na dobu trvania zmluvy o bežnom účte, ku
ktorému sa povolené prečerpanie zriaďuje. V prípade, ak klient povolené prečerpanie využíva, jeho
práva a povinnosti sa primerane spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka
(bod 4.10.5. VOP). V zmysle čl. 4.10.6. VOP sa klient po zriadení povoleného prečerpania zaväzuje
dodržiavať nasledovné povinnosti: a) zložiť bez zbytočného odkladu po vzniku debetného zostatku
peňažné prostriedky na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na bežnom účte,

b) zaplatiť úroky z uskutočneného povoleného prečerpania, c) zabezpečiť pravidelné poukazovanie
peňažných prostriedkov na bežný účet, d) jedenkrát do roka dosiahnuť kreditný zostatok na bežnom
účte. Podľa čl. 4.14.1. VOP zmluvu o účte je možné skončiť výpoveďou zo strany banky z dôvodov
uvedených nižšie. Skončením zmluvy o účte sa: a) ruší účet, ktorý bol na základe zmluvy vedený, b)
skončia sa zmluvy, ktoré uzavrel dlžník s bankou na základe zmluvy o účte alebo v priamej súvislosti

s ňou (súvisiace zmluvy), c) všetky pohľadávky banky voči dlžníkovi zo zmluvy o účte a súvisiacich
zmlúv sa stávajú splatné. V zmysle čl. 5.1.7. VOP povolené prečerpanie je úročené úrokovou sadzbou
pre povolený debet, ktorej výšku môže banka kedykoľvek jednostranne zmeniť a ktorú oznámi dlžníkovi
zverejnením. Dňom vzniku debetného zostatku, z dôvodu povoleného prečerpania účtuje banka úroky
do dňa predchádzajúceho dňu úplného zaplatenia dlžnej čiastky zodpovedajúcej debetnému zostatku,

najviac do výšky povoleného prečerpania. Úroky sa počítajú zo skutočných denných debetných
zostatkov na bežnom účte a účtujú sa mesačne pozadu na ťarchu bežného účtu.

Listinou zo dňa 15. 07. 2011 O., a.s. vypovedala zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX s
účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude výpoveď

doručená žalovanému v 1. rade z dôvodu, že žalovaný v 1. rade neuhradil svoj záväzok voči O., a.s.
vrátane splatného príslušenstva.

Z prehľadu histórie transakcií na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX na č. l. 71 - 73 spisu bolo zistené,
že posledné čerpanie peňažných prostriedkov (vo výške 2.000,- Sk) bolo zrealizované dňa 17. 07. 2008.

Z listiny označenej ako potvrdenie o modifikácii flexiúčtu (na č. l. 96 spisu) bolo zistené, že O., a.s.
potvrdila modifikáciu flexiúčtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom je žalovaný v 1. rade, v rámci
ktorého bol zriadený produkt Flexidebet - povolené prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok
stanovených O., a.s. Úroková sadzba povoleného prečerpania k dátumu podpisu zmluvy je 16,90 % p.

a. Podpisom tohto potvrdenia o modifikácii flexiúčtu majiteľom účtu a bankou sa toto potvrdenie stáva
súčasťou zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Potvrdenie je datované
dňom 17. 04. 2008.

Dňa 08. 12. 2011 uzavreli O. Ú. Z. ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení

pohľadávok,nazákladektorejpôvodnýveriteľO.,a.s.postúpilanažalobcupohľadávkuvočižalovanému
v 1. rade. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok výška pohľadávky voči žalovanému v
1. rade ku dňu postúpenia predstavovala 1.122,18 eur. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok bol
zistený údaj o počte dní omeškania 1.121.

