Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/106/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210624
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210624.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, (sp. zn. 3320-NZP),
proti odporkyni Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, (sp. zn. 38966/2013/34), v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu 27. 09. 2012, navrhovateľ uplatnil proti odporkyni náhradu
majetkovej škody vo výške 125,-eur, nemajetkovej ujmy 1 030,80 eur a náhrady trov konania. Návrh
odôvodnil tým, že na tunajšom súde podal návrh na vykonanie exekúcie pre pohľadávku, ktorá mu
vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5371555 s dlžníkom T. Z., B.. XX. XX.
XXXX. Súdny exekútor vec evidoval pod sp. zn. EX 6165/2009. Súdny exekútor v snahe postupovať
pri nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa efektívne a účinne, predložil návrh na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom mieste a vecne príslušnému Okresnému súdu Liptovský Mikuláš

a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd aj napriek svojej povinnosti
rozhodnúť o udelení poverenia v lehote 15 dní od doručenia žiadosti, rozhodol až dňa 01. 02. 2011 a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia
tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 559 dní). Upozornil, že vyvinul
enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní keď tvrdil, že spísal a podal celkom 7
žiadostí a sťažností. Uviedol, že nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej

neistoty v ktorej sa žalobca v predmetnej veci, počas súdneho konania nachádzal, čo je základným
účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. O všetkých týchto okolnostiach sa navrhovateľ
dozvedel po doručený upovedomenia o začatí exekúcie. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho
úradného postupu uplatnil majetkovú škodu 125,-eur, ktorú konkretizoval ako náklady vynaložené
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému 70,-eur, udržanie a správu informačného systému 40,-eur a na administratívne spracovanie
textov a urgencií 15,-eur. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy keď vyslovil

názor, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásady do spoločnosti,ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, straty legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 1 030,80

eur - výpočet nároku odôvodnil navrhovateľ alikvotným pomerom 55,-eur za každý mesiac omeškania.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a navrhla ho zamietnuť. Návrh je podľa jej názoru zmätočný,
nakoľko v ňom absentuje údaj o spisovej značke príslušného exekučného konania, o dátume doručenia
podania na súd, ako aj o dátume, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ zároveň

nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného
konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. V skutočnosti navrhovateľ prenáša celú dôkaznú
povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Odporkyňa považuje tvrdenia
navrhovateľa o tom, že nemá vedomosť o spisovej značke ním uvádzaného exekučného titulu, za
klamlivé a zavádzajúce minimálne preto, lebo iba oprávnený v exekučnom konaní má mať záujem
relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda.

V danom momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže navrhovateľ namieta nezákonné
konanie v podobe nerozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
ustanovenej lehote, ale zároveň aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Ani po vyžiadanej
súčinnosti v rámci predbežného prerokovania navrhovateľ nepreukázal, že by využil možnosť podania
sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti,

čiže, že by využil účinné prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Podľa odporkyne všeobecný
súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd Slovenskej republiky. V nadväznosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
odporkyňa uviedla, že prvé žiadosti jej boli doručené 23. 04. 2012. Návrh na začatie konania bol
podaný pred uplynutím zákonnej šesťmesačnej lehoty, v dôsledku čoho ide o predčasne uplatnený

nárok. Odporkyňa zdôraznila, že navrhovateľ napriek výzve Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie, čím zmaril akúkoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorý sám požiadal. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal
požadovanéskutočnosti,nebolochotnýpreukázať,kedysadozvedeloškodeakoanineuniesoldôkazné
bremeno o vzniku majetkovej škody, odporkyňa nepovažuje jeho nárok za predbežne prerokovaný.

V nadväznosti na tvrdené prieťahy v konaní odporkyňa poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 16/02, podľa ktorého pri posúdení, či došlo k porušeniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného
práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné

prieťahy je autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone.
S ohľadom na konkrétne okolnosti veci ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu
nemusí sa vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 ústavy. Pokiaľ ide o uplatnený nárok, navrhovateľ nepreukázal vznik
ani výšku škody, pričom uplatnenú náhradu vecných nákladov nemožno považovať za škodu ani za

ušlý zisk podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Požadovať paušálne sumy je podľa odporkyne
nesprávne a účelové. Škodu je potrebné preukázať, inak by dochádzalo k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčíslovaniu škody. V nadväznosti na uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy odporkyňa uviedla, že
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo
strany ústavného súdu. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti,

neistoty a nedôvery sú irelevantné, nakoľko si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Odporkyňa svoju obranu v konaní odôvodnila aj dobrými mravmi podľa § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázala pritom na podnikateľskú činnosť navrhovateľa, ktorého
obchodné praktiky na trhu spotrebiteľských úveroch podmienili všetky zložky štátnej moci zamerať
svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv. Z listu Európskej komisie Generálneho riaditeľstva

pre spravodlivosť číslo JUST/A3/RM/kb D (2010) 1360, adresovaného stálemu predstaviteľovi SR pri
Európskej únii vyplýva, že Európska komisia v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa
dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov.
Útvary Komisie sa o uvedenom dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania,
podaného Krajským súdom v Prešove podľa článku 267 zmluvy. Navrhovateľ a jeho podnikateľská

