Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 11, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/55/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613203450
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5613203450.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: ADEK

group, s.r.o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, 1. mája 4312, IČO: 45 421 684, právne zastúpeného:
Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova
26, IČO: 47 237 406, proti žalovaným: 1. T. R., B.. XX. XX. XXXX, X. P. I. T., G. XXX/XX a 2. N.. W.
R., B.. XX. XX. XXXX, X. P. I. T., G. XXX/XX, obidvoch právne zastúpených: Mgr. Ľubošom Kráľom,
advokátom so sídlom v Martine, Červenej armády 1, IČO: 37 804 171, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

O trovách konania súd r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 28. 03. 2013, sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade určenia,
že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcich sa v kat. území
C., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, a to 2 - izbového bytu č. XX s príslušenstvom,
nachádzajúceho sa na X. L. vo vchode č. X (X. Č.. XX/X), X. J. U.. Č.. XXX, postaveného na pozemku
parcela CKN č. 422/88 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu vo výške 6375/210655 patriaci k bytu č. XX/X, X - N. X. Č.. XX U. L., B. U. B. X. L. P.

P. Č.. X (X. Č.. XX/X), bytového domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcela CKN č. 422/88
a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo výške
7357/210655 patriaci k bytu č. XX/X, 2 - izbového bytu č. XX s príslušenstvom, nachádzajúceho sa na
X. L. vo vchode č. X (X. Č.. XX/X), bytového domu súp. č. XXX, postavenom na pozemku parcela CKN
č. 422/88 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo
výške 6395/210655 patriaci k bytu č. XX/X, 3 - izbového bytu č. XX s príslušenstvom, nachádzajúceho
sa na X. L. P. P. Č.. X (X. Č.. XX/X), bytového domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcela CKN

č. 422/88 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
vo výške 7368/210655 patriaci k bytu č. XX/X. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade je evidovaný
ako vlastník nehnuteľnosti, a to bytu č. XX/X a bytu č. XX/X, žalovaná v 2. rade je evidovaná ako
vlastník nehnuteľnosti, a to bytu č. XX/X a bytu č. XX/X. Predmetné nehnuteľnosti sú evidované Správou
katastra Liptovský Mikuláš na LV č. XXXX v k. ú. C.. Žalovaný v 1. rade je evidovaný ako vlastník na
základe zápisu vlastníckeho práva povolením vkladu zmluvy o prevode vlastníctva bytu (kúpna zmluva)
zo dňa 27. 12. 2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ktorá bola zapísaná do katastra

pod V 191/2013 zo dňa 06. 02. 2013. Žalovaná v 2. rade je evidovaná ako vlastník na základe zápisu
vlastníckeho práva, a to povolením vkladu zmluvy o prevode vlastníctva bytu (kúpna zmluva) zo dňa
27. 12. 2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade, ktorá bola zapísaná do katastra pod
V 193/2013 zo dňa 05. 02. 2013. Podľa názoru žalobcu sú vyššie uvedené kúpne zmluvy absolútneneplatné pre obchádzanie zákona a z dôvodu, že nevyjadrujú skutočnú, slobodnú vôľu kupujúcich, t. j.
žalovaných. Dané právne úkony sú absolútne neplatné, neplatnosť je daná od počiatku a žalovaní nimi
nikdy nenadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Hoci z dôvodu neplatnosti kúpnych

zmlúv žalovaní nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, podľa evidencie katastra nehnuteľností sú
vedení ako vlastníci. Vlastníkom sporných nehnuteľností je žalobca. Na základe uvedeného je daný
naliehavýprávnyzáujemžalobcunanápraveprotiprávnehostavuanaopravezápisuvlastníckehopráva
v katastri nehnuteľností. Nápravu je možné dosiahnuť iba rozhodnutím súdu, ktoré bude podkladom
pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu.

Sporné nehnuteľnosti boli aj s ďalšími podkrovnými bytmi v budove bytového domu súp. č. XXX,
vystavané spoločnosťou TREOS, s.r.o. so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ako zhotoviteľom pre žalobcu
ako objednávateľa. Jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti TREOS je N.. G. R.. Z uvedenej
zmluvy o dielo vznikli spoločnosti TREOS, s.r.o. pohľadávky voči žalobcovi. Na základe uvedeného sa
žalobca dohodol, že za účelom úhrady týchto pohľadávok žalobca prevedie na TREOS, s.r.o. niektoré
byty vystavané na základe zmluvy o dielo. Následne sa mali započítať pohľadávky spoločnosti TREOS,

s.r.o. (zo zmluvy o dielo) s pohľadávkami žalobcu (z kúpnych zmlúv), ktorými by sa previedli niektoré byty
v danom bytovom dome. Dňa 27. 12. 2012, kedy mala byť podpísaná kúpna zmluva medzi žalobcom a
spoločnosťou TREOS, konateľ spoločnosti TREOS zmenil pôvodnú dohodu, nakoľko žalobcovi oznámil,
že postupuje pohľadávky spoločnosti TREOS, s.r.o. na 3 fyzické osoby, a to na konateľa spoločnosti
TREOS, s.r.o. N.. G. R. a jeho deti N.. W. R. a T. R.. Aby bolo možné započítať pohľadávky, bolo

potrebné previesť byty (aj sporné nehnuteľnosti) na tieto 3 fyzické osoby. Dňa 27. 12. 2012 boli žalobcovi
predložené kúpne zmluvy vyhotovené právnym zástupcom spoločnosti TREOS, s.r.o. a p. G. R.. Žalobca
mal záujem vysporiadať pohľadávky, preto podpísal dané zmluvy, hoci nikdy nejednal ani nekomunikoval
so žalovanými. Po podpise zmlúv došlo k špekulatívnemu konaniu G. R., ktorým sa chcel vyhnúť
povinnosti plniť kúpnu cenu zo zmluvy uzavretej žalobcom a G. R. dňa 28. 12. 2012. Až následne po

špekulatívnom a podvodnom konaní G. R. si žalobca uvedomil, že prevod sporných nehnuteľností na
jeho deti bol realizovaný ako fiktívny prevod za účelom oddelenia týchto nehnuteľností do samostatných
zmlúv. Pán R. už v danom čase musel mať úmysel nevyplatiť časť kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy
zo dňa 28. 12. 2012 a preto chcel formálne rozdeliť prevod nehnuteľností na tri samostatné právne
úkony.Danýpostupjemožnépovažovaťzaprípravup.R.,abysavyholzodpovednosti,resp.napadnutiu

neplatnosti prevodu všetkých nehnuteľností po tom, čo nezaplatí časť kúpnej ceny podľa zmluvy zo
dňa 28. 12. 2012. Právny úkon žalovaných, ktorí v danom prípade boli akýmsi nástrojom G. R. je
preto postihnutý vadou, a to nedostatkom skutočnej, slobodnej a vážnej vôle pri uzatváraní kúpnych
zmlúv so žalobcom dňa 27. 12. 2012. Kúpne zmluvy uzavreté medzi sporovými stranami boli dôsledkom
podvodného konania p. G. R.. Navyše p. R. pri uzatváraní zmlúv postupoval v rozpore s dobrými mravmi,

ako aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keď až v deň podpisu oznámil žalobcovi, že
prevod nehnuteľností (vrátane sporných nehnuteľností) sa bude realizovať iným spôsobom. Mimo vyššie
uvedenej argumentácie je potrebné bližšie vysvetliť pohnútku p. G. R. ako konateľa spoločnosti TREOS,
s.r.o. pri zmene spôsobu prevodu nehnuteľností, je potrebné bližšie skúmať, prečo neboli nehnuteľnosti
prevedené na spoločnosť TREOS, s.r.o., ale nakoniec boli prevádzané na 3 fyzické osoby. Ako už

bolo vyššie uvedené, skutočný úmysel strán bol uhradiť dlh žalobcu zo zmluvy o dielo, a to tak, že
žalobca nadobudne pohľadávku voči spoločnosti TREOS z kúpnych zmlúv (ktorými prevedie sporné
nehnuteľnosti na TREOS) a takto nadobudnutú pohľadávku si započíta s pohľadávkou spoločnosti
TREOS zo zmluvy o dielo. Žalobca sa až po uzavretí vyššie uvedených zmlúv dozvedel pravý dôvod,
prečo ho G. R. zmanipuloval k tomu, aby boli nehnuteľnosti prevedené na 3 fyzické osoby a nie na

spoločnosť TREOS. Úmyslom G. R. bolo obísť zákonnú úpravu, týkajúcu sa dane z pridanej hodnoty
(DPH), a to ust. § 8 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH.
Spoločnosť TREOS je platiteľom DPH. Ak by uvedená spoločnosť prevádzala sporné nehnuteľnosti na
tretie osoby (napr. fyzické osoby, ktoré nie sú platiteľmi DPH), tak by cena za tieto sporné nehnuteľnosti
bola navýšená o DPH. Teda pôvodná celková cena sporných nehnuteľností by sa zvýšila zo sumy

