Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/154/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201126
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201126.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a členiek

senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: E.. I.. D. U., I.., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XX, T., právne zastúpený: JUDr. Alena Arbetová, advokátka, so sídlom Nám.
sv. Martina 3/A, Holíč proti žalovanému: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 10,
Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12315-3/2013-BA zo dňa 22.03.2013,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 12315-3/2013-BA zo dňa 22.03.2013
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0440018312-

GC04/12 zo dňa 26.09.2012 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) OSP a vec vracia žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne
žalobcu vo výške 515,24 €, v lehote do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.06.2013 domáhal preskúmania zákonnosti
a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 12315-3/2013-BA zo dňa 22.03.2013 v spojení s
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0440018312-GC04/12 zo dňa 26.09.2012.

V žalobe uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím, ktoré vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava mu
bolo spätne predpísané poistné na nemocenské poistenie za obdobie od novembra 2002 do decembra

2003 vo výške 87,50 eura a poistné na dôchodkové zabezpečenie za obdobie od novembra 2002 do
decembra 2003 vo výške 510,51 eura, celkom vo výške 597,91 eura.

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava podal odvolanie, pričom žalovaný rozhodol tak,
že rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.

Žalobca tvrdil, že rozhodnutia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci,
neobsahujú jednoznačne odôvodnenie, na základe čoho je posudzovaný ako samostatne zárobková
činná osoba (ďalej len „SZČO“) pre účely sociálneho poistenia, neuvádzajú odkedy mu vznikla povinnosť
platiť povinné sociálne poistenie ako SZČO a z akého vymeriavacieho základu poistné bolo vypočítané.

Prvostupňové rozhodnutie bolo v časti odôvodnenia veľmi strohé, čím mu bola odňatá možnosť v
konaní pred druhostupňovým orgánom riadne sa obhajovať a argumentovať, keďže nevedel z čoho
napadnuté rozhodnutia vychádzajú. Rozhodnutie obsahuje nesprávne, resp. žiadne poučenie o
možnosti preskúmania rozhodnutia.Poukázal na to, že výkon jeho práce sa považuje za tzv. slobodné povolanie. Príslušník slobodného
povolania sa nepovažuje za SZČO a príjmy (honoráre) zo slobodného povolania patria medzi príjmy z
inejsamostatnezárobkovejčinnosti(§6ods.2,písm.a) zákonač.593/2003Z.z.odanizpríjmov).Podľa

zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení účinnom do 31.12.2003 sa príslušník slobodného
povolania nepovažoval za SZČO a z toho dôvodu nemal povinnosť sa prihlásiť do Sociálnej poisťovne
a hradiť poistné, platenie poistného bolo na dobrovoľnej báze. Žalovaný svoj právny názor na spätnom
dodatočnom vyrubení nedoplatku poistného na nemocenskom poistení a poistnom na dôchodkovom
zabezpečení za obdobie od novembra 2002 do decembra 2003 oprel o tú skutočnosť, že žalovaného

zaradil ako SZČO, nakoľko je zapísaný v Komore reštaurátorov a o jeho daňové priznanie, v ktorom
nesprávne vyplnil riadok vo veci podnikania, namiesto vyplnenia riadku - podnikanie, ktoré nie je živnosť
ani podnikanie.

Žalovaný neakceptoval skutočnosti známe z jeho vlastnej činnosti, pretože opakovane uviedol a zaujal
stanovisko, že profesiu reštaurátora považuje za činnosť, u ktorej je platenie poistného dobrovoľné.
Zmenujehopostoja,ktorájevdanomprípadespojenásretroaktivitouanajehoúkor,považujeza rozpor

s právnymi predpismi i dobrými mravmi. To, že v daňovom priznaní vyplnil omylom nesprávny riadok,
nemôže mať za následok spätné vyrubenie poistného za obdobie od novembra 2002 do decembra 2003,
i keď zo zákona túto povinnosť nemal.

V súvislosti s konštatovaním žalovaného, že bol povinný hradiť poistné a to ešte aj spätne 10 rokov,
nakoľko je SZČO a nevykonával tzv. slobodné povolanie, poukázal na § 147 zákona č. 461/2003 Z.z. a

z opatrnosti vzniesol voči predpísaniu poistného námietku premlčania.