činnosť je vnímaná verejnosťou negatívne v tom zmysle, že využíva neprijateľné podmienky a zneužíva
slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Asociácia organizácií splátkového predaja
ho zároveň pre jeho praktiky vylúčila zo svojich radov. Odporkyňa na základe uvedeného tvrdila, že
v takýchto prípadoch súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa, najmä vprípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade navrhovateľa automaticky nastáva zvýšené riziko
ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). S prihliadnutím na
charakteristikusprávaniasanavrhovateľa,jejehonároknanáhraduškodyvočištátuvrozporesdobrými

mravmi, keďže uplatnená škoda mu mala vzniknúť pri spornej a negatívne posudzovanej podnikateľskej
aktivite. Navrhovateľ nepreukázal atribúty zodpovednostného vzťahu, vrátane príčinnej súvislosti, a to
priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku vo vzťahu k vzniknutej škode. Podľa odporkyne
si navrhovateľ stav, v ktorom sa ocitol, zavinil sám, spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti,
pričom v súčasnosti je zrejmé, že si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky v

podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Odporkyňa preto navrhla návrh zamietnuť.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 26. 06. 2014, na ktoré sa účastníci nedostavili. Odporkyňa
svoju neúčasť včas ospravedlnila a navrhovateľ na predvolanie reagoval návrhom na zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. Súd v
súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p. potom vec prejednal aj v neprítomnosti účastníkov, pričom

prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 7Er/645/2009 bolo zistené, že návrh na vykonanie exekúcie
spísal oprávnený POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Martinom Máčajom,
do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 22. 07. 2009. Súdny exekútor

JUDr. Rudolf Krutý doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu dňa 27. 08.
2009 s tým, že za exekučný titul bol označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 01993/09 zo dňa 26. 05.
2009, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 15. 06. 2009 a vykonateľnosti dňom 18. 06. 2009.
Výzvou zo dňa 22. 09. 2009 tunajší súd vyzval súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého predložiť

zmluvu o úvere zo dňa 29. 09. 2008, ktorú žiadosť súdny exekútor zaslal oprávnenému a ten reagoval
odpoveďou doručenou súdu dňa 20. 10. 2009 v ktorej požiadal o predĺženie lehoty na vybavenie
o 60 dní. Prípisom zo dňa 20. 10. 2010 bol vyzvaný Stály rozhodcovský súd predložiť kompletný
rozhodcovský spis. Zmluva bola súdu doručená dňa 08. 11. 2010 a dňa 02. 01. 2010 tunajší súd
vydal poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému na vykonanie exekúcie, číslo poverenia

5505 019329*. Uznesením 7Er/645/2009-17 zo dňa 26. 11. 2010 súd exekúciu zastavil. Proti tomuto
uzneseniu oprávnený, zastúpený Advocate, s. r. o. Bratislava podal odvolanie elektronicky dňa 27.
12. 2010, odvolanie bolo prípisom zo dňa 10. 01. 2011 zaslané na vyjadrenie povinnej a súdnemu
exekútorovi. Dňa 20. 01. 2011 bolo tunajšiemu súdu doručené elektronické podanie, ktoré obsahovalo
spätvzatie odvolanie podpísané JUDr. Martin Máčaj, advokát, konateľ Advocate, s. r. o. Súdny exekútor

JUDr. Rudolf Krutý predložil tunajšiemu súdu exekučný spis dňa 21. 01. 2011. Vec bola predložená
Krajskému súdu v Žiline dňa 04. 04. 2011 na rozhodnutie o odvolaní - odvolací súd uznesením zo
dňa 29. 04. 2011 odvolacie konanie zastavil - uznesenie o zastavení odvolacieho konania nadobudlo
právoplatnosťdňom11.05.2011;potomuznesenieozastaveníexekúcienadobudloprávoplatnosťdňom
28. 12. 2010.