184.701,22 eur na sumu 221.641,46 eur. Ide o navýšenie vo výške 36.940,24 eur, ktoré predstavuje
sumu, ktorú by spoločnosť TREOS odviedla ako daň štátu v prípade ďalšieho predaja nehnuteľností, ak
by boli dodržané citované ustanovenia zákona o DPH. Postupom, ktorý navrhol p. R. a do ktorého bol
žalobca zmanipulovaný došlo k tomu, že spoločnosť TREOS, s.r.o. sa vyhla povinnosti odviesť vyššie
uvedenú sumu ako daň. V prípade, ak podľa názoru súdu nie sú predmetné kúpne zmluvy uzatvorené

medzi sporovými stranami absolútne neplatné, žalobca poukázal na ďalšie skutočnosti podstatné pre
rozhodnutie vo veci samej. V zmysle kúpnych zmlúv je kúpna cena uhrádzaná na základe dohody o
započítaní pohľadávok. Znenie daného ustanovenia oboch zmlúv je rovnaké, odlišná je len dohodnutá
kúpna cena. V zmysle čl. IV. bod 4.2. a bod 4.3. kúpnych zmlúv bola úhrada kúpnej ceny za spornénehnuteľnosti dohodnutá vzájomným započítaním pohľadávok. Žalobca poukázal na znenie čl. IV. bod
4.3.6. a čl. IV. bod 4.3.7. zmluvy. Z vyššie označených zmätočných ustanovení zmluvy je zrejmé, že
okamih nadobudnutia účinnosti predmetnej dohody o započítaní je rovnaký ako okamih ukončenia

platnosti a účinnosti dohody o započítaní, ktorá bola uzavretá na dobu určitú, nakoľko deň právoplatnosti
rozhodnutia Správy katastra Liptovský Mikuláš o povolení vkladu vlastníckeho práva je zhodný s dňom
zánikupohľadávok,ktorésúpredmetomzapočítaniapodľadohodyozapočítaní.Účinnosťdvojstranného
právneho aktu, teda moment vzniku obligačno - právnych následkov pre zmluvné strany nemôže
byť viazaný na ten istý moment, kedy práva a povinnosti zo zmluvného vzťahu zároveň zanikajú. Z

uvedeného je zrejmé, že citované ustanovenia zmluvy si vzájomne odporujú, resp. ustanovujú vznik a
zánik obligačno - právnych následkov na ten istý moment. Daný rozpor ustanovení nemožno odstrániť
výkladom. Právny úkon, kde nie je možné určiť vznik a zánik povinnosti vyplývajúcich pre zmluvné strany
je nejasný a neurčitý, čo zakladá jeho neplatnosť ako celku, ide o tzv. absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, t. j. dohody o započítaní. Vzhľadom k tomu, že dohoda o započítaní je absolútne neplatná, uplatní
sa § 457 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť dohody o započítaní nemohli byť

pohľadávky medzi žalobcom a žalovanými, na základe dohody o započítaní platne započítané, nakoľko
odpadol právny titul, ktorý vzájomné započítanie pohľadávok umožnil. Vzhľadom k tomu, že pre prípad,
ak nedôjde k započítaniu vzájomných pohľadávok medzi účastníkmi konania, t. j. k uhradeniu kúpnej
ceny za sporné nehnuteľnosti započítaním, nebola zmluvnými stranami dohodnutá iná lehota úhrady
kúpnej ceny za sporné nehnuteľnosti, uplatní sa § 591 Občianskeho zákonníka. Preto boli žalovaní

povinní uhradiť kúpnu cenu bezodkladne po prevode vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam so
žalobcu na žalovaných. Žalovaní kúpnu cenu za sporné nehnuteľnosti žalobcovi, ako predávajúcemu
po prevode vlastníckeho práva neuhradili ani sčasti. Na základe uvedeného žalobca zaslal žalovaným
odstúpenie od zmluvy.

Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, listinami, a to výpismi z
listu vlastníctva, zmluvami o prevode vlastníctva, zmluvou o dielo, oznámením o postúpení pohľadávok,
odstúpením od kúpnej zmluvy, obsahom pripojených spisov Správy katastra Liptovský Mikuláš, a zistil

nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol, že zotrváva na podanej žalobe, ako aj na
tvrdeniach v nej uvedených. Kúpne zmluvy uzavreté medzi žalobcom a žalovanými sú absolútne
neplatné. Dôvody neplatnosti vychádzajú z obchádzania zákona, a to zákona o DPH. Predmetné

zmluvy obsahujú ďalšiu vadu, nakoľko žalovaní pri uzatváraní zmluvy nekonali s vážnym prejavom vôle.
Súčasne poukázal na absolútnu neplatnosť dohody o započítaní, nakoľko je zmätočná, a to z dôvodov
uvedených v žalobe.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť ADEK group, s.r.o. pri svojom vzniku mala zámer

postaviť dve nadstavby bytových jednotiek, na základe čoho oslovila spoločnosť TREOS, s.r.o. Pri
uzatváraní zmluvy o dielo za prítomnosti všetkých spoločníkov spoločnosti, ako aj konateľa žalobcu bolo
dohodnuté nad rámec zmluvy o dielo, že spoločnosť časť kúpnej ceny uhradí pri predaji bytu. Spoločnosť
TREOS, s.r.o. ústne dohodnutú zmluvu o úhrade kúpnej ceny dodržala viac ako dva a pol roka. Následne
žalobca mal problémy s kolaudáciou. Konateľ žalobcu pri stretnutí v priestoroch spoločnosti TREOS,

s.r.o. prezentoval p. R. návrh dohody, z dôvodu nenavyšovania dlhu a vyporiadania záväzku, podľa
ktorej sa prevedie vlastníctvo žalobcu k 6 bytom naspäť staviteľovi s tým, že jediná požiadavka žalobcu
bola, aby finančné prostriedky, ktoré zložila z vkladov konateľov vo výške 50.000 eur boli spoločnosťou
TREOS refundované. To boli finančné prostriedky, ktorými disponoval žalobca pred začiatkom výstavby.
Uvedená suma pozostávala z čiastky 30.000 eur, ktorú žalobca uhradil ako čiastočné plnenie zmluvy

o dielo a z čiastky 20.000 eur, ktorá predstavovala náklady na chod spoločnosti za viac ako dva a pol
roka. Po niekoľkých jednaniach spoločnosť TREOS s týmto návrhom súhlasila a poverila vtedajšieho
právneho zástupcu p. T. W., aby vyhotovil všetky potrebné listiny s tým, že konateľ žalobcu trval na tom,
aby rozdiel medzi záväzkom žalobcu voči spoločnosti TREOS a dohodnutou kúpnou cenou vo výške
50.000 eur bol zložený v notárskom, alebo inom depozite. V deň podpisu kúpnej zmluvy bol oboznámený

s tým, že byty nenadobudne spoločnosť TREOS ako pôvodný veriteľ žalobcu, ale p. G. R., ako fyzická
osoba a jeho dve deti, z dôvodu, že sa radili s účtovníkmi a že je to pre nich výhodné. So žalovanými
sa v živote nestretol, nikdy s nimi nejednal. Oznámenie o postúpení pohľadávky, ako aj všetky ostatné
listiny boli vyhotovené naraz a ktoré vlastne podpisoval jedným vrzom. Po podpise kúpnych zmlúv, priktorom bol prítomný konateľ žalobcu, ho p. T. W. ubezpečil, že následne na druhý deň prídu aj deti
R., lebo to sú študenti a ľudia žijúci v Bratislave s tým, že je ešte potrebné protokolárne odovzdať
byty. Až na základe niekoľkých urgencií protokolárne odovzdal byty za jeho prítomnosti, prítomnosti

N.. L., ako bývalého konateľa žalobcu a p. T. W., ktorý všetky listiny následne doniesol podpísané p.
R.. Po urgenciách návrhov na vklad zistil, že návrh na vklad bol účelovo pozdržaný. Právny zástupca
spoločnosti TREOS Y.. T. W. tvrdil, že všetky listiny sú u p. R., ktorý raz bol chorý, raz u rodiny, raz mal
chorého rodinného príslušníka, listiny boli podané v 3. alebo v 4. januárovom týždni, čo už si presne
nepamätal, pričom túto skutočnosť sa dozvedel následne. Až následne mohol toto konanie vyhodnotiť

ako konanie účelovo smerujúce k tomu, aby nebola dodržaná 45 - dňová lehota uvedená v zmluve, kde
nepostrehol ustanovenie, že 45 dní od podpisu kúpnej zmluvy bolo potrebné predložiť listy vlastníctva
a nie od pôvodného návrhu na vklad. K listom vlastníctva sa dostal až na 44. až 45. deň. Po 5-ich
alebo 6-ich pracovných dňoch po odovzdaní listov vlastníctva zistil, že peniaze nie sú prevedené. P. W.
mu oznámil, že sumu, ktorú mal uloženú u neho v depozite, vrátil naspäť kupujúcemu s odôvodnením,
že mu nepredložil list vlastníctva tak, ako bolo dohodnuté v zmluve. Právny zástupca TREOS poslal

zloženú kúpnu cenu po tom, ako sa dozvedel, že prevod vlastníckeho práva bol zrealizovaný v zmysle
kúpnych zmlúv. Vtedy zistil, že sa stal obeťou podvodu a konanie p. R. od počiatku smerovalo k tomu,
aby vopred dohodnutú čiastku neuhradil. Konanie p. R. spočívalo v naťahovaní doby medzi podpisom
zmluvy a podaním návrhu na vklad, rozdelením predmetu vzájomného vysporiadania, t. j. 6-ich bytov
na 3 účelové kôpky, nakoľko finančné plnenie malo vyplynúť len z jednej časti kúpnych zmlúv, teda z

finančného vzťahu medzi G. R., fyzickou osobou a žalobcom, ako predávajúcim. Ak by toto finančné
plnenie prebehlo, tak tu nesedí a nebol by žiaden dôvod napádať zmluvy. Kúpna zmluva na byt má
byť prejavom slobodnej vôle a všetkých náležitostí, ktoré zákon vyžaduje. So žalovanými v živote
nejednal, nikdy ich nevidel ani nestretol. Konanie p. R. vyhodnotil ako účelové aj z dôvodu obchádzania
zákona o DPH. Žalobca nebol platcom DPH, nakoľko nepredal ani jeden byt a spoločnosť TREOS pri

ďalšom predaji, čo bol jednoznačne prezentovaný zámer p. G. R., že byty nadobudne za účelom ich
následného predaja, musela odviesť DPH na výstupe, čo v prípade žalovaných by uvedený odvod DPH
nebol potrebný, lebo fyzická osoba nie je platcom DPH. Zmluva o prevode vlastníctva bytov, ako aj
oznámenie o postúpení pohľadávok bolo predložené konateľovi žalobcu v jednom momente. Žalobca
nepodal trestné oznámenie na p. R., keďže ho považoval za krajné riešenie, ktorému sa zrejme nevyhne.

Suma 50.000 eur bola dohodnutá ako kúpna cena za predaj všetkých 6-ich bytov a má byť o 50.000
eur vyššia, ako je záväzok spoločnosti ADEK group voči spoločnosti TREOS. Žalobca nerozporoval
výšku vzájomných pohľadávok, ktoré sú uvedené v zmluvách o prevode vlastníctva bytov. Na sporných
kúpnych zmluvách je uvedený jeho podpis, reálne nemal možnosť oboznámiť sa so znením zmluvy pred
ich podpísaním, keďže boli rozsiahle. V čase uzavretia sporných kúpnych zmlúv mal žalobca záväzok

vočispoločnostiTREOS,avšaknievomeškaníspoukazomnauzavretúdohodu.Nebolnanehovyvíjaný
žiadny psychický ani fyzický nátlak, zmluvy podpisoval po ubezpečení, že suma 50.000 eur je v depozite.
V prípade, ak by bola uhradená uvedená suma, predmetné určovacie žaloby by nepodal, a to preto,
že celková dohoda uzavretá s p. R. by bola naplnená formálne iným spôsobom, ako bolo pôvodne
dohodnuté, ale predmet plnenia by bol dokonaný.

Právny zástupca žalovaných na pojednávaní predniesol, že žaloba je nedôvodná. Zmluva o prevode
vlastníctva bytu, ktorých platnosť je napadnutá je platným právnym úkonom. Úloha žalovaných pri
uzatváraní predmetných právnych úkonov bola slobodná, vážna, ich prejav určitý a zrozumiteľný.
Nedochádza ani k obchádzaniu zákona o DPH. V tomto prípade ide o špekuláciu zo strany žalobcu. Je

nesporné, že žalobca mal záväzok voči spoločnosti TREOS, s.r.o., ktorý uznal. Následne spoločnosť
TREOS, s.r.o. postúpila pohľadávky na žalovaných, pričom dohodou boli tieto uznané pohľadávky
započítané s pohľadávkami žalobcu na zaplatení kúpnej ceny za predávané byty. O tomto riešení
bol žalobca oboznámený minimálne 3 týždne pred uzavretím zmluvy a toto akceptoval podpísaním
kúpnychzmlúv.Dohodaozapočítanípohľadávokuvedenávkúpnejzmluvejeplatnýmaurčitýmprávnym

úkonom. Celým motívom podanej žaloby je, že nebolo uhradených 50.000 eur z kúpnej zmluvy, ktorá
bola uzavretá spoločnosťou ADEK group a N.. R., ktorá ale nesúvisí a nie je predmetom tohto súdneho
konania.

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou. Byty boli kúpené

pre nich, aby mali kde bývať v budúcnosti. Teraz budú určené na prenájom, keďže býva v Bratislave,
kde študuje. V zmluvách o prevode vlastníctva je uvedený jeho podpis. Bol oboznámený s obsahom
zmluvy. Neporozumel otázke, či na neho boli postúpené pohľadávky v súvislosti s prevodom vlastníctva
predmetných bytov. Vlastníkom bytov sa stal za účelom bývania, dostali od otca ponuku, že im pomôžepo finančnej stránke s tým, že mu to vrátia. Nikto ho nenútil do kúpy bytov. Predmetnú kúpu bytov
navrhol žalovanému v 1. rade jeho otec. Nemá v úmysle predmetné byty predať. Predmetnú kúpno -
predajnú zmluvu uzatvoril so žalobcom. Jeden byt bude určený na prenájom a v druhom bude bývať.