Z listiny označenej ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bolo zistené, že
táto pozostáva celkovo z 5-tich článkov, a to článok 1. zmluvné strany, článok 2. uznanie záväzku,
článok 3. forma splatenia záväzku, článok 4. rozhodcovská doložka a článok 5. záverečné ustanovenia.
V článku 1 bod 1.1 dohody je označený ako veriteľ žalobca. V článku 1 bod 1.2 dohody je označený
ako dlžník žalovaný v 1. rade. V bode 1.3 dohody je ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533

Občianskeho zákonníka označená osobnými údajmi žalovaná v 2. rade. Podľa článku 2 bod 2.1 dohody
osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 dohody uznávajú, čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči
veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy, uzatvorenej s pôvodným veriteľom č. zmluvy XXXXXXXXXX.
Podľa článku 3 bod 3.1 dohody, osoby uvedené v bode 1.2. a alebo 1.3. tejto dohody vyhlasujú, žemajú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku je datovaná dňom 02. 07. 2012.

Pokusom o zmier zo dňa 20. 02. 2013 žalobca vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na úhradu dlžnej sumy.

V súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP súd pojednával a rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu a vedľajšieho
účastníka, ktorí boli na súdne pojednávania riadne a včas predvolaní. Súd vo veci rozhodol prihliadajúc
na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vyhlásiť

rozhodnutie vo veci a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania. Nebol zistený vážny
dôvod odročenia pojednávania a rovnako nebol podaný žiadny návrh na vykonanie dôkazov.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka:

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v
znení do 31. 07. 2008):

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka:

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. 1. 2009 do 31. 1. 2013):

Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba S.B. H.
Z. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka:Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka:

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka:

Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase
uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
žalobu zamietol. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu (O., a.s.) a žalovaným v 1. rade bola uzavretá zmluva o bežnom účte. Nebolo sporné medzi
účastníkmi konania, že na základe zmluvy o bežnom účte bolo v prospech žalovaného v 1. rade zriadené

povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky 15.000,- Sk. Zmluvou o postúpení pohľadávok mal súd
preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní.

Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade bola uzavretá
zmluva,ktorújepotrebnépodriadiťpodrežimustanovenízákonač.634/1992Z.z.oochranespotrebiteľa

platného v čase uzavretia úverovej zmluvy (§ 23a ods. 1, 2), v zmysle ktorého sú spotrebiteľskými
zmluvami zmluvy uzavreté podľa občianskeho zákonníka, obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvní. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaných prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom
vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Námietka premlčania bola
vznesená aj na pojednávaní dňa 20. 01. 2014 a to právnym zástupcom vedľajšieho účastníka a súčasne

aj právnym zástupcom žalovaných.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd predovšetkým skúmal, či táto je podaná dôvodne.

V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania bolo potrebné ustáliť dátum splatnosti pohľadávky,

ktorá je predmetom prebiehajúceho konania. Súd sa v tejto súvislosti nestotožnil s argumentáciou
žalovanej strany, že účinnosťou výpovede zmluvy o účte sa predmetná pohľadávka stala splatnou. Zo
znenia čl. 4.14.2. VOP O., a.s. vyplýva, že skončením zmluvy o účte vrátane výpovede zo strany banky
savšetkypohľadávkybankyvočiklientovizozmluvyoúčteasúvisiacichzmlúvstávajúsplatné.Vzásade
je možné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu, že zmluvou súvisiacou so zmluvou o bežnom účte je

aj povolené prečerpanie na bežnom účte. Uvedené dojednanie obsiahnuté vo VOP však dopadá na
prípady, kedy sa pohľadávka z predmetného zmluvného vzťahu nestala ešte splatnou. V prejednávanej
veci je však súd toho názoru, že uplatnená pohľadávka sa stala splatnou podstatne skôr, ako na základe
výpovede zmluvy o bežnom účte a s ňou súvisiacej ďalšej zmluvy. Argumentácia žalobcu by v konečnom
dôsledku znamenala, že žalobca mohol udržiavať v platnosti primárny zmluvný vzťah (zmluvu o bežnom

