Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 3, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2T/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114010021
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Peter Pulman

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114010021.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Peter Pulman na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 03.04.2014 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona v trestnom rozkaze Okresného súdu Trenčín č. k. 2T/176/2011
z 28.12.2011 sa z r u š u j e výrok o vine, treste a náhrade škody a v súvislosti s týmto zrušujúcim
výrokom potom

obžalovaný M. A., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom C. XXX, okres P., starobný dôchodca, t. č.
ÚVTOS, Nemocnica pre obvinených a odsúdených, Súdna 15, Trenčín,

j e v i n n ý, ž e

1/ v dobe od 31.8.2011 do 6.9.2011 sa ubytoval v penzióne Amarys na ulici Horná Strieborná 23 v
Banskej Bystrici, pričom pri ubytovaní uviedol, že pri sebe nemá občiansky preukaz, čo sa nezakladalo

na pravde. Súčasne uviedol, že má dostatok finančných prostriedkov na uhradenie služieb a to napriek
tomu, že finančné prostriedky k dispozícii nemal. Prisľúbil, že poskytnuté služby uhradí v deň skončenia
ubytovania, čo neurobil, z penziónu odišiel, čím spoločnosti Amarys, s.r.o., Horná Strieborná č. 23,
Banská Bystrica, IČO: 44071523 spôsobil škodu v celkovej výške 1.538,14 euro,

2/ dňa 7.9.2011 sa ubytoval v GRAND HOTELI, Trenčín, ul. Palackého 3477, pričom v priebehu dňa
7.9.2011 využil služby uvedeného hotela, následne 8.9.2011 bol vyzvaný recepčnou hotela na úhradu
využitých služieb, kde prisľúbil, že v poobedňajších hodinách dňa 8.9.2011 vykoná úhradu využitých

služieb, avšak tak neurobil a z hotela sa vysťahoval, čím recepčnú hotela uviedol do omylu a spôsobil
spoločnosti PAPE s.r.o., Trenčín, Palackého 3477, IČO 36325775, škodu vo výške 332,35 euro,

3/ 8.9.2011 sa v čase o 18.36 hod ubytoval v MAGNUS hoteli Trenčín, Považská 1706, pričom
využíval služby uvedeného hotela, dňa 9.9.2011 v dopoludňajších hodinách nemal finančnú hotovosť
na zaplatenie poskytnutých služieb, na základe čoho riaditeľka hotela Magnus s ním spísala písomnú
dohodu o uznaní dlhu, kde obvinený M. A. uznal svoj dlh a zaviazal sa tento dlh uhradiť najneskôr do

9.9.2011do12.00hod,čovšakneurobilasvojdlhvdohodnutomtermíneneuhradil,čímuviedolriaditeľku
hotela Magnus do omylu a spôsobil spoločnosti ACCOMM s.r.o., Dubnica nad Váhom, Obrancov mieru
354/32, škodu vo výške 319,98 euro,

4/ dňa 11.9.2011 v čase asi o 12.00 hod. prišiel do Penziónu Zuzana v Trenčíne na ul. Radlinského, kde
uviedol, že má záujem o ubytovanie niekoľkých osôb, požiadal recepčnú penziónu o prezretie izieb a
potom ako si prezrel izby sa rozhodol, že sa naobeduje, pričom požiadal recepčnú o kľúč od izby, kde

táto mu kľúč odmietla dať s tým, že najskôr musí uhradiť úhradu za obed, pričom obvinený jej uviedol, že
nemáprisebefinančnúhotovosťamálenplatobnúkartu,načomurecepčnáuviedla,ževpenziónemajúaj terminál na zaplatenie, vtedy obvinený uviedol, že platobné karty má, ale nie sú na účtoch peniaze,
uviedol, že musí počkať na svojho známeho, čím uviedol recepčnú penziónu do omylu a spôsobil M. I.,
E., P. XX, IČO XXXXXXXX, škodu v sume 22 eur,

