Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/379/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226276
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112226276.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobkyne: W., s.r.o., so

sídlom A., W. ul. č. XX, J.: XXXXXXXX, právne zast. H. W., s.r.o., so sídlom A., X. 4, J.: XXXXXXXX,
proti žalovanej: B. republika - V. spravodlivosti SR, so sídlom A., D. námestie XX, o zaplatenie XXX,XX
€ a iné s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. D. s a z a m i e t a .

II. D. s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

J.. D. s a náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

D. sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX, domáhala proti žalovanej zaplatenia
náhrady majetkovej škody vo výške XXX,XX € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške XXX,XX € z titulu
nesprávneho úradného postupu Y. súdu C.. L., že Y. súd C. ako exekučný súd prijal žiadosť na udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie podanú ňou zvoleným exekútorom vo veci dlžníka (povinného)
Q. K. pod pridelenou sp. zn. súdneho exekútora EX XXXXX/XXXX (správne EX XXXX/XXXX). Z.
súd následne vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod číslom XXXX*XXXXXX. D. následne pre
obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo
naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísala dňa XX.XX.XXXX a podala postupom
podľa § 44 ods. X Z. poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, pričom legitímne
očakávala, že súd jej svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite,

t.j. že dôjde k reálnej zmene súdneho exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote.
N. sa tak, i keď podaný návrh spĺňal všetky zákonné formálne i materiálne podmienky. W. tom pri
rozhodovaní o zmene exekútora je založená zákonná povinnosť rozhodnúť do XX dní od doručenia
návrhu oprávneného. B. však v tejto lehote nerozhodol o ňom podľa § 44 ods. X Z. poriadku platného
v čase podania návrhu, a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a
nevyžadovala si rozsiahlejšiu spoluprácu s účastníkmi konania. Z. súd rozhodol o návrhu po uplynutí
zákonnej lehoty a bol bezdôvodne nečinný viac ako XX dní. D. sa dozvedela o všetkých okolnostiach

priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jej práv a spôsobenej škody, po doručení uznesenia
exekučného súdu zo dňa XX.XX.XXXX o zmene súdneho exekútora (skutkový dej bol zavŕšený
doručením uznesenia). D. požadovala majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím
exekučného súdu o nej. V tomto období vynaložila na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov svojich zamestnancov s pomocou informačného systému sumu XX,XX €, na udržiavaniea správu informačného systému sumu XX,XX €, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
exekútorom sumu XX,XX € a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, ako aj na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na

poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu XX,XX €. E. vynaložila márne sumu XXX,XX €. N. nemajetkovej ujmy v peniazoch požadovala
žalobkyňa z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v stanovenej lehote
bez zbytočných prieťahov nepovažovala za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. N. úradný postup okresného súdu je podľa jej názoru dôsledkom

nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so
zásahom do výkonu majetkových práv žalobkyne. V. plynutím času boli totiž reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobkyne, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. X Z. poriadku a
že dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jej
pohľadávky. F. aj k vyvolaniu nasledovných rizík neskorým ukončením procedúry zmeny exekútora:
a) k zániku povinného, b) k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a c) k insolvencii

povinného. P. ďalšie dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy uviedla taktiež neexistenciu
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu,
zbytočným a právne nezdôvodniteľným časovým omeškaním došlo rovnako k zániku plánovaných
podnikateľských aktivít žalobkyne a vzniku neistoty v plánovaní ďalších podnikateľských postupov a
aktivít. D. si uplatňovala primeranú náhradu nemajetkovej ujmy podľa doterajších rozhodnutí U. súdu SR

vpriemernejvýškeccaXXX,XX€(XX.XXX,XXSk)zarok,čojeXX,XX€zamesiac.Vprejednávanejveci
žiadala náhradu nemajetkovej ujmy vo výške XXX,XX € (XXX,XX € : XX,XX € = omeškanie exekučného
súdu v trvaní X mesiacov). D. podľa § 15 ods. X D. č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "D. č. XXX/XXXX Z.z.") písomnou žiadosťou požiadala
žalovanú o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody, avšak do podania žaloby žalovaná

pozitívne nereagovala. D. žiadala aj náhradu trov konania.

T. Y. súdu C. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXC/XXX/XXXX-XX bola žaloba zamietnutá a žalovanej nebola
priznaná náhrada trov konania.