Pred uzavretím kúpno - predajnej zmluvy nevykonal ohliadku predmetných bytov. Prvýkrát bol v ich
priestore niekedy vo februári alebo v marci roku 2013. Konateľa žalobcu nikdy nevidel a neviedol žiadne
predzmluvné rokovania pred uzavretím zmluvy so žalobcom. Nevedel uviesť, aké pohľadávky mal voči
žalobcovi s poukazom na zmluvné dojednanie, vybavoval to za neho jeho otec, ktorý mu požičal peniaze.
Neporozumel otázke, aká bola odplata za postúpenie pohľadávky. Nespomenul si, či uzavrel okrem

predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok aj inú zmluvu o postúpení pohľadávok. Na prevzatie bytu
splnomocnil otca, ktorý bol v tom čase práceneschopný. Ten poveril právnika. Nepovažoval za potrebné
oboznámiť sa s bytmi, lebo ich videl na projekte.

Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že nesúhlasí s podanou žalobou. Byty boli kúpené pre
nich na bývanie do budúcnosti. Na zmluve je uvedený jej podpis. Pred uzavretím zmluvy sa oboznámila

s obsahom. Vedela, že uzavrela zmluvu so spoločnosťou ADEK group, s.r.o. Pred uzavretím predmetnej
zmluvy bola na ňu postúpená pohľadávka od otcovej spoločnosti TREOS, s.r.o. Byty kupovala za účelom
bývaniaaprenájmu.Niktojunenútiluzavrieťzmluvu.Zmluvuuzatvorilaslobodne.Predmetnúkúpubytov
jej navrhol otec. Momentálne sú byty určené na prenájom, nemá v úmysle ich predať. Pred uzavretím
zmluvy nevykonala ohliadku predmetných bytov. Nepovažovala za potrebné oboznámiť sa so stavom

bytov v čase pred uzavretím zmluvy, keďže ide o byt postavený stavebnou firmou jej otca a ona sa tiež
tomu rozumie. Prvýkrát bola v priestoroch bytov vo februári, v marci roku 2013. Pred uzavretím zmluvy
neprebiehali žiadne predzmluvné rokovania medzi ňou a žalobcom. Voči žalobcovi mala pohľadávku,
a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalovaná v 2. rade uhradila odplatu za postúpenie
pohľadávok, a to z pôžičky od otca. Nepamätá si dátum tejto úhrady. Nemá vedomosť o tom, či okrem

predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavrela aj inú zmluvu o postúpení pohľadávok. S otcom
sa dohodli, že neuhradí pohľadávku voči spoločnosti TREOS bezhotovostným prevodom, ale zvolila
sa zmluva o postúpení pohľadávok a následné vzájomné započítanie. Zmluvu medzi ňou a žalobcom
vyhotovoval otcov advokát, na ktorého meno si nespomenula. Nevedela odpovedať na otázku, či
uzavrela skôr zmluvu o postúpení pohľadávok, alebo kúpnu zmluvu. Nepamätala si presne na dátum,

kedy uhradila odplatu za postúpenie pohľadávky. Pôžička na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky
jej bola poskytnutá bezhotovostne.

SvedokN..P.L.vosvojejvýpovediuviedol, žepoznápánaW.,sktorýmsúbývalíspoločnícivspoločnosti
ADEK group. Žalovaných nepoznal. Mali uzavretý zmluvný vzťah so spoločnosťou TREOS. Nedokázali

splniť svoj záväzok voči TREOS zo zmluvy o dielo, napriek pôvodnej dohode, že splnia svoj záväzok až
po predaji bytov. Nevedeli riešiť stav predajnosti bytov, z tohto dôvodu mali stretnutie s p. R., na ktorom
bolo dohodnuté, že byty sa prevedú na spoločnosť TREOS a TREOS im vyplatí sumu 50.000 eur, ktorá
suma predstavovala nimi vložené náklady. Bol tam projekt, suma 33.000 eur, ktorú zaplatili a ďalšie
výdavky. Riešením bol prevod bytov na TREOS. Podľa jeho vedomostí, táto dohoda sa nedodržala.

Svedok nemal vedomosť o zámere previesť byty na T. R. a W. R.. Medzi spoločnosťami ADEK group
a TREOS nebola iná dohoda o splatnosti faktúr zo záväzkov, vzniknutých zo zmluvy o dielo. Dohoda o
splatnosti záväzkov pri uzavretí zmluvy o dielo bola uzavretá tak, že prvý objem peňažných prostriedkov
sa zaplatil ihneď, ako začal ADEK group so stavebnou činnosťou, zvyšok sa mal uhradiť po predaji bytov.
L.W.reagovalprekvapenenaskutočnosť,žebytyneboliprevedenénaspoločnosťTREOS,alenaT.R.a

W. R.. Svedok nevedel presne uviesť, kedy došlo k stretnutiu, na ktorom sa malo dohodnúť, že byty budú
prevedené na spoločnosť TREOS, ktorá zaplatí sumu 50.000 eur. Bolo to v decembri minulého roka.
Na tomto stretnutí sa mal zúčastniť, napokon sa ho nezúčastnil. Dohoda o tom, že záväzky zo zmluvy
o dielo, týkajúce sa bytov budú vyplatené v dvoch objemoch bola uzavretá ústne, ktorá sa odchyľuje od
písomného znenia zmluvy o dielo. V decembri 2012 svedok nemal žiadny vzťah k spoločnosti ADEK

group, konateľstvo ukončil niekedy v novembri, v decembri toho roku. V čase výstavby nevznikli žiadne
problémy zo strany R. ohľadom úhrady faktúr v zmysle prvotnej dohody.

Svedok T.. T. W. vo svojej výpovedi uviedol, že bol dohodnutý systém, ako riešiť záväzky spoločnosti

ADEK voči spoločnosti TREOS, vyplývajúce zo zmluvy o dielo. Spoločnosti sa dohodli, že záväzky
zo zmluvy o dielo budú riešené prevodom vlastníctva na 3 fyzické osoby. Toto bolo dohodnuté na
treťom alebo na štvrtom rokovaní. Rokovania trvali celkovo asi 1 mesiac. On bol poverený prípravou
kúpnych zmlúv. Dohoda spočívala v tom, že istina pohľadávok spoločnosti TREOS sa započíta na kúpnucenu, vyplývajúcu z uzavretých zmlúv o prevode vlastníctva bytu. K uzavretiu predmetných zmlúv došlo
spôsobom, ktoré si dohodli spoločnosti ADEK group a TREOS, podľa ktorej sa pohľadávky TREOS
mali postúpiť na 3 fyzické osoby, ktoré potom uzavreli zmluvy. Kúpno - predajné zmluvy odkomunikoval

so všetkými stranami. Zmluvné strany nemali žiadne výhrady k pripravenému návrhu zmlúv. Zmluvy si
prešli s kupujúcimi, odkomunikoval návrh všetkých zmlúv s pánom W.. K podpisu zmlúv došlo 27. 12.
2012. Po odkomunikovaní zmlúv zvolal všetky strany do jeho kancelárie, termín bol stanovený doobeda.
Doobeda prišli len kupujúci, pán W.Č. sa ospravedlnil a prišiel poobede. Pán W. sa fyzicky nestretol s
kupujúcimi. Na rokovaniach, ktoré prebiehali, bolo dohodnuté, že predmetné byty budú prevedené na

3 fyzické osoby. Svedok nevedel presne odpovedať na otázku, kedy bol žalobca oboznámený s tým,
že kupujúcimi budú žalovaní, ale určite to vedel pred uzavretím zmluvy. Ak si dobre spomenul, sám
žalobca navrhol tento postup. Nie je pravdou, že svedok mal účelovo pozdržať podávanie návrhov na
vklad. On nepodával návrhy na vklad, ani nebol oprávnený takýto úkon urobiť. Žalobca mal dostatok
času na preštudovanie zmlúv, všetky 3 zmluvy si prešli. Prechádzali to bod po bode. K nesúladu medzi
výškou kúpnej ceny, uvedenej v čl. 4.1. a sumy uvedenej v čl. 4.3.2. zmluvy uzavretej so žalovanou v