účte), hoci žalovaný v 1. rade dlhodobo nevyužíval poskytnutý bankový produkt (povolené prečerpanie),
čo je nepochybne aj v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie
je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3 - ročná (s poukazom na spotrebiteľský
charakter zmluvy) a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pre určenie dátumu
splatnosti pohľadávky a s tým súvisiaceho začiatku plynutia premlčacej doby je rozhodujúce, kedy

žalovaný začal čerpať peňažné prostriedky na základe povoleného prečerpania, to znamená, kedy
vznikol tzv. debetný zostatok. Uvedený názor súdu korešponduje zneniu VOP, a to čl. 4.10.6., v zmysle
ktorého po zriadení povoleného prečerpania je klient (žalovaný v 1. rade) povinný zložiť bez zbytočného
odkladu po vzniku debetného zostatku peňažné prostriedky na úhradu splátok úrokov, poplatkov aostatných záväzkov na bežnom účte. Z prehľadu histórie transakcií na bežnom účte, ktorého majiteľom
bol žalovaný v 1. rade vyplynulo, že žalovaný v 1. rade naposledy čerpal peňažné prostriedky vo výške
2.000,- Sk dňa 17. 07. 2008, kedy existoval zostatok - 17.654,04 Sk, teda od uvedeného dátumu

vznikla žalovanému v 1. rade povinnosť bez zbytočného odkladu poukázať na predmetný účet peňažné
plnenie na úhradu vzniknutých záväzkov súvisiacich so splátkami úroku, poplatkov a ďalších záväzkov
vyplývajúcich zo zmluvy, na základe ktorej bolo žalovanému v 1. rade povolené prečerpanie na osobnom
účte. Hoci VOP nedefinujú výraz „bez zbytočného odkladu“, z gramatického hľadiska možno použitý
výraz vykladať tak, že splnenie peňažného záväzku nemožno odkladať na dlhšiu dobu. Dlžník by si mal

uvedenú povinnosť splniť v krátkom čase, ktorý sa má počítať na týždne, príp. na obdobie mesiaca.
Nemožno tiež prehliadnuť skutočnosť, že v zmysle VOP sa v prípade vzniku debetného zostatku
(čerpania peňažných prostriedkov) účtovali žalovanému úroky mesačne. Z uvedeného možno vyvodiť
záver, že žalovaný mal povinnosť v tom - ktorom mesiaci, v ktorom vznikol debetný zostatok zaplatiť
nielen úroky z čerpanej sumy, ale poukázať potrebné množstvo peňažných prostriedkov na úhradu
všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. Nezanedbateľnú výpovednú hodnotu má aj údaj o počte dní

omeškania nachádzajúci sa v prílohe č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 12. 2011. Počet
dní omeškania so zaplatením postúpenej pohľadávky ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok
je 1.121 dní. Ako napokon vyplýva aj z prednesu zástupkyne právneho zástupcu žalobcu, omeškanie
žalovaného v 1. rade so splnením záväzku pripustila aj žalujúca strana v súvislosti s otázkou súdu, aký je
význam údaju o počte dní omeškania, nachádzajúci sa v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok. Súd

mal teda preukázané, že dlh žalovaného v 1. rade, ktorý je predmetom konania, je premlčaný, keďže
premlčacia lehota začala plynúť najneskôr v roku 2008 a pri všeobecnej 3 - ročnej premlčacej dobe
uplynula najneskôr v roku 2011.

Žalobu voči žalovanej v 2. rade súd zamietol ako nedôvodnú. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v

