Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Er/1987/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107222435
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Benčová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6107222435.3

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. splnomocneným zástupcom: JUDr. Martin Máčaj, so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava 1, proti povinnému: K. Ž., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/XX,
XXX XX A. A., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky v sume 1 365,60 Eur (41 140,00 Sk) s
príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom Exekútorského úradu

Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 4755/07, na základe odvolania oprávneného zo dňa
25. 07. 2011 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/1987/2007-26 zo dňa 14. 06.
2011, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a z a s t a v u j e ju .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh, doručený súdnemu exekútorovi dňa 09. 11. 2007, na vykonanie exekúcie proti

povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1365,60 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného
titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý vydal Mgr. Martin Krakovský, rozhodca Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8,
Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn.: SR 4861/07 (ďalej len "rozhodcovský rozsudok").

Okresný súd Banská Bystrica poverením číslo: 5601 034222 zo dňa 28. 11. 2007 poveril vykonaním

exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60,
Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 4755/07.

Naposledy Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 3 Er/1987/2007-26 zo dňa 14. 06. 2011,
ktoré vydal vyšší súdny úradník, exekúciu zastavil. Zastavenie exekúcie odôvodnil neprijateľnou
rozhodcovskou doložkou. Výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, čím boli

splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZoRK") v spojení s § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok").
Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený. Poukázal na Smernicu č. 93/13/EHS o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola do nášho Občianskeho zákonníka
implementovaná zákonom č. 150/2004 Z. z., takže v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere boli

podľa ustanovení OZ spotrebiteľské zmluvy definované tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Potom zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv
upravených v OZ, nakoľko zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka. Ust. § 52 ods. 1 OZ bolo

od 01. 01. 2008 rozšírené aj o zmluvy priamo v OZ neupravené, ale nakoľko zmluva o úvere bola
uzavretá dňa 30. 11. 2006, nemožno na ňu použiť uvedenú právnu úpravu. Predmetná zmluva oúvere bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom a nebolo ju možné podradiť pod vtedy
platný právny režim spotrebiteľských zmlúv, nakoľko spotrebiteľským úverom sa v zmysle § 2 písm. a)
zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom ku 30. 11. 2006 rozumie "dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme". V definícii spotrebiteľského úveru sa pojem úver doplnil až zákonom č. 568/2007 Z. z.,
novela ktorá nadobudla účinnosť až 01. 01. 2008. Potom predmetnú zmluvu nie je možné považovať
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v
čase jej uzatvorenia. Ďalej oprávnený okrem iného uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská doložka

je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa
ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z
tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného z textu rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné
strany sa dohodli na alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu
podanej žaloby prichádzalo do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným

súdom. Nemožno sa preto stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci
rozhodcovského súdu. Rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, keď na základe písomného
návrhu na začatie rozhodcovského konania zo strany oprávneného zaslal rozhodcovský súd povinnému
výzvu na žalobnú odpoveď, na základe čoho potom rozhodcovský súd podľa skutkových zistení vydal
rozhodcovský rozsudok. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnuté uznesenie súdu zrušiť.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril v tom smere, že v roku 2006 mu poskytol úver 20 000,00
Sk. Zmluvu o úvere podpísal s variabilným symbolom 6201293, úver ktorý riadne splácal. Až po splatení
celej dlžnej sumy prestal ďalej platiť, nakoľko si uvedomil nevýhodnosť podmienok tejto zmluvy. Na
zdôvodnenie vyjadrenia povinný uviedol, že je ochotný zaplatiť oprávnenému úrok za poskytnutý úver,

ale v primeranej výške v zmysle úverovej sadzby poskytovaných úverov bankovými spoločnosťami v
SR. Ohradil sa voči akejkoľvek penalizácii, nakoľko oprávnenému splatil celú dlžnú sumu a spor vyplýva
len z neúmerne vysokej úrokovej sadzby pri poskytnutom úvere.

Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné

konaniepodľaosobitnéhopredpisu(Exekučnýporiadok)sapoužijúustanoveniapredchádzajúcichčastí,
ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné
odvolanie. Odvolaniu proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom

rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

Podľa ust. § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p., ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou
smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie
nepripúšťa ( § 202 ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Exekučný poriadok je koncipovaný tak, že taxatívne vypočítava prípady resp. stanovuje výslovne, proti
ktorým rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní exekučným súdom je odvolanie prípustné ( na
rozdiel od O.s.p.). A contrario tak potom platí, že v ostatných prípadoch odvolanie prípustné nie je. Preto
exekučný súd pristúpil k opätovnému rozhodovaniu vo veci.

O odvolaní v danej veci nie je funkčne príslušný rozhodnúť súd vyššieho stupňa ani s poukazom na
prípustnosť odvolania podľa § 45 ods. 1,2 tohto zákona.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Z pripojených listinných dôkazov, najmä rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o úvere č. 6201293 a
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil nasledovné:Oprávnený a povinný uzavreli dňa 30. 11. 2006 Zmluvu o úvere, variabilný symbol (č. zmluvy) 6201293,
na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 863,04 Eur. Poskytnutý úver sa
povinný zaviazal splatiť spolu s poplatkom vo výške 766,12 Eur, v celkovej výške 1629,16 Eur v 12

mesačných splátkach po 135,76 Eur, počnúc dňom 05. 01. 2007. Bod 17. Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, že :

"Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené:

a)predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej

doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu."

Nakoľko povinný neplnil riadne svoje povinnosti zo Zmluvy o úvere a bol v omeškaní so splácaním úveru,

oprávnený podal u rozhodcovského súdu žalobu.

Rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1365,60 Eur
spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 1357,63 Eur od 10. 04. 2007 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania v sume 313,09 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa ustanovenia § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

V zmysle týchto ustanovení zákona súd je povinný kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj

bez návrhu skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Bez jeho
existencie nie je možné exekúciu vykonať (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 86/2010).
Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, nesprávne nariadená, musí
byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo

164/1996).

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Je nesporné, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva, ktorá
bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v
ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ

nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva
uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť Pohotovosť s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ani prípadná klauzula o aplikácii Obchodného

zákonníka a označenie zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu teda nie je žiadnou prekážkou na
aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré
patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity
Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský
úver uzatvorený podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je rozhodujúce akou právnou formou sa
spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech
spotrebiteľa za odplatu.

Pri posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnený) úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj
ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere to, že v rámci poskytovania úveru je len poskytovateľom
peňažných prostriedkov (a nie aj tovaru alebo služieb majúcich sa takto obstarať) a ani to, že v zmluve
o úvere neuvedie účel, za ktorým sa úver poskytuje. Aj za použitia všeobecného interpretačného
ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri

pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa názoru súdu
dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu
za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť
výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), čiže veriteľa (oprávneného).

Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len "smernica").

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej

súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov a dodávateľov.Táto smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1.
apríla 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení
Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica

ajtzv.nepriameúčinky,takžejezáväznápreSlovenskúrepublikuaslúžiajakointerpretačnépravidlopre
výkladspotrebiteľskýchprávnychvzťahov.Vspotrebiteľskomprávejeprincípzmluvnejslobodypotrebné
konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a
to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktu , s ohľadom na vyššiu profesionálnu

skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec
aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových
zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu vychádza spravidla od
dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na toto rokovanie dostatočne pripravený, pri kontrakte je využívaný
moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ koná právny úkon s dôverou v určitý,
druhou stranou prezentovaný skutkový stav, pretože dôveru je potrebné považovať za elementárnu

kategóriu sociálneho štátu. Spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha
prostredníctvomprávavyrovnaťtútofaktickúnerovnosť,atoformouobmedzeniaautonómievôle.Takýto
postup nie je v rozpore z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Ochrana autonómie vôle totiž
nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný
ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V

uvedených prípadoch subjektívne právo jednotlivca (dodávateľa) je obmedzené za účelom presadenia
iného práva (spotrebiteľa), pričom toto obmedzenie je primerané sledovanému cieľu , ktorý má byť
dosiahnutý (ochrana spotrebiteľa) - viď Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15. 06. 2009.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi

nimi sa bod 1 písm. q) týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne
arbitrážou (rozhodcovským konaním - neoficiálny preklad), nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,

malo spočívať na inej zmluvnej strane".

