Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114213622
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114213622.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, v právnej veci navrhovateľa: R. Y.,

rodený U., narodený XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, W., zastúpená advokátom JUDr. Gabrielom
Stanislavským, so sídlom Hlavná č. 29, Trnava, proti odporcom: 1. R. U., narodený X.X.XXXX, bytom J.
pri U. č. XXX, 2. P. U., narodená XX.X.XXXX, bytom J. pri U. č. XXX, o prípustnosť zapretia otcovstva,
t a k t o

r o z h o d o l :

Súd p r i p ú š ť a zapretie otcovstva, ktoré svedčí R. U., nar. X.X.XXXX voči navrhovateľovi R. Y., rod.
U., nar. XX.X.XXXX a u r č u j e, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie rodičom
dieťaťa je v záujme R. Y..

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 19.5.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd pripustil zapretie otcovstva,
ktoré svedčí odporcovi 1 a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie rodičom
dieťaťa je v záujme navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že sa narodil odporcom 1 a 2 sa počas
ich manželstva, preto zákonná domnienka otcovstva k navrhovateľovi svedčí odporcovi 1. Otcom
navrhovateľa sa však cíti byť T. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, W., čo odporcovia
1 a 2 nepopierajú. Zákonná lehota na zapretie otcovstva k navrhovateľovi rodičom už uplynula. Je v
záujme navrhovateľa, aby došlo k zapretiu otcovstva odporcovi 1, ktorý zjavne nie je biologickým otcom
navrhovateľa. Poukazoval tiež na to, že Obvodný úrad Senec rozhodnutím č. ObÚ-SC-

OVVS-MAT-3425/2013/2013-16 zo dňa 11.7.2013 povolil zmenu priezviska navrhovateľovi z priezviska
U. na priezvisko Y..

Odporca 1 v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že z dôvodu jeho neplodnosti, sa po vzájomnej
dohode medzi odporcami 1 a 2 a pánom Y. narodil navrhovateľ, ktorý sa opäť po vzájomnej dohode o
tomto nemal nikdy dozvedieť. Po čase však odporca 1 usúdil, že navrhovateľ má právo vedieť pravdu o
svojom narodení , preto mu oznámil, že jeho biologickým otcom je pán Y.. Odporca 1 vyjadril súhlas s
požiadavkou navrhovateľa a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

Odporkyňa 2 v písomnom vyjadrení k návrhu vyjadrila súhlas s požiadavkou navrhovateľa o zapretie

otcovstva. Uviedla, že biologickým otcom navrhovateľa je osoba uvedená v jeho návrhu. Zároveň
odporkyňa 2 žiadala, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedka T. Y., oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, a to rodným listom navrhovateľa a rozhodnutím Obvodného úradu Senec číslo: SC-OVVS-
MAT-3425/2013/2013-16 zo dňa 11.7.2013, keď v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku pojednával v neprítomnosti odporcov 1 a 2, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ žiadal, aby súd pripustil zapretie otcovstva, pretože jeho pravým otcom je T. Y.. Rodičom
navrhovateľa, t.j. odporcom v 1 a 2 už uplynula lehota na zapretie otcovstva, odporca 1 vedel o narodení
navrhovateľa, vedel od počiatku, že nie je biologickým otcom navrhovateľa. Zároveň má navrhovateľ
záujem na zapretí otcovstva. O tom kto je jeho biologickým otcom sa dozvedel dňa 15.2.2012 sms-kou

od odporcu 1. Navrhovateľovi sa vtedy narodil syn a pravdepodobne táto skutočnosť odporcu 1 viedla k
tomu, že mu oznámil, že nie je jeho biologickým otcom, pretože nevedel zniesť, že vnuk nie je jeho krv.
Komunikácia medzi navrhovateľom a odporcom 1 tým skončila, komunikovali už len e-mailami,
kde bolo uvedené, že ich v podstate už nič nespája. Biologický otec bol navrhovateľovi predstavený, keď
mal tento 17,5 roka ako najlepší priateľ rodiny. V tom čase navrhovateľ nevedel, že je jeho biologickým
otcom. Od tej doby ho poznal a hovoril mu strýko. Od svojich 18. rokov bol navrhovateľ s ním, aj u

neho býval, keď podnikal. Teraz má s biologickým otcom veľmi dobrý vzťah, je to vzťah otca a syna,
rozumejú si. Navrhovateľ s odporcami 1 a 2 od 23.9.2011 nekomunikuje a odvtedy sa s nimi nestretol.
Keď mal navrhovateľov syn 9 mesiacov, odporcovia ho videli asi 2-3-krát, potom navrhovateľ dostal
spomínanú sms-ku. Odporkyňa 2 napísala T. Y. sms-ku, aby ich nechali na pokoji a nech sa postará o
syna. K okolnostiam počatia navrhovateľa, navrhovateľ uviedol, že v roku 1979 sa odporcovia zoznámili

