Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/101/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313215620
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313215620.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom, v právnej veci

navrhovateľa: Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35 925 922, so sídlom Bratislava, Mliekarenská č. 10,
zast.: ADOVÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 863 657, so sídlom Bratislava,
Klincová 37/B, proti odporkyni: V. M., I.. XX.X.XXXX, I. Z. M., J. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste, o
zaplatenie 260,74 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa17.6.2013žiadal,abysúd zaviazalodporkyňu
k zaplateniu istiny vo výške 260,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo

sumy 260,74 Eur od 5.10.2012 a k náhrade trov predmetného konania. V podanom návrhu na začatie
konania navrhovateľ uviedol, že jeho právny predchodca ( spoločnosť GE Money, a.s., IČO: 17 324 220,
so sídlom Bratislava, Bottova č. 7, s ktorou dňa XX.X.XXXX uzavrel Zmluvu o postúpení
pohľadávok,ktorejpredmetombolaajpohľadávkažalovanákzaplateniuvpredmetnomsúdnomkonaní)
uzavrel s odporkyňou Zmluvu o úvere zo dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý
úver vo výške 663,88 Eur splatný v 22 mesačných splátkach vo výške 16,93 Eur. Odporkyňa si však
svoju povinnosť riadne a včas v zmysle splátkového kalendára splácať poskytnutý úver neplnila. Tým
porušila svoje zmluvné povinnosti a právny predchodca navrhovateľa vyššia uvedenú zmluvu dňa

19.12.2008 vypovedal. Postúpenie pohľadávky, ku ktorému došlo na základe vyššie uvedenej zmluvy
právny predchodca navrhovateľa oznámil odporkyni listom zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom vyčíslil výšku
pohľadávky a vyzval odporkyňu na jej zaplatenie. Odporkyňa na výzvu nereagovala, pričom dlžnú
pohľadávku neuhradil, a to ani čiastočne, ani od dňa spísania návrhu na začatie konania. Pohľadávka
navrhovateľa ku dňu spísania návrhu na začatie konania predstavovala sumu vo výške 260,74 Eur, ktorá
je tvorená z neuhradenej istiny úveru vo výške 260,74 Eur. Súčasťou sumy úrokov z omeškania sú úroky
z omeškania vo výške 5,00 % ročne počítané z dlžnej sumy a za obdobie od 5.10.2012 až do zaplatenia.

Súd v danej veci vydal platobný rozkaz č.k. 32Ro/104/2013-20 zo dňa 24.7.2013, ktorý sa však
nepodarilo doručiť do vlastných rúk odporkyne, nakoľko táto sa toho času zdržiava na neznámom
mieste a jej pobyt sa súdu nepodarilo zistiť ani vykonaným šetrením. Preto súd vydaný platobný rozkaz
zrušil v plnom rozsahu, a to uznesením č.k. 15C/101/2014-48 zo dňa 15.5.2014 a uznesením č.k.
15C/101/2014-49 zo dňa 15.5.2014 rozhodol, že písomnosti určené odporkyni sa jej budú doručovať
uložením v súdnom spise. Následne bolo vo veci nariadené pojednávanie, a to na deň 18.9.2014.Na pojednávanie konané dňa 18.9.2014 sa nedostavil ani jeden z účastníkov konania, hoci doručenie
predvolania na pojednávanie mali riadne vykázané. Svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom
vopred neospravedlnili. Súd teda pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: Zmluva o úvere a ďalších
úverových produktoch s dátumom podpisu X.X.XXXX, Obchodné podmienky úverových produktov
verzia 2/2006, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX spolu s prílohou, z ktorej mal súd za
preukázané, že súčasťou postúpenia bola aj pohľadávka uplatnená v predmetnom konaní, Oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 5.10.2012, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom
a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Spoločnosť GE Money, a.s. uzatvorila s odporkyňou dňa X.X.XXXX ( dátum je uvedený na zmluve )
Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch. Vychádzajúc z predmetnej zmluvy súd zistil, že celková
výške úveru predstavovala sumu vo výške 304,59 Eur ( 9 179,- Sk ), ktorú sumu sa
odporkyňa zaviazala uhradiť prostredníctvom 22 pravidelných mesačných splátok vo výške 16,93 Eur
( 510,- Sk ). Celková cena tovaru, na kúpu ktorého bol úver poskytnutý pritom predstavovala sumu vo

výške 338,54 Eur ( 10 199,- Sk ). Odporkyňa však realizovala priamu platbu vo výške 33,86 Eur ( 1
020,- Sk ). Odporkyňa však svoju povinnosť riadne a včas splácať poskytnutý úver neplnila. Preto právny
predchodca navrhovateľa dňa 19.12.2008 uzatvorenú zmluvu vypovedal. Následne právny predchodca
navrhovateľa uzatvoril dňa 27.9.2012 s navrhovateľom Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom
ktorej bola aj pohľadávka uplatnená v predmetnom konaní.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,ObZ“), touto
časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji
podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591),
zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom
spoločenstve(§673),zmluvyootvoreníakreditívu(§682),zmluvyoinkase(§692),zmluvyobankovom

uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 498 ObZ, strany môžu určiť peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom zmluvy, aj v inej než

mene euro, pokiaľ to nie je v rozpore s devízovými predpismi. Pokiaľ sa strany nedohodnú inak, je dlžník
povinný vrátiť peňažné prostriedky v mene, v ktorej sa mu poskytli, a v tej istej mene platiť úroky.