Žalobca ďalej uviedol, že ako člen Komory reštaurátorov vykonáva reštaurátorskú činnosť od roku 1997.
Reštaurátorskú činnosť robí len na pamiatkach evidovaných pod Pamiatkovým ústavom Slovenskej
republiky.Ideošpecifickúvýtvarnúčinnosť,pričomžalovanýnechceuznať,žerealizujevýtvarnúčinnosť.
Od augusta 1997 do augusta 2008 bol v pracovnom pomere, vykonával závislú činnosť (VŠVÚ). Pre

výkon závislej činnosti potreboval osvedčenie, ktorému vydala Komora reštaurátorov. V súvislosti s
poukazom na novelu zákona č. 461/2003 Z.z. uviedol, že od 01.01.2011 autori a umelci získavajú pre
účely sociálneho poistenia status SZČO, čo znamená, že ako autor a umelec nadobudol postavenie
SZČOod01.01.2011,dotohtodátumumunevzniklapovinnosťregistrácieapovinnejplatbypoistnéhona
účely sociálneho poistenia. Túto skutočnosť v žiadnom prípade neovplyvnila výška jeho vymeriavacieho

základu.

Podľa názoru žalobcu umelecké reštaurovanie sa jednoznačne považuje za činnosť chránenú
autorským právom. Rekonštrukciou diela vzniká nové dielo, a preto sa na reštaurátora musí vzťahovať
autorskoprávna ochrana. Zákonodarca reštaurátorov považuje za subjekty autorského práva, nakoľko
ich zaradil do skupiny spoločne s predstaviteľmi „štandardných“ zástupcov umeleckých profesií ako

spisovateľov, hercov a výtvarníkov. Žalobca na základe vyššie uvedeného má za to, že reštaurátor je
osobou, ktorá vykonáva slobodné povolanie, v danom období nemal status SZČO, a preto bolo platenie
poistného na účely sociálneho poistenia na jeho dobrovoľnosti. Rozhodnutia žalovaného považuje preto
za nesprávne a protiprávne.

Navrhol, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej

poisťovne, pobočka Trnava zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

II.

Žalovaný vo vyjadrení, ktoré súdu doručil dňa 18.07.2013 uviedol, že podľa § 4a ods. 1 písm. c)
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení účinnom do 31. decembra 2003 sa na účely
sociálneho zabezpečenia za samostatne zárobkovo činné osoby považujú osoby, ktoré majú oprávnenie

na vykonávanie činnosti podľa osobitných predpisov, s výnimkou znalcov a tlmočníkov, ak vykonávajú
činnosť podľa osobitného predpisu v konaní pred štátnymi orgánmi a orgánmi, na ktoré prešli úlohy
štátnych orgánov. Žalobca bol v spornom období zapísaný v zozname členov Komory reštaurátorov pod
číslom 148 od 10. marca 1997, o zápise do tejto komory mu bolo vydané osvedčenie dňa 30.06.1997.Poukázal na to, že podľa § 5 ods.1 v spojení s § 5 ods. 3 zákona č. 200/1994 Z.z. o Komore reštaurátorov
a výkone reštaurátorskej činnosti vyplýva, že reštaurátor je oprávnený vykonávať svoju činnosť len, ak
je zapísaný do zoznamu členov Komory reštaurátorov a má vymedzený okruh činností reštaurovania.

V súlade s § 4a ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení žalobca bol považovaný v spornom
období za SZČO, keďže bol a stále je osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu, t.j. podľa zákona o reštaurátorskej činnosti.

Žalovaný ďalej uviedol, že z výpisu z daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2001
a 2002 vyplýva, že príjem žalobcu bol vyšší ako zákonom stanovená hranica príjmu potrebná pre vznik

účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, v súlade s § 6a ods. 1 v spojení s §
145a ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení vznikla žalobcovi od 1. júla 2002 a následne aj od 1. júla
2003 účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení. Čiastkový základ dane z príjmov
uvedených v § 7 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov bol za rok 2001 u žalobcu v sume 1.332,-
Sk. Polovica pomernej časti základu dane (1332/2/12) bola suma nižšia ako minimálny vymeriavací
základ, t.j. ako suma 4 000,- Sk, preto bol žalobca povinný v období november 2002 až jún 2003 platiť

poistné vypočítané aspoň z minimálneho vymeriavacieho základu podľa § 16 ods. 8 zákona o Sociálnej
poisťovni. Rovnako aj polovica pomernej časti základu dane žalobcu z príjmov za rok 2002 uvedených
v § 7 zákona č. 366/1999 Z.z. bola suma nižšia ako suma minimálneho vymeriavacieho základu, preto
aj v období od 1. júla 2003 bol žalobca povinný platiť poistné v sume 4000,- Sk.