so T. Y. a vznikla tam trojdohoda o darcovstve. Odporca 1 teda od počiatku vedel, že nie je otcom
navrhovateľa. O tom, že je odporca 1 neplodný navrhovateľ nevedel, napísal mu to až v uvedenej sms-
ke. Keď sa navrhovateľ pýtal rodičov prečo nemá súrodencov, povedali mu, že mama má zdravotné
problémy. Navrhovateľ ďalej uviedol, že biologický otec T. Y. dal odporcom 1 a 2 sľub, že navrhovateľovi
nikdy nepovie o tom, že je jeho otcom, on svoj sľub dodržal. Skutočnosť kto je jeho biologickým ocom

mu oznámil odporca 1. Navrhovateľ preto žiadal, aby súd jeho návrhu vyhovel.

Svedok T. Y. uviedol, že navrhovateľ je jeho syn. Navrhovateľ dlhé roky nevedel, že je jeho otec, až v
roku 2013 mu jeho rodičia oznámili, že odporca 1 nie je jeho biologický otec a kto je jeho otcom. T. Y. sa
odporcami zoznámil na pracovisku, zblížil sa s odporkyňou 2, táto mu neskôr oznámila, že jej manžel je
neplodný. Asi po pol roku svedok súhlasil s tým, že dôjde k pomeru za účelom otehotnenia odporkyne.

Dohodli sa ďalej na tom, že na syna nebude mať nárok, až kým nebude dospelý. O týchto všetkých
okolnostiach vedel aj manžel odporkyne 2. Odporca 1 vedel, že nebude mať vlastné dieťa a so všetkým
súhlasil. Až keď mal navrhovateľ 17 rokov, dovolili svedkovi sa k nemu približovať, hovoril mu strýko, a
to až do jeho 32 rokov, keď došlo k nedorozumeniam medzi odporcami 1 a 2 a navrhovateľom. Svedok
uviedol, že k navrhovateľovi má rodičovský vzťah, ide o vzťah otca a syna, pravidelne sa stretávajú,

má ho rád.

Z rodného listu navrhovateľa súd zistil, že tento sa narodil dňa XX.X.XXXX . rodičom otcovi R. U., nar.
X.X.XXXX a matke P. U., rod. X., nar. XX.X.XXXX.

Z rozhodnutia Obvodného úradu Senec číslo: SC-OVVS-MAT-3425/2013/2013-16 zo dňa 11.7.2013 o
zmene priezviska vyplýva, že bola povolená zmena priezviska R. U., nar. XX.X.XXXX z priezviska U.

na priezvisko Y.. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ vo svojej žiadosti uviedol,
že s rodinou U. neudržiava žiadny kontakt. Ich vzťahy sa narušili po tom, ako mu R. U. st. oznámil, že
nie je jeho biologickým otcom a nezaslúži si nosiť priezvisko U.. Oznámil mu sms správou meno jeho
skutočného biologického otca T. Y.. Navrhovateľ v žiadosti ďalej uviedol, že všetky sms správy od otčima
boli plné nenávisti a opovrhnutia, kedy mu napísal aj to, že ho nechce v živote vidieť. Aj matka sa ho

zriekla, vzdala sa aj vnúčika. Biologický otec navrhovateľa s láskou a úctou prijal. Navrhovateľovi sa tým
zmenil život, odvtedy pociťuje skutočnú lásku a úctu, vážnosť jeho osoby a rodiny. Nechce preto nosiť
priezvisko U. a chce používať priezvisko Y..

Podľa § 82 ods. 1 Zákona o rodine, matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila.Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, platného do 7.9.2011 (ustanovenie bolo zrušené od 8.9.2011) manžel
môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že jeho manželke sa narodilo dieťa zaprieť na súde, že
je jeho otcom.

Podľa § 86 ods. 2 Zákona o rodine, ak manžel stratil spôsobilosť na právne úkony pred uplynutím lehoty
na zapretie otcovstva, môže otcovstvo zaprieť jeho opatrovník do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel
o narodení dieťaťa, alebo ak vedel o jeho narodení už skôr, do šiestich mesiacov od svojho ustanovenia.

Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú
obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel
nemá.

Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že
otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa

použijú primerane.

Podľa § 96 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom
dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti
zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom (1). Ak
súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí

zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na
zapretie otcovstva (2).

V danom prípade súd rozhodoval o prípustnosti zapretia otcovstva, ktoré svedčí R. U., nar. X.X.XXXX
voči navrhovateľovi R. Y., rod. U., nar. XX.X.XXXX a o skutočnosti, či zapretie otcovstva po uplynutí
zákonnej lehoty na zapretie rodičom dieťaťa je v záujme navrhovateľa.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľ sa narodil za trvania manželstva odporcov 1 a 2,
odporcovi 1 teda svedčí zákonná domnienka otcovstva manžela matky dieťaťa. Navrhovateľ uviedol,
že odporca 1 mu sms-správou oznámil, že nie je jeho otcom, pričom jeho biologickým otcom je T.
Y.. Uvedenú skutočnosť potvrdili aj rodičia navrhovateľa, odporcovia 1 a 2, a to vo svojich písomných
vyjadreniach k návrhu. Odporca 1 v písomnom vyjadrení uviedol, že z dôvodu jeho neplodnosti

po vzájomnej dohode medzi odporcami 1 a 2 a pánom Y. sa narodil navrhovateľ, ktorý sa o tomto
nemal nikdy dozvedieť. Odporca 1 však navrhovateľovi oznámil, že jeho biologickým otcom je pán Y..
Odporkyňa 2 v písomnom vyjadrení k návrhu rovnako uviedla, že biologickým otcom navrhovateľa je
T. Y.. Svedok T. Y. potvrdil, že navrhovateľ je jeho syn. Navrhovateľ bol počatý po vzájomnej dohode
odporcov 1 a 2 a T. Y.. Súčasťou tejto dohody, bola tiež dohoda o tom, že sa navrhovateľ až do svojej

dospelosti o tom nedozvie.

Konanie o prípustnosti zapretia otcovstva, ktoré sa začína na návrh dieťaťa v zmysle § 96 ods.
1 Zákona o rodine, je prvým štádiom procesu zapretia otcovstva dieťaťom. Posudzuje sa v ňom, či
je zapretie otcovstva v záujme dieťaťa, či rodičom dieťaťa uplynula lehota ustanovená na zapretie
otcovstva, či je to potrebné v záujme dieťaťa, ako aj okolnosti vylučujúce otcovstvo muža, ktorému

svedčí domnienka otcovstva. Záujem dieťaťa na zapretí otcovstva je potrebné skúmať z hľadiska jeho
osobného stavu, teda či existujú okolnosti vylučujúce otcovstvo zapísaného otca (napr. jeho neplodnosť)
a či z tohto hľadiska má dieťa záujem zosúladiť faktický stav so stavom právnym. V druhom štádiu tohto
procesu, ktoré nasleduje len ak súd vyhovie návrhu dieťaťa a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí
zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, súd rozhoduje o návrhu na zapretie otcovstva.V tomto konaní je teda prvoradým skúmanie márneho uplynutia zapieracích lehôt. Ak bolo otcovstvo
ustálené na základe prvej domnienky (otcovstvo manžela matky), v prípade matky museli uplynúť tri roky
od narodenia dieťaťa (§ 88 ods. 2 Zákona o rodine) a v prípade otca - manžela, upravovalo v súčasnosti

už zrušené ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine, že manžel môže do troch rokov odo dňa, keď
sa dozvie, že jeho manželke sa narodilo dieťa zaprieť na súde, že je jeho otcom. V danom prípade je
nepochybné, že matke lehota na zapretie otcovstva márne uplynula. Navrhovateľ má v súčasnosti 33
rokov, lehota troch rokov od narodenia dieťaťa teda odporkyni 2 dávno uplynula.

Ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine, upravujúce lehotu na zapretie otcovstva manželovi matky,

však bolo od 8.9.2011 zrušené a to v dôsledku Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20.4.2011
sp. zn. PL. ÚS 1/2010, ktorý rozhodol, že ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine nie je v súlade
s ustanovením čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Dňom vyhlásenia uvedeného nálezu v Zbierke zákonov stratilo uvedené ustanovenie účinnosť a pretože
Národná rada SR dosiaľ neuviedla uvedené ustanovenie do súladu s Dohovorom o ochrane ľudských
práv a slobôd, po šiestich mesiacoch od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov, stratilo toto ustanovenie

platnosť. Z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu vyplýva, že moment začatia plynutia zapieracej lehoty,
musí zohľadňovať okamih, kedy sa právny otec dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich jeho
otcovstvo. Právnou úpravou ustanovené začatie plynutia zapieracej lehoty od momentu, keď sa manžel
matky dozvedel o narodení dieťaťa, totiž neprimerane oslabuje jeho záujmy.