2. rade odôvodnil žalobca tým, že menovaná pristúpila k záväzku, ktorý je predmetom prebiehajúceho
konania, o čom predložil súdu listinu označenú ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku zo dňa 02. 07. 2012. Podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v 2. rade. Z predloženej listiny, ktorá je formulárovým tlačivom
vyplýva, že v bode 1.3 dohody sú vyplnené osobné údaje žalovanej v 2. rade (meno a priezvisko a jej

rodné číslo) ako osoby pristupujúcej k záväzku. Z takto vyhotovenej a predloženej listiny je zrejmé, že
v nej absentuje výslovný prejav vôle žalovanej v 2. rade pristúpiť k záväzku žalovaného v 1. rade, ktorý
je pojmovým znakom každého právneho úkonu. Platné a účinné pristúpenie k záväzku vyžaduje, aby
pristupujúci dlžník výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti vyjadril vôľu pristúpiť
k záväzku pôvodného dlžníka, k čomu v prejednávanej veci nedošlo. Predložená listina nespĺňa ani

požiadavku určitosti právneho úkonu, vyjadrenú v ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže
záväzok, ku ktorému podľa tvrdenia žalobcu mala žalovaná v 2. rade pristúpiť, nie je žiadnym spôsobom
vymedzený, identifikovaný. Za uvedeného skutkového stavu nemohlo dôjsť k platnému pristúpeniu
žalovanej v 2. rade k záväzku, ktorý vyžaduje písomnú formu. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil
predloženú listinu ako absolútne neplatný právny úkon, z ktorého žalovanej v 2. rade nemôžu vzniknúť

žiadne povinnosti.

Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu (ust. § 101 ods.
1 O.s.p.).

Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, ktoré
sa opierajú o právo alebo iný nárok (§ 79 ods. 1 OSP). Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie
skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno
tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať

konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno - právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie
bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať
tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla
správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení práva, alebo pri bránení
práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť.

Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané,
povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky
na opis rozhodujúcich skutočností sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konanínesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh, ako v konaní, ktoré možno
začať aj bez návrhu.

Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že procesnú
zodpovednosť za zistenie skutkového stavu majú účastníci konania a nie súd. Prejednacia zásada
znamená, že sú to účastníci konania, ktorí majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z
tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

Pre plnosť súd uvádza, že žalobu zamietol aj z dôvodu, že žalobca v žalobe neopísal všetky rozhodujúce
skutočnosti, o ktoré opiera svoj nárok. V žalobe absentujú skutkové tvrdenia významné podľa hmotného
práva, bez ktorých nie je možné posúdiť rozsah uplatneného nároku. Z tvrdení žalobcu, uvedených v
žalobe vyplynulo, že právny predchodca žalobcu a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 16. 01. 2008 zmluvu
o bežnom účte, predmetom ktorej bolo povolené prečerpanie na bežnom účte. Žalobca vyčíslil žalovanú
pohľadávku sumou 1.122,18 eur, predstavujúcu debetný zostatok na účte žalovaného v 1. rade, ktorý

vznikol z dôvodu prekročenia povoleného prečerpania. Celkový súčet kreditných položiek a celkový
súčet debetných položiek predstavuje rozdiel vo výške žalovanej istiny. V žalobe absentuje tvrdenie,
za aké konkrétne obdobie vznikol žalovaným dlh, ktorého splnenie je predmetom konania. Nemožno
sa uspokojiť so špecifikáciou žalovanej sumy vysvetlením, že predstavuje rozdiel medzi debetným a
kreditnými operáciami. Je nepostačujúce uviesť len celkovú sumu debetných položiek, a jednotlivé

čiastky, z ktorých pozostáva, aj tieto musia byť špecifikované uvedením presného spôsobu výpočtu.
Žalobca musí uviesť skutkové tvrdenia, ktoré odôvodňujú vznik uplatneného nároku a jeho rozsah. V
tomto smere nejde v žiadnom prípade o formalistický prístup súdu ku skutkovým tvrdeniam, ktoré majú
byť obsiahnuté v žalobe. Riadna špecifikácia žalovanej sumy (aj jej jednotlivých častí) je nevyhnutným
podkladom, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť rozsahu uplatneného nároku. Je nepochybné, že

jednotlivé debetné položky (ktoré žalobca účtoval žalovanej) priamo ovplyvňujú výšku dlhu žalovanej.
Žalobca pri špecifikácii debetných položiek netvrdil, v ktorom konkrétnom období žalovaná čerpala
peňažné prostriedky a v akej výške. Žalobca vyčíslil debetné úroky sumou 501,99 eur, avšak netvrdil, v
akej výške, v ktorom konkrétnom období a z akej sumy si účtoval úroky (zo sumy čerpaných peňazí) a z
akej úrokovej sadzby vypočítal úroky. Súd len pripomína, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 16,90