5/ dňa 11.09.2011 v čase o 15.30 hod. sa ubytoval spoločne s neznámym mužom v Hoteli pod
Hradom, Trenčín, Matúšova 12/68, recepčný hotela bol upozornený, že osoba M. A. nemá vo viacerých
ubytovacích zariadeniach uhradené útraty, a preto išiel na izbu obvineného a tohto upozornil, že musí za
ubytovanie a spotrebovaný tovar z minibaru uhradiť účet, kde mu obvinený povedal, že všetko uhradí,

keď sa vráti z Trenčianskych Teplíc, kde ide vyzdvihnúť robotníkov a z hotela odišiel s neznámym
mužom, pričom dňa 12.9.2011 o 06.00 hod. nová recepčná zistila, že obvinený nemá zaplatený účet za
ubytovanie a nevrátil čipovú kartu z izby a na izbe sa nikto nenachádza, čím uviedol recepčného hotela
do omylu a spôsobil spoločnosti ASISTENT s.r.o., Trenčín, Matúšova 12/68, IČO 36309052, škodu v
sume 111,55 euro,

6/ dňa 11.9.2011 v čase asi o 19.00 hod sa ubytoval v Penzióne Scarlet v Trenčíne na Mierovom námestí
27, kde recepčnému uviedol, že sa chce ubytovať na viac nocí a ráno dňa 12.9.2011 bude za ubytovanie
platiť faktúrou, nakoľko ráno mu prídu robotníci na stavbu rodinného domu, ktorí budú v penzióne bývať
a raňajkovať, recepčný obvinenému povedal, že za ubytovanie je treba zaplatiť v hotovosti, ale obvinený
trval na tom, že bude platiť faktúrou, následne recepčný ukázal obvinenému izby a odovzdal mu kľúče od

izby č. 8, následne obvinený z penziónu odišiel s tým, že sa ponáhľa do Piešťan, dňa 12.9.2011 v čase
o 07.10 hod. prišla do izby obvineného majiteľka penziónu a zistila, že obvinený sa v izbe nenachádza a
nachádzajú sa tam dve neznáme ženy, následne zistila, že v izbe sú poškriabané parkety, rozbitá váza
s dekoráciou a taktiež chýbajú kľúče od izby a penziónu, čím uviedol recepčného penziónu do omylu a
spôsobil M. I. - A., E., M. námestie XX, IČO XXXXXXXX, škodu vo výške 890 eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

pokračujúci prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods.
3 Trestného zákona k spoločnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodeným:

1. Amarys, s.r.o., Horná Strieborná č. 23, Banská Bystrica, IČO: 44071523 vo výške 1.538,14 eur,
2. PAPE s.r.o., ul. Palackého 3477, Trenčín, IČO: 36325775 vo výške 332,35 eur,
3. ACCOMM s.r.o., Obrancov mieru 354/32, Dubnica nad Váhom, IČO: 45383651 vo výške 319,98 eur,
4. M. I., P. XX, E., IČO: XXXXXXXX vo výške 22 eur,
5. ASSISTENT s.r.o., Matúšova 12/68, Trenčín, IČO: 36309052 vo výške 111,55 eur,

6. M. I. - A., M. G. XX, E., IČO: XXXXXXXX vo výške 890 eur. o d ô v o d n e n i e :

Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaého M. A. bola obžaloba prokurátora
Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, sp.zn.: 2Pv 526/11-95 zo dňa 08.01.2014 pre prečin podvodu

podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že v dobe od 31.8.2011 do 6.9.2011 sa
ubytovalvpenzióneAmarysnauliciHornáStrieborná23vBanskejBystrici,pričompriubytovaníuviedol,
že pri sebe nemá občiansky preukaz, čo sa nezakladalo na pravde. Súčasne uviedol, že má dostatok
finančných prostriedkov na uhradenie služieb a to napriek tomu, že finančné prostriedky k dispozícii
nemal.Prisľúbil,žeposkytnutéslužbyuhradívdeňskončeniaubytovania,čoneurobil,zpenziónuodišiel,
čím spoločnosti Amarys, s.r.o., Horná Strieborná č. 23, Banská Bystrica, IČO: 44071523 spôsobil škodu

v celkovej výške 1.538,14 euro.

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní (ku skutku pod bodom 1/ rozsudku) bolo preukázané, že
obžalovaný v dobe od 31.8.2011 do 6.9.2011 sa ubytoval v penzióne Amarys na ulici Horná Strieborná
XX v Banskej Bystrici, pričom pri ubytovaní uviedol, že pri sebe nemá občiansky preukaz, čo sa

nezakladalo na pravde. Súčasne uviedol, že má dostatok finančných prostriedkov na uhradenie služieb
a to napriek tomu, že finančné prostriedky k dispozícii nemal. Prisľúbil, že poskytnuté služby uhradí v deň
skončenia ubytovania, čo neurobil, z penziónu odišiel, čím spoločnosti Amarys, s.r.o., Horná Strieborná
č. 23, Banská Bystrica, IČO: 44071523 spôsobil škodu v celkovej výške 1.538,14 euro.