Článok 3 ods. 1 smernice ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom C 40/08, smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami

potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného
vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

V bode 34 odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom C-40/08, súd uviedol, že
nutnosť nahradenia formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť, stanovuje
súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu

spotrebiteľa, a to aj v prípade, že uvedený spotrebiteľ nepodal nijaký opravný prostriedok na účely
uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné predpisy, v ktorých sa upravuje právna
sila rozhodnutej veci.

V bode 34 odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Cofidis C-473/00, súd uviedol, že

ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel
s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter
tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov,
ktoré by súdne konanie predstavovalo.Treba tiež uviesť, že Súdny dvor EÚ v bode 38 rozsudku Mostaza Claro C-168/05 rozhodol, že povaha
a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaručuje spotrebiteľom,

odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalejlen"ZoRK"),súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaalebonaexekúciuzastavívýkonrozhodcovského

rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok

zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd aj bez návrhu účastníka skúmal rozhodcovskú
doložku, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a

teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá
veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ďalej len "Občiansky
zákonník"). Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil
postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje účastníka na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Vnútroštátne právo upravuje spotrebiteľské zmluvy v Občianskom zákonníku v § 52 a nasl..

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, v znení platnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej

zmluvy (v znení účinnom do 31. 12. 2007), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods.1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený),
niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto

neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c), ods.
2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ

nebol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v čl. 7, pretože takéto
preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v
zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudok Súdneho dvora
vo veci C-168/05 Elisa maria Mostaza Claro).

Podľa§54ods.1druhávetaObčianskehozákonníka,spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Rozhodcovská doložka, tak ako je formulovaná vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru,
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to výrazne v neprospech
spotrebiteľa. Tým, že oprávnený zaradil rozhodcovskú doložku do všeobecných podmienok vopredpripravenejzmluvy, spotrebiteľnemalreálnumožnosťovplyvniťjejobsah.Keďžetátopodmienkanebola
so spotrebiteľom individuálne dojednaná, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa
všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Jej koncipovaním

oprávnený od počiatku sledoval to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, boli tieto riešené na
rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
Keďže táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, spotrebiteľovi je fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu
na rozhodcovský súd. Za neprijateľné treba považovať , že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner nanútil

podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa.
Túto nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán nie je možné eliminovať ustanovením,
ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad, že sa
rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať. Subjektom, ktorý bude
mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, bude takmer
vždy dodávateľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností

spotrebiteľa, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody
na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu
vyvoláva aj skutočnosť, že priamo v predtlači Všeobecných obchodných podmienok v rozhodcovskej
doložke je vopred určený konkrétny rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní
spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky

teda reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a
to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Pri ochrane spotrebiteľa v súvislosti s rozhodcovskou
doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem,
ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej
veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje

i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde
rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú
dávku podobnosti, čo môže vyvolať zdanie istej väzby medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou
zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv
spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

So zreteľom na uvedené súd považuje rozhodcovskú doložku, založenú na absolútne neplatnom
zmluvnom dojednaní, za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy spôsobila nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na vydanie

rozhodnutia. Rozhodcovský rozsudok je tak vydaný v rozpore so zákonom, je materiálne
nevykonateľný / nezáväzný / a preto nemôže byť exekučným titulom.

Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku

so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa /6Cdo 1 /2012 /.

V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (č.l. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej
únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej

kvality života bežných ľudí, nevidí súd iné východisko ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného
práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie

prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008
zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: "za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve
sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní".

Z týchto dôvodov súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju ( § 57 ods. 1 písm. g/ EP).

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.Súd upovedomuje o tom, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením tohto súdu, a to po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia v danej veci, ktorým exekúciu zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia, na tunajší Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci
samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa.