Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. august 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/111/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708207438
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2708207438.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX
XX F., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60,
o zastavení exekúcie, vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o povinnosti oprávneného nahradiť trovy

exekúcie súdnemu exekútorovi, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k.
2Er/4886/2008-35 zo dňa 10. novembra 2011, EX 6811/08, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a
oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 39,50 eur.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 3 ods. 2, § 10 ods. 10, § 4 ods.
2 písm. j), ods. 3 písm. a) a b), ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 54
ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, ako aj čl. 3 ods. 1 Rady 93/13/EHS93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa na základe poverenia č. 5206005730 zo dňa 16.12.2008 poveril súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a
vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave č. k. SR 03711/08
dňa 14.05.2008. Súdu prvého stupňa bola zároveň doručená zmluva o úvere č. 2400003, ktorá bola
uzatvorená medzi účastníkmi exekučného konania zo dňa 09.10.2007 ako aj všeobecné obchodné
podmienky.

Následne súd prvého stupňa preskúmal predmetnú zmluvu aj obchodné podmienky pričom zistil, že

v bode 17 dojednanej zmluvy je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná. Táto rozhodcovská doložka síce dáva možnosť výberu medzi štátnym a
rozhodcovským rozsudkom žalujúcej strane. Tento výber je však daný tomu účastníkovi, ktorý si
sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Ak teda dôjde k výberu rozhodcovského
súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Takáto
rozhodcovskádoložkajeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouvzmysle§53ods.4písm.r)Občianskeho

zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd prvého stupňa dospel k
záveru,žepredmetnýrozhodcovskýrozsudokjesícevzmysle§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadkuexekučným titulom, avšak na základe tohto predmetného rozsudku nie je podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku exekúcia prípustná z dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Na základe
týchto skutočností súd prvého stupňa v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a exekučné konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 203 Exekučného poriadku tak, že oprávneného
zaviazal, aby súdnemu exekútorovi uhradil trovy exekučného konania vo výške 39,50 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní okrem
iného uviedol, že z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že ide o nevýhradnú rozhodcovskú
doložku a preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú. V závislosti od druhu podanej žaloby

prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom.
Oprávnený poukazuje, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa
nevýhradná dáva spotrebiteľovi vždy možnosť pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či
ju podá na všeobecnom alebo na rozhodcovskom súde. Oprávnený nesúhlasí s tvrdením okresného
súdu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, pretože zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod právny

režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko predmetná zmluva vznikla
podľa Obchodného zákonníka. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že tzv. alternatívne doložky sú právne
prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Taktiež poukazuje na
smernicu č. 93/13/EHS, ktorú podľa jeho názoru má len nepriamu záväznosť a slovenské súdy ju
nemôže používať ako prameň práva, nakoľko predmetná smernica bola do právneho systému platného

na území Slovenskej republiky aplikovaná ešte v rámci tzv. „prístupového obdobia“: Oprávnený zároveň
nesúhlasí s výrokom, ktorým konajúci súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie. Na podklade
vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenouosobouvzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňa

náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté
pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení
neskorších zmien a doplnení).

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd

prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií

uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd je povinný zistiť, či
exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 ods. 1 písm. a), b)
zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský
rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní,

musí v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatkyexekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ide síce o pochybenie
exekučného súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie
môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví (príp. zastaví v časti). Exekučný

súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so
zákonom.

Súd prvého stupňa správne posúdil vzťah medzi účastníkmi konania z predmetnej zmluvy ako
spotrebiteľský, nakoľko oprávnený konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzatvoril
zmluvu s povinným ako nepodnikateľom. Súd prvého stupňa mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na

ktoré povinného zaväzuje rozhodcovský rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a všetky zmluvné podmienky posúdené
súdom prvého stupňa ako neprijateľné považuje aj odvolací súd za neprijateľné, pretože tieto zmluvné
dojednania neboli individuálne dojednané, nakoľko sú súčasťou všeobecných zmluvných podmienok,
povinný ich mohol len ako celok prijať alebo odmietnuť a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvého stupňa správne rozhodol keď vyhlásil exekúciu za
neplatnú a zároveň rozhodol o zastavení exekúcie.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že neprijateľnou sa javí aj samotná rozhodcovská doložka,
ktorá znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak veriteľ podá
žalobu u rozhodcu, nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a táto spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, ak je
neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka, je to dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko
táto potom prebieha na základe nespôsobilého exekučného titulu. K tvrdeniu oprávneného, že smernica
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach má len nepriamu súvislosť a slovenské súdy ju
nemôže používať ako prameň práva, nakoľko predmetná smernica bola do právneho systému platného

na území Slovenskej republiky aplikovaná ešte v rámci tzv. „prístupového obdobia“, odvolací súd
konštatuje nasledovné: článok 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 účinnej od 21.
4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo,
za neprijateľnú zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo
alebomubrániťvuplatňovaníprávapodaťžalobualebopodať akýkoľvekinýopravnýprostriedok,najmä

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľapráva,ktorýmsariadizmluvnývzťah,malospočívaťnainejzmluvnejstrane“.Smernicaakoprávny
akt orgánov Európskej únie na rozdiel od Nariadenia pritom síce nemá priamu právnu záväznosť, ale
všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný, teda aby súd vykladal

vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc a to i v tom období, keď ich zásady neboli ešte do
vnútroštátnych noriem inkorporované. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd tvrdenie navrhovateľa
o nemožnosti aplikácie predmetnej smernice považuje za irrelevantné.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o
daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení neskorších predpisov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za

jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Odvolací súd preskúmal zákonnú požiadavku súdneho exekútora na priznanie fakturovaných súm a
zistil, že jednotlivé položky zodpovedajú všetkým skutočne vykonaným úkonom a boli uplatnené v
súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení

neskorších predpisov.Súdnemu exekútorovi teda prislúcha paušálna odmena za úkony - odmena za spísanie návrhu na
vykonanie exekúcie do zápisnice (16,60 eur). žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí
exekúcie, doručenie exekučného príkazu (4 x 3,32 eura). Odmena exekútora teda predstavuje v sumu v

zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky sumu 33,19 eur a nakoľko exekútor je platiteľom DPH, jeho odmena sa v
zmysle § 196 Exekučného poriadku zvyšuje o 19 % DPH, teda o 6,31 eura. Súdnemu exekútorovi teda
prináleží odmena a náhrada trov exekučného konania v celkovej výšky 39,50 eur, t. j. v takej výške v
akej mu boli priznané súdom prvého stupňa.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,

keď vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 39,50 eur, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.