Podľa § 504 ObZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do
jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 387 ods. 1 citovaného zákona, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej

zákonom.

Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov
s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 cit. zákona, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže
ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.Podľa § 391 ods. 1 cit. zákona, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo
dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 394 ods. 1 cit. zákona, pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia

doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.

Podľa § 397 cit. zákona, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení zákon č. 102/2014 Z.z., orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti mal súd preukázané, že návrh na začatie konania je nedôvodný. Je nepochybné, že Zmluva
o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou je typovou zmluvou,
pričom ide o takzvanú formulárovú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred naformulované na predtlačenom

formulári vrátane znenia VOP, ktorých obsah, ako aj obsah Zmluvy právny predchodca navrhovateľa
vopred pripravil bez toho, aby odporkyňa mala možnosť zmeniť obsah a text uvedenej Zmluvy.
Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na ochranu spotrebiteľa, je vždy potrebné pri takomto druhu
zmluvy na ňu aplikovať tú právnu úpravu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa, ktorú Obchodný zákonník
neobsahuje (§ 52 a nasl. OZ). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom má

povahu vzťahu všeobecného právneho predpisu a osobitného právneho predpisu. Inštitút premlčania
je komplexne upravený v Obchodnom zákonníku (§ 387 až § 408 Obchodného zákonníka) preto
pri Zmluve uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka, ako je aj v tomto prípade, je potrebné na
posúdenie premlčania aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Úprava premlčania
nie je otázkou, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa. Odlišne ustanovená dĺžka premlčacej doby v

Občianskom a Obchodnom zákonníku je len výsledkom rozdielnych legislatívnych procesov, z ktorých
však žiadny nesmeruje k ochrane slabšej zmluvnej strany. Premlčanie pôsobí voči obom zmluvným
stranám rovnako. Z komplexnej úpravy premlčania obsiahnutej tak v Občianskom ako aj v Obchodnom
zákonníku nemožno len niektoré ustanovenia považovať za výhodnejšie pre spotrebiteľa. Z uvedeného
vyplýva, že pokiaľ Obchodný zákonník v ustanovení § 387 až § 408 obsahuje kogentnú a ucelenú

úpravupremlčania,taknavzťahyvymedzenévustanovení§261ods.3písm.d/Obchodnéhozákonníka
(podľa posledného znenia Obchodného zákonníka § 261 ods. 6 písm. d/) je potrebné na posúdenie
premlčania uplatnených nárokov aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože
právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku nebola prijatá za účelom ochrany
spotrebiteľa (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania 17Co/40/2012-60).

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Ak uplynula zákonnom
ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje
právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav,
že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Z vykonaného dokazovania

a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že nárok uplatnený v predmetnom konaní je
premlčané, pričom na toto premlčanie prihliadol ex offo. Súd tak postupoval s poukazom na ustanovenie
§5bzákona č.250/2007Z.z.,nakoľkovdanomprípadeideoabsolútnyobchodno-právnyvzťah,
avšak založený zmluvou majúcou spotrebiteľský charakter, a preto je potrebné na ňu okrem ustanovení
Obchodného zákonníka, uplatňovať aj ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. Tento zákona má charakter

špeciálnej právnej úpravy, pričom ustanovenie § 5b má procesnú povahu a účinnosť nadobudlo dňa
1.5.2014. Z daného ustanovenia vyplýva, že orgán rozhodujúci o nárokoch plynúcich zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátene jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Preto súd na premlčanie prihliadol aj bez vznesenia
námietky.

Ztvrdenínavrhovateľavnávrhuakoajzpredloženýchlistinnýchdôkazovmalsúdpreukázané,žeprávny

predchodca navrhovateľa zmluvu vypovedal ku dňu 19.12.2008, a teda nasledujúcim dňom sa mohol
domáhať svojej pohľadávky . V zmysle § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia lehota 4 roky a
podľa § 391 ObZ premlčacia lehota v tomto prípade začala plynúť odo dňa 19.12.2008 a uplynula dňa
19.12.2012. Návrh na začatie konania bol tunajšiemu súdu doručený až dňa 17.6.2013, teda po uplynutí
štvorročnej premlčacej lehoty. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľovo právo na zaplatenie dlžnej sumy

bolo už premlčané, a tak mu ho súd priznať nemohol. Z týchto dôvodov sa súd podrobnejšie nezaoberal
meritom veci, ale návrh v celom rozsahu zamietol s poukazom na premlčanie uplatneného nároku.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého
nárok na náhradu trov vznikol odporkyni, ktorá bola v danej veci stopercentne úspešná. Nakoľko však

odporkyni žiadne trovy nevznikli a žiadne jej nevyplývajú ani zo súdneho spisu, súd jej ich náhradu
nepriznal.

Súd návrh zamietol v celom rozsahu, nakoľko nárok navrhovateľa bol premlčaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného
odvolaniamusí byťzjavné,ktorémusúdu jeurčené,kto ho robí, ktorej veci sa týkaačosanímsleduje,
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre

ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- bol odvolacím súdom schválený zmier;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné
súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov.