Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23Cb/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113217966
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Linda Žalmanová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2113217966.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: Ozon Plus s.r.o., Žilinská 8, 811 05 Bratislava, IČO:
46 318 542, zastúpený: Mgr. Branislav Ujvári, Staré Grunty 216, 841 01 Bratislava, proti odporcovi:
Pawtrans Slovakia s.r.o., Bulharská 50, 917 01 Trnava, IČO: 44 551 177, zastúpený JUDr. I. Piotr Giebel,
Sladovnícka 22, 917 01 Trnava, o zaplatenie 17.443,59 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Súd navrhovateľovi v r a c i a súdny poplatok vo výške 1036,03 eur prostredníctvom Daňového úradu
Bratislava po právoplatnosti tohto uznesenia.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 827,40 eur, do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 04.07.2013 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 28.909,47 eur s príslušenstvom a

nahradiť mu trovy konania. Dňa 23.07.2013 bolo na tunajší súd navrhovateľom doručené čiastočné
späťvzatie návrhu a úprava petitu návrhu.

Okresný súd Trnava vydal dňa 25.07.2013 platobný rozkaz č.k. 23Cb/13/2013-25, ktorým návrhu
navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel.

Dňa 14.08.2013 bol na tunajší súd doručené podanie odporcu označené ako : „Námietka miestnej
nepríslušnosti, k č.k. 23Cb/12/2013“, v ktorom uvádza, že v súlade s § 105 ods. 1 O.s.p. podáva

námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trnava na rozhodovanie vo veci, nakoľko navrhovateľ
s odporcom v rámci Zmluvy o obchodnej spolupráci (mandátna zmluva) uzavreli rozhodcovskú zmluvu.
Odporca má za to, že príslušným súdom na rozhodovanie vo veci je rozhodcovský súd Slovenskej
obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. V danom podaní odporca zároveň uvádza, že platobný
rozkaz je v rozpore so skutkovým stavom vo veci a výslovne namieta, že by mal voči navrhovateľovi
dlh v žalovanej výške.

Dňa 06.09.2013 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa na postúpenie veci rozhodcovskému

súdu v súlade s § 104 ods. 1 O.s.p. Zároveň v tomto podaní požiadal o vrátenie kráteného súdneho
poplatku za návrh.Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.“), každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd posúdil podanie odporcu doručené súdu dňa 14.08.2013, označené

ako „Námietka miestnej nepríslušnosti, k č.k. 23Cb/12/2013“ podľa obsahu ako odpor voči platobnému
rozkazu vydaného Okresným súdom Trnava č.k. 23Cb/13/2013-25 zo dňa 25.07.2013. Zároveň podanie
podľa obsahu súd posúdil aj ako námietku nedostatku právomoci súdu uplatnenú odporcom v zmysle
§ 106 ods. 1 O.s.p..

Podľa § 174 ods. 2 O.s.p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa

platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1). Opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,
ktorý vydal platobný rozkaz.

Podľa § 106 ods.1, 2, 3 O.s.p., (1) Len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho
úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní,

nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve
netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté.
Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená
rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo
že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo

že rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať. (2) Ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1
zastavené a v tej istej veci bol podaný návrh na začatie rozhodcovského konania, zostávajú právne
účinky pôvodného návrhu zachované, ak bude návrh na začatie rozhodcovského konania podaný do
30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania. (3) Ak sa rozhodcovské konanie začalo
skôr, než došlo k súdnemu konaniu, preruší súd konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy

až do doby, než sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd na námietku odporcu uplatnenú najneskôr pri prvom úkone vo
veci samej (t.j. podanie doručené tunajšiemu súdu dňa 14.08.2013) zaoberal otázkou právomoci súdu
v tomto konaní, resp. či sa má vec podľa rozhodcovskej zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom
konaní, ako aj či sú splnené predpoklady uvedené v § 106 ods. 1 O.s.p..

