Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nové Zámky

Judgement was issued by JUDr. Daniela Ellen Rajňáková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 11P/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414202348
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Rajňáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4414202348.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Danielou Rajňákovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

N. Q., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko N. D., W. K. XX a P. V.,
nar. X.X.XXXX, bydlisko N. D., E. A. 4, dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti: V. Q., nar.
X.X.XXXX, bydlisko N. D., W. K. XX, na podnet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky na
zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

M e n í sa Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P 133/2007-14 zo dňa 30.4.2007 v časti
o výživnom na maloleté dieťa N. Q., nar. XX.X.XXXX tak, že vyživovacia povinnosť oboch rodičov sa

z v y š u j e otcovi zo sumy 1000,- Sk ( 33,19 eura) na sumu 50,- eur mesačne od právoplatnosti
rozsudku a matke zo sumy 681,- Sk ( 22,60 eura) mesačne na výšku 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona od právoplatnosti
rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky podal dňa 6.2.2014 podnet na zvýšenie výživného na
maloleté dieťa N. Q., ktorá je zverená do náhradnej osobnej starostlivosti V. Q.. Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny Nové Zámky žiadal zvýšiť výživné zo strany oboch rodičov na sumu s prihliadnutím na
ich zárobkové a majetkové pomery, ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa od právoplatnosti
rozsudku.

Súd Uznesením č. k. 11P/40/2014-5 zo dňa 27.3.2014 začal konanie o zvýšenie výživného na maloleté
dieťa Natália Juhászová, nar. 18.7.2003, podľa § 81 Občianskeho súdneho poriadku.

Na pojednávaní V. Q. uviedla, že súhlasí so zvýšením výživného zo strany otca na sumu 50,- eur
mesačne a zo strany matky na minimálnu výšku. O maloletú sa riadne stará a s maloletou má bežné
výdavky na oblečenie, stravu a školské potreby. Maloletá sa stravuje v škole, kde sa platí strava 20,-
eur mesačne a 18,- eur zaplatili za zošity. Otec na maloletú platí výživné 33,- eur mesačne, okrem toho
jej kupuje oblečenie, dobíja jej kredit na telefón 13,- eur mesačne a zvykne jej dať vreckové 13,- eur až
20,- eur. Matka na maloletú platí 23,- eur mesačne, okrem toho jej nič nekúpi, občas sa stretávajú.

Otec na pojednávaní uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného na sumu 50,- eur mesačne. Je
zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a jeho priemerný mesačný čistý príjem je 301,80 eur. Občas
si zvykne privyrobiť na brigádach. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Na maloletú platí výživné 33,-
eur mesačne, dobíja jej kredit a kupuje jej oblečenie.Matka na pojednávaní uviedla, že súhlasí so zvýšením výživného na minimálnu výšku, je nezamestnaná
už dva roky, nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo

výške 232,70 eur mesačne a rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť voči maloletému T. W., nar. XX.X.XXXX, ktorý nemá určené otcovstvo. V roku
2008 uzatvorila nové manželstvo, býva v spoločnej domácnosti s manželom a so synom v podnájme,
kde platí 250,- eur mesačne. Maloletej neprispieva nad rámec výživného, pretože má malý príjem a
nemá z čoho.

Kolízna opatrovníčka navrhla výživné na maloletú N. Q. zvýšiť zo strany otca na sumu 50,- eur mesačne
a zo strany matky na minimálnu výšku 30% zo sumy životného minima, od právoplatnosti rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletého dieťaťa, správami
zo šetrenia pobytu otca, potvrdeniami o príjme oboch rodičov, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi,

oboznámením pripojeného spisu tunajšieho súdu č. k. 7P 133/2007, a takto vykonaným dokazovaním
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Rozsudkom tunajšieho súdu 7P/133/2007-14 zo dňa 30.4.2007 súd zveril maloletú Natáliu Juhászovú,
nar. 18.7.2003 do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke V. Q. od X.X.XXXX. Zároveň oboch

rodičov zaviazal na platenie výživného, matku v sume 681,- Sk mesačne a otca v sume 1.000,- Sk
mesačne od 1.4.2007.

Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 81 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej

výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať
maloletému dieťaťu výživné.

Z predložených dokladov mal súd preukázané, že otec maloletého dieťaťa je zamestnaný v riadnom
pracovnom pomere a jeho priemerný mesačný čistý príjem je 301,80 eur. Otec nemá ďalšiu vyživovaciu

povinnosť. Matka maloletého dieťaťa je nezamestnaná a spolu s manželom poberá dávku v hmotnej
núdzi vo výške 232,80 eur mesačne. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
Roland Procházka, nar. 17.7.2000.

S poukazom na vykonané dokazovanie, výpovede účastníkov konania, príjem oboch rodičov a citované

ustanovenia Zákona o rodine súd rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť oboch rodičov na
maloletú N. Q.. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 50,- eur mesačne tak, ako otec súhlasil
a zo strany matky na minimálnu výšku výživného 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona od právoplatnosti rozsudku.Podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení je životné minimum na nezaopatrené
neplnoleté dieťa vo výške 90,42 eura, minimálna výška výživného teda predstavuje sumu 27,13 eura
mesačne.

Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a/ Občianskeho súdneho poriadku,
pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletého, ktoré konanie možno začať i bez návrhu a v
takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ale prítomní účastníci sa tohto práva po jeho vyhlásení
vzdali.
Proti tomuto rozsudku môže otec podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre v 4 vyhotoveniach.
Podľa § 205 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42

odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1, b) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.