Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613010163
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3613010163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.

Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. októbra 2014
prejednal odvolanie obžalovaného

R. J.

nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom N. XXXX/XX, X., t.č. v mieste bydliska,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 2T/111/2013-216 zo dňa 15.01.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný pri nezmenenom výroku o vine o d -s u d z u j e podľa
§ 158 Tr. zák., § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 57 ods. 1 Tr. zák.,
k peňažnému trestu vo výške 300 (tristo) €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený sa
obžalovanému stanovuje náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.

Ostatné výroky zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/111/2013-216 zo dňa 15.01.2014 bol obžalovaný R.
J. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorého sa dopustil tak, že
dňa 06.12.2012 v čase okolo 15,30 hod. v obci F. na ceste č. I/50 v km 153, po ceste č. I/50 v smere z
Prievidze do Bánoviec nad Bebravou, viedol nákladné motorové vozidlo zn. Y., EČ: U. s návesom zn.
S., EČ: U. pričom porušil dôležitú povinnosť uloženú mu v § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke tým, že neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu,
poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam ktoré bolo možné predvídať,

pričom sa pohyboval rýchlosťou, ktorá bola neprijateľná vzhľadom k namrznutej a zasneženej vozovke
so zníženým koeficientom adhézie, čo spôsobilo pri natáčaní vozidla do pravotočivej zákruty šmyk a
prechod návesu do protismerného jazdného pruhu, kde náves zadnou ľavou časťou narazil do ľavej
prednej časti kabíny v protismere, vo svojom jazdnom pruhu, idúceho nákladného motorového vozidlazn. LIAZ, EČ: R. s návesom zn. U., EČ: R. ktoré po zrážke vozidiel, zišlo mimo vozovku v pravo a prerazil
oplotenie rodinného domu č. XXX v obci F., kedy v dôsledku dopravnej nehody vodič oproti idúceho
vozidla J. F., utrpel zranenie, a to: tržne zmliaždené ranky a rezné rany okolia ľavého oka, odreniny

ľavej strany tváre, odreniny oboch rúk, pomliaždenie a odreniny ľavého predkolenia, zlomeninu bázy v
záprstnej kosti ľavej dolnej končatiny s dobou liečenia a narušením obvyklého spôsobu života v dobe
nepresahujúcej 41 dní.

Bolzatoodsúdenýpodľa§ 158Tr.zákonaspoužitím§36písm.l/,§38ods.3Tr.zákonanatrestodňatia
slobody vo výmere 3 mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému

výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov. Podľa §
61 ods. 1, ods. 2, § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Tr. zákona súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 1 rok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd odkázal poškodených a to : Y. s ich nárokmi na náhradu škody
na občianske súdne konanie.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol na hlavnom pojednávaní napadnutý odvolaním

obžalovaného, ktorého tento zahlásil proti výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania namietal
uloženie trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu jedného roka. Podľa jeho názoru súd
prvého stupňa pri ukladaní tohto trestu nepostupoval v zmysle základných zásad pre ukladanie trestov,
ale najmä dostatočným spôsobom nevyhodnotil skutočnosť, že trest má postihovať iba páchateľa tak,
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri ukladaní tohto trestu

sa súd zaoberal iba tým, že ako profesionálny vodič porušením dôležitej povinnosti spôsobil dopravnú
nehodu a neuloženie trestu zákazu činnosti by bolo podľa súdu v spojitosti s činnosťou profesionálneho
vodiča neprimerané. Poukazoval na to, že v inkriminovanom čase sa nachádzala cestná komunikácia
v obci Hradište v nezjazdnom stave a v nemalej miere prispela k vzniku žalovanej udalosti. Ani orgány
polície mu bezprostredne po dopravnej nehode nezadržali vodičské oprávnenie. Od nehody uplynula

