Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/105/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613208469
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5613208469.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa
Československá obchodní banka, a. s., so sídlom Radlická 333/150, Praha 5, Česká republika, IČ:
00 001 350, právne zastúpeného Mgr. Romanom Ambrožem, advokátom so sídlom Mikulášska 29,
Bratislava, proti odporcom v 1. rade W. O., C.. XX. XX. XXXX, A. X. U. U. O., C.. XX. XX. XXXX, L. S.
Q.Á. XXXX, M., Č. U., v konaní o zaplatenie 33 227,65 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 23 740,48
Kč, úrok z úveru od 01. 04. 2010 do 01. 07. 2010 vo výške 883,37 Kč a úrok z omeškania zo sumy 23
740,48 Kč vo výške 7,75 % ročne od 01. 05. 2012 do 30. 06. 2012, 7,5 % ročne od 01. 07. 2012 do
31. 12. 2012 a 7,05 % ročne od 01. 01. 2013 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 1 500,- Kč, prvá
splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody
splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania 55,- eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo
výške 82,49 eur, ktoré sú odporcovia v 1. a 2. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť advokátovi
Mgr. Romanovi Ambrožovi jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu 16. 08. 2013, v spojení s jeho doplnením zo
dňa 09. 10. 2013, si navrhovateľ voči odporcom v 1. a 2. rade uplatnil pohľadávku vo výške 33 227,65
Kč s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. 002657448R zo dňa 28. 02.
2008 bol odporcom poskytnutý úver vo výške 50 000,- Kč s tým, že navrhovateľ si vyúčtoval poplatok vo
výške 500,- Kč. Odporcovia sa zmluvne zaviazali splatiť úver v šesťdesiatich mesačných splátkach po 1
076,.- Kč, splatných vždy k 1. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 01. 03. 2008 a posledná
01. 02. 2013. Zmluvné strany sa dohodli na úroku vo výške 10,9 % ročne, na poplatku za správu úveru vo
výške 30,- Kč mesačne a na mesačnom poistnom pre prípad platobnej neschopnosti vo výške 50,- Kč.
Nakoľko odporcovia riadne neplnili svoje povinnosti a prestali uhrádzať mesačné splátky, navrhovateľ
im oznámil, že k 01. 07. 2010 došlo k zosplatneniu úveru a vyzval ich na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu 16.
07. 2013 predstavuje pohľadávka navrhovateľa sumu 35 030,96 Kč, z čoho suma 23 740,48 Kč pripadá
na nesplatený úver, suma 3346,51 Kč na kapitalizovaný úrok 10,9 % od 01. 04. 2010 do 16.
07. 2013 a suma 6 140,66 Kč na kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne od 02. 04.
2010 do 30. 06. 2012, vo výške 7,50 % ročne od 01. 07. 2012 do 31. 12. 2012 a vo výške 7,05 % ročne
od 01. 01. 2013 do 16. 07. 2013. Vzhľadom k tomu, že odporcovia v 1. a 2. rade po zosplatnení
úveru neuhradili dlžnú sumu, navrhovateľ sa so svojim nárokom obrátil na súd.

Odporcovia v 1. a 2. rade nespochybnili uplatnený nárok a požiadali o povolenie splácať dlh mesačnými
splátkami po 1 500,- Kč. Dôvodom, prečo prestali úver splácať, bol výkon trestu odporcu v 1. rade.
Nakoľko je odporkyňa v 2. rade zamestnaná, sú odporcovia ochotní svoj záväzok splácať.

Podľa článku 16 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa článku 24 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach
tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo
sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný
súd výlučnú právomoc podľa článku 22.

Navrhovateľ, ktorý má sídlo v Českej republike, si na tunajšom súde uplatnil nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy voči odporcom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Z predložených listinných
dôkazov mal súd za preukázané, že odporcovia v 1. a 2. rade sa v čase začatia konania zdržiavali v
Českej republike, pričom z Oznámenia Úradu práce Českej republiky o priznaní dávky štátnej sociálnej
podpory zo dňa 21. 08. 2013 vyplýva, že dňa 31. 07. 2013 požiadal odporca v 1. rade o príspevok na
bývanie. Nakoľko mali odporcovia v čase začatia konania bydlisko v Českej republike s úmyslom sa tam
trvalo zdržiavať, podľa článku 16 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 by právomoc rozhodovať v
predmetnej veci prináležala vecne a miestne príslušnému súdu v Českej republike. Na základe toho, že
odporcovia reagovali na predvolanie na pojednávanie, neprítomnosť na ktorom písomne ospravedlnili
a vyjadrili sa k návrhu na začatie konania, súd konštatuje, že je založená jeho právomoc rozhodnúť vo
veci podľa článku 24 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001.

Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany.
Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami
prípadu. Zmluvné strany si môže zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo
len jej časť.

Odporcovia v 1. a 2. rade uzatvorili s navrhovateľom zmluvu na území Českej republiky, pričom zmluva
sa riadila príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník (ďalej len „Obchodný
zákonník“). Na základe výslovnej dohody, ktorá je podporená aj samotnými okolnosťami prípadu, mal
tak súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode o tom, že ich zmluvný vzťah sa
bude riadiť právnym poriadkom Českej republiky.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej výšky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 českého Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na
druhej strane dodávateľ.

Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená Zmluva o úvere č. 002657448R
zo dňa 28. 02. 2008, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 50 000,- Kč. Zmluvné strany
sa dohodli na poplatku za poskytnutie úveru vo výške 500,- Kč a na mesačnom poplatku za správu

úveru vo výške po 30,- Kč. Odporcovia sa zaviazali, že pri ročnej percentuálnej miere nákladov 15,98
% ročne splatia poskytnutý úver spolu s 10,90 % ročným úrokom v šesťdesiatich mesačných splátkach
po 1 076,- Kč.

Z predloženého výpisu z úverového účtu vyplýva, že odporcovia uhradili 26 splátok, poslednú vo výške
452,91 Kč dňa 01. 04. 2010. Správou zo dňa 01. 07. 2010 navrhovateľ odporcom oznámil, že dňom
01. 07. 2010 došlo k zosplatneniu úveru a vyzval ich na zaplatenie zostávajúcej časti úveru vrátane
príslušenstva vo výške 35 030,96 Kč. Po zosplatnení úveru odporcovia postupne uhradili sumu 14 500,-
Kč, ktoré navrhovateľ podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka započítal najprv na dohodnuté
dlžné poplatky, následne na dohodnutý zmluvný úrok, úrok z omeškania a istinu. Po započítaní všetkých
splátok tak predstavuje výška nesplateného úveru sumu 23 740,48 Kč. Pokiaľ ide o dojednané poplatky
za poskytnutie úveru, súd vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich
spotrebiteľské zmluvy, ich vyhodnotil ako primerané a platne dojednané. Dojednanie o poplatkoch bolo
obsiahnuté priamo v zmluve, konkrétne v I. časti, bod 1.5 a preto súd konštatuje, že odporcovia s nimi
boli pri podpise zmluvy nespochybniteľne oboznámení. Na základe vyššie uvedeného a v nadväznosti
na to, že odporcovia nespochybnili uplatnený nárok, súd v časti uplatnenej istiny vyhodnotili návrh ako
dôvodný.

Pokiaľ ide o dojednané úroky z úveru vo výške 10,90 % ročne, navrhovateľ má na ne právo od doby
poskytnutia úveru do ukončenia zmluvného vzťahu. Nakoľko boli odporcovia v omeškaní so splácaním
čo i len jednej splátky, navrhovateľ v súlade s článkom 9, bodom 9.1, písm. d) všeobecných obchodných
podmienok zosplatnil úver. Pojem zosplatnenie úveru český právny poriadok nepozná. Ide prakticky o
predčasné splatenie úveru potom, ako dlžník poruší svoje zmluvné povinnosti zo zmluvy, čím dochádza
k ukončeniu zmluvného vzťahu. Z dojednaní v článku 9 všeobecných obchodných podmienok možno
vyvodiť, že navrhovateľ zosplatnením úveru odstupuje od zmluvy a nemá naďalej záujem na zotrvaní
v právnom vzťahu s dlžníkom, ktorý si neplní svoje zmluvné povinnosti. Na základe uvedeného tak
zosplatnením úveru zanikli všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, pričom všetky právne následky
porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy, zostávajú zachované. Navrhovateľ zosplatnil úver
k 01. 07. 2010, preto má právo na úroky z úveru vo výške

10,90 % ročne za obdobie do 01. 07. 2010. Navrhovateľ podaním zo dňa 09. 10. 2013 uplatnil zmluvný
úrok 10,90 % ročne od 01. 04. 2010 do 16. 07. 2013 k kapitalizovanej výške 3 346,51 Kč. Z histórie
úveru predloženej spolu s návrhom zo dňa 12. 08. 2013 vyplýva, že za obdobie od 01. 04. 2010 do
01. 07. 2010 predstavujú úroky z úveru čiastku 883,37 Kč, a preto súd priznal navrhovateľovi úroky z
úveru v tejto výške. Pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať úroky z úveru 10,9 % ročne aj od zosplatnenia,
t. j. od 02. 07. 2010 do zaplatenia, nárok nebol dôvodný. Zmluvné úroky boli odporcovia povinní platiť
len do doby zosplatnenia úveru, pričom súd nemal z predlžených listinných dôkazov preukázané, že
by sa zmluvné strany individuálne dohodli inak. Po splatnosti celého úveru (po jeho zosplatnení) boli
odporcovia s plnením v omeškaní a boli povinní platiť úroky z omeškania.

Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 163/2005 Sb., výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške
repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom
kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškania dlžníka, je výška úrokov z omeškania závislá na výške
repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnou pre prvý deň príslušného kalendárneho
polroka.

Navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania od 02. 04. 2010 do 16. 07. 2013 v kapitalizovanej
sume 6 140,66 Kč a od 07. 07. 2013 do zaplatenia vo výške 8,05 % ročne. Na základe uznesenia
6C/105/2013-42 zo dňa 09. 09. 2013 navrhovateľ síce označil úrokovú sadzbu a jednotlivé časové
obdobia, ale nie základ z akého vypočítal tieto úroky z omeškania. Do omeškania so zaplatením
zosplatnenej istiny sa odporcovia dostali dňom 02. 07. 2010, takže pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať
úroky z omeškania za dobu od 02. 04. 2010 do 01. 07. 2010 návrh nebol dôvodný. Súd nepriznal
navrhovateľovi ani úroky z omeškania od 02. 07. 2010 do 30. 04. 2012 z dôvodu, že navrhovateľ
neoznačil základ, z ktorého žiadal za toto obdobie priznať úroky z omeškania. Samotné predloženie
výpisov z počítačového programu nemožno považovať za unesenie dôkazného bremena, nakoľko

súd nie je povinný z listinných dôkazov zisťovať, čoho konkrétne sa navrhovateľ domáha. Listinné
dôkazy slúžia len na podporu tvrdení navrhovateľa. Pokiaľ tento neoznačil základ pre priznanie úrokov
z omeškania, a to ani na výzvu súdu, v záujme dodržania zásady rovnosti účastníkov súd nemohol
nahrádzať úlohu navrhovateľa riadne a preukázateľne označiť to, čoho sa tento domáha. Nakoľko základ
pre priznanie úrokov z omeškania sa menil v období od 02. 07. 2010 do 30. 04. 2012 z dôvodu úhrady
14 500,- Kč, ktoré odporcovia poukázali v 14-tich splátkach, v závislosti od týchto platieb bol navrhovateľ
povinný upraviť základ pre uplatnenie úrokov z omeškania. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ netvrdil
ani riadne nepreukázal dôvodnosť uplatnených úrokov z omeškania za obdobie od 02. 07. 2010 do 30.
04. 2012, súd aj v tejto časti návrh zamietol. Dňa 30. 04. 2012 odporcovia zaplatili poslednú splátku 500,-
Kč (v podaní zo dňa 14. 11. 2013 nesprávne uvedený dátum tejto platby 30. 04. 2010), po zaúčtovaní
ktorej navrhovateľ evidoval dlh 23 740,48 Kč, t. j. istinu, ktorá bola v konaní medzi účastníkmi nesporná.
Nakoľko omeškanie odporcov trvalo, súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania od 01. 05. 2012
do zaplatenia. K 01. 01. 2012bola Českou národnou bankou stanovená repo sadzba 0,75 % a potom
pre omeškanie od 01. 05. 2012 do 30. 06. 2012 sú odporcovia povinní zaplatiť navrhovateľovi úroky z
omeškania 7,75 % ročne, od 01. 07. 2012 do 31. 12. 2012 (stanovená repo sadzba k 1. dňu II. polroka
2012 0,50 %) úroky z omeškania vo výške 7,50 % ročne a od 01. 01. 2013 do rozhodovania súdu pri
stanovenej repo sadzbe 0,05 %, predstavujú úroky z omeškania 7,05 % ročne. Nakoľko omeškanie
doposiaľ trvá, odporcovia sú povinní zaplatiť aj 7,05 % úroky z omeškania od 17. 07. 2013 do 31.
12. 2013, pričom pokiaľ odporcovia v tomto období dlh nesplatia, výška úrokov z omeškania bude v
zmysle § 1 nariadenia vlády č. 163/2005 Sb. v budúcnosti závislá vždy od repo sadzby určenej k 1.
dňu kalendárneho polroka, určenej Českou národnou bankou a táto repo sadzba sa vždy zvýši o sedem
percentných bodov.