L. K. súdu v C. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XCo/XXX/XXXX-XX bol rozsudok okresného súdu zrušený
a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. K. súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tým,

že súd prvého stupňa vo veci nenariadil pojednávanie, nedal žalobkyni možnosť reagovať na rozpory
v ňou tvrdenom skutkovom stave uvedenom v žalobe a stave zistenom z exekučného spisu, ktoré sa
preukázali ako zásadne odlišné. V takomto postupe súdu prvého stupňa videl v konečnom dôsledku
odvolací súd upretie práva účastníka konania konať pre súdom, pretože základná premisa tvrdená v
žalobe (bezdôvodná nečinnosť exekučného súdu v trvaní XX dní) sa ukázala ako nepravdivá. O. tu

potom možno konštatovať, že by sa malo jednať o zhodné tvrdenie účastníkov. N. právne posúdenie
súdu prvého stupňa spočívalo podľa odvolacieho súdu v tom, že inštitút zmeny súdneho exekútora na
základe návrhu oprávnenej v priebehu exekučného konania posudzoval podľa právnej úpravy účinnej
od XX.XX.XXXX, hoci v zmysle ust. § 238 Z. poriadku platí, že konania začaté pred 1. septembrom
XXXX (teda exekučné konanie sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX) sa dokončia podľa práva platného do XX.

augusta XXXX, ak odsek X neustanovuje inak, pričom tento do skupiny výnimiek ustanovenie o zmene
súdneho exekútora nezaradil. To znamená, že hoci k návrhu na zmenu súdneho exekútora došlo
dňa XX.XX.XXXX, v zmysle citovaného intertemporálneho ustanovenia sa na konanie exekučného
súdu vzťahovala právna úprava účinná do XX.XX.XXXX, ktorá v ust. § 44 ods. X Z. poriadku lehotu
pre rozhodnutie súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora nestanovovala. Z uvedeného vyplýva,

že v danom prípade nemožno hovoriť o prekročení lehoty zo strany exekučného súdu, ktorá pri
jeho rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora s prihliadnutím na začiatok exekučného
konania ešte v roku XXXX neexistovala. D. tejto skutočnosti má pritom vo vzťahu k ďalšiemu skúmaniu
predpokladov opodstatnenosti žalobkyňou uplatneného nároku zásadný význam. B. prvého stupňa sa
nijakým spôsobom nevysporiadal s tým, či rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zmysle

ust. § 44 ods. X Z. poriadku (platného do XX. augusta XXXX) v lehote XX dní po jeho doručení na
exekučný súd predstavuje nesprávny úradný postup súdu tak, ako to predpokladá ust. § 9 ods. X D. č.
XXX/XXXX Z.z. platného a účinného ku dňu vzniku škody. W. odvolací súd zdôraznil, že na to, aby bolo
možné zaoberať sa samotnou skutočnou škodou, prípadne ušlým ziskom, by bolo potrebné v prvom
rade konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu tak, ako to predpokladá § 9 ods. X D.

č. XXX/XXXX Z.z. V náväznosti na vyššie uvedené potom krajský súd nutne ďalej uviedol, že na to,aby sa ďalej súd mohol zaoberať prípadnou nemajetkovou ujmou, tak ako to predpokladá ust. § 17
ods. 1, 2, X D. č. XXX/XXXX Z.z., by v prvom rade muselo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. V
tomto smere bola preto čiastočne dôvodná odvolacia námietka zo strany žalobkyne ohľadom vnútornej

rozpornosti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý v časti nároku týkajúceho sa náhrady nemajetkovej ujmy
konštatoval,ževprejednávanejvecibystačiloisamotnékonštatovanieporušeniaprávabeztoho,abysa
zaoberalsamotnýmzákladomnárokutak,akobolovyššieuvedené,takžetým,čimožnovprejednávanej
veci konštatovať nesprávny úradný postup. W. teda vychádzame z toho, že predpokladom zistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je splnenie troch základných

predpokladov: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody alebo majetkovej, či nemajetkovej ujmy, 3/
príčinná súvislosť medzi nesprávnym postupom a vznikom škody s tým, že súd prvého stupňa sa z tohto
pohľadu vecou vôbec nezaoberal, ako aj v náväznosti na procesný postup súdu prvého stupňa, ktorým
bola odňatá možnosť účastníkom konať pred súdom a jeho nesprávne právne posúdenie spočívajúce v
aplikovaní nesprávnej právnej úpravy, nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom by bolo zároveň vhodné v záujme zabezpečenia

predpokladov riadnej preskúmateľnosti rozhodnutia pripojiť si exekučný spis v príslušnej exekučnej veci,
resp. prinajmenšom fotokópie listín obsahujúcich relevantné údaje vytvárajúce podklad pre rozhodnutie.

Po vrátení veci okresný súd nariadil termín pojednávania na deň XX.XX.XXXX s tým, že si v rámci
doručovania predvolania splnil poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. X O.s.p.