doba takmer dvoch rokov a on stále vykonáva svoje povolanie, t.j. funkciu vodiča bez akýchkoľvek
priestupkov. Realizácia trestu zákazu činnosti by pre neho ale hlavne jeho rodinu znamenala vznik
neodstrániteľných následkov, pretože uložený trest zákazu činnosti by mu znemožnil vykonávať jeho
povolanie. Žiadal preto, aby odvolací súd preskúmal tento výrok a uložil mu primeraný trest bez zákazu
činnosti.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry poukázal na správnosť
skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, ako aj primeranosť uloženého trestu a navrhol
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,

na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolaniu obžalovaného je
potrebné vyhovieť.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a na

ich základe správne ustálil skutkový stav tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku. Odvolací súd však vyslovuje odôvodnenú pochybnosť, či obvinený svojim konaním vôbec
naplnil zákonné znaky porušenia dôležitej povinnosti vodiča motorového vozidla, a ak, tak ide o skutočne
hraničný prípad. V tomto smere je odôvodnenie tohto zákonného znaku žalovaného trestného činu v
odôvodnení napadnutého rozsudku takmer nepreskúmateľné. Obžalovaný však rozsudok súdu prvého

stupňa napadol iba proti výroku o treste a tak v rámci prieskumnej povinnosti preskúmaval odvolací
súd predovšetkým tento výrok.Pri preskúmavaní výroku o treste potom odvolací súd musel zohľadniť vyššie uvedenú skutočnosť,
ale aj ďalšie okolnosti prípadu, a to, že v osobe obžalovaného ide o prvotrestaného páchateľa za
nedbanlivostnú trestnú činnosť, kedy z hľadiska nápravy takéhoto páchateľa prichádza do úvahy najmä

ukladanie alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody, k tomu, že pri udržiavaní cesty I. triedy, na
ktorej došlo k dopravnej nehode, zanedbali svoje povinnosti ďalšie subjekty, k tomu, že obžalovanému
nebolo zadržané vodičské oprávnenie a povolanie profesionálneho vodiča vykonáva od spáchania
skutku takmer dva roky, pričom zo strany odvolacieho súdu neboli za túto dobu zistené k osobe
obžalovaného žiadne negatívne poznatky. Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd na základe

odvolania podaného obžalovaným zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. v napadnutom
rozsudku celý výrok o treste a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol
vo veci rozsudkom sám.

Pri rozhodovaní o treste prihliadol odvolací súd k tomu, že v osobe obžalovaného nejde o páchateľa,
na ktorého prevýchovu by bolo potrebné pôsobiť hrozbou trestu odňatia slobody, a že vzhľadom na
charakter trestnej činnosti bude jeho prevýchova a splnenie účelu trestu plne zabezpečené aj uložením

peňažného trestu. Tento potom s ohľadom na majetkové pomery obžalovaného a jeho príjem stanovil
odvolací súd vo výmere 300, €, pričom pre prípad jeho úmyselného zmarenia určil obžalovanému
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac.

Na druhej strane však odvolací súd dospel k záveru, že uloženie trestu zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá k prevýchove a náprave obžalovaného nie je potrebné. V predmetnom prípade ide

u obžalovaného ako dlhoročného vodiča - profesionála vôbec o prvý prípad spôsobenia dopravnej
nehody a čo je dôležité, od inkriminovanej udalosti uplynula už doba takmer dvoch rokov, počas ktorej
obžalovaný naďalej vykonáva svoje povolanie vodiča bez spôsobenia ďalšej dopravnej nehody, resp.
dopravného priestupku. V takomto prípade prevychovávať ho ako vodiča uložením trestu zákazu
činnosti by bola jednoznačne represia a nie prevýchova. V nemalej miere k tomuto záveru odvolací

súd dospel aj s ohľadom na vyjadrenie starostu obce F. k odvolaniu obžalovaného, v ktorom sa
prihováral za neuloženie trestu zákazu činnosti obžalovanému, s prihliadnutím najmä na skutočnosť,
že tento je živiteľom rodiny s maloletými deťmi a takto spravodlivý rozsudok by zabezpečil, aby rodina
fungovala aj naďalej.

Z uvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku. Výrok o vine ako aj výrok o náhrade škody zostali týmto zrušením nedotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.