% p. a. je premenlivá. V doplnení žaloby žalobca vyčíslil poplatky vo výške 37,58 eur, neuvádza však
žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré odôvodňujú vznik a rozsah nároku na zaplatenie poplatku, t. j.
o aký druh poplatku a v akej výške, v akom období, za akú službu ide v konkrétnej veci. Zo žaloby vôbec
nie je zrejmé ani riadne vyčíslenie kreditných položiek, t. j. v ktorom období a v akej výške žalovaná
splácala žalobcovi peňažné prostriedky. V žalobe absentuje špecifikácia žalovanej sumy uvedením

presného spôsobu jej výpočtu, ako aj jednotlivých položiek, z ktorých pozostáva.

Súd zdôrazňuje, že je procesne neprípustné, aby žalobca svoju povinnosť opísania rozhodujúcich
skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe odkazom na pripojené listinné dôkazy. Uvedená
skutočnosť by v konečnom dôsledku znamenala, že povinnosť účastníka tvrdiť skutočnosti by bola

nahradená vyčítavaním uvedených skutočností z listinných dôkazov zo strany súdu. Listinné dôkazy, na
ktoré žalobca odkazuje v žalobe, slúžia na preukázanie tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe, žiadnu
inú funkciu nesmú mať. V prípade, ak by súd zisťoval z pripojených listinných dôkazov skutočnosti,
ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca, príp. iná dotknutá procesná
strana, došlo by tým nepochybne k porušeniu zásady rovnakého postavenia účastníkov konania,

keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto účastníka konania plnil súd. V nadväznosti na
vyššie uvedené skutočnosti je tiež potrebné zdôrazniť, že absencia vyššie uvedených náležitostí v
žalobe nemá za následok odmietnutie podania postupom súdu podľa ustanovenia § 43 OSP. Napriek
absencii uvedených náležitostí v žalobe, nemá žaloba také procesné nedostatky, pre ktoré nemožno
pokračovať v konaní a ktoré bránia jej vecnému prejednaniu. Vzhľadom na to, že žalobca nedoplnil

žalobu ani a v požadovanom rozsahu nesplnil povinnosť tvrdenia v časti žalovanej istiny, súd sa potom
ďalej nezaoberal príslušenstvom istiny. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, napriek tomu, že
bol predvolaný na súdne pojednávanie, na ktorom mal vytvorený priestor pre doplnenie žaloby, sa
pojednávania nezúčastnil a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP. Žalovaní v 1. a 2. rade boli
úspešní v konaní v celom rozsahu, z tohto dôvodu im vzniklo právo na plnú náhradu trov konania.
Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia. Právnemu zástupcovi žalovaných prislúcha
odmena za zastupovanie, keď za jeden úkon právnej služby mu prislúcha odmena vo výške 61,41eur, a to za účasť na pojednávaní dňa 20. 01. 2014 (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 2 a §
13a ods. 1 písm. d) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Podľa § 16 ods. 3
citovanej vyhlášky právnemu zástupcovi žalovaných prislúcha paušálna náhrada hotových výdavkov v

súvislosti s vykonaným úkonom právnej služby 8,04 eur. V zmysle ust. § 18 ods. 3 Vyhlášky prislúcha
právnemu zástupcovi žalovaných zvýšenie odmeny a tzv. režijného paušálu o DPH o sumu 13,89
eur. Právnemu zástupcovi žalovaných prislúcha náhrada cestovného, v dôsledku použitia motorového
vozidla a náhrada za stratu času. Celková náhrada cestovného bola súdom vyčíslená v sume 71,66
eur a pozostáva z náhrady za spotrebované pohonné hmoty 23,34 eur (spotreba 6,5 l / 100 km,

vzdialenosť Lučenec - Liptovský Mikuláš a späť 264 km, cena pohonnej látky 1,36 eur) a zo základnej
náhrady 48,32 eur. Keďže právny zástupca vykonal cestu a v tej súvislosti sa zúčastnil pojednávania
ako právny zástupca žalovaných a súčasne ako právny zástupca vedľajšieho účastníka, súd priznal
právnemu zástupcovi žalovaných 1-icu uvedenej náhrady, t. j. v sume 35,83 eur (keďže trovy vedľajšieho
účastníka neboli súdom priznané z dôvodu ich neúčelnosti). Právnemu zástupcovi žalovaných prislúcha
aj náhrada za stratu času stráveného cestou z Lučenca do Liptovského Mikuláša a späť, ktorá bola

vyčíslená v celkovej sume 130,10 eur (10 polhodín x 13,01 eur). Z rovnakých dôvodov, ako v prípade
náhradycestovnéhosúdpriznalprávnemuzástupcovižalovanýchnáhraduzastratučasuvovýške65,05
eur (1/2-ica zo sumy 130,10 eur). Trovy právneho zastúpenia činili celkom 184,22 eur. Súd nepriznal
právnemu zástupcovi žalovaných odmenu ani režijný paušál za prevzatie a prípravu zastúpenia. Hoci
je udelenie plnomocenstva datované dňom 17. 1. 2014, zástupkyňa právneho zástupcu na pojednávaní

dňa 20. 1. 2014 uviedla, že plnomocenstvo bolo podpísané v deň pojednávania s dátumom 17. 1.
2014, čo odôvodnila tým, že sa v piatok 17. 1. telefonicky dohodli so žalovanými na zastupovaní. Súd
konštatuje, že plnomocenstvo bolo preukázateľne písomne udelené v deň pojednávania. Predpokladom
priznania odmeny za vyššie uvedený úkon právnej služby je primeraný časový priestor, počas ktorého
sa zástupca môže zodpovedne oboznámiť s vecou, so skutkovými a právnymi aspektmi prejednávanej

veci, ktoré mu môžu byť známe aj po porade s klientom. V prejednávanej veci tento predpoklad naplnený
nebol, preto súd nepriznal odmenu za uvedený úkon.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným trovy právneho zastúpenia vo výške 184,22 eur na účet ich
právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd tiež nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Trovy právneho zastúpenia súd
nepovažuje za účelne vynaložené. Je žiadúce zdôrazniť, že vedľajší účastník je občianskym združením,
ktorého cieľom je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb, zastupovanie spotrebiteľov v
občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Preto

v prípade, ak sa označené občianske združenie rozhodne vstúpiť ako vedľajší účastník v súdnom
konaní na podporu spotrebiteľa, majúc na pamäti svoje poslanie, je úplne prirodzené očakávať, že
na pôsobenie v občianskom súdnom konaní (napr. v postavení vedľajšieho účastníka) je odborne
pripravené bez potreby právneho zastúpenia v konaní. Súd pri posudzovaní účelnosti náhrady trov
právneho zastúpenia vychádzal z predpokladu, že vzhľadom na predmet činnosti vedľajší účastník má

vo svojich radoch osoby, ktoré sú schopné v záujme ochrany spotrebiteľa adresovať súdu kvalifikované
podania, prípadne inými procesnými úkonmi v konaní účinne chrániť práva spotrebiteľa. Tento
predpoklad plne korešponduje úmyslu zákonodarcu, aby vedľajší účastník poskytol kvalifikovanú pomoc
spotrebiteľovi, keďže ochrana spotrebiteľa je problematikou, ktorá si vyžaduje osobitnú pozornosť.
Súd nemal preukázané, že vedľajšiemu účastníkovi vznikli iné trovy konania (okrem trov právneho

zastúpenia).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.