U. konania sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. B. neúčasť ospravedlnil

len žalovaný. D. žiadala pojednávanie zrušiť z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a
namietala opätovnú zaujatosť tunajšieho súdu. W. na podanie ústavnej sťažnosti voči rozhodnutiu K.
súdu v C. o tom, že zákonná sudkyňa v tejto veci nie je vylúčená z jej prejednania a rozhodnutia. Z
nálezu U. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX-XX však bolo zistené, že o sťažnosti
žalobkyne bolo už rozhodnuté tak, že bola odmietnutá pre nedostatok právomoci U. súdu SR. B. preto

na námietku zaujatosti z tých istých dôvodov, o ktorej už bolo rozhodnuté odvolacím súdom, podľa § 15a
ods. X O.s.p. neprihliadal. B. tak dôvod neúčasti žalobkyne na pojednávaní neuznal za ospravedlniteľný.
W. tom účasť účastníka konania na pojednávaní je jeho právom, ktoré v danom prípade nebolo využité.
B. posudzoval žiadosť žalobkyne o odročenie pojednávania v súvislosti s uplatňovaným procesným
právom a ak sa žalobkyňa na pojednávanie nedostavila a nepresvedčila sa tým, či súd vyhovie alebo

nevyhovie jej žiadosti o odročenie, musí znášať sama aj následky svojej neprítomnosti. W. súd vec podľa
§ 101 ods. X O.s.p. prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, pričom prihliadol na obsah spisu
a vykonané dôkazy.

D. vo vyjadrení k žalobnému návrhu žiadala tento v celom rozsahu zamietnuť, pretože žalobkyňa
nepreukázala splnenie základných zákonných podmienok potrebných na priznanie náhrady škody podľa

D. č. XXX/XXXX Z.z. W. na nedostatky žaloby, resp. jej zmätočnosť, taktiež nie sú uvedené spisové
značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy
doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobkyňa
dozvedela o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Vo všeobecnosti žalobkyňa nepriložila ani jeden
relevantný dôkaz. D. síce uviedla časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti

celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sama. N. je pravdou,
že žalobkyňa nemá vedomosť o spisových značkách ňou uvádzaných exekučných konaní, pretože jej
boli doručené uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora. N. spisovej značky, v ktorom
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu (teda nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí),
bolo jedným z dôvodov, pre ktoré U. súd SR odmietol sťažnosti žalobkyne na porušenie ústavných

práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. II. ÚS XXX/XXXX, IV. ÚS XXX/XXXX, IV. ÚS XXX/XXXX).
D. v danom prípade neoznačila titul nároku na náhradu škody, pričom namieta "nezákonné konanie"
v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale
zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je
teda jednoznačne jasné, na základe akého titulu si uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly

prelínajú a žalobkyňa jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Čo sa
týka prieťahov, žalobkyňa neuvádza žiadne kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu,
t.j. či využila možnosť podania sťažnosti predsedovi súdu na zbytočné prieťahy v konkrétnom konaní,
resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. D. tiež poukázala na to, že žaloba bola podaná na súdeskôr, ako uplynula X-mesačná lehota na predbežné prerokovanie písomného nároku na náhradu škody,
stanovená v § X6 ods. 1 D. č. XXX/XXXX Z.z., keď poškodený má právo domáhať sa náhrady škody až
pouplynutítýchtoXmesiacovodprijatiajehožiadosti(prvéžiadostižalobkyneopredbežnéprerokovanie

nárokovnanáhraduškodybolidoručenéžalovanejdňaXX.XX.XXXX),pretojenároknasúdepredčasne
uplatnený. D. poukázala na to, že napriek výzvam na doplnenie žiadosti žalobkyňa neposkytla nijakú
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmarila akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať oprávnenosť jej nároku na náhradu škody, a preto žalovaná ako orgán príslušný podľa §
4 ods. X písm. a/ D. č. XXX/XXXX Z.z. nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný. D. č.