Na základe vyššie uvedeného súd uložil odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi 23 740,48 Kč,
úrok z úveru od 01. 04. 2010 do 01. 07. 2010 vo výške 883,37 Kč a úrok z omeškania zo sumy 23 740,48
Kč vo výške 7,75 % ročne od 01. 05. 2012 do 30. 06. 2012, 7,5 % ročne od 01. 07. 2012 do 31. 12.
2012 a 7,05 % ročne od 01. 01. 2013 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol ako nedôvodný.

Nakoľko mal navrhovateľ v konaní len čiastočný úspech, súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania
vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že náhradu trov pomerne rozdelil. Navrhovateľ
si návrhom na začatie konania uplatnil istinu, kapitalizovaný úrok z úveru a kapitalizovaný úrok z
omeškania v celkovej výške 33 227,65 Kč. Okrem toho žiadal priznať úrok z úveru vo výške 10,90 %
ročne zo sumy 23 740,48 Kč od 17. 07. 2013 do zaplatenia (pre rozhodovanie súdu je podľa § 154 ods.
1 O. s. p. rozhodujúci stav v čase rozhodovania), takže tento úrok ku dňu 26. 11. 2013 predstavoval
čistku 942,91 Kč, a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 23 740,48 Kč od 17. 07.
2013 do zaplatenia (k 26. 11. 2013 tento predstavoval čistku 696,37 Kč), takže uplatnený nárok ku dňu
rozhodovania súdu bol 34 866,93 Kč. Navrhovateľovi bolo priznaných celkovo 27 438,47 Kč (istina 23
740,48 Kč, úroky z úveru 833,37 Kč, úroky z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku 2 864,62 Kč). Na
základe toho mal navrhovateľ v konaní úspech v rozsahu 79 % a v časti 21 % bol návrh zamietnutý.

V súvislosti s podaním návrhu na začatie konania vznikli navrhovateľovi trovy spočívajúce v zaplatenom
súdnom poplatku, ktorý mal byť správne zaplatený vo výške 55,- eur (uplatnená istina 23 740,48
Kč prepočítaná platným kurzom v čase podania návrhu bola 920,17 eur). Nakoľko súdny poplatok
sa vyrubuje iba z istiny (§ 27 ods. z zákona č. 74/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov), kde bol navrhovateľ úspešný v plnom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov
vynaložených na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 55,- eur. Navrhovateľ bol v konaní zastúpený
advokátom, ktorému podľa § 14 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) patrí odmena za dva
úkony právnej služby vykonané po 51,45 eura a to prevzatie a príprava zastúpenia a za vypracovanie
písomného podania na súd, spolu 102,90 eura. V súlade s § 16 ods. 3 vyhlášky súd priznal advokátovi
aj náhradu paušálnych výdavkov v stanovenej výške po 7,81 eura, spolu v súvislosti s dvoma úkonmi
vo výške 15,62 eura. Právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH, preto súd podľa § 18 ods. 3
vyhlášky zvýšil priznanú odmenu a náhrady, spolu vo výške 118,52 eur, o 20 % DPH, t. j. o sumu 23,70
eur. V prípade plného úspechu v spore by tak mal právny zástupca navrhovateľa nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 142,22 eura. Vzhľadom na výsledok konania, po vzájomnom započítaní

úspechu navrhovateľa v rozsahu 79 % s jeho neúspechom 21 %, súd priznal navrhovateľovi náhradu
trov právneho zastúpenia v rozsahu 58 %, t. j. vo výške 82,49 eur.

S poukazom na momentálnu finančnú situáciu odporcov v 1. a 2. rade, súd im v súlade s ich žiadosťou
povolil podľa § 160 ods. 1 O. s. p. splácať priznanú istinu s úrokmi z omeškania v pravidelných
mesačných splátkach po 1 500,- Kč, vždy do konca tohto ktorého mesiaca, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. V prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky sa stane
splatným celý dlh naraz. Pokiaľ ide o trovy konania, súd s prihliadnutím na ich výšku a uložil odporcom
zaplatiť náhradu trov v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Podľa § 149 ods. 1 O. s. p.
sú odporcovia povinní prisúdenú náhradu trov konania (súdny poplatok aj trovy právneho zastúpenia)
uhradiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.