Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/102/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210213347
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210213347.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov

senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a Mgr. Štefana Zelenáka, v právnej veci žalobcu: JUDr. Darina Válková,
správcaúpadcuJanaĎurianová-RÉVIUM,D.Kubíka7/5,Prievidza,IČO:40421899,protižalovanému:
Ing. Bohuš Nemčovič, nar. XX. XX. XXXX, Trnavská cesta 32, Bratislava, IČO: 13 962 469, právne
zastúpenému: NITSCHNEIDER & NOVÁK, s. r. o., Cintorínska 3/A, Bratislava, o zaplatenie 12.506,07
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30.
10. 2012 č. k. 24Cb/237/2010-122 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30. 10. 2012 č. k.

24Cb/237/2010-122 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním uložil súd prvého stupňa žalovanému, zaplatiť žalobcovi titulom
kúpnej ceny sumu 12.506,07 Eur s 11,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.112,72 Eur od 17.
06. 2006 do zaplatenia a s 11,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 393,95 Eur od 07. 10. 2006 až
do zaplatenia. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd prvého stupňa konanie zastavil.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že na majetok dlžníka Jana Ďurianová -
RÉVIUM, IČO: 40 421 899 bol uznesením Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 10. 03. 2008 č. k.
36K/9/2007-73 vyhlásený konkurz a do funkcie konkurzného správcu ustanovená JUDr. Darina Válková

so sídlom kancelárie Piaristická 46, Trenčín. Uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. 03. 2008 č.
k. 36K/9/2007-73 nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 04. 2008 a vykonateľnosť dňa 14. 03. 2008. Úpadca
dodal žalovanému tovar (víno), pričom kúpnu cenu tovaru vyúčtoval dvoma faktúrami, a to faktúrou č.
049 vystavenou dňa 16. 03. 2006 na sumu 388.752,- Sk (12.904,20 Eur), splatnou dňa 16. 06. 2006 a
faktúrou č. 139 vystavenou dňa 22. 09. 2006 na sumu 11.850,- Sk (393,35 Eur) splatnou dňa 06. 10.
2006. Žalovaný vrátil úpadcovi časť dodaného tovaru a to v hodnote 21.000,- Sk a v hodnote 2.844,- Sk.
Tieto časti kúpnej ceny následne úpadca žalovanému dobropisoval, a to dobropisom č. 137 vystaveným

na 21.000,- Sk (697,07 Eur) a dobropisom č. 138 vystaveným na 2.844,- Sk (94,40 Eur). Oba dobropisy
boli vystavené a splatné dňa 22. 09. 2006. O hodnotu vrátených tovarov spolu vo výške 23.844,- Sk znížil
žalobca svoju pohľadávku vyúčtovanú faktúrou č. 049 a uplatnil si len časť neuhradenej a faktúrou č. 049
vyúčtovanej kúpnej ceny tovaru vo výške spolu 12.112,72 Eur a kúpnu cenu tovaru vyúčtovanú faktúrou
č. 139 vo výške 393,35 Eur. Žalovaný s návrhom žalobcu nesúhlasil a tvrdil, že neuhradené faktúry č.
049 a č. 139 po zohľadnení dobropisov č. 137 a č. 138 v celkovej sume 12.506,07 Eur boli s úpadcom
vysporiadané vrátením tovaru. Na cenu vráteného tovaru vo výške 388.752,- Sk (12.904,20 Eur) a vovýške 11.850,- Sk (393,95 Eur) úpadca vystavil dňa 05. 03. 2008, teda pred vyhlásením konkurzu na
majetok úpadcu, dobropisy č. 024 a č. 025. Žalovaný poukázal na dodacie listy č. 24, ktorým potvrdil
úpadca vrátenie tovaru v hodnote 388.752,- Sk a dodací list č. 25 o vrátení tovaru v hodnote 11.850,- Sk,

vyhotovené dňa 05. 03. 2008. Žalobca uviedol, že od úpadcu obdržal dodacie listy č. 24 a č. 25 spolu
s faktúrami č. 24 a č. 25 vyhotovené dňa 01. 04. 2008, t. j. po vyhlásení konkurzu. Žalovaný tvrdil, že
tovar bol vrátený a dobropisovaný už 05. 03. 2008, ale z účtovných dôvodov úpadca vystavil dobropis
a dodací list s neskorším dátumom vyhotovenia, a to dňom 15. 03. 2008 a potom dňom 01. 04. 2008
a nahradil nimi skôr vystavený dodací list a dobropis. Z vykonaného dokazovania dospel súd prvého

stupňa k záveru, že medzi úpadcom a žalovaným vznikli v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou
obchodnoprávne vzťahy, a to na základe ústne uzatvorených kúpnych zmlúv, pričom dodanie tovaru
a jeho kúpna cena neboli medzi účastníkmi spornými. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal vrátenie predmetného tovaru úpadcovi, ani dobropisovanie
kúpnej ceny tohto tovaru do momentu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, keď dodacie listy a
faktúry č. 24 a č. 25 nepovažoval prvostupňový súd za hodnoverné, pretože boli vystavené v rôznych