XXX/XXXX Z.z. zároveň ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny
úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom splnené musia byť všetky tri podmienky súčasne
(kumulatívne). W. posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom
porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote žalovaná poukazuje na

ustanovenie § 9 ods. X D. č. XXX/XXXX Z.z. v znení D. č. XXX/XXXX Z.z., kde je explicitne uvedené, z
čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom
žalobkyňa dosiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladanej v tomto ustanovení,
nepredložila. K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej

lehote žalovaná uviedla, že všeobecným predpokladom na zmenu exekútora je návrhu oprávneného na
zmenu exekútora spolu s uvedením exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. D. pripúšťa, že
v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávnenej (žalobkyne)
na zmenu exekútora po uplynutí zákonom stanovenej XX-dňovej lehoty od doručenia takejto žiadosti,
najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť. V

takých prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú lehotu na rozhodnutie o návrhu
žalobkyne na zmenu exekútora. D. zároveň nebránilo nič v tom, aby využila účinný prostriedok nápravy,
ktorým by bolo bezpochyby podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak žalobkyňa tento prostriedok nevyužila, zanedbala tak
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa § 415 Y. zákonníka, keďže si nepočínala tak, aby nedošlo

ku škode na jej majetku. D. poukázala na judikatúru U. súdu SR sp. zn. I. ÚS XX/XX, ktorá konštatuje, že
pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. XX ods. X ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného
práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. W. "zbytočné prieťahy"

obsiahnutý v čl. XX ods. X ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s
ohľadom a lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto
prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré
by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. XX ods. X ústavy (I. ÚS XX/XX). M.
na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene exekútora), zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa

rozhodlo, nečinnosť žalobkyne i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony
(výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov,
doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného
exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v lehote ustanovenej zákonom
považovať za zbytočné prieťahy, a teda nesprávny úradný postup. V zmysle ustanovenia § 9 ods. X

D. č. XXX/XXXX Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody
vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo
výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v
právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom

rozhodnutí Z. súdu pre ľudského práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí U. súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým
U. súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. D. si ale
vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov nesplnila povinnosť tvrdenia ani
povinnosť ich preukázania, a teda žalovaná nepovažuje existenciu prieťahov za preukázanú. D. tiež

otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, garantované v čl. XX ods. X U. SR, je kompetentný preskúmať len U. súd SR v súlade so
svojou ustálenou judikatúrou. W. by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu
z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdyby preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve, keď by mohla nastať aj situácia, že postup súdu vyššieho stupňa
by bol preskúmavaný súdom nižšieho stupňa. S poukazom na právnu úpravu žalovaná uviedla, že

možno preto uzavrieť, že súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu
škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované
predsedom súdu alebo U. súdom SR. V tejto súvislosti žalovaná dala do pozornosti uznesenie U.
súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX, ktorým ústavný súd rozhodoval o sťažnostiach
žalobkyne a konštatoval, že o zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré
označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS XX/XX, J.. ÚS XXX/XX)...

U. súd zastáva názor, že doterajšia dĺžka predmetných konaní sama osebe nie je ešte takej povahy,
aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľky, resp.
že doba konaní vedených okresným súdom ... zasiahla samotnú podstatu a účel základného práva
sťažovateľky podľa čl. XX ods. X ústavy, resp. práva podľa § 6 ods. X dohovoru takým spôsobom, že by
to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie (m. m. II. ÚS XX/XX). D. v súlade s ustanovením §

X9 ods. 1 D. č. XXX/XXXX Z.z. žalovaná vzniesla námietku premlčania uplatnených nárokov, v ktorých k
nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred XX.XX.XXXX, z dôvodu uplynutia zákonom
stanovenej X-ročnej premlčacej doby na uplatnenie práva. D. sa v žalobe okrem iného domáha náhrady
materiálnej škody v paušálnej sume XXX,XX €. W. názoru žalovanej ale žalobkyňa nepreukázala
existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. D. doposiaľ neuniesla

bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizovala, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň
žalovaná zastáva názor, že žalobkyňou uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať
ani za zmenšenie majetku poškodeného (skutočnú škodu), ani za ušlý majetkový prospech, a teda
logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa D. č. XXX/XXXX Z.z. W. paušálne sumy za
spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové, nakoľko spoločnosť poskytujúca

spotrebiteľské úvery k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý
poskytuje prehľad poskytnutých úverov. D. si zároveň uplatňuje neprimerané čiastky za administratívne
spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje, najmä s ohľadom na to, že väčšina
uvádzaných zaslaných žiadostí sa mohla hospodárnejšie vykonať aj elektronicky. Od povinnosti riadne
škodu preukázať žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a

preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, ktorými
odôvodňuje nesplnenie dôkaznej povinnosti. D. sa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
v pomernej výške k čiastke XXX,XX € (na rok) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie. K
tomuto žalovaná uviedla, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha
podrobnému preskúmaniu prípadu zo strany súdu. K. prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z

paušálnej sumy XXX,XX € je nesprávna úvaha. N. pri rozhodovaní ústavný súd vychádza aj z významu
sporuprežalobkyňu,pričomvtomtoprípadeideoveľkúspoločnosťposkytujúcuúveryfyzickýmosobám.
V. žalovaná poznamenala, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.
W. členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné
v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická

osoba (rozsudok N. súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXX/XXXX). D. uviedla aj zánik podnikateľských aktivít
a podnikateľských plánov, ale tieto bližšie nekonkretizovala a tiež nespresnila, v čom a ako situácia
ovplyvnila jej ďalšie podnikateľské postupy. D. zjavne opomenula, že pri uplatňovaní nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať aj to, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením. L. zo žaloby nevyplýva, a preto žalovaná nemá za preukázaný ani vznik nemajetkovej

ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. D. poukázala na ustanovenia § 3 ods.
X Y. zákonníka a § 17 ods. 2, ods. X D. č. XXX/XXXX Z.z., pričom so zohľadnením týchto ustanovení nie
je možné priznať žiadnu náhradu nemajetkovej ujmy ani za situácie, ak by boli inak splnené predpoklady
zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, a to pri zohľadnení podnikateľskej činnosti žalobkyne a

povedomí, ktoré má žalobkyňa v súvislosti s podnikaním vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľov a je všeobecne známe, že potrebu
ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobkyne na trhu spotrebiteľských úverov. V tejto
súvislosti žalovaná poukázala na list Z. komisie, X. riaditeľstva pre spravodlivosť č. Q./P D (XXXX) XXXXadresovaný stálemu predstaviteľovi SR pri Z. únii, v ktorom Z. komisia poukázala na to, že v súvislosti
s podnikaním žalobkyne dostala sťažnosti od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, kde sa
poukazovalo na neprijateľné podmienky, súvisiace najmä s nákladmi na úver vo výške takmer XXX%,

ktorétvoriapoplatkynavypracovanieauzavretiezmluvyoúvere,sankcieprinesplnenízáväzkuvovýške
XX,XX% ročne a pod. D. je vnímaná verejnosťou ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. S prihliadnutím na charakteristiku
podnikateľskej činnosti žalobkyne považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak si
uplatňuje náhradu škody voči štátu, ktorá mala vzniknúť práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej

aktivite žalobkyne. V zhrnutí svojho vyjadrenia žalovaná uviedla, že žalobkyňa nepreukázala podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu a to, že by činnosťou súdu v namietanom exekučnom konaní došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázala vznik ani výšku majetkovej škody ani nemajetkovej
ujmy, a preto neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. D. má
za to, že žalobkyňa si stav, v ktorom sa ocitla, zavinila sama, spôsobom vykonávania podnikateľskej
činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a najmä v súčasnosti je zrejmé, že žalobkyňa si uplatňuje

ničím neodôvodnené a nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody, alebo nemajetkovej
ujmy. D. si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

B. vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, obsahu exekučného spisu Y. súdu C. v predmetnej
exekučnej veci, najmä žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
poverenia exekučného súdu pre súdneho exekútora, návrhu oprávnenej (žalobkyne) na zmenu súdneho

exekútora, rozhodnutia exekučného súdu o tomto návrhu, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Y. súdu C. bola dňa XX.XX.XXXX doručená žiadosť súdneho exekútora Bc. V. K. so sídlom v W. A. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávnenej: W., s.r.o. A. (žalobkyne) proti povinnému:
K. Q., CI XX, F. nad M., pre vymoženie XX.XXX,XX Sk (XXX,XX €), istiny s príslušenstvom a trov
exekúcie. B. značka súdneho exekútora bola EX XXXX/XXXX. B. značka exekučného konania bola

XXEr/XXXX/XXXX.

Y. súd C. dňa XX.XX.XXXX poveril v zmysle § 45 ods. X D. č. XXX/XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Z. poriadok") vykonaním exekúcie
na základe vykonateľného rozhodnutia Y. súdu C., číslo konania XXCb/XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX,
vo veci oprávnenej: W., s.r.o. A., proti povinnému: Q. K., bytom F. nad M., C I XX, na vymoženie

uloženej povinnosti zaplatiť sumu XX.XXX,XX Sk (XXX,XX €) spolu s X,XX % úrokom z omeškania
denne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, trovami predchádzajúceho konania vo výške XXX,XX Sk (XX,XX
€) a trovami exekúcie súdneho exekútora Bc. V. K., so sídlom exekútorského úradu N.. A. S. XX/X, W.
A.. L. povereniu bolo pridelené číslo: XXXX XXXXXX *.

F. XX.XX.XXXX bol Y. súdu C. doručený návrh oprávnenej (žalobkyne) na zmenu exekútora na súdneho

exekútora Q.. T. K. so sídlom exekútorského úradu D. XX, A..