Obžalovaný požiadal aby sa hlavné pojednávanie dňa 03.04.2014 konalo v jeho neprítomnosti, preto
súd vykonal hlavné pojednávanie podľa § 252 ods. 3 Tr. poriadku v jeho neprítomnosti.

Na hlavnom pojednávaní bola čítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania, z ktorej vyplýva,
že obžalovaný na svoju obhajobu uviedol, že konal v omyle, že za ubytovanie a služby bude platiť

svedok V..

Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku boli so súhlasom prokurátora čítané zápisnice o výsluchu svedkov.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne Q. U., sestry svedka V. V. vyplýva, že obžalovaný požiadal jej brata

aby izbu zapísal na svoje meno, nakoľko nemá pri sebe žiadny doklad totožnosti, že mu tento z výkonu
trestu doručia poštou. Jej brat následne izbu objednal na svoje meno. Ubytovanie bolo objednané iba
na niekoľko dní asi tri alebo štyri. Po ubytovaní obžalovaného po niekoľkých dňoch jej brat zistil, že
obžalovaný má pri sebe občiansky preukaz, tak mu ho mal zobrať s vedomím obžalovaného a tohto
riadne zapísať na ubytovanie.

Zo zápisnice o výsluchu svedka V. V. vyplýva, objednal pre obžalovaného v penzióne Amarys ubytovanie
s vedomím, že ho obžalovaný riadne zaplatí. Objednal ho na svoje meno, ale počas toho ako bol
obžalovaný ubytovaný zobral z jeho izby s jeho vedomím jeho občiansky preukaz a následne ho riadne
zapísal na recepcii. Bol aj na jeho izbe, kde bol ubytovaný hneď v deň keď sa ubytoval a takisto aj počas

toho ako bol ubytovaný. Na izbe preberali jeho podnikateľské plány, ktorých mal byť súčasťou. Spolu s
ním bola na izbe aj jeho sestra Q. U.. Obžalovaný odišiel z penziónu bez toho aby mu o tom povedal.
On vôbec nevedel, že obžalovaný odišiel preč a ešte aj bez zaplatenia.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne M.. M. Y., bývalej zamestnankyne penziónu Amarys vyplýva, že

pri ubytovaní obžalovaného bola na recepcii, kde pracovala. S obžalovaným prišiel ešte jeden pán a
obžalovaný sa ubytoval na občiansky preukaz toho pána, ktorého meno uviesť nevie. Pri ubytovaní bola
prítomná aj pani C.. Zaregistrovala aj nejakú pani, resp. slečnu, o ktorej obžalovaný hovoril ako o svojej
snúbenici. Uviedla, že obžalovaný nemal mobilný telefón, snažil sa volať aj z recepcie. Obžalovaný mal
ísť do Rakúska po nejaké peniaze aby vyplatil účet. Dovtedy neplatil nič, mal tam večere a každý večer

pili. Pred tým ako odišiel do Rakúska mu vystavili písomné uznanie dlhu, ktorý podpísal. Povedal, že
ide pre tie peniaze a vráti sa späť, čo sa však nestalo a vzniknutý dlh neuhradil. Viac ho nevidela. Pri
ubytovaní obžalovaný tvrdil, že nemá pri sebe občiansky preukaz a opýtal sa či by bolo možné ubytovať
sa na toho druhého pána. Potom videla aj kópiu občianskeho preukazu obžalovaného, ale nevie ako
sa tam dostala.Zo zápisnice o výpovedi svedka B. U. vyplýva, že vie, že od jeho švagra V. V. vylákal občiansky preukaz
a na základe tohto sa on ubytoval v hoteli Amarys, lebo obžalovaný vtedy tvrdil, že u seba nemá doklady
a že keď ich bude mať, všetko zaplatí. Toto vie z rozprávania švagra, on pri tom nebol.