Z predloženej zmluvy o obchodnej spolupráci (mandátna zmluva) uzavretej medzi navrhovateľom a
odporcom dňa 29.08.2011 súd zistil, že článok 8/Spoločné a záverečné ustanovenia obsahuje v bode
8.6 nasledovnú dohodu: „ Táto zmluva sa spravuje výlučne hmotným právom platným v Slovenskej
republike, najmä ustanoveniami obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v platnom znení. Zmluvné
strany sa dohodli, že v prípade akýchkoľvek sporov, vzniknutých z tejto zmluvy sa zaväzujú tieto spory

prednostne riešiť vzájomným rokovaním. Ak sa spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie, nepodarí vyriešiť vzájomnou dohodou zmluvných strán, tieto budú
riešené pred Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, so
sídlom Gorkého 9, 816 03 Bratislava, podľa jeho základných vnútorných právnych predpisov. Strany sa
podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné.

Podľa § 1 ods. 1-3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej „ZRK“), (1) Tento
zákon upravuje a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných
obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej
republike, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.
(2) V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu

skončiť súdnym zmierom. (3) V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene
alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c)
súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho
konania.Podľa § 3 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 - 3 ZRK, (1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli. (3) Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno

nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci
samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice
je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 12 ods. 6 ZRK, zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie
určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho

rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred
týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

Po preskúmaní uvedenej rozhodcovskej doložky súd zistil, že predmet sporu, a to nárok navrhovateľa
na zaplatenie sumy 17.443,59 eur s príslušenstvom (nevyplatená časť bonusu mandatára), sa má v
zmysle vyššie uvedenej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania prejednať v rozhodcovskom konaní,

nakoľko sa jedná o nárok, ktorý vznikol z danej zmluvy.

Vzhľadomnauvedené,nanámietkuodporcupriprvomúkonevovecisamej,askutočnosť,žesúdnezistil
existenciu okolností uvedených v § 106 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov,
ktoré by ho oprávňovali vec prejednať, nakoľko účastníci nevyhlásili, že na zmluve netrvajú, uznanie
cudzieho rozhodcovského rozhodcovského rozhodnutia nebolo v Slovenskej republike odopreté, vec

môže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, jej prejednanie v
rozhodcovskom konaní nepresahuje rámec právomoci priznanej mu zmluvou, rozhodcovská zmluva
je platná a rozhodcovský súd sa neodmietol vecou zaoberať, súd podľa § 106 ods. 1 O.s.p. konanie
zastavil. Súd nerozhodoval o postúpení veci príslušnému organu podľa § 104 ods. 1 O.s.p., tak ako to
navrhol navrhovateľ, nakoľko na rozdiel od postupu podľa § 104 ods. 1 O.s.p. pri zastavení konania

podľa § 106 ods. 1 O.s.p. súd vec nepostupuje rozhodcovskému súdu. V danom prípade súd poukazuje
na znenie § 106 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého, ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené
a v tej istej veci bol podaný návrh na začatie rozhodcovského konania, zostávajú právne účinky
pôvodného návrhu zachované, ak bude návrh na začatie rozhodcovského konania podaný do 30 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania.

Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „ZoSP“), o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca
kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania,
odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním.

Podľa § 11 ods. 3 ZoSP, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo

dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo
ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol
vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva
vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených
poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na

začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník
nebol v konaní riadne zastúpený.Podľa § 11 ods. 9 ZoSP, poplatok za odpor sa vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred
začatím pojednávania vo veci samej alebo konanie sa zastavilo pred začatím pojednávania vo veci
samej. Pri nezaplatenom poplatku súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť

poplatok v celom rozsahu zruší.

Podľa § 11 ods. 4 ZoSP, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku
1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,63 eura. Ak sa návrh
vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 ZoSP, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej
správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa

trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v prípade, že orgán
štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti
podľa osobitného zákona.

Súd v spojitosti s citovanými ustanoveniami rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku zaplateného
navrhovateľom vo výške 1036,03 eur (1046,50 -10,47).

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. prvá veta, keď podľa názoru súdu
navrhovateľ zavinil zastavenie konania, nakoľko v čase podania návrhu musel mať vedomosť o

právomoci Rozhodcovského súdu. Súd preto zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania odporcu
za právne zastupovanie advokátom JUDr. I. Piotrom Giebelom, a to za dva úkony právnej služby, podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov, vychádzajúc zo sumy 1 úkonu právnej služby vo výške 336,94 eur + režijný
paušál vo výške 7,81 eur (rok 2013), spolu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho

zastúpenia, podanie na súd vo veci samej) + režijný paušál + DPH (20%), spolu vo výške 827,40 eur.

S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.