Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 12P/280/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712213747

Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ilgová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5712213747.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

Y. W., nar. XX.XX.XXXX

zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov,
matky H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, Q. a otca V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Q. XX, W.,
maloletý bytom ako matka, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého, takto

r o z h o d o l :

Otec je povinný platiť na maloletého Y. W., nar. XX.XX.XXXX, zvýšené výživné vo výške 100,- € mesačne

počnúc dňom 19.09.2012 vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Nedoplatok na výživnom od 19.09.2012 do 19.09.2014 v celkovej výške 1 364,44 € súd otcovi povoľuje
splácať v splátkach po 30,- € mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 20P/317/2004 zo dňa 24.11.2005
v časti o výživnom.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 19.09.2012, ktorý podala matka maloletého, žiadala o zvýšenie výživného od
01.10.2012 zo sumy 43,15 € na sumu 150,- €. Uviedla, že od poslednej úpravy uplynulo viac rokov
a podstatne sa zmenili pomery u maloletého v tom smere, že je žiakom 9. ročníka základnej školy
a úmerne s jeho vekom sa zvýšili náklady na jeho výživu, ošatenie. Zvýšenie nákladov súvisí aj s
mimoškolskou činnosťou maloletého, keďže navštevuje záujmové krúžky (hrá futbal) a v dôsledku toho

došlo aj k zvýšeniu jeho životných nákladov. Matka nie je vydatá, žije v spoločnej domácnosti s druhom.
Je zamestnaná ako čašníčka a poberá minimálnu mzdu.

Otec v písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené 12.11.2012, poukázal na to, že nie je v jeho
schopnostiach a možnostiach, aby si plnil vyživovaciu povinnosť v navrhovanej výške 150,- € mesačnez dôvodu, že je nezamestnaný, má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k maloletej Q. W. mesačne vo
výške 45,- € a k maloletej K. W., ktorú vyživovaciu povinnosť si plní v rámci svojho druhého manželstva,
pretože s terajšou manželkou A. W. žijú v spoločnej domácnosti. Ich jediný príjem je materská, ktorú

jeho terajšia manželka poberá vo výške 165,- € mesačne a rodinné prídavky vo výške 22,54 €. Už teraz
má problém, aby na maloletého syna Y. platil výživné vo výške 43,15 €.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s návrhom matky,
písomným vyjadrením otca k návrhu, ako aj jeho výpoveďou, ktorú vykonal pred dožiadaným Okresným
súdom Michalovce, so správou kolízneho opatrovníka, s príjmovými, zárobkovými a majetkovými

pomermi rodičov, ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré boli v rámci konania predkladané a najmä spisom
tunajšiehosúdu20P/317/2004aznehorozsudkomzodňa24.11.2005.Ztaktovykonanéhodokazovania
mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav s tým, že súd konštatoval, že od poslednej
úpravy pomerov sa tieto podstatne zmenili:

Rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom tunajšieho súdu
20P/317/2004 zo dňa 24.11.2005 bolo rozhodnuté o zvýšení výživného na maloletého vo výške 1 300,-

Sk mesačne od 01.09.2004 s povinnosťou otca zaplatiť nedoplatok na výživnom od 01.09.2004 do
31.11.2005 vo výške 7 500,- Sk.

Pokiaľ ide o osobný stav rodičov, matka nie je vydatá a otec uzatvoril nové manželstvo s A. W., s ktorou
žije v spoločnej domácnosti a ktorá je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke s ich dcérou K., nar.
XX.XX.XXXX, ku ktorej majú obaja vyživovaciu povinnosť. Otec má i naďalej vyživovaciu povinnosť k

dcére z predchádzajúceho manželstva maloletej Q. W., nar. XX.XX.XXXX, mesačne vo výške 45,- €.

Matka pracuje v reštaurácii V. ako čašníčka, ktorej majiteľom je Y. S. a jej príjem je na hranici minimálnej
mzdy,čobolosúdomkonštatovanéajzpísomnéhooznámeniaopríjmejejzamestnávateľa,ktoráčiastka
sa pohybuje v rozpätí 169,25 € až 173,70 € mesačne. Iný príjem nemá a nevlastní žiadny hnuteľný
ani nehnuteľný majetok. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý v čase rozhodovania súdu má

prerušenú živnosť. Za nájom mesačné úhrady vykonáva jej priateľ a ona prispieva na domácnosť sumou
100,- € mesačne. Pokiaľ ide o syna, tento je v druhom ročníku strednej školy, platí mu obedy v školskej
jedálni mesačne 25,- €, cestovné do školy a na tréningy, pričom tréningy máva dvakrát do týždňa. Tak
isto navštevuje krúžok stolného tenisu, kde sú však výdavky minimálne. Poukázala na to, že otec dieťaťa
nejaví o syna záujem, nekontaktuje sa s ním a okrem výživného žiadnym spôsobom sa nepodieľa na

výdavkoch, ktoré prirodzene narastajú s vekom dieťaťa.