Knámietkežalobcutýkajúcejsaskutočnosti,žežalovanýnesprávnepovažuježalobcuzaSZČOuviedol,

že z § 5 zákona o reštaurátorskej činnosti jednoznačne vyplýva, že na vykonávanie reštaurátorskej
činnosti je potrebný zápis, o ktorom sa vydá danej osobe osvedčenie, teda táto osoba potrebuje
povolenie na vykonávanie činnosti, pričom výkon tejto činnosti je upravený osobitným predpisom, t.j.
zákonom o reštaurátorskej činnosti.

Žalovaný s poukazom na znenie § 4 ods. 1 zákona o reštaurátorskej činnosti poukázal na to, že

výsledkom reštaurovania nie je nové dielo a ani spracovanie diela tak, ako spracovanie definuje zákon
o autorskom práve. Pod pojmom spracovanie iného diela nemožno rozumieť reštaurátorskú činnosť,
spracovaním diela je napríklad jeho sfilmovanie, zdramatizovanie, pričom spracovateľovi vzniká k
spracovanému dielo autorské právo bez toho, aby bolo dotknuté právo autora spracovávaného diela.
I keď reštaurátorská činnosť má umelecký charakter, nemožno reštaurátora zaradiť medzi autorov,

ktorých výsledky činnosti sú chránené autorským zákonom. Aj v prípade, že by žalovaný považoval
žalobcu za „umelca“ - autora, bol by žalobca povinný v období november 2002 až december 2003
platiť poistné, pretože podľa § 4a ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom
do 31. decembra 2003 sa za SZČO považovali aj osoby, ktoré vykonávali umeleckú činnosť alebo
inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu. Až s účinnosťou od 1. januára 2004, prijatím nového

zákona upravujúceho oblasť sociálneho poistenia boli osoby vykonávajúce umeleckú činnosť alebo inú
tvorivú účinnosť z okruhu samostatne zárobkovo činných osôb na účely sociálneho poistenia vylúčené.
Skutočnosť, či reštaurátorská činnosť je slobodným povolaním alebo nie, je pre účely sociálneho
poistenia právne irelevantná. Zákon o sociálnom zabezpečení nerozlišuje takýto charakter činnosti.

Ďalej uviedol, že tvrdenie, že príslušník slobodného povolania sa nepovažuje za SZČO v zmysle § 3

ods. 1 písm. d) desiaty bod zákona č. 455/1991 Zb. nie je správne. Pri posudzovaní statusu žalobcu ako
SZČOnaúčelysociálnehopoisteniažalovanývychádzalzozákonaosociálnomzabezpečení,akýkoľvek
iný právny predpis, ktorý obsahuje kategorizáciu povolaní je z hľadiska toho, či je osoba zúčastnená na
nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, právne irelevantný.

Žalovaný v súvislosti s tvrdením žalobcu, že žalovaný má povinnosť skúmať pravdivosť predloženého

daňového priznania uviedol, že či žalobca vyplnil daňové priznanie správne alebo nie, Sociálna
poisťovňa nie je povinná, ani oprávnená skúmať. Nech by žalobca uviedol svoje príjmy vo výpise z
daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb v ktoromkoľvek riadku, šlo by o príjmy podľa § 7
zákona č. 399/1999 Z.z. a teda o príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

K námietke premlčania vznesenej žalobcom uviedol, že tú žalobca mohol a mal uplatniť už v odvolacom

konaní, a preto na námietku premlčania vznesenú po právoplatnom ukončení konania vo veci, žalovaný
nie je povinný prihliadať.Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný v zmysle § 246 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania podľa § 250g
ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V

intenciách citovaného § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,
ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Podľa § 46 zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené
procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov
uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že
nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich
hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol zapísaný do zoznamu členov

Komory reštaurátorov so sídlom v Bratislave pod číslom 148 dňa 30.06.1997 (Osvedčenie o zapísaní
do zoznamu Komory reštaurátorov).

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0440018312-GC04/12 zo dňa 26.09.2012
podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom
poistení a § 277 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bolo žalobcovi predpísané poistné na nemocenské

poistenie za obdobie od novembra 2002 do decembra 2003 vo výške 87,50 eura a poistné na
dôchodkové zabezpečenie za obdobie od novembra 2002 do decembra 2003 vo výške 510,51 eura,
spolu celkom vo výške 597,91 eura. Rozhodnutie bolo vydané po zistení, že poistné a príspevky neboli
za uvedené obdobia odvedené vôbec.