L.Y.súduC.zodňaXX.XX.XXXXč.k.XXEr/XXXX/XXXX-XXsúdvyhovelpodanémunávrhuoprávnenej
(žalobkyne) a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Q.. T. K..

Y. dňa doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora (XX.XX.XXXX) až do vydania predmetného
uznesenia exekučného súdu vrátane a po odpočítaní XX-dňovej zákonnej lehoty uplynula doba XX dní.

W. § 3 ods. X písm. d/ D. č. XXX/XXXX Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.

W. § 9 ods. X veta prvá a druhá pred bodkočiarkou D. č. XXX/XXXX Z.z. štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

W. § 9 ods. X D. č. XXX/XXXX Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho

v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

Z. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia U. súdu B. republiky o ústavnej sťažnosti,
ktorým U. súd B. republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

W. § 9 ods. X D. č. XXX/XXXX Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

W. § X7 ods. 1 D. č. XXX/XXXX Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

W. § 17 ods. X D. č. XXX/XXXX Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

W. § 17 ods. X D. č. XXX/XXXX Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku X sa určuje
s prihliadnutím najmä na:

a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

W.§238ods.XZ.poriadkukonaniazačatépred1.septembromXXXXsadokončiapodľaprávaplatného
do XX. augusta XXXX, ak odsek X neustanovuje inak.

W. § X38 ods. 2 Z. poriadku ustanovenia § 3X ods. X až X, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods.

3, § 58 ods. 5, § X34 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1.
septembrom XXXX.

W. § 44 ods. X Z. poriadku účinného do XX.XX.XXXX ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a
súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. U. pôvodného návrhu oprávneného na

vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Y. pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

D. v žalobe poukazovala na to, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do XX dní od doručenia takéhoto návrhu. V predmetnej veci
žalobkyňaodôvodňovalanesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúdunedodržanímzákonomstanovenej

XX-dňovej lehoty na rozhodnutie o jej návrhu na zmenu exekútora a v bezdôvodnej nečinnosti(zbytočnými prieťahmi) v konaní, keď exekučný súd konal nesústredene a rozhodnutie vydal až po veľmi
dlhej dobe (v žalobe bola táto doba nečinnosti ďalej spresnená na XX dní).

B., viazaný dispozičnou zásadou, konkrétne žalobou (§ X53 ods. X O.s.p.), žalobnými tvrdeniami (§ 79

ods. X O.s.p.) a inými tvrdeniami (§ 101 ods. 1 O.s.p.) o právne významných skutočnostiach, z ktorých
žalobkyňa vyvodzovala uplatnený nárok, dospel po vyhodnotení vykonaného dokazovania k záveru, že
nie je právne dôvodné priznať uplatňované peňažné plnenie (majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu) na
žalobkyňou tvrdenom skutkovom základe.

W. vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je kumulatívne
splnenie X základných predpokladov: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

N. úradný postup je definovaný v ustanovení § 9 ods. X D. č. XXX/XXXX Z.z. a podľa konkrétnych
okolností bolo potrebné správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup smeroval.

Je nepochybné, že exekučný súd v konaní pod sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX nebol povinný rozhodnúť

o návrhu oprávnenej (žalobkyne) na zmenu exekútora v lehote XX dní od doručenia návrhu, teda od
XX.XX.XXXX, nakoľko ustanovenie § 44 ods. X Z. poriadku (v spojení s § X38 ods. 1, ods. 2 Z. poriadku)
v znení účinnom do XX.XX.XXXX žiadnu lehotu na vydanie takého rozhodnutia neupravovalo. A. teda
nesprávne tvrdenie žalobkyne, že došlo k omeškaniu viac ako XX dní.

V posudzovanom prípade súd nutne zohľadnil aj to, že žalobkyňa v období september a november

XXXX iniciovala značne vysoký počet podaných návrhov na zmenu exekútora v exekučných konaniach
vedených na Y. súde C.. Zo záverov uvedených v rozhodnutí U. súdu SR sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX
vyplýva, že U. súd SR konštante judikuje, že zaťaženosť súdov, nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa
musí zabezpečiť súdne konanie, nie je dôvodom, ktorý by zbavoval súd, resp. štát, zodpovednosti za
zbytočné prieťahy v konaní. W. by mohli byť takto ospravedlniteľné len na krátky čas a len v tom prípade,