Zo zápisnice o konfrontácií medzi obžalovaným a poškodeným C., konateľom spoločnosti Amarys, s.r.o.
vyplýva, že poškodený videl obžalovaného asi tri krát v penzióne, aj deň pred odchodom do Rakúska,
kedy mu obžalovaný uviedol, že ide pre peniaze. Obžalovanému bolo vtedy navrhnuté spísanie uznania
dlhu, ktorý obžalovaný podpísal. Obžalovaný uviedol, že poškodeného nepozná. Pripustil, že je možné,

že tam bol, odišiel odtiaľ za pánom V., ktorý predložil doklady na objednanie izby, aby celú záležitosť
vyplatil. Od nejakej pani sa však dozvedel, že pán V. odišiel do Nemecka. Obžalovaný poprel, že by
dal svoj občiansky preukaz recepčnej. Poškodený uviedol, že obžalovaný bol evidovaný v knihe hostí s
prefoteným občianskym preukazom a nie V. V., ten ho tam len objednal. V. V. nebola vystavená žiadna
objednávka, ani doklad a od recepčných nepadlo ani slovo o tom, že by to mal hradiť V. V.. Doklad, alebo
faktúra sa vystavuje vždy na toho kto je ubytovaný. Po tom ako obžalovaný dodal doklad totožnosti, bol

zaevidovaný. Návštevy sa neevidujú pokiaľ nezostanú cez noc. Počas komunikácie s obžalovaným sa
tento javil aj komunikoval normálne.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným a svedkyňou Y. vyplýva, že obžalovaný prišiel do
penziónu s pánom, ktorého meno nevedela uviesť, obžalovaný sa ubytoval na jeho občiansky preukaz,

keďže pri sebe nemal svoj občiansky preukaz. Rozhodli sa pre apartmán. Obžalovaný odchádzal z
penziónu so slovami, že ide pre peniaze do Rakúska a odvtedy ho nevideli. Obžalovaný si na uvedené
nepamätal, uviedol, že bol opitý, nafetovaný.

Zo zápisnice o konfrontácií medzi obžalovaným a svedkom V. vyplýva, že svedok pri ubytovaní poskytol

obžalovanému svoj občiansky preukaz, nakoľko obžalovaný svoj doklad totožnosti nemal. Dohodli sa,
že keď obžalovaný bude mať späť svoje doklady ubytovanie bude prehlásené na jeho meno na základe
jeho občianskeho preukazu s jeho vedomím, on o všetkom vedel. Obžalovaný potvrdil, že sa ubytoval
na občiansky preukaz V. V.. Svedok V. uviedol, že obžalovaný len potreboval pomôcť s občianskym
preukazom, lebo ho nemal, ale povedal, že to všetko zaplatí keď bude mať doklady, že sa to všetko

prehlási na neho. Obžalovaný potvrdil, že je ochotný to všetko uhradiť. Svedok uviedol, že ubytovanie
prehlásil na obžalovaného, keď ho kontaktovali z penziónu, že sú veľké tržby, a preto išiel do apartmánu
za obžalovaným aby prehlásili ubytovanie. Obžalovaný bol opitý, boleli ho nohy a nešiel s ním, len podal
svedkovi občiansky preukaz.

Podľa § 269 Tr. poriadku boli čítané listinné dôkazy, konkrétne správa Poštovej banky, a.s., vyčíslenie
škody, hotelový účet, uznanie dlhu, korešpondencia, kópia identifikačnej karty, výpis Obchodného
registra penziónu Amarys, správa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica-Kráľová,
trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza, sp.zn.: 3T 6/2011 zo dňa 20.01.2011, rozsudok Okresného
súdu Topoľčany, sp.zn.: 2T 64/2007 zo dňa 26.05.2011, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn.:

1To 31/2012 zo dňa 23.01.2013, trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp.zn.: 2T 128/2011 zo dňa
12.10.2011, trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp.zn.: 2T 176/2011 zo dňa 28.12.2011, rozsudok
Okresného súdu v Prievidzi, sp.zn.: 1T 208/2011 zo dňa 11.01.2012, trestný rozkaz Okresného súdu
Prievidza sp.zn.: 3T 201/2012 zo dňa 19.09.2012, trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp.zn.: 4T
30/2013zodňa27.02.2013,rozsudokOkresnéhosúduTopoľčanysp.zn.:1T92/2011zodňa27.02.2013,

trestný rozkaz Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp.zn.. 1T 121/2010 zo dňa 04.06.2013,
odpis registra trestov, priestupkové konanie, správy o povesti, lustrácia, zo spisu Okresného súdu
Trenčín 2T/176/2011 trestný rozkaz zo dňa 28.12.2011, zápisnica o väzobnom výsluchu obvineného A.,
nariadenie výkonu trestu odňatia slobody, uznesenie o započítaní väzby, správa o nastúpení výkonu
trestu odňatia slobody.

Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný najmä výpoveďami svedkov, ktoré súd hodnotil
jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach ako aj listinnými dôkazmi, najmä listom adresovaným Q. U..
Skutočnosť, že obžalovaný bol v uvedenom penzióne ubytovaný a užíval služby s tým spojené nebola
sporná. Faktúra za ubytovanie a služby sa vystavuje vždy osobe, ktorá je ubytovaná. Dôvod, pre ktorý

obžalovaný pri ubytovaní predložil iný občiansky preukaz, a to aby si ubytovanie mohol dať svedok V.
do nákladov nebol preukázaný. Naopak svedok V. aj svedkyňa U. vypovedali, že obžalovaný tvrdil, že
pri sebe nemal svoj občiansky preukaz, pretože mu ho mali podľa jeho tvrdenia poslať poštou z výkonu
trestu. V. V. objednal ubytovanie na základe listu obžalovaného adresovaného Q. U., z ktorého vyplýva,že o vybavenie ubytovania žiadal sám obžalovaný a nie Q. U. s bratom V., ako to tvrdil obžalovaný. Je
zrejmé, že obžalovaný klamal, keď tvrdil, že občiansky preukaz nemá, lebo V. V. ho sám vzal z jeho izby
s jeho súhlasom a prehlásil ubytovanie na obžalovaného. Uvedené potvrdili aj svedkovia, ktorí uviedli,

že hneď po tom ako bol dodaný doklad totožnosti obžalovaného, bol tento zaevidovaný. Rovnako dôvod
ubytovania, tvrdený obžalovaným, ktorým bol ešte nezariadený byt s Q. U. nebol svedkami potvrdený,
pretože podľa vyjadrenia Q. U. ako aj jej matky medzi nimi nebol žiadny vzťah. Súd nemal dôvod neveriť
výpovediam svedkov. Z predloženého listu obžalovaného svedkyni U. vyplýva, že chcel zabezpečiť
ubytovanie najlepšie v apartmáne za účelom obchodných rokovaní, čo potvrdil aj V. V. kedy vo svojej

výpovedi uviedol, že na izbe preberali podnikateľské plány obžalovaného. Užívanie služieb spojených
s ubytovaním obžalovaný nepoprel. Obžalovaný uviedol, že z hotela odišiel za V. V., avšak v penzióne
pred svedkami uvádzal, že ide do Rakúska pre peniaze.

Jezrejmé,žeobžalovanýmalúmyselubytovaťsavdrahomakvalitnompenzióne,najlepšievapartmáne
a užívať všetky služby s takýmto ubytovaním spojené. Sám požiadal Q. U. nech ubytovanie zabezpečí.

Klamal o tom, že nemá občiansky preukaz a úmyselne využil doklad totožnosti V. V., aby sa vyhol
povinnosti zaplatiť za poskytnuté služby spojené s ubytovaním a nakoniec sám priznal svoj úmysel
čerpať služby a nezaplatiť za ne v rámci konfrontácie so svedkom V..

Na obžalovaného bola podaná obžaloba pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, ale z

prečítaného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn.: 2T 176/2011, najmä z trestného rozkazu zo dňa
28.12.2011 vyplýva, že týmto trestným rozkazom bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu podvodu
podľa § 221 Ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 7.9.2011 sa ubytoval v GRAND
HOTELI, Trenčín, ul. Palackého 3477, pričom v priebehu dňa 7.9.2011 využil služby uvedeného hotela,
následne 8.9.2011 bol vyzvaný recepčnou hotela na úhradu využitých služieb, kde prisľúbil, že v

poobedňajších hodinách dňa 8.9.2011 vykoná úhradu využitých služieb, avšak tak neurobil a z hotela
sa vysťahoval, čím recepčnú hotela uviedol do omylu a spôsobil spoločnosti PAPE s.r.o., Trenčín,
Palackého 3477, IČO 36325775, škodu vo výške 332,35 euro,
dňa 8.9.2011 sa v čase o 18.36 hod ubytoval v MAGNUS hoteli Trenčín, Považská 1706, pričom
využíval služby uvedeného hotela, dňa 9.9.2011 v dopoludňajších hodinách nemal finančnú hotovosť