časových obdobiach. K uvedenému skutkovému záveru dospel súd prvého stupňa s poukazom aj na
obsah svedeckej výpovede svedka J. Ď., ktorý uviedol, že účelom vystavovania dodacích listov a faktúr
č. 24 a č. 25 bola snaha žalovaného vyhnúť sa pozícii dlžníka voči konkurznému správcovi. O úrokoch
z omeškania rozhodol súd prvého stupňa tak, že priznal žalobcovi istinu 12.506,07 Eur s 11,25 % p.
a. úrokom z omeškania a istinu 393,35 Eur s 11,75 % p. a. úrokom z omeškania, keď k 01. 01. 2006

predstavovala základná úroková sadzba NBS 3 % a k 01. 07. 2006 predstavovala základná úroková
sadzba NBS 4 %, teda žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške nižšej ako zákonnej a v
zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby konanie
zastavil. Súd odôvodnil svoje rozhodnutie zákonnými ustanoveniami § 409 a nasl., § 365 a § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka, § 44 ods. 1 a § 45 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom nerozhodol.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a toto odôvodnil
nesprávnym právnym posúdením veci, nevysporiadaním sa so všetkými dôkazmi a tvrdeniami
žalovaného, ako aj nesprávnym vyhodnotením dôkazov súdom prvého stupňa. Žalovaný uviedol, že
z predložených dôkazov a výpovedí samotných účastníkov zhodne vyplynulo, že p. J. Ď. obchodoval

s vínom spolu so žalovaným na základe živnosti svojej manželky (úpadkyne) a žalovanému bol v
priebehu roka 2006 dodaný tovar v celkovej hodnote 13.297,55 Eur, z čoho mu bol ešte v roku 2006
dobropisovaný tovar v hodnote 791,41 Eur. Sporným v konaní zostal dátum vystavenia dobropisov a
dodacích listov v roku 2008 a množstvo tovaru vráteného žalovaným pred vyhlásením konkurzu na
dlžníka. Žalovaný poukázal na vystavenie dobropisov a dodacích listov s rovnakým obsahom dňa 05.

03., 15. 03. a 01. 04. 2008, ktoré všetky boli podpísané úpadkyňou a opatrené odtlačkom jej pečiatky a
všetky spĺňali náležitosti účtovného dokladu, pričom platnosť žiadneho z nich nebola v konaní vyvrátená.
Žalovaný namietal nevysporiadanie sa súdu s obsahom svedeckých výpovedí, a to s výpoveďou p.
Ď., ktorý tvrdil, že dobropisy vystavovala úpadkyňa s rovnakým obsahom v rôznych obdobiach z
dôvodu nedostatku vedomostí o účtovaní dobropisov a s obsahom výpovede úpadkyne, ktorá uviedla,

že dôvodom vystavenia zhodných dobropisov a dodacích listov v rôznych časových obdobiach je
zrejme skutočnosť, že obchodné stretnutia, pri ktorých mali byť tieto doklady odovzdané, sa napokon
neuskutočnili. Zároveň však uviedla, že žalovaného nikdy nestretla a účtovné doklady vystavovala na
základe informácie od p. Ď.. Podľa žalovaného záver súdu prvého stupňa o nehodnovernosti účtovných
dokladov nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne

vysporiadanie sa so skutočnosťou vrátenia tovaru úpadkyni, keď svoje rozhodnutie zdôvodnil výlučne
absenciou tovaru v súpise hnuteľných vecí zapísaných do konkurznej podstaty. Žalovaný poukazuje na
obsah svedeckej výpovede p. J. Ď., ktorý v nej uviedol, že minimálne časť tovaru prevzala v čase pred
vyhlásenímkonkurzunaúpadkyňu.Uvedenépotvrdilvýpoveďouajjehosyn.Poukázalnaskutočnosť,že
účtovnú evidenciu viedla úpadkyňa výlučne na základe informácií od p. J. Ď.. Podľa názoru žalovaného

neuniesol žalobca dôkazné bremeno, čo sa týka existencie a výšky uplatnenej pohľadávky.