že by sa prijali adekvátne opatrenia na riešenie situácie. U. súd však konštatuje, že dávnu judikatúru
vytvoril po vzore Z. súdu pre ľudského práva na ochranu práva na konanie bez zbytočných prieťahov
v takpovediac nehromadných veciach. N. teda o situácie, keď jeden navrhovateľ stovkami až tisíckami
svojich podaní prispel k zaťaženosti súdu a týmto k dlhšej dobe rozhodovania. V prípadoch, keď jediná
spoločnosť iniciovala konanie v stovkách až tisíckach typov o obdobných veciach, je nevyhnutné vziať

daný fakt do úvahy, a to smerom ku kritériá posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd
iných. C. skutočnosť je teda potrebné zohľadniť pri posudzovaní kritéria faktickej zložitosti veci, o ktorej
súd koná a kritériá správania žalobkyne ako účastníka súdneho konania. W. posudzovaní otázky, či v
súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. XX ods.
X ústavy alebo práva podľa čl. X ods. X dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(J.. ÚS XXX/XX, IV. ÚS XX/XX) zohľadňuje tri, resp. štyri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (X), správanie účastníkov súdneho konania (X), postup samotného
súdu (3) a význam veci pre účastníka (X). In concreto tak ústavný súd túto skutočnosť musel zohľadniť
pri posudzovaní kritéria faktickej zložitosti veci/vecí (referenčným vzhľadom na špecifiká prípadov nie je
jednavecsťažovateľky,alejejtypovorovnakévecipredkonkrétnymsúdom),oktorej/ktorýchsúdkoná,a

kritéria správania sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania. W. všeobecného súdu vysporiadať sa
s veľkým množstvom podaní sťažovateľky ipso facto zvyšuje faktickú zložitosť veci/vecí z dôvodov, ktoré
vyplývajú zo správania sťažovateľky. V takýchto prípadov je možné akceptovať relatívne dlhšiu dobu
trvania predmetných konaní. Je možné konštatovať že povinnosťou súdu je vysporiadať sa so všetkými
návrhmižalobkyne,čosanevyhnutnedostalodokonkurenciespovinnosťoutohtosúduposkytnúťsúdnu

ochranu bez zbytočných prieťahov a v primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa
pred dotknutým súdom uchádzajú o súdnu ochranu. V rámci kritérií a významu veci pre žalobkyňu je
možné konštatovať, že v danom prípade nejde napríklad o osobno-statusový spor, pracovný spor či spor
pre žalobcu inak existenčný.V prípade, ak by aj právna úprava upravovala lehotu na rozhodnutie súdu o návrhu na zmenu súdneho
exekútora, tak súd poukazuje na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný. U.
súd SR totiž vyslovil názor, že porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno

vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených
lehotách (IV. ÚS XXX/XXXX). V. je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom
ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného
právapodľačl.XXods.Xústavy,pretožeajvtýchtoprípadochsúrozhodujúcevšetkykonkrétneokolnosti
posudzovanej veci. W. práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku

ústavynemožnopretovyvodzovaťlenzoskutočnosti,žeštátnyorgándôslednenepostupovalvzákonom
ustanovených lehotách (I. ÚS XX/XX, IV. ÚS XXX/XXXX). U. súd tiež uviedol, že pojem "zbytočné
prieťahy" obsiahnutý v čl. XX ods. X ústavy (obdobne pojem v "primeranej lehote" obsiahnutý v čl. X
ods. X dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone
ustanovené lehoty na vykonanie toho - ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS XX/XX).

M. k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že postupom exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu

úradnémupostupuspočívajúcomvprieťahochvkonaní.Aktentozákladnýpredpokladzodpovednostiza
škodu nebol naplnený, tak žalobkyni nevzniklo právo na náhradu škody z takto uplatňovaného dôvodu.

W. chýba nesprávny úradný postup, je bez právneho významu preskúmavať ostatné podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorými sú vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

R. na okraj preto súd len poznamenáva, že žalobkyňa tiež nepreukázala vznik škody (majetkovej ujmy),
keď vyúčtované režijné náklady nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané
na celkovú podnikateľskú činnosť žalobkyne, ktorá je podnikateľským subjektom, a preto náklady
vynakladané v príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu jej obchodnej činnosti nemožno považovať
za škodu. W. musí znášať aj podnikateľské riziko, ktorým môže byť nepochybne aj ekonomický

neúspech obchodných prípadov. Z povahy a účelu ustanovenia § 44 ods. X Z. poriadku účinného
do XX.XX.XXXX je nepochybné, že aj keď nebola dodržaná zákonom stanovená lehota na vydanie
rozhodnutia o zmene exekútora, nemohla žalobkyni vzniknúť žiadna škoda, pretože všetky potrebné
úkony v rámci exekučného konania mal vykonávať pôvodne poverený exekútor. D. nepreukázala ani
splnenie zákonných podmienok podľa § 17 ods. X D. č. XXX/XXXX Z.z. na náhradu nemajetkovej