Predmetné rozhodnutie napadol žalobca odvolaním z dôvodu, že z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe

čoho mu vznikol status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia, neuvádza
odkedy mu tento status vznikol a z akých vymeriavacích základov sa určila výška poistného.

Rozhodnutím žalovaného č.12315-3/2013-BA zo dňa 22.03.2013 bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a
prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené.IV.

Podľa § 277 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie,
poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu

pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v
nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť
nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje
podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003.

Podľa § 5 ods. 1, 3 zákona č. 200/1994 Zb. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti
jej členov, reštaurátorom na účely tohto zákona je ten, kto je zapísaný v zozname členov komory.

Pri zápise do zoznamu členov komory sa vymedzí špecializácia reštaurovania, na ktorého výkon je
reštaurátor oprávnený, a o zápise do zoznamu členov komory vydá komora členovi osvedčenie.

Podľa § 4a ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, za samostatne
zárobkovo činné osoby sa na účely sociálneho zabezpečenia považujú osoby, ktoré majú oprávnenie na
vykonávanie činnosti podľa osobitných predpisov, 1d) s výnimkou znalcov a tlmočníkov, ak vykonávajú

činnosť podľa osobitného predpisu, 1da) v konaní pred štátnymi orgánmi a orgánmi, na ktoré prešli úlohy
štátnych orgánov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, na dôchodkovom
zabezpečení sú zúčastnení samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 1ha) bol vyšší ako 100 000 Sk.

Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, samostatne zárobkovo činnej
osobeuvedenejv§6ods.1písm.c)účasťnadôchodkovomzabezpečenívznikáod1.júlakalendárneho
roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 1ha) bol vyšší ako 100 000 Sk, a zaniká 30. júna
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej

samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 1ha) nebol vyšší ako 100 000 Sk.

Podľa § 14 ods. 1 písm. c) zákona č. 467/2000 Z.z., poistné na nemocenské poistenie platia samostatne
zárobkovo činné osoby zúčastnené na nemocenskom poistení.

Podľa § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 467/2000 Z.z., poistné na dôchodkové zabezpečenie platia
samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení.

Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 467/2000 Z.z., samostatne zárobkovo činná osoba a spolupracujúca
osoba platí poistné vo výške 4,8% na nemocenské poistenie a 28% na dôchodkové zabezpečenie z
vymeriavacieho základu.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č.467/2000 Z.z., za samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce
osoby vykazuje a odvádza poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne

zárobkovo činná osoba.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 12315-3/2013-
BA zo dňa 22.03.2013, ktorým bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č.
700-0440018312-GC04/12 zo dňa 26.09.2012, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné na
nemocenské poistenie za obdobie od novembra 2002 do decembra 2003 vo výške 87,50 eura a poistnéna dôchodkové zabezpečenie za obdobie od novembra 2002 do decembra 2003 vo výške 510,51 eura,
spolu celkom vo výške 597,91 eura, potvrdené a odvolanie žalobcu zamietnuté.

Zo spisu nesporne vyplýva, že žalobca v priebehu celého konania namietal, že rozhodnutia neobsahujú

jednoznačneodôvodnenie,nazákladečohojeposudzovanýakosamostatnezárobkováčinnáosobapre
účely sociálneho poistenia, neuvádzajú odkedy mu vznikla povinnosť platiť povinné sociálne poistenie
ako SZČO a z akého vymeriavacieho základu poistné bolo vypočítané. Prvostupňové rozhodnutie bolo v
časti odôvodnenia veľmi strohé, čím mu bola odňatá možnosť v konaní pred druhostupňovým orgánom
riadne sa obhajovať a argumentovať, keďže nevedel z čoho napadnuté rozhodnutie vychádza.

Podľa § 47 ods. 1 veta prvá O.s.p rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o

odvolaní.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že zákon ustanovuje obsahové náležitosti odôvodnenia. V
odôvodnení musí správny orgán hlavne reagovať na návrhy, námietky a vyjadrenia účastníkov konania
k podkladu rozhodnutia. Správny orgán v ňom musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale
aj reagovať na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní
nebral do úvahy. V rozhodnutí sa pravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku, najprv uvedie podstata veci a

potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. Potom by mali byť uvedené závery
o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené, posúdi sa právny význam týchto skutočností a
vysloví sa úsudok o predmete konania. Odôvodnenie musí poskytovať skutkovú aj právnu oporu výroku
rozhodnutia.

Týmto požiadavkám žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho

orgánu podľa názoru súdu jednoznačne nevyhovujú.

