Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Iveta Sýkorová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/126/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111241398
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5111241398.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Z.. F. N. v právnej veci navrhovateľa: M. - N. K., M..N..,
N. N. O. V. X, XXX XX G., F. XX XXX XXX, adresa na doručovanie : W.. V. XX, XXX XX Ž., proti
odporcovi: Z. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX Ž., občan SR, o zaplatenie 67,51 eur
s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 67,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
10% ročne zo sumy 67,51 Eur od 1.3.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 16,50 Eur titulom
zaplateného súdneho poplatku, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.12.2011 domáhal súdneho rozhodnutia,
ktorým by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal na zaplatenie navrhovateľovi istiny vo výške
67,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo žalovanej sumy od 1.3.2009 až
do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril poistnú zmluvu
Č.. XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania. Odporca bol
povinný platiť poistné za poistné obdobie jeden polrok so splatnosťou k 29.8. a 28.2. príslušného roka vo
výške 87,13 €. Odporca do dňa podania žaloby zaplatil poistné splatné dňa 29.8.2008 a ďalšie poistné
splatné 29.2.2009 nezaplatil. Navrhovateľ odporcu vyzval výzvou na zaplatenie poistného doručenou
dňa 17.6.2009, avšak neúspešne. Poistná zmluva preto zanikla v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dňa 18.7.2009. Odporca nezaplatil poistné za obdobie od 28.2.2009 do zániku poistenia dňa
18.7.2009, ktoré tvorí spolu sumu 67,51 €.
Navrhovateľ v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil :
Z poistnej zmluvy č. návrhu XXXXXXXXXXXXX N.úd zistil, že dňa 28.8.2008 bola medzi navrhovateľom
a odporcom ako poistníkom uzatvorená poistná zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone povolania, so začiatkom poistenia 29.8.2008, v ktorej bolo dohodnuté polročné poistné
obdobie a bežné poistné vo výške 87,13 €.
Z doručenky (č.l. 5 spisu) mal súd preukázané, že dňa 18.6.2009 bola navrhovateľovi vrátená poštová
zásielka.Z listu navrhovateľa adresovaného odporcovi zo dňa 22.9.2009 súd zistil, že odporcovi bol oznámený
zánik poistnej zmluvy č. XXX XXX XXXX ku dňu 18.7.2009 a odporca bol zároveň vyzvaný na úhradu
dlžného poistného vo výške 67,51 €.
Súd návrhu na začatie konania vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č.k. XXRo/XXX/
XXXX-XX zo dňa 27.2.2012. Uznesením č.k. XXRo/XXX/XXXX-XX zo dňa 19.6.2012 súd zrušil platobný
rozkaz podľa § 173 O.s.p., nakoľko sa ho nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk.
Podľa ust. § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.
Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 O.s.p. prejednal vec
bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 27.11.2013.
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj OZ) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa ust. § 788 ods. 2 OZ poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia
osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné
alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa
bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti
poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej
hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
Podľa ust. § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva
odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu
uzavrel, oznámené.
Podľa § 792 ods. 2 OZ, návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v
návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1, poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo
bolo poistné zaplatené.Podľa§795ods.1OZ,povinnosťpoistiteľaplniťajehoprávonapoistnévznikneprvýmdňompouzavretí
poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
Podľa § 796 ods. 1 OZ, ten kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za
dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné), možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za
celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
Podľa 796 ods. 2 OZ, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia
a jednorázové poistné dňom začiatku poistenia.
Podľa § 801 ods. 1 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové
poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Podľa § 801 ods. 2 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do
jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené
pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude
zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
Podľa § 803 ods. 1 OZ, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ v znení neskorších predpisov, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. V zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo
dňa 28.8.2008 k vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu na základe poistnej zmluvy o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania.
Občianske súdne konanie bolo v tomto prípade sporovým konaním, a preto ovládaným prejednacou
zásadou a zásadou kontradiktórnosti. Tvrdiť rozhodné skutočnosti, navrhovať o nich dôkazy, uvádzať