2. rade svedok uviedol, že ide o chybu v písaní. Platí suma, ktorá je uvedená ako kúpna cena. Svedok
sa sám ponúkol autorizovať zmluvy. Pokiaľ ide o depozit, predávajúci trval na tom, aby peniaze prevzal
do depozitu. Chcel mať určitú garanciu, tak s tým súhlasil. Byty boli odovzdané podpisom protokolu v 1.
dekáde roku 2013, nepamätal si na presný dátum. Zmluvne bolo dohodnuté, že mali byť odovzdané do
07.januára2013,čobolodohodnutéakopodmienkaprepodanienávrhunavklad.Kuvedenémudátumu

nedošlo k odovzdaniu bytov, nakoľko predávajúci nemal čas. Opakovane ho vyzýval k odovzdaniu
bytov, pretože trval na dodržaní podmienok autorizovanej zmluvy. Napokon si žalobca našiel čas a byty
boli prevziať. Svedok fyzicky prevzal byty, bol na to poverený, nakoľko kupujúci sa nemohli dostaviť a
pán R. bol chorý. Svedok uviedol, že osobne rokoval so žalovanými o znení zmlúv. Komunikovali deň
pred uzavretím zmluvy, ako aj v deň uzavretia zmluvy. Z rokovania obidvoch strán, pána R. a pána

W. vyplynulo, že svedok bude poverený pripravením zmlúv. Na týchto rokovaniach žalovaní prítomní
neboli. Svedok nepoznal dôvod prevodu bytov na 3 fyzické osoby, podľa jeho vedomostí sa mali
zastabilizovať rodinné vzťahy, preto sa byty previedli na žalovaných, za účelom bývania. Nevedel presne
uviesť, kto navrhol, že kupujúcimi budú 3 fyzické osoby. Dohoda bola, že zápočty budú uvedené v
kúpnych zmluvách. Svedok vyhotovoval zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou TREOS a

žalovanými. Nepamätal si presne, ako bol dohodnutý spôsob úhrady odplaty za postúpenie pohľadávok.

Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva (LV) č. XXXX pre katastrálne územie (k. ú.) C. bolo zistené, že
žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. L.,
P. P. Č.. X, X.É. J. U.. Č.. XXX, postaveného na pozemku parc. č. 422/88 a bytu č. XX, nachádzajúceho

sa na X. L., P. P. Č.. X, X. J. U.. Č.. XXX, postaveného na pozemku parc. č. 422/88. Z čiastočného
výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného pre k. ú. C. bolo zistené, že žalovaná v 2. rade je výlučnou
vlastníčkou bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. L., P. P. Č.. X, X.V. J. U.. Č.. XXX, postaveného
na pozemku parc. č. 422/88 a bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. L., P. P. Č.. X, X. J. U. Č. XXX,
postaveného na pozemku parc. č. 422/88.

Dňa 27. 12. 2012 bola medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade uzavretá zmluva o prevode vlastníctva
bytu. Predmetom zmluvy bol 2 - izbový byt č. XX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na X. L., P. P.
Č.. X X. J. U. U.. Č.. XXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu vo výške 6375/210655 a 3 - izbový byt č. XX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na

X. L., P. P. Č.. X X. J., U.. Č.. XXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu vo výške 7357/210655. V zmysle č. IV bod 4.1. zmluvy bola dohodnutá
kúpna cena za predmet prevodu v celkovej sume 91.332,01 eur, z toho kúpna cena za byt č. XX
predstavovala 42.332,01 eur a kúpna cena za byt č. XX predstavovala 49.000 eur. Podľa čl. IV bod 4.2.
zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena za predmet prevodu bude uhradená jednorázovo, a to

vzájomným zápočtom pohľadávok, na základe osobitnej dohody uvedenej v bode 4.3. zmluvy. Podľa čl.
IV bod 4.3. zmluvy účastníci konania uzavreli podľa § 580 Občianskeho zákonníka dohodu o vzájomnom
započítaní pohľadávok. Žalobca je veriteľom nesplatnej peňažnej pohľadávky voči žalovanému v 1.
rade z titulu úhrady kúpnej ceny vo výške 91.332,01 eur. Žalovaný v 1. rade je veriteľom peňažných
pohľadávokpolehotesplatnostivočižalobcovivcelkovejvýškeistiny91.332,01eur,ktorénadobudolako

postupník, na základe písomnej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26. 12. 2012 so špecifikáciou
pohľadávok uvedených v jej prílohe. Žalobca potvrdil, že mu postúpenie pohľadávok žalovaného v 1.
rade bolo riadne písomne oznámené postupcom týchto pohľadávok a tieto pohľadávky žalovaného v 1.
rade, čo do právneho dôvodu a výšky uznáva. Zmluvné strany sa dohodli, že na základe tejto dohodysi započítajú svoje vzájomné peňažné pohľadávky, špecifikované v tejto dohode, a to v rozsahu, v
akom sa vzájomne kryjú, t. j. celú pohľadávku žalobcu voči pohľadávkam žalovaného v 1. rade v celom
rozsahu. Dohoda je platná dňom jej uzavretia, ktorý je zhodný s dňom uzavretia celej zmluvy. Dohoda

nadobúda účinnosť dňom právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra Liptovský Mikuláš o povolení
vkladu výlučného vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k predmetu prevodu na základe zmluvy.
Dohoda je uzavretá na dobu určitú do dňa zániku predmetných vzájomných pohľadávok zmluvných
strán, ktoré sú predmetom započítania podľa tejto dohody. Podľa čl. VIII bod 8.6. zmluvy zmluvné strany
vyhlásili, že zmluva, ktorú si pred podpisom prečítali a jej obsahu porozumeli, sa zhoduje s ich slobodnou

a vážnou vôľou, že ju neuzavreli v tiesni a za nevýhodných podmienok a preto ju na znak súhlasu
vlastnoručne podpisujú.

Dňa 27. 12. 2012 bola medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade uzavretá zmluva o prevode vlastníctva
bytu. Predmetom zmluvy bol 2 - izbový byt č. XX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na X. L., P. P.
Č.. X X. J. U. U.. Č.. XXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

bytového domu vo výške 6395/210655 a 3 - izbový byt č. XX s príslušenstvom, nachádzajúci sa na
X. L., P. P. Č.. X X. J., U.. Č.. XXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu vo výške 7368/210655. V zmysle č. IV bod 4.1. zmluvy bola dohodnutá
kúpna cena za predmet prevodu v celkovej sume 93.639,21 eur, z toho kúpna cena za byt č. XX
predstavovala 43.639,21 eur a kúpna cena za byt č. XX predstavovala 50.000 eur. Podľa čl. IV bod 4.2.

zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena za predmet prevodu bude uhradená jednorázovo,
a to vzájomným zápočtom pohľadávok, na základe osobitnej dohody uvedenej v bode 4.3. zmluvy.
Podľa čl. IV bod 4.3. zmluvy účastníci konania uzavreli podľa § 580 Občianskeho zákonníka dohodu o
vzájomnomzapočítanípohľadávok.Žalobcajeveriteľomnesplatnejpeňažnejpohľadávkyvočižalovanej
v 2. rade z titulu úhrady kúpnej ceny vo výške 93.369,21 eur. Žalovaná v 2. rade je veriteľom peňažných

pohľadávokpolehotesplatnostivočižalobcovivcelkovejvýškeistiny93.369,21eur,ktorénadobudolako
postupník, na základe písomnej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26. 12. 2012 so špecifikáciou
pohľadávok uvedených v jej prílohe. Žalobca potvrdil, že mu postúpenie pohľadávok žalovanej v 2.
rade bolo riadne písomne oznámené postupcom týchto pohľadávok a tieto pohľadávky žalovanej v 2.
rade, čo do právneho dôvodu a výšky uznáva. Zmluvné strany sa dohodli, že na základe tejto dohody

si započítajú svoje vzájomné peňažné pohľadávky, špecifikované v tejto dohode, a to v rozsahu, v
akom sa vzájomne kryjú, t. j. celú pohľadávku žalobcu voči pohľadávkam žalovanej v 2. rade v celom
rozsahu. Dohoda je platná dňom jej uzavretia, ktorý je zhodný s dňom uzavretia celej zmluvy. Dohoda
nadobúda účinnosť dňom právoplatnosti rozhodnutia Správy katastra Liptovský Mikuláš o povolení
vkladuvýlučnéhovlastníckehoprávažalovanejv2.radekpredmetuprevodunazákladezmluvy.Dohoda

je uzavretá na dobu určitú do dňa zániku predmetných vzájomných pohľadávok zmluvných strán, ktoré
sú predmetom započítania podľa tejto dohody. Podľa čl. VIII bod 8.6. zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že
zmluva, ktorú si pred podpisom prečítali a jej obsahu porozumeli, sa zhoduje s ich slobodnou a vážnou
vôľou, že ju neuzavreli v tiesni a za nevýhodných podmienok a preto ju na znak súhlasu vlastnoručne
podpisujú.