Súčasne súd zistil, že už v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/194/2012 sa navrhovateľ
voči odporkyni domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nekonania vo
veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7Er/645/2009. V konaní 4C/194/2012 pritom navrhovateľ
žiadal priznať náhradu škody 1 563,74 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 312,75 eur. O tomto nároku

navrhovateľa bolo rozhodnuté rozsudkom tunaj. súdu 4C/194/2012-107 zo dňa 28. 06. 2013 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline 7Co/407/2013-160 zo dňa 26. 02. 2014 tak, že návrh bol zamietnutý
(rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 02. 05. 2014).

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení do 31. 12. 2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Po vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil návrh ako nedôvodný. V prvom rade navrhovateľ žiadnym

spôsobom nepreukázal naplnenie znakov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu. Zodpovednosť štátu za škodu vzniká tým, že v dôsledku
nesprávneho úradného postupu vznikla skutočná škoda, pričom medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody je príčinná súvislosť. K nesprávnemu úradnému postupu malo prísť tým, že exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia po 559 dňoch od doručenia žiadosti. Toto tvrdenie

navrhovateľa sa vykonaným dokazovaním ukázalo ako nepravdivé. Žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 27. 08. 2009, pričom súd vydal súdnemu exekútorovi
poverenie podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) dňa 20. 01. 2010. Následne si však súd zabezpečoval ďalšie podklady pre
rozhodnutie, ktoré mu boli predložené rozhodcovským súdom dňa 08. 11. 2010 a na základe týchto
dôkazov exekúciu zastavil uznesením zo dňa 26. 11. 2010. Pokiaľ oprávnený (v tomto konaní

navrhovateľ) v exekučnej veci podal aj odvolanie, toto zobral späť, v dôsledku čoho bolo odvolacie
konanie zastavené a uznesenie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňom 28. 12. 2010.

Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť súdu spojená s výkonom právomoci,
v súvislosti s ktorou dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnym poriadkom. Bezpochyby,

jedným z takýchto pravidiel sú aj zákonné lehoty na rozhodnutie súdu. Samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty však nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie práva účastníka konania
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Rozhodnutie po zákonnej lehote nemožno vnímať
oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa
podieľajú na jej predĺžení. V prejednávanej veci súd prihliadol najmä na povahu procesného úkonu súdu

spočívajúceho v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia a procesný postup exekučného súdu, ktorý
bol nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že súdu bolo z iných konaní známe,
že rozhodcovský súd, na ktorý sa oprávnený obracal so svojimi žalobami, nepostupoval v konaniach
v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, bolo nevyhnutné preskúmať, či predložený exekučný
titul spĺňa podmienku vykonateľnosti. V prejednávanej veci má súd za to, že rozsah prekročenia

zákonnej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora je adekvátny všetkým úkonom, ktoré bolo
potrebné vykonať, čo potvrdzuje sama skutočnosť, že exekučný súd v tomto štádiu konania zistil, že
návrh na vykonanie exekúcie je nedôvodný. Nemožno taktiež opomenúť skutočnosť, že navrhovateľ a
následne súdny exekútor podávali návrhy na vykonanie exekúcie hromadne. Ak navrhovateľ postupoval
takýmto spôsobom, musel si byť sám vedomý, že objektívne môže nastať situácia, že súd nebude

môcť rozhodnúť o všetkých jeho návrhoch v zákonnej lehote. Pokiaľ ide o 15 dňovú lehotu na
rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú upravoval zákon č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení platnom v čase začatia exekučného konania Ex 3453/08,
súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že zákonodarca reagoval na enormný nárast exekučnej
agendy v spotrebiteľských veciach, zákonom č. 144/2010 Z. z., ktorým bolo novelizované ust. §

44 ods. 2 Exekučného poriadku. Touto zmenou došlo k upusteniu od povinnosti exekučných súdov
rozhodovať o žiadostiach súdnych exekútorov o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii na podklade
rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc v uvedenej lehote. Z uvedeného je zrejmé, že
postup exekučného súdu v predmetnom konaní nebol ojedinelý, ale objektívne si ho vyžiadala situácia
vzniknutá s tým, že navrhovateľ doručoval prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého

na slovenské exekučné súdy enormné množstvá návrhov na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na
podnikateľsképraktikynavrhovateľaazrejmýrozporjehokonaniasospotrebiteľskýmprávom,bolopreto
namieste dôsledne preskúmať každú jednu vec, a nie len formalistickým spôsobom udeliť poverenie na
vykonanie exekúcie. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal ani výšku uplatnenej škody. Navyše
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa uhrádza skutočná škoda, pričom z uplatnených súm

vyplýva, že navrhovateľ požaduje akúsi paušálnu náhradu, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že náhrady
sú totožné s náhradami v iných konaniach vedených na tunajšom súde. Navrhovateľ neuniesol ani
dôkazné bremeno príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Už
len samotná špecifikácia majetkovej škody vylučuje, aby navrhovateľovi v súvislosti s tým, že súd
nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v zákonnej lehote, vznikla škoda tak, ako si ju uplatnil.

