Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 19, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614202232
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614202232.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

PROFI Credit Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi F. P., Z..
XX. XX. XXXX, K. B. V. XXX, K.. Č.. B. K., O. XX, v konaní o zaplatenie 1 262,34 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 12. 03. 2014, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku
1 262,34 eur. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel dňa 21. 09. 2009 zmluvu o revolvingovom

úvere č. 8100023899 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 995,82
eur. Tento úver sa odporca zaviazal splatiť spolu s úrokom v 30-tich mesačných splátkach po 60,84
eur. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi revolving dňa 27. 09. 2011 vo
výške 1 095,12 eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 18-tich mesačných splátkach vo výške 60,84
eur. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátky úveru už pri splátke č. 7, pričom do uplatnenia
práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru, napokon
zaplatil len sumu 1 657,98 eur. Vzhľadom na omeškania s úhradou splátky č. 28 o viac ako 3 mesiace,
navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru.

Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1 262,34 eur dňa 13. 06. 2012, ale túto sumu
neuhradil ani čiastočne. Preto si navrhovateľ zo sumy 1 262,34 eur uplatnil aj úrok z omeškania 9 %
ročne od 13. 06. 2012 do zaplatenia a súčasne žiadal priznať náhradu trov konania za súdny poplatok
75,50 eur a trov právneho zastúpenia 166,12 eur.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 19. 05. 2014, na ktoré boli navrhovateľ a jeho právna
zástupkyňa riadne a včas predvolaní. Navrhovateľ svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním
zo dňa 14. 05. 2014 s tým, že súhlasil s prejednaním vo veci aj v neprítomnosti. Súd preto postupoval v

súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednal aj v neprítomnosti navrhovateľa.

Odporca nespochybnil tvrdenie navrhovateľa, že si zobral úver v PROFI CREDIT-e v čase, keď pracoval
v PSA Peugeot Citroën Trnava. Nedostal však vyplatenú takú sumu, aká bola uvedená v zmluve, pretože
navrhovateľ si bez predchádzajúceho upovedomenia niečo zrazil. Pri uzatváraní zmluvy (v Trnave) mu
bolo oznámené, že keď bude riadne splácať úver, môžem dostať ešte revolvingový úver. Predpokladal,že o poskytnutie ďalších peňazí bude musieť dodatočne požiadať. Aj keď o nič nežiadal, navrhovateľ mu
automaticky poukázal poslali peniaze, čím došlo k predĺženiu revolvingu. Úver riadne splácal dovtedy,
kým bol zamestnaný; z práce bol však prepustený asi v rokoch 2011 alebo 2012, a preto mu nemohli byť

vykonávané zrážky zo mzdy na úhradu tohto dlhu. Tvrdil, že mu navrhovateľ nezaslať žiadne upomienky
ani žiadne výzvy. Pokiaľ by mu navrhovateľ zaslal výzvu na adresu do Východnej, tak určite by zásielku
prevzala jeho matka, ktorú na to splnomocnil a tá by ho o veci informovala.

Podľa § 1 ods. 1, ods. 3 zákona č. 268/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení

platnom do 30. 11. 2009 (ďalej „ZSÚ“)

(1) Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

(3)Zákonsanevzťahujeaninaúverformoupovolenéhoprečerpaniapeňažnýchprostriedkovnabežnom
účte poskytnutý bankou iným spôsobom, ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3

ods. 6.

Podľa § 4 ods. 1 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť písomnú formu, inak je neplatná, pričom
spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.“) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“) touto časťou sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Podľa § 497 Obchod. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 266 ods. 5 Obchod. zák. pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa § 44 ods. 1, 2 Obč. zák.

(1) Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie
alebo nečinnosť sami o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

(2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím
návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah
navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona

č. 102/2004 Z. z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznaťplnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Vzhľadom na citovanú právnu úpravu je síce právny vzťah účastníkov absolútnym obchodom a ako taký

sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale súčasne sa na posudzovanie platnosti úkonov
použijú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov vyplýva, že odporca dňa 21. 09. 2009 v Trnave
podpísal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru na čiastku 995,82 eur, ktorý sa zaviazal splatiť
v 30-tich splátkach vždy k 16-temu dňu v mesiaci po 60, 84 eur. Zmluvná odmena bola uvedená v
žiadosti vo výške 829,52 eur, predpokladaná RPMN za úver 68,79 %, ročná úroková sadzba 68,79

%, priemerná RPMN 37,93 %. Zároveň bol v žiadosti uvedený údaj o poskytnutí čiastky revolvingu
492,83 eur, zmluvnej odmeny za poskytnutie revolvingu 602,37 eur, predpokladaná RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu 58,68 % a ročná úroková sadzba revolvingu 67,52 %. V bode 6 žiadosti boli
dopísané údaje pravdepodobne v Bratislave dňa 21. 09. 2009 navrhovateľom s tým, že oproti údajom
odporcu uvedených v bode 5 žiadosti, boli v bode 6 uvedené iné údaje pokiaľ ide o RPMN za úver a to

63,38 eur a RPMN revolvingu 55,32 eur. Ako dôkaz, ktorým navrhovateľ dokladoval uzavretie zmluvy,
predložil oznámenie veriteľa a schválení úveru dlžníkovi zo dňa 21. 09. 2009, kde opäť boli uvedené iné
údaje, ako v bode 5 žiadosti o poskytnutie úveru podpísanej odporcom v Trnave dňa 21. 09. 2009, keď
úrok z úveru bol uvedený vo výške 68,80 eur, úrok z revolvingu vo výške 68,53 eur, RPMN z úveru 63,38
eur a RPMN z revolvingu vo výške 55,32 eur. Pokiaľ ide o priemernú hodnotu RPMN, tá bola uvedená

len všeobecne vo výške 37,93 %, bez špecifikácie, či sa táto hodnota týka úveru alebo revolvingu.

Z karty klienta súd zistil, že navrhovateľ v skutočnosti poskytol odporcovi dňa 21. 09. 2009 len čiastku
896,14 eur a nie čiastku 995,82 eur tak, ako je to uvedené v žiadosti o poskytnutí úveru a aj v oznámení o
schválení úveru. Navrhovateľ síce tvrdil, že odporca sa do omeškania dostal už so zaplatením 7. splátky,
ale napriek tomu mu dňa 27. 09. 2011 poskytol ďalšiu čiastku 438,46 eur (v kolónke „poskytnutá čiastka“

je síce uvedený údaj 492,83 eur, ale v kolónke „vyplatená čiastka“ je údaj 438,46 eur). Pritom odporca
nevyvinul žiadne úsilie k získaniu týchto ďalších finančných prostriedkov.

Z uvedeného potom vyplýva, že navrhovateľ neprijal v plnom rozsahu návrh odporcu na uzavretie
zmluvy, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Obč. zák. nedošlo k jej platnému uzavretiu. Súčasne súd poukazuje
aj na nejasnosť a nezrozumiteľnosť zmluvy, keď podľa predtlače odporca požiadal o poskytnutie

revolvingového úveru, pričom v časti 5 je uvedená suma 995,82 eur ako poskytnutý úver (úverový limit) a
aj suma 492,83 eur ako poskytnutá čiastka revolvingu. Charakteristickým znakom revolvingového úveru
je opakované čerpanie finančných prostriedkov v dohodnutom finančnom limite. Teda ide o automaticky
obnoviteľný, dlhodobý a opakovaný úver. Potom z obsahu zmluvných dojednaní nie je jasné, aká suma
revolvingového úveru bola dojednaná, nakoľko táto obsahuje dva rozdielne údaje. Jedná sa teda o

právny úkon nejasný a nezrozumiteľný a aj v dôsledku toho je neplatný (§ 37 ods. 1 Obč. zák.).

Navrhovateľ odvodzoval svoj nárok zo zmluvy, pričom v konaní nebolo preukázané jej uzavretie tak, ako
je to stanovené v § 44 ods. 2 Obč. zák. Pokiaľ by aj došlo k uzavretiu zmluvy, táto by bola neplatná pre
jej nejasnosť a nezrozumiteľnosť v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. Z karty klienta súd zistil, že navrhovateľ
poskytol odporcovi finančné prostriedky spolu vo výške 1 334,60 eur (dňa 21. 09. 2009 čiastku 896,14

eur a 27. 09. 2011 mala byť vyplatená čiastka 438,46 eur, pričom odporca vyplatenie tejto čiastky
nespochybnil). Odporca zaplatil navrhovateľovi celkom čiastku 1 657,98 eur. Nakoľko v konaní nebolo
preukázané uzavretie platnej zmluvy, nebolo možné priznať navrhovateľovi na jej základe žiaden nárok.
Pokiaľ navrhovateľ odporcovi poskytol finančné prostriedky, odporca tieto v plnej výške vrátil. Súd preto
návrh ako nedôvodný zamietol.

Náhradu trov konania si uplatnil navrhovateľ, ktorý však úspešný v konaní nebol. Odporca si náhradu
trov konania neuplatnil, a preto súd rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.