ujmy. V žalobe totiž vychádzala len z predpokladov, nepredložila žiadne dôkazy, ani konkrétne tvrdenia,
nezdôvodnila, aká nemajetková (morálna) ujma jej vznikla, vzhľadom na subjekt žalobkyne, ktorý
je právnickou osobou, neozrejmila závažnosť ujmy, závažnosť následkov. Je tiež nepochybné, že
žalobkyňa naďalej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. B. zdôrazňuje, že pocity členov riadiacich
orgánov spoločnosti v podobe frustrácie a pod. sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže náhradu

si uplatňuje právnická osoba (pozri rozsudok N. súdu ČR sp. zn. XXCdo XXX/XXXX). Je potrebné
zdôrazniť, že žalobkyňa ako podnikateľský subjekt uzatvára obdobné zmluvy s množstvom dlžníkov
- spotrebiteľov. Z činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré žalobkyňa ako nebankový subjekt
poskytla, ako i výška zmluvných úrokov, pokút a pod. W. žalobkyne z týchto úverov v porovnaní s
občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký ekonomický dopad

na žalobkyňu a jej ďalšiu existenciu. B. tiež nezistil, že by v danej exekučnej veci žalobkyňa chcela zvrátiť
ten stav, v ktorom pociťovala neistotu, frustráciu a pod. C. je taktiež jeden z aspektov, na ktorý musí súd
prihliadať. C. škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu,
tvrdenými prieťahmi. D. nepreukázala, že bez vydania rozhodnutia exekučného súdu, bez tvrdených
prieťahov exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody.

M. k vyššie uvedenému súd považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. N. procesné dôsledky
(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými
dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané (resp. toho, kto neuniesol dôkazné bremeno). W. súd žalobu
v celom rozsahu zamietol (výrok I.).

W. ide návrh žalobkyne na vykonanie listinného dôkazu - znaleckého posudku na preukázanie výšky

škody, ktorý dňa XX.XX.XXXX predložil súdu prostredníctvom súdnej správy (B. XXX/XXXX), súd tentodôkaz v konaní nevykonal, nakoľko z výsledkov dokazovania mal dostatok podkladov pre meritórne
rozhodnutie a tiež s poukazom, že do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, ktoré účastník konania pred súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté

dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdom v spojení so zásadou
spravodlivého rozhodnutia o veci súdu umožňuje vykonať len dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k
takémuto rozhodnutiu vedú. N. znalecký posudok by mal preukázať správnosť skutkových tvrdení
žalobkyne a nemôže ich nahrádzať. C. žalobkyne o škode sú všeobecné po skutkovej stránke, sú
vyjadrené len výslednou sumou, bez skutkovej a matematickej špecifikácie. N. všeobecné tvrdenia

preto nemožno znalecky ani inak preskúmať. Už v čase podania žaloby bolo povinnosťou žalobkyne
produkovať všetky tvrdenia a dôkazy (§ 79 ods. 1, ods. X O.s.p.).

Ak žalobkyňa ďalej žiadala o vydanie medzitýmneho rozsudku, je potrebné zo strany súdu poznamenať,
že súdne rozhodnutie predstavuje základný procesný úkon súdu, postavený na ústavnoprávnom
princípe rozhodovacieho oprávnenia súdu autoritatívne určiť, čo je v danom konkrétnom prípade právo
a ako sa subjekty práva majú správať. T. rozhoduje súd o veci samej a o celej prejednávanej veci (§

X5X ods. 1 veta prvá a ods. 2 veta prvá O.s.p.), t.j. v prejednávanej veci na základe predmetu konania
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy. N. teda pripustiť úvahu súdu v prejednávanej veci o vydaní len
čiastočného rozsudku ako určitej výnimky zo zásady povinného vyčerpania celého predmetu konania
tak, ako je pravidlo obsiahnuté v druhej vete ustanovenia § 15X ods. 2 O.s.p.

W. ide o vznesenú námietku premlčania žalovanej, je potrebné poznamenať, že súd skúma premlčanie

len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok žalobkyne na náhradu škody nebol preukázaný. W.
súd na námietku premlčania žalovanej neprihliadal.

W. § X42 ods. 1 O.s.p. súd úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnej
žalobkyni, pretože žiadnu nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania ani nevyplynuli (výrok II.).

W. § X24 ods. 1, ods. X O.s.p. (s prihliadnutím na § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p.) v odvolacom konaní

úspešnej žalobkyni nepriznal súd náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej, pretože
žiadnu nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplynuli (výrok J..).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov. Ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej)

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).