Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 8C/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814202418
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2014:6814202418.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s.r.o., IČO: 26 429 705, sídlom K Červenému dvoru č. 3269/25a, Nagano Office Center,
Praha, Česká republika, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, sídlom Bratislava, Grösslingova č.
4 proti odporcovi: X. V., F. R., Š. Č.. XXX o zaplatenie 434,- Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 434,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo
výške 0,25 % denne zo sumy 434,- Eur od 25.12.2010 do zaplatenia, s úrokom vo výške 6 % ročne zo
sumy 434,- Eur od 10.03.2011 do zaplatenia a zmenkovou odmenou vo výške 1,45 Eur, ako aj nahradiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 26,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 95,- Eur, všetko

do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 11.04.2014 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 434,- Eur spolu so
zmenkovým úrokom, zmenkovou odmenou a zákonným úrokom z titulu zmenky, pričom návrh na začatie
konania bol podaný formou vzorového tlačiva A podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len nariadenie).

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,

ktorú vystavil odporca dňa 24.03.2010 na zmenkovú sumu 434,- Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.12.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou s
doložkou “na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená na sumu 434,-
Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad
zmenkovéhoveriteľazmenkovúsumuspolusoúrokomvovýške0,25%denneod25.12.2010.Zamiesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doposiaľ nič na zmenku nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez

protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri
cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v
čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje
2.000,- Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani
správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure

imperii").Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom
má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu
alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 7 ods. 1 nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Predmetná vec patrí v zmysle citovaných ustanovení nariadenia do pôsobnosti nariadenia vzhľadom
na výšku uplatňovanej pohľadávky (menej ako 2.000,- Eur) a cezhraničný charakter sporu (navrhovateľ
má sídlo v inom členskom štáte - Česká republika). Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku

podaním návrhu na uplatnenie pohľadávky prostredníctvom nariadením predpísaného vzorového tlačiva
A, postupoval súd v konaní podľa nariadenia.

Súd v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia doručil odporcovi za účelom vyjadrenia sa k podanému
návrhu tlačivo C na odpoveď spolu s predmetným návrhom a jeho prílohami, vrátane fotokópie zmenky.

Odporca súdu vyplnené tlačivo C na odpoveď nedoručil, k návrhu na uplatnenie pohľadávky sa
nevyjadril, celkovo ostal v konaní nečinný.

Podľa čl. 5, ods. 1, prvá a druhá veta nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to

požiada niektorá zo strán.

Podľa § 115 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len
O.s.p.) ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci
samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

V poznámke pod čiarou pod bodom 13aa) je uvedené nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

V súlade s § 115 O.s.p. a článkom 5 ods. 2 nariadenia súd v predmetnej veci nenariadil pojednávanie,

nakoľko to nepovažoval za potrebné, žiaden z účastníkov o to nepožiadal, pričom Občiansky súdny
poriadok v konaniach podľa nariadenia nevyžaduje nariadenie pojednávania na prejednanie veci samej.

Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že odporca dňa 24.03.2010 vystavil v Tornali vlastnú
zmenku, obsahom ktorej bol záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 434,- Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 25.12.2010. Predmetná
zmenka bola odporcom vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia,“ pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala
zmenku na rad navrhovateľa. Odporca na zmenku doposiaľ neuhradil žiadnu sumu.

Podľa čl. I, § 75 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového (ďalej len zmenkový zákon)
vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I, § 77 ods. 1, 2 zmenkového zákona pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre
ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení(§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch
(§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu
dní odkladu (§§ 72 až 74).

Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom
mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch
zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania
osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o
blankozmenke (§ 10).

Podľa čl. I, § 5 ods. 1, 2 a 3 zmenkového zákona v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas
po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka
za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 zmenkového zákona ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako
bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak
majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods. 1 zmenkového zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno

previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 13 ods. 1 zmenkového zákona indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou
spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa čl. I, § 16 ods. 1, prvej vety zmenkového zákona o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je
oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak
posledný z nich je blankoindosament.

Podľa čl. I, § 17 zmenkového zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré

sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 zmenkového zákona zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo

určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Z povahy zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu
vystavenia zmenky, vyplýva, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní

zmenky preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným
záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení
zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti
ustanovené zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na
dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik

záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení
zmenky jej majiteľom a zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto
postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva
zaviazaný svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky.
Zásada abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom

samostatný, oddelený od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda
dôvod, na základe ktorého bola zmenka vystavená, je nepodstatný. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky je
dostatočne legitimovaný už samotnou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky,
či dôvod jej prijatia.Keďže si navrhovateľ uplatnil zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom titulom zmenky, ktorú súdu i
predložil, súd skúmal, či zmenka spĺňa zákonné náležitosti podľa článku I, § 75 zmenkového zákona.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že zmenka je podpísaná odporcom, pričom podpis
odporcu je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. V zmenke je presne a určite
uvedená peňažná suma, na ktorej zaplatenie bola vystavená. Zmenka ďalej obsahuje i ostatné zákonné

náležitosti - údaj o mene i zročnosti zmenky, vyjadrený záväzkom odporcu ako vystaviteľa zaplatiť za
túto zmenku pri predložení, meno toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť.
Predmetný záväzok odporcu zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Na zmenke je
uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré existujú.
Navrhovateľom predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie
zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. V predloženej

zmenke je uvedená výška úrokovej miery, ako aj dátum, od ktorého sa úrok počíta.
Z rubovej strany zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného
veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.
Na základe uvedeného má súd za preukázané, že odporca sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej zmenky
stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil a voči zmenke

neboli vznesené žiadne námietky.

Navrhovateľ vyvodzoval uplatnené právo zo zmenky, o pravosti ktorej niet pochybností. Tak, ako
je popísané vyššie, predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, záväzok
odporcu z nej je teda nesporný. Navrhovateľ teda v predmetnom konaní nemusí inak preukazovať

povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky, povinnosť uhradiť to, čo je v zmenke uvedené, vyplýva priamo
z predloženej zmenky. Odporca vystavil zmenku, a preto je povinný uhradiť zmenkovú sumu 434,- Eur,
ako aj zmenkový úrok, ktorý bol v zmenke uvedený (vo výške 0,25 % denne od 25.12.2010). Rovnako
je podľa § 48 zmenkového zákona povinný uhradiť navrhovateľovi ako majiteľovi zmenky úrok vo výške
6 % ročne zo zmenkovej sumy a to od zročnosti, ktorá nastala dňa 10.03.2011 a zmenkovú odmenu

vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, teda vo výške 1,45 Eur (1/3 zo sumy 4,34 Eur). Dôvody, prečo
bola zmenka vystavená, súd neskúma, nakoľko v danej veci boli dodržané prísne formálne pravidlá
predpísané zákonom, obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom, preto má majiteľ zmenky
nepochybné právo na jej zaplatenie.

Nárok navrhovateľa na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkovej odmeny, zmenkového úroku
i zákonného úroku je dôvodný, preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak,
že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu 434,- Eur spolu so zákonným úrokom vo výške
6 % ročne od 10.03.2011 do zaplatenia, zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 25.12.2010 do
zaplatenia a zmenkovou odmenou vo výške 1,45 Eur.

Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§142ods.1O.s.p.ačl.16nariadeniatak,ženavrhovateľovi,ktorý
mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 26,- Eur, čo predstavuje navrhovateľom
zaplatený súdny poplatok za návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 95,- Eur, ktoré v súlade s
vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení pozostávajú z tarifnej odmeny za dva
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd) po 31,54 Eur, 2x
režijného paušálu po 8,04 Eur a náhrady DPH vo výške 15,84 Eur.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa

postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu - Exekučného poriadku.