na zaplatenie poskytnutých služieb, na základe čoho riaditeľka hotela Magnus s ním spísala písomnú
dohodu o uznaní dlhu, kde obvinený M. A. uznal svoj dlh a zaviazal sa tento dlh uhradiť najneskôr do
9.9.2011do12.00hod,čovšakneurobilasvojdlhvdohodnutomtermíneneuhradil,čímuviedolriaditeľku
hotela Magnus do omylu a spôsobil spoločnosti ACCOMM s.r.o., Dubnica nad Váhom, Obrancov mieru
354/32, škodu vo výške 319,98 euro,

dňa 11.9.2011 v čase asi o 12.00 hod. prišiel do Penziónu Zuzana v Trenčíne na ul. Radlinského, kde
uviedol, že má záujem o ubytovanie niekoľkých osôb, požiadal recepčnú penziónu o prezretie izieb a
potom ako si prezrel izby sa rozhodol, že sa naobeduje, pričom požiadal recepčnú o kľúč od izby, kde
táto mu kľúč odmietla dať s tým, že najskôr musí uhradiť úhradu za obed, pričom obvinený jej uviedol, že
nemáprisebefinančnúhotovosťamálenplatobnúkartu,načomurecepčnáuviedla,ževpenziónemajú

aj terminál na zaplatenie, vtedy obvinený uviedol, že platobné karty má, ale nie sú na účtoch peniaze,
uviedol, že musí počkať na svojho známeho, čím uviedol recepčnú penziónu do omylu a spôsobil M. I.,
E., P. XX, IČO XXXXXXXX, škodu v sume 22 eur,
dňa 11.09.2011 v čase o 15.30 hod. sa ubytoval spoločne s neznámym mužom v Hoteli pod Hradom,
Trenčín, Matúšova 12/68, recepčný hotela bol upozornený, že osoba M. A. nemá vo viacerých

ubytovacích zariadeniach uhradené útraty, a preto išiel na izbu obvineného a tohto upozornil, že musí za
ubytovanie a spotrebovaný tovar z minibaru uhradiť účet, kde mu obvinený povedal, že všetko uhradí,
keď sa vráti z Trenčianskych Teplíc, kde ide vyzdvihnúť robotníkov a z hotela odišiel s neznámym
mužom, pričom dňa 12.9.2011 o 06.00 hod. nová recepčná zistila, že obvinený nemá zaplatený účet za
ubytovanie a nevrátil čipovú kartu z izby a na izbe sa nikto nenachádza, čím uviedol recepčného hotela

do omylu a spôsobil spoločnosti ASISTENT s.r.o., Trenčín, Matúšova 12/68, IČO 36309052, škodu v
sume 111,55 euro a
dňa 11.9.2011 v čase asi o 19.00 hod sa ubytoval v Penzióne Scarlet v Trenčíne na Mierovom námestí
27, kde recepčnému uviedol, že sa chce ubytovať na viac nocí a ráno dňa 12.9.2011 bude za ubytovanie
platiť faktúrou, nakoľko ráno mu prídu robotníci na stavbu rodinného domu, ktorí budú v penzióne bývať

a raňajkovať, recepčný obvinenému povedal, že za ubytovanie je treba zaplatiť v hotovosti, ale obvinený
trval na tom, že bude platiť faktúrou, následne recepčný ukázal obvinenému izby a odovzdal mu kľúče od
izby č. 8, následne obvinený z penziónu odišiel s tým, že sa ponáhľa do Piešťan, dňa 12.9.2011 v čase
o 07.10 hod. prišla do izby obvineného majiteľka penziónu a zistila, že obvinený sa v izbe nenachádza anachádzajú sa tam dve neznáme ženy, následne zistila, že v izbe sú poškriabané parkety, rozbitá váza
s dekoráciou a taktiež chýbajú kľúče od izby a penziónu, čím uviedol recepčného penziónu do omylu a
spôsobil M. I. - A., E., M. námestie XX, IČO XXXXXXXX, škodu vo výške 890 eur, za čo mu bol uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Skutok, za ktorý je obžalovaný stíhaný v tomto konaní je čiastkovým útokom pokračovacieho prečinu
podvodu, keďže všetky útoky spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe spáchania a v predmete útoku

ako aj subjektívna súvislosť, jednotiaci zámer obžalovaného spáchať uvedený trestný čin. Všetky skutky,
z podanej obžaloby aj z trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín tvoria jeden pokračovací prečin,
pričom vzhľadom na celkovú výšku spôsobenej škody ide o prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 ods.
2 Tr. zákona.

V zmysle § 41 ods. 3 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí

súčasťpokračovaciehotrestnéhočinu,zaktoréhoinýčiastkovýútokbolsúdomprvéhostupňavyhlásený
odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o
pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o
treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.

Vzhľadom na citované ustanovenie bol súd pri ukladaní spoločného trestu viazaný skutkovými závermi
v zrušenom trestnom rozkaze Okresného súdu Trenčín, pričom znova rozhodol o vine za pokračovací
trestný čin vrátane nového čiastkového útoku a o spoločnom treste za pokračovací trestný čin.

V zmysle § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,

že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Ide nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý
zisk. Obsahom škody môže byť peňažná suma, nejaká vec, ale aj konanie alebo opomenutie, ktoré má

určitú majetkovú hodnotu. Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo
niekoho iného buď jeho rozšírením, alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa
alebo iného vynaložené.

Väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok sumy 266 eur.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, na ktorom boli čítané aj výpovede obžalovaného
a svedkov z prípravného konania, ako aj z pripojených listinných dôkazov mal súd preukázané, že
obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, keďže sa obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom

majetku väčšiu škodu.

Z odpisu z registra testov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 17 krát súdom trestaný prevažne za
majetkovú trestnú činnosť.

Z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že od 01.01.2010
bol obžalovaný postihnutý za 7 priestupkov, a to za priestupky proti majetku a proti občianskemu
spolunažívaniu.

Obec Komjatná, kde mal obžalovaný nahlásený trvalý pobyt nevedela poskytnúť žiadne informácie.

Obžalovaný bol dňa 19.08.2013 odhlásený z pobytu na návrh vlastníka nehnuteľnosti.

Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad
ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák.. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku, z možnosti
nápravy, osobných pomerov obžalovaného a prihliadol aj k poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam.

Súd zohľadnil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, kedy v rámci
konfrontácie so svedkom V. sám priznal svoj úmysel využiť hotelové služby a nezaplatiť za ne. Súd
vzal do úvahy aj jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m/, Tr. zákona, že už bol za trestný
čin odsúdený.Za uvedený prečin možno uložiť trest odňatia slobody na jeden až päť rokov. Keďže u obžalovaného
bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v rovnováhe ukladal súd trest odňatia slobody v

základnej trestnej sadzbe. Vzhľadom k tomu, že skutok spáchaný obžalovaným je čiastkovým útokom
pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vydaný trestný
rozkaz, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zrušil súd skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine,
celývýrokotresteakoajďalšievýroky,ktorémajúvuvedenomvýrokuovinesvojpodklad.Trestnýzákon
neumožňuje v prípade spoločného trestu uložiť trest miernejší ako bol uložený skorším rozhodnutím.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Zároveň súd v rámci
hodnotenia osoby páchateľa neobišiel ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska určenia prognózy

jeho budúceho vývoja správania.

Odsúdený bol už aj v minulosti viac krát súdom trestaný za obdobnú trestnú činnosť a vykonané tresty
u neho zrejme nesplnili svoj výchovný účel, preto potom súd uložil obžalovanému trest prísnejší ako
bol uložený zrušeným rozhodnutím vzhľadom na potrebu zabezpečenia individuálnej ako aj generálnej

prevencie. Za primeraný považoval nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Pre
výkon trestu zaradil súd obžalovaného obligatórne do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia.

Pri rozhodovaní o nárokoch poškodených súd vychádzal z ustanovenia § 287 ods. 1 Trestného poriadku,

v zmysle ktorého súd ak odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú
v § 46 ods. 1 Trestného poriadku, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol
nárok riadne a včas uplatnený.

Poškodení si včas a riadne uplatnili náhradu škody, o ktorej súd nemal pochybnosti, preto zaviazal

súd obžalovaného uhradiť poškodeným škodu, a to škodu spôsobenú čiastkovými útokmi v Trenčíne a
Dubnici nad Váhom, ako aj škodu spôsobenú vyššie uvedeným skutkom spáchaným v Banskej Bystrici.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.