Žalovaný súčasne podal odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 04. 12. 2012 č. k.
24Cb/237/2010-122, ktorým prvostupňový súd rozhodol o trovách konania s tým, že prvostupňový súd
pochybil, keď rozhodol o trovách konania uznesením ešte pred právoplatnosťou samotného rozsudku.
Takto podľa žalovaného vznikol stav, keď samotné uznesenie o trovách konania môže nadobudnúť

právoplatnosť pred právoplatnosťou rozsudku vo veci samej.Žalovaný žiadal, aby odvolací súd vo veci rozhodol tak, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zmení a návrh žalobcu zamietne alebo tento zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie
súdu prvého stupňa a odvolaním napadnuté uznesenie zruší a vráti vec prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril svojim podaním doručeným súdu dňa 29. 01. 2013 a žiadal,
aby krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a uviedol, že dňa 27. 03.
2008 zaslal žalovanému upomienku na zaplatenie dlžnej sumy 12.506,07 Eur. Žalovaný mu oznámil,
že voči úpadcovi nemá žiadne záväzky. Úpadkyňa následne predložila žalobcovi ako konkurznému
správcovi dobropisy č. 24 a č. 25 zo dňa 01. 04. 2008 na celkovú sumu 376.758,- Eur, ktoré však boli

úpadkyňou vystavené v čase, keď v dôsledku vyhlásenia konkurzu (14. 03. 2008) nebola oprávnená
s majetkom podstaty nakladať. Žalobca má za to, že dobropisy s rôznymi dátumami vystavenia,
vystavovala úpadkyňa účelovo, vyplýva to z výpovede p. Ď., ktorý sa dohodol so žalovaným na zbavení
záväzku žalovaného voči majetkovej podstate. Žalobca namieta, že žalovaný v konaní pred súdom
prvého stupňa nepreukázal vrátenie tovaru úpadcovi a poukazuje na výpoveď p. Ď., podľa ktorej časť

tovaru bola distribuovaná odberateľom, ktorí za tovar zaplatili. Žalobca poukazuje v uvedenom kontexte
na svedeckú výpoveď p. Ď. (syna), podľa ktorej mal byť vrátený dňa 05. 03. 2008 tovar v rozsahu 120
kartónov, t. j. 720 ks fliaš, pričom dobropisovaný na sporných účtovných dokladov bol tovar v rozsahu 1
556 ks fliaš ako aj na svedeckú výpoveď p. J. Ď., ktorý uviedol, že od žalovaného odvážal 15-20 kartónov
vína, ktoré mu v hotovosti vyplatil, čo žalovaný ani nenamietal a ďalej uviedol, že v marci 2008 žiadne

víno od žalovaného odvážané nebolo. Žalobca žiadal vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena o
vrátení tovaru žalovaným, rozsudok súdu prvého stupňa ako správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania,
vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil

s odôvodnením uvedeného rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.,
v konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tieto trovy si však
žalobca v odvolacom konaní neuplatnil, preto odvolací súd rozhodol o tom, že žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
vyplynuli z vykonaných dôkazov, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec je i správne právne
posúdená.

S poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. konštatujúc správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, svoje
rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje.

Z obsahu spisu vyplýva, že úpadca dodal žalovanému tovar a žalovaný predmetný tovar prevzal.
Uvedená skutočnosť nebola žalovaným v konaní pred súdom prvého stupňa rozporovaná. Obrana
žalovaného spočívala v jeho tvrdení, že predmetný tovar úpadcovi vrátil a tak sa zbavil povinnosti
zaplatiť cenu tovaru a v tomto smere navrhol aj vykonať dokazovanie. Súd prvého stupňa v odvolaním
napadnutom rozsudku zdôvodnil, na základe ktorých dôkazov dospel ku skutkovým zisteniam tvoriacim

podklad rozhodnutia. Predovšetkým vychádzal z obsahu výpovede p. J. Ď., ktorý fakticky so žalovaným
obchodoval a z jeho svedeckej výpovede zistil, že k vráteniu predmetného tovaru neprišlo a dotknuté
dobropisy a dodacie listy boli vystavené preto, aby sa žalovaný zbavil povinnosti zaplatiť do konkurznej
podstaty cenu dodaného tovaru. Vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal aj s odlišnou svedeckou
výpoveďou syna žalovaného. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa posúdil skutočnosti, ktoré

vyplynuli z vykonaných dôkazov a hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa v zmysle § 132 O.s.p.
je logické, pričom výsledok hodnotenia dôkazov prvostupňovým súdom zodpovedá tomu, čo malo byť
súdom zistené spôsobom vyplývajúcim z postupu podľa § 133 až § 135 O.s.p. Pretože súdu prvéhostupňa nie je možné vytknúť v súvislosti s hodnotením dôkazov žiadnu nesprávnosť, odvolací súd preto
nemôže prisvedčiť námietke žalovaného o nesprávnosti skutkových zistení súdom prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok prvého stupňa podľa §

219 ods. 1 O.s.p. z hľadiska vecnej správnosti jeho výroku.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.