Otec je nezamestnaný, posledným jeho zamestnávateľom bola matka, ktorá však je dlhodobo v
zahraničí, nie je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, príležitostne chodí na brigády, väčšinou
na stavbu, kde dostane 50,- € až 100,- €, čo je jeho mesačný príjem. Pokiaľ si brigádu nezoženie, tak
je bez príjmu. V súčasnej dobe žije v dome svokry spolu s manželkou a dcérou K. a ich spoločný príjem

tvorí dôchodok svokry a manželkin rodičovský príspevok a rodinné prídavky, z čoho žijú. S návrhom
na zvýšenie výživného nesúhlasil. Výšku rodičovského príspevku, ako aj rodinných prídavkov svojej
terajšej manželky zdokladoval súdu a predložil aj jej daňové priznanie za rok 2013. Pokiaľ ide o náklady
na spoločnú domácnosť, k týmto sa nevedel bližšie vyjadriť, všetky totiž platí jeho svokra a pokiaľ majú
nejaké príjmy s manželkou, tak svokre prispievajú na chod domácnosti 80,- € až 100,- € podľa možností.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd po vykonanom dokazovaní a jeho zhodnotení vychádzajúc z § 114 Zákona o rodine dospel k záveru,
že návrh matky na zvýšenie výživného, pokiaľ ide o základ, je dôvodný, a preto súd čiastočne vyhovel
návrhunazvýšenievýživného,atozosumy43,15€nasumu100,-€mesačnepočnúcdňom01.10.2012.
Porovnanímokolnostídôležitýchpreurčenievýživnéhovčaseskoršiehorozhodnutiaznovembra2005s

okolnosťami v čase terajšieho súdneho rozhodnutia mal preukázané, že za viac ako takmer deväť rokov
došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného hlavne na strane maloletého dieťaťa.

Nepochybne s pribúdajúcim vekom vzrástli potreby maloletého Y., keď v čase skoršieho rozhodovania
bol žiakom základnej školy. Zvýšili sa výdavky či už na uspokojovanie hmotných potrieb, ako je strava,
ošatenie a pod., ale aj na uspokojovanie ďalších potrieb dôležitých pre jeho úspešný vývoj, akými sú

výdavky spojené s návštevou strednej školy, a preto súd zvýšenie výživného od tejto zmeny zvýšil.

U matky sa príjem nezvýšil, aj keď je v pracovnom pomere a jej priemerná čistá mzda bola zo strany jej
terajšieho zamestnávateľa súdu preukázaná, ako aj jej výška. Nezmenila sa ani jej ďalšia vyživovacia
povinnosť, ktorú má k synovi Jakubovi, na ktorého otec, i keď bol zaviazaný platením výživného vo výške
50,- € mesačne, si túto povinnosť neplní, a preto jej je vyplácané náhradné výživné v uvedenej výške.

Na strane otca nie je takmer žiadny príjem, pretože nie je v riadnom pracovnom pomere, nevykonáva
ani živnosť a finančné prostriedky si zabezpečuje príležitostne z brigádnickej činnosti, ktorá je náhodná.
V čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia jeho zamestnávateľom bola matka a výška mzdy bola
dohodnutá zrejme účelovo tak, ako to bolo konštatované aj v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí.
Okrem dcéry Q. z predchádzajúceho manželstva mu pribudla aj ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej

K., ktorú má s terajšou manželkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti.

SúdzvýšilvýživnénamaloletéhoReného,pretožejenespravodlivé,abysanajehovýživeastarostlivosti
výlučne podieľala len matka, ktorá má vo svojej opatere aj ďalšie maloleté dieťa. Pokiaľ súd rozhodol
o zvýšení výživného na sumu 100,- € mesačne, vychádzal súd z toho, že otec nepreukázal súdu
žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by sa podstatne podieľali na jeho finančnej situácii, ktorú súdu

prezentoval. Je na otcovi, aby hľadal možnosti na zvýšenie svojho príjmu, aby tak mohol si plniť svoju
základnú zákonnú povinnosť rodiča na starostlivosti o maloletého syna Y., ale aj o ďalšie deti, ku ktorým
má zákonnú vyživovaciu povinnosť. Súd preto vychádzal, že keby sa snažil o zabezpečenie svojho
príjmu v odbore alebo odvetví, v ktorom dosiahol aj adekvátne vzdelanie, podľa Štatistického úradu SRvýška priemernej mesačnej mzdy v poľnohospodárstve za roky 2012 až 2014 dosahoval by priemernú
mesačnú mzdu v rozpätí 590,- € až 622,- € mesačne. Z tejto čiastky súd vychádzal pre zvýšenie
výživného s prihliadnutím na ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ktoré má a ktoré boli súdu preukázané.

Obidvaja rodičia sa podieľajú na výdavkoch domácnosti, v ktorej žijú. Tieto sa všeobecne zvýšili,
porovnať ich súd nemohol, pretože v rámci predchádzajúceho súdneho konania sa nepreukázali. Pri
takto upravenom výživnom vznikol otcovi nedoplatok, ktorý súd ustálil vo výške 1 364,44 € za obdobie
od 19.09.2012 do 19.09.2014 (24 mesiacov x (100 € - 43,15 €)) a súd mu povolil uvedený dlh na
zameškanom výživnom splatiť v 30,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, ktoré považoval

za primerané vzhľadom k uspokojovaniu aj jeho potrieb.

Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Týmto rozhodnutím došlo k zmene súdneho rozhodnutia, ktorým
naposledy 24.11.2005 bolo otcovi upravené výživné v uvedenej časti.

Výrok o trovách konania súd posudzoval podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. cez § 4 ods. 1
písm. a) zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch z dôvodu, že konanie je vecne oslobodené a trovy
konania žiadnemu z účastníkov s týmto konaním nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, trojmo (§ 204 ods. 1
O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení; ak ide o

rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).