Dňa 18. 11. 2010 bola medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou TREOS, s.r.o. ako
zhotoviteľom uzavretá zmluva o dielo č. 18112010, ktorou sa zhotoviteľ zaviazal zhotoviť dielo podľa
projektovej dokumentácie „nadstavba a stavebné úpravy bytového domu C., L. D.. Č.. XXX/XX, I. T.“.
Objednávateľ sa zaviazal dielo prevziať a zaplatiť dohodnutú cenu tak, ako je táto stanovená v cenovej

ponuke zhotoviteľa zo dňa 19. 10. 2010, ktorá tvorí prílohu č. 1 zmluvy. Podľa čl. IV zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že cena diela uvedeného v čl. II. zmluvy je stanovená dohodou zmluvných strán ako
cena pevná, neprekročiteľná, na základe cenovej ponuky zo dňa 19. 10. 2010 (príloha č. 1), dohodnutá
cena vrátane zariadenia je 218.815,60 eur. Podľa čl. V bod 1 zmluvy cena za zhotovenie diela bude
platená zo strany objednávateľa na základe faktúr, vystavených zhotoviteľom mesačne, vždy po uplynutí

príslušného kalendárneho mesiaca.

Spoločnosť TREOS, s.r.o. listinou zo dňa 27. 12. 2012 oznámila žalobcovi, že časť jej splatných
peňažných pohľadávok voči žalobcovi v celkovej výške istiny 91.332,01 eur, vzniknutých z titulu
neuhradenia časti fakturovanej ceny diela riadne zhotoveného ich spoločnosťou ako zhotoviteľom, na

základe písomnej zmluvy o dielo č. 18112010 zo dňa 18. 11. 2010 pre žalobcu ako objednávateľa diela,
ktorých špecifikácia tvorí prílohu oznámenia, na základe písomnej zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 26. 12. 2012, postúpila na nového veriteľa, a to žalovaného v 1. rade.Spoločnosť TREOS, s.r.o. listinou zo dňa 27. 12. 2012 oznámila žalobcovi, že časť jej splatných
peňažných pohľadávok voči žalobcovi v celkovej výške istiny 93.639,21 eur, vzniknutých z titulu
neuhradenia časti fakturovanej ceny diela riadne zhotoveného ich spoločnosťou ako zhotoviteľom, na

základe písomnej zmluvy o dielo č. 18112010 zo dňa 18. 11. 2010 pre žalobcu, ako objednávateľa diela,
ktorých špecifikácia tvorí prílohu oznámenia, na základe písomnej zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 26. 12. 2012, postúpila na nového veriteľa, a to žalovanú v 2. rade.

Listinou zo dňa 25. 03. 2013, adresovanou žalovanému v 1. rade žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy,

ktorú uzatvoril dňa 27. 12. 2012 so žalovaným v 1. rade, a to k bytu č. XX a k bytu č. XX s príslušenstvom.
Danú kúpnu zmluvu považuje za absolútne neplatnú z dôvodu, že trpí vadou, a to nedostatkom
skutočnej, slobodnej a vážnej vôle na strane žalovaného v 1. rade pri uzatváraní tohto právneho úkonu,
ako aj z dôvodu, že daným právnym úkonom sa obchádza zákon o DPH. V prípade, ak by absolútna
neplatnosť kúpnej zmluvy nebola preukázaná v súdnom konaní, z dôvodu právnej istoty odstúpil od
kúpnej zmluvy z dôvodu, že žalovaný v 1. rade ako dlžník ani dodatočne si nesplnil svoj dlh, t. j.

neuhradil dlžnú kúpnu cenu. Odstúpenie od zmluvy odôvodnil tým, že dohoda o započítaní je sama o
sebe neplatná, z dôvodu neurčitosti právneho úkonu, preto nedošlo k úhrade kúpnej ceny započítaním.
K úhrade kúpnej ceny zo strany žalovaného v 1. rade nedošlo ani dodatočne, nakoľko od podpisu zmluvy
uplynuli 3 mesiace, čím sú naplnené hmotno - právne podmienky na odstúpenie od kúpnej zmluvy, v
prípade ak nebude celá zmluva vyhlásená za absolútne neplatnú.

Listinou zo dňa 25. 03. 2013, adresovanou žalovanej v 2. rade žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy, ktorú
uzatvoril dňa 27. 12. 2012 so žalovanou v 2. rade, a to k bytu č. XX a k bytu č. XX s príslušenstvom. Danú
kúpnu zmluvu považuje za absolútne neplatnú z dôvodu, že trpí vadou, a to nedostatkom skutočnej,
slobodnej a vážnej vôle na strane žalovanej v 2. rade pri uzatváraní tohto právneho úkonu, ako aj z

dôvodu, že daným právnym úkonom sa obchádza zákon o DPH. V prípade, ak by absolútna neplatnosť
kúpnej zmluvy nebola preukázaná v súdnom konaní, z dôvodu právnej istoty odstúpil od kúpnej zmluvy z
dôvodu, že žalovaná v 2. rade, ako dlžník, ani dodatočne si nesplnila svoj dlh, t. j. neuhradila dlžnú kúpnu
cenu. Odstúpenie od zmluvy odôvodnil tým, že dohoda o započítaní je sama o sebe neplatná, z dôvodu
neurčitosti právneho úkonu, preto nedošlo k úhrade kúpnej ceny započítaním. K úhrade kúpnej ceny zo

strany žalovanej v 2. rade nedošlo ani dodatočne, nakoľko od podpisu zmluvy uplynuli 3 mesiace, čím
sú naplnené hmotno - právne podmienky na odstúpenie od kúpnej zmluvy, v prípade ak nebude celá
zmluva vyhlásená za absolútne neplatnú.

Z obsahu spisového materiálu Správy katastra Liptovský Mikuláš č. V 193/2013 bolo zistené, že

rozhodnutím zo dňa 05. 02. 2013 Správa katastra Liptovský Mikuláš povolila vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k. ú. C., LV XXXX, a to byt č. XX, Č.. P. X, X. L., súpisné
číslo stavby XXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6395/210655 a byt č. XX, Č.. P. X, X. L., súpisné
číslo stavby XXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7368/210655 v prospech žalovanej v 2. rade, na
základe kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade. Vklad bol povolený dňa 05.

02. 2013 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť.

Z obsahu spisového materiálu Správy katastra Liptovský Mikuláš č. V 191/2013 bolo zistené, že
rozhodnutím zo dňa 06. 02. 2013 Správa katastra Liptovský Mikuláš povolila vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k. ú. C., LV XXXX, a to byt č. XX, Č.. P. X, X. L., súpisné

číslo stavby XXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6375/210655 a byt č. XX, Č.. P. X, X. L., súpisné
číslo stavby XXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7357/210655 v prospech žalovaného v 1. rade, na
základe kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Vklad bol povolený dňa 06.
02. 2013 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP):

Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka:Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka:

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté.

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka:

Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním,
pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu.

Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 581 Občianskeho zákonníka:

Započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo

o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti
pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
súd žalobu zamietol, keď vykonaným dokazovaním nemal preukázanú jej dôvodnosť. Vzhľadom na

určovací charakter podanej žaloby súd v prvom rade skúmal, či má žalobca naliehavý právny záujem
na určení, že je vlastníkom sporných nehnuteľností (§ 80 písm. c/ OSP). Rozhodovacia činnosť súdov
je ustálená v otázke, že naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia
stalo neistým. V prejednávanej veci žalobca preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. Ak žalobca tvrdí, že je vlastníkom
sporných nehnuteľností, pričom podľa evidencie katastra nehnuteľností sú zapísaní ako vlastníci
nehnuteľností žalovaní, má žalobca naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože
pozitívne rozhodnutie súdu je podkladom pre zmenu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností
v prospech žalobcu, aby zodpovedal skutočnému stavu. I keď žalujúca strana preukázala danosť

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva, súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú.

V sporovom konaní je účastník konania povinný tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Neunesenie dôkazného bremena má za následok neúspech dotknutého účastníka

v konaní. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že uzavretá kúpna zmluva o
prevode vlastníctva bytov je neplatná pre nedostatok skutočnej, slobodnej vôle žalovaných a rovnako
nepreukázal svoje tvrdenie, že označený právny úkon je absolútne neplatný, z dôvodu obchádzania
zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH).

O slobodný právny úkon nejde vtedy, ak bol tento úkon učinený v dôsledku priameho fyzického
donútenia (nie je rozhodujúce, od koho fyzické donútenie pochádza). Slobodným právnym úkonom
nie je ani úkon, ktorý bol učinený v dôsledku psychického donútenia (nátlaku). V konkrétnej veci mal
súd preukázané a to výpoveďou žalovaných v 1. a 2. rade, že bola daná ich slobodná vôľa uzavrieťpredmetnú kúpno - predajnú zmluvu. Obidvaja žalovaní zhodne uviedli, že zmluvy o prevode vlastníctva
bytu uzavreli, oboznámili sa s obsahom zmluvy a nikto ich nenútil kúpiť sporné byty. Súd zdôrazňuje,
že žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, preukazujúce

nedostatok slobodnej vôle žalovaných v 1. a 2. rade uzavrieť napadnuté zmluvy o prevode vlastníctva
bytov. Obidvaja žalovaní zhodne uviedli, že zmluvy o prevode vlastníctva bytov uzavreli slobodne, bez
donútenia a uzavretím zmluvy sa sledovalo riešenie otázky bývania žalovaných. Skutočnosť, že žalovaní
pred uzavretím zmlúv nevykonali ohliadku predmetných bytov, neprezreli si ich, nie je okolnosťou,
ktorá preukazuje nedostatok ich slobodnej, skutočnej vôle uzavrieť kúpno - predajnú zmluvu. Pre

posúdenie platnosti právneho úkonu z hľadiska existencie skutočnej, slobodnej vôle nie je významné,
či žalovaní v 1. a 2. rade viedli predzmluvné rokovania so žalobcom. Medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, že návrh kúpno - predajných zmlúv, ktorých predmetom boli sporné byty, pripravoval právnik
T.. T. W., ktorý v predmetnom konaní vypovedal ako svedok. Výpovedi žalovaných v 1. a 2. rade
o tom, že boli oboznámení s obsahom zmluvy a zmluvu uzavreli slobodne, nasvedčuje výpoveď
svedka T.. W., ktorý potvrdil, že návrh zmlúv odkomunikoval aj so žalovanými, a to deň pred uzavretím

zmluvy, ako aj v deň uzavretia zmluvy. Napokon ani samotný žalobca prostredníctvom svojho konateľa
nerozporoval skutočnosť, že pred uzavretím kúpnych zmlúv bol oboznámený s tým, že kúpno - predajné
zmluvy budú uzatvorené so žalovanými v 1. a 2. rade. Svedok N.. P. L. vo svojej výpovedi uviedol,
že spoločnosť ADEK group mala stretnutie s p. R., ako konateľom spoločnosti TREOS, na ktorom
bolo dohodnuté, že byty sa prevedú na spoločnosť TREOS a TREOS vyplatí žalobcovi sumu 50.000

eur. Uvedená výpoveď svedka sa nezhoduje so svedeckou výpoveďou T.. T. W., v zmysle ktorej bolo
medzi spoločnosťami ADEK group a TREOS vyrokované, že záväzky zo zmluvy o dielo budú riešené
prevodom vlastníctva na 3 fyzické osoby. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, čo vyplynulo z
výpovede svedka N.. L., že menovaný nebol prítomný na rokovaniach medzi spoločnosťami ADEK
group a TREOS, s.r.o., na ktorých sa malo dohodnúť, že byty budú prevedené na spoločnosť TREOS.

Keďže svedok nebol prítomný na rokovaniach medzi označenými spoločnosťami, nemohol sa vyjadriť k
výsledku rokovaní medzi spoločnosťami ADEK group, s.r.o. a TREOS, s.r.o. a obsahu ich dohody. Bolo
nesporné medzi účastníkmi konania, že predmetom rokovaní medzi uvedený spoločnosťami bol spôsob
vysporiadaniazáväzkovspoločnostiADEKgroup,s.r.o.,vyplývajúcichzozmluvyodielo,vočispoločnosti
TREOS, s.r.o. I keď žalovaný v 1. rade neporozumel otázke, či na neho boli postúpené pohľadávky

v súvislosti s prevodom vlastníctva sporných bytov, uvedenú skutočnosť je možné pripísať faktu, že
žalovaný v 1. rade má status študenta, ktorý podstatnú časť svojho času venuje štúdiu, prípadne iným
aktivitámzodpovedajúcimjehovekuanemusínáležiteporozumieťproblematikepostúpeniapohľadávky,
vyplývajúcej z obchodných záväzkových vzťahov. Rozhodujúcou je skutočnosť, že žalovaný v 1. rade,
rovnako aj žalovaná v 2. rade mali vedomosť o obsahu zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Obidvaja

potvrdili, že boli oboznámení s obsahom zmluvy, zmluvu podpísali a teda podpisom predmetných zmlúv
prejavili slobodnú a svoju skutočnú vôľu byť zmluvou viazaní so všetkými právnymi následkami z toho
plynúcimi.Skutočnosť,vakomčasovomhorizontežalovanív1.a2.radefyzickyprevzalibyty,oboznámili
sa so stavom predmetných bytov nie je okolnosťou, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, a to kúpno - predajnej zmluvy. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právne úkony

učinené žalovanými v 1. a 2. rade v podobe uzavretia kúpno - predajných zmlúv majú všetky náležitosti
právneho úkonu, ktoré sú podmienkou jeho platnosti (v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka).
Nemožno prehliadnuť ani výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 15. 08. 2013, v ktorej uviedol, že v
prípade, ak by bola uhradená suma 50.000 eur, tak by určovacie žaloby nepodal z dôvodu, že celková
dohoda uzavretá s pánom R. by bola naplnená iným spôsobom. Z uvedeného vyjadrenia žalobcu je

potom potrebné poukázať aj na motív, ktorý viedol žalobcu k podaniu žalôb. Uvedené vyjadrenie žalobcu
nasvedčuje skutočnosti, že v prípade, ak by peňažné prostriedky vo výške 50.000,- eur boli vyplatené
spoločnosti ADEK group, neinicioval by konanie o určenie vlastníckeho práva.

Nemožno tiež prehliadnuť skutočnosť, že žalobca na jednej strane poukazuje na nedostatok skutočnej,

slobodnej vôle žalovaných v 1. a 2. rade pri uzatváraní kúpnych zmlúv, a na druhej strane predmetné
zmluvy uzavrel a pred ich uzavretím bol oboznámený so skutočnosťou, že zmluvnými stranami budú
žalovaní v 1. a 2. rade. V tejto súvislosti súd poukazuje na prevenčnú povinnosť zmluvných strán,
vyplývajúcu z ust. § 43 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej sa zmluvné strany majú pri úprave
svojich zmluvných vzťahov správať tak, aby predchádzali vzniku sporov, vyplývajúcich zo zmluvy.

Ak mala žalujúca strana pochybnosti o skutočnej, slobodnej vôli žalovaných v 1. a 2. rade uzavrieť
predmetné zmluvy, nemala učiniť napadnutý právny úkon. Žalobca mal vedomosť pred uzavretím kúpnej
zmluvy, že pohľadávky z titulu nezaplatenia ceny za dielo boli postúpené na žalovaných, ktorí sa stali
jeho veriteľmi. Bol teda oboznámený s tým, že sporné kúpne zmluvy bude uzatvárať so žalovanými,čo aj učinil. Žalobca rovnako nepreukázal svoje tvrdenia, že uzavretím kúpnych zmlúv so žalovanými
v 1. a 2. rade došlo k porušeniu ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH). V tejto súvislosti
súd považuje argumentáciu žalujúcej strany za špekulatívnu. Uvedená argumentácia vychádza z

predpokladu, že v prípade, ak by spoločnosť TREOS prevádzala sporné nehnuteľnosti na tretie osoby
(napr. fyzické osoby, ktoré nie sú platiteľmi DPH), tak by cena za tieto sporné nehnuteľnosti bola
navýšená o DPH. Naznačenú argumentáciu nemožno akceptovať, pretože jej základ je postavený na
skutočnosti,ktorájehypotetickáavychádzazpredpokladuprevodunehnuteľnostíspoločnosťouTREOS
na ďalšie osoby. Súd nemal preukázané, že spoločnosť TREOS by uskutočnila prevod predmetných

nehnuteľností na ďalšie subjekty, keďže nemožno vylúčiť, že mohla zostať ich vlastníkom.

Podľa názoru súdu dohoda o započítaní, obsiahnutá v kúpnych zmluvách je platným právnym
úkonom, ktorý obsahuje všetky náležitosti právneho úkonu. Započítanie (kompenzácia) je spôsob
zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok dlžníka a veriteľa. Tým odpadá dvojité splnenie vzájomných
pohľadávok. Súd mal preukázané, že v prejednávanej veci boli splnené všetky predpoklady pre

započítanie. Súd mal preukázanú existenciu vzájomných pohľadávok (ktorá skutočnosť nebola medzi
účastníkmi sporná), a to pohľadávku žalobcu na úhradu kúpnej ceny, vyplývajúcej z kúpnych zmlúv voči
žalovaným a pohľadávku žalovaných v 1. a 2. rade voči žalobcovi, vyplývajúcu zo zmluvy o dielo, ktorá
bola na žalovaných v 1. a 2. rade postúpená pôvodným veriteľom (spoločnosťou TREOS). Súd mal tiež
preukázané, že predmetné pohľadávky sú rovnakého druhu a sú spôsobilé k započítaniu, keďže išlo

o pohľadávky zo súkromno - právneho vzťahu. K zániku záväzku započítaním došlo v prejednávanej
veci na základe právneho úkonu, smerujúceho k započítaniu, a to dvojstranného právneho úkonu, teda
dohody o započítaní, ktorá je obsiahnutá v kúpnych zmluvách. K započítaniu došlo na základe dohody
o započítaní, z ktorej obsahu je zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje k započítaniu
proti pohľadávke veriteľa. Kompenzačný prejav bol učinený po tom, čo sa pohľadávky stretli, čo žiadna

zo sporových strán nerozporovala. Kompenzačný prejav mal účinky spätne k okamihu stretnutiu sa
pohľadávok (ex tunc). Súd nepovažuje znenie dohody o započítaní pohľadávok, na ktoré poukazuje
žalobca, za neurčité a nejasné, majúce za následok neplatnosť dohody o započítaní. Znenie čl. 4.3.7.
kúpnej zmluvy o uzavretí dohody na dobu určitú do zániku vzájomných pohľadávok sa môže javiť ako
nadbytočné. Kompenzačný prejav má účinky spätne k okamihu stretnutiu pohľadávok. Teda je zrejmé,

že v tomto okamihu, kedy došlo ku splatnosti obidvoch započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku
pohľadávok následkom započítania. Znenie obsiahnuté v čl. 4.3.7. však nespôsobuje neplatnosť dohody
o započítaní. Keďže došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok na základe dohody o započítaní a
tým k zániku záväzku žalovaných uhradiť kúpnu cenu, neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 591
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej boli žalovaní povinní uhradiť kúpnu cenu bezodkladne po

prevode vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca potom
ani nemohol platne odstúpiť od kúpnych zmlúv, keďže povinnosť žalovaných zaplatiť kúpnu cenu bola
uhradená vzájomným zápočtom, a to na základe dohody o započítaní.

Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalujúcou stranou, zadovážiť výpisy z účtu, týkajúce sa úhrady za

postúpenie pohľadávky na žalovaných. Navrhnutý dôkaz súd nepovažuje za potrebný v prejednávanej
veci. Vykonaním uvedeného dôkazu by sa preukázala, alebo vyvrátila skutočnosť, či došlo k úhrade
odplatyzapostúpeniepohľadávky.Uvedenáskutočnosťsavšakdotýkaprávnehovzťahu,vyplývajúceho
zo zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom, a to spoločnosťou TREOS a postupníkmi,
žalovanými v 1. a 2. rade. Preukázanie splnenia povinnosti, vyplývajúcej zo zmluvy o postúpení

pohľadávky, nie je predmetom prebiehajúceho konania. Samotná skutočnosť, že nedošlo k úhrade
odplaty za postúpenie pohľadávky, v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť napadnutých kúpno
- predajných zmlúv a nepreukazuje nedostatok skutočnej vôle žalovaných uzavrieť kúpnu zmluvu.
Rovnako pre rozhodnutie súdu vo veci samej nie je potrebné vykonať navrhnutý dôkaz výsluchom
svedka J. U., za účelom preukázania skutočnosti, Ž.Q. N.. G. R. poveril označeného svedka predajom

všetkých 6-ich bytov. Je vecou vlastníka nehnuteľností, akým spôsobom, v akom rozsahu bude
realizovať oprávnenia, vyplývajúce z obsahu vlastníckeho práva. V prípade, ak sa žalovaní rozhodnú
previesť vlastnícke právo na tretie osoby, uvedená skutočnosť nepreukazuje, že nemali skutočnú,
slobodnú vôľu uzavrieť kúpno - predajnú zmluvu. Z uvedených dôvodov nie je vykonanie predmetného
dôkazu potrebné pre rozhodnutie vo veci.

Predvolaný svedok N.. G. R. využil svoje právo odoprieť výpoveď, nakoľko by výpoveďou spôsobil
nebezpečenstvo trestného stíhania svojim deťom, žalovaným v 1. a 2. rade, ako aj nebezpečenstvo
trestného stíhania svojej osobe, keďže žalobca môže na neho podať trestné oznámenie za to, že sivymýšľa. Súd rozhodol, že odopretie výpovede svedka N.. G. R. je dôvodné. Pri rozhodovaní, či je
odopretie výpovede z dôvodu nebezpečenstva trestného stíhania svedka dôvodné, súd prihliadol na
tvrdenie konateľa žalobcu, že je obeťou podvodného konania označeného svedka a mieni podať v tejto

súvislosti trestné oznámenie.

Súd rozhodol v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p., že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku, ktorého
písomné vyhotovenie sa po jeho vyhlásení hneď doručí prítomným účastníkom. Pri vyhlásení rozsudku

môžu byť prítomní účastníci, resp. ich zástupcovia, ktorých účasť môže zvyšovať trovy konania, ktoré
logicky nemôžu byť známe súdu v čase vyhotovenia rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.