Navrhovateľ si prakticky voči odporkyni uplatňuje právo z bezprávia, ktoré privodil. Pri rozhodovaní
súd zobral do úvahy najmä skutočnosť, že exekúcia, z ktorej si navrhovateľ odvodzuje svoj nárok,
bola právoplatne zastavená z dôvodu nevykonateľného exekučného titulu. Ak aj čiastkový úkon nebol
vykonaný zo strany súdu v zákonom stanovenej lehote, podstatný je finálny výsledok exekúcie, ktorábolazastavenáprejejnedôvodnosť.Akjeexekúciavedenánedôvodne,nemožnopriznaťsúdnuochranu
za prípadné nedodržanie lehoty na vykonanie konkrétneho čiastkového úkonu. Pokiaľ ide o náhradu
nemajetkovej ujmy, táto v prípade vzniku zodpovednosti štátu, patrí poškodenému iba za splnenia

podmienok uvedených v § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Ak by bol v konaní preukázaný
vznik zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup exekučného súdu, je vzhľadom na osobu
navrhovateľa, závažnosť vzniknutej ujmy, okolnosť, za ktorých k nej došlo a závažnosť následkov, ktoré
mali navrhovateľovi vzniknúť, náhrada nemajetkovej ujmy vylúčená. V prvom rade súd poukazuje na
to, že exekúcia v nadväznosti na ktorú si navrhovateľ uplatnil svoj nárok, bola nedôvodná od začiatku,

pričom k jej zastaveniu došlo výlučne zavinením navrhovateľa. Z bezprávia, ktoré navodil navrhovateľ
pri tvorbe exekučného titulu, nemôže vzniknúť žiadne jeho právo a konanie podľa ustanovení zákona č.
514/2003 Z. z. nemôže slúžiť ako určitá satisfakcia pre účastníka, ktorý nebol v súdnom konaní svojou
vinou úspešný. Navyše si navrhovateľ zvolil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, vo vzťahu ku
ktorému Ústavný súd Slovenskej republiky zaujal názor v náleze zo dňa 13. 04. 2011, sp. zn. III. ÚS
322/2010, podľa ktorého skutočnosť, že bol zamestnancom navrhovateľa, je okolnosťou vylučujúcou ho

z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil návrh
ako nedôvodný aj v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy. Návrh je v tejto časti aj v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko v súvislosti s podnikateľskými aktivitami navrhovateľa v oblasti spotrebiteľských úverov
bolo na základe viacerých sťažností zo strany Európskej komisie skúmané, či zo strany Slovenskej
republiky nedochádza k porušovaniu Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na základe vyššie uvedeného

súd návrh zamietol.

Súd poukazuje aj na to, že navrhovateľ si v súvislosti s týmto istým exekučným konaním uplatnil ďalší
nárok na náhradu škody, ktorý bol zamietnutý. Skutočnosť, že navrhovateľ si za postup súdu v tej istej
exekučnej veci uplatnil dva nároky na náhradu škody, každý v inej výške, svedčí o tom, že aj v konaniach

o náhradu škody postupuje čisto formalisticky, s cieľom získať niekoľkonásobne vyššiu finančnú čiastku,
ako bol dlh, ktorý evidoval voči povinnej T. Z..

Písomným podaním zo dňa 20. 06. 2014 požiadal navrhovateľ o zrušenie pojednávania nariadeného
na deň 26. 06. 2014. Zároveň opätovne podal návrh na prerušenie konania a to z rovnakých dôvodov,

pre ktoré súd uznesením zo dňa 08. 08. 2013, č. k. 6C/106/2012 - 56 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Žiline zo dňa 24. 10. 2013, č. k. 9Co/468/2013 - 72 jeho skorší návrh na prerušenie konania
zamietol. Vzhľadom k tomu, že ide o totožný návrh s rovnakými dôvodmi, o ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, súd pre prekážku „res iudicata“ už o tomto návrhu opätovne nerozhodol.

Náhradu trov si uplatnili obidvaja účastníci konania, pričom vzhľadom na výsledok konania podľa § 142
ods. 1 O. s. p. by náhrada trov patrila odporcovi. Odporca však náhradu trov konania nevyčíslil, z obsahu
spisu nevyplýva, že mu takéto trovy vznikli, a preto súd v súlade s ustanovením § 151 ods. 2 O. s. p.
účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.