Z toho vyplýva, že z. č. 36/2005 Z. z. pôvodne v ustanovení § 86 ods. 1 ustanovoval pre manžela

matky zapieraciu lehotu troch rokov, ktorá v zmysle zákona mala začať plynúť od okamihu, keď sa
manžel dozvedel, že jeho manželke sa narodilo dieťa. Ústavný súd však konštatoval, že rozhodujúcim
momentom, od ktorého má táto lehota začať plynúť nie je okamih, kedy sa manžel dozvedel, že sa
jeho manželke narodilo dieťa, ale okamih, kedy sa dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich jeho
otcovstvo. Preto Ústavný súd nálezom vyslovil nesúlad uvedeného ustanovenia s príslušnými článkami

Dohovoru. Pretože uvedené ustanovenie nebolo po vyhlásení nálezu v Zbierke zákonov v lehote
šiestich mesiacov uvedené do súladu s Dohovorom, stratilo platnosť. Aktuálne teda Zákon o rodine
nemá ustanovenie upravujúce lehotu na zapretie otcovstva pre manžela matky. To ale neznamená, že
manžel matky - právny otec je teraz časovo neobmedzený, pokiaľ ide o podanie zapieracej žaloby.
Predchádzajúci z. č. 94/1963 Zb. ustanovoval 6-mesačnú zapieraciu lehotu, novým z. č. 36/2005

Z. z. bola zapieracia lehota predĺžená na tri roky, pričom u otca moment začatia plynutia lehoty bol
viazaný na okamih kedy sa dozvedel o narodení dieťaťa. Ústavný súd vyslovil nesúlad uvedeného
ustanovenia predovšetkým z dôvodu, že upravovalo začiatok plynutia zapieracej lehoty od okamihu,
kedy sa manžel dozvedel o narodení dieťaťa, pričom správne má byť začiatok lehoty viazaný na okamih
kedy sa otec dozvie o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo. Ústavný súd teda nenamietal

proti trojročnej subjektívnej lehote, ale proti okamihu začatia plynutia tejto lehoty. Súd má za to, že za
aktuálneho právneho stavu, nie je možné usudzovať, že právny otec je časovo neobmedzený pokiaľ ide
o podanie zapieracej žaloby. Ústavnekonformný je taký výklad Zákona o rodine, a to najmä v spojení s
ustanovením § 86 ods. 2 Zákona o rodine a § 88 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého manžel matky -
právny otec má lehotu troch rokov na zapretie otcovstva od okamihu, kedy sa dozvie o skutočnostiach

spochybňujúcichjehootcovstvo.Súdtedavdanomprípade,preposúdenieuplynutialehotyodporcu1na
zapretie otcovstva použil ústavnekonformný výklad Zákona o rodine, vzhľadom na absenciu príslušnej
právnej úpravy.

Z dokazovania pritom jednoznačne vyplynula skutočnosť, že odporca 1 od počiatku vedel o skutočnosti,
že jeho manželka - odporkyňa 2 počne dieťa so T. Y., ktoré chcel vychovať ako svoje. Odporca 1 vedel

o narodení navrhovateľa, vedel už pri jeho narodení, že nie je jeho otcom, napriek tomu za celých 33
rokov života navrhovateľa zapieraciu žalobu nepodal, súd má preto nad všetky pochybnosti za to, že
odporcovi 1 - právnemu otcovi navrhovateľa, márne uplynula lehota na zapretie jeho otcovstva.

Pretože v danom prípade márne uplynuli zapieracie lehoty rodičov, súd ďalej skúmal, či je zapretie
otcovstva v záujme navrhovateľa. Z dokazovania vyplynulo, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom

1 nie je dobrý, zhoršil sa odvtedy, čo odporca 1 oznámil navrhovateľovi, kto je jeho otcom, nekomunikujú
spolu, nestretávajú sa. Naopak vzťah navrhovateľa a domnelého otca T. Y. je v zmysle ich vyjadreníveľmi dobrý, obaja ho zhodnotili tak, že ide o vzťah otca a syna. Súd preto dospel k záveru, že je v
záujme navrhovateľa, aby sa pochybnosti o tom, kto je jeho otcom vylúčili v konaní o zapretie otcovstva.
Navyše za situácie, keď odporca 1 potvrdil, že je neplodný a otcovstvo T. Y. potvrdili tak odporcovia 1

a 2 ako aj domnelý otec T. Y.. Z uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa
na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva je opodstatnený, preto mu vyhovel a určil, že zapretie
otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie rodičom dieťaťa je v záujme navrhovateľa.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému navrhovateľovi náhradu trov
konania nepriznal, pretože tento si nárok na náhradu trov konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie podané navrhovateľom by však bolo neúčinné, pretože tento
sa práva podať odvolanie vzdal písomne do zápisnice na pojednávaní dňa 1.10.2014.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.