V prejednávanom prípade obsahuje preskúmavané prvostupňové rozhodnutie formálne náležitosti s
tým, že v odôvodnení rozhodnutia je len citácia príslušných ustanovení, pričom absentuje vyloženie
obsahu právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením
veci. Odôvodnenie, ktoré je len reprodukciou znenia zákona, na základe ktorého žalovaný rozhodol,

nemožno považovať za náležité a riadne odôvodnenie rozhodnutia.

Druhostupňové konanie zjavné vady prvostupňového konania odstránilo len čiastočne, v odôvodnení
druhostupňového správneho orgánu zo dňa 22.03.2013 absentuje rozbor dôkazov ako aj ostatných
podkladov potrebných pre rozhodnutie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia musí byť zrejmé, ako
správny orgán dospel k právnemu posúdeniu veci, to znamená, ako zistený skutkový stav subsumoval

pod ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého rozhodol. Medzi právnym posúdením a
skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah.

Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, akým spôsobom bola vypočítaná výška
mesačného poistného vo výške 1312,- Sk a teda ako správny orgán dospel k samotnému stanoveniu
celkovej sumy vyrubeného poistného. Teda absencia bližšieho a konkrétneho zdôvodnenia výpočtu

poistného stanoveného v rozhodnutí ho robí nepreskúmateľným pre jeho nezrozumiteľnosť v uvedenej
časti.

Okrem toho žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal s námietkou žalobcu v odvolaní
zo dňa 22.10.2012 spočívajúcou v tvrdení, že príjmy ktoré boli zdaňované, neboli príjmami dosiahnutými
z činnosti reštaurátora, ale z výtvarnej činnosti, a preto skutočnosť, že bol členom Komory reštaurátorov

neodôvodňuje, aby bol na účely sociálneho poistenia považovaný za SZČO. Úlohou správneho orgánubolo zamerať dokazovanie aj v tomto smere, teda či dosiahnuté príjmy žalobcu pochádzali z výtvarnej
činnosti tak, ako tvrdil žalobca a až po zistení tejto skutočnosti, mohol vo veci rozhodnúť.

Na základe vyššie uvedeného súd konštatoval, že správny orgán vo veci nedostatočne zistil skutkový

stav na posúdenie a rozhodnutie vo veci.

Krajský súd v Bratislave preto s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) napadnuté rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.

V novom konaní sa žalovaný správny orgán vysporiada so všetkými námietkami, ktoré vzniesol žalobca
v správnom konaní a vo veci opakovane rozhodne. Svoje rozhodnutie po doplnení dokazovania riadne

a podrobne odôvodní, pričom v odôvodnení opíše podstatu veci a uvedie rozbor všetkých dôkazov
a ostatných podkladov ako aj postup výpočtu pri stanovení sumy vyrubeného poistného. Musí v ňom
reagovať na pripomienky a návrhy účastníka konania a vystihnúť podstatu veci a toto rozhodnutie
napísať jasne a zrozumiteľne pre účastníka konania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi

priznal proti žalovanému náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške
515,24 €.

Trovy právneho zastúpenia boli stanovené v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb nasledovne :

1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 05.06.2013 - 130,16 €

2/ podanie žaloby dňa 11.06.2013 - 130,16 €

3/ pojednávanie dňa 04.09.2014 - 134,- €, spolu 394,32 €

plus 2 x režijný paušál 7,81€ (r. 2013) a 1 x 8,04 € (r. 2014)

Odmena advokáta a režijné paušály spolu 417,98 €.

Náhrada cestovného 04.09.2014 Holíč - Bratislava a späť (185 km - 4,5 l/100 km, motorovým vozidlom

D. R., EČ: J. XXX T. je XX,XX€.

Náhrada cestovného za vykonanú cestu 43,66 €.

Náhrada za stratu času 04.09.2014 cesta Holíč - Bratislava a späť, počet začatých polhodín 4, náhrada
aj za začatú polhodinu á -13,40 €.

Náhrada za stratu času predstavuje 53,60 €.

Odmena advokáta, náklady, náhrady cestovného a náhrady stratu času predstavujú spolu sumu vo
výške 515,24 €.

Právna zástupkyňa žalobcu si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 649,24 eura
za 4 úkony právnej služby.

Súd nepriznal právnej zástupkyni žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia vo vyčíslenej výške a to

za uplatnený úkon - stanovisko k vyjadreniu žalovaného z dôvodu, že nešlo o účelne vynaložené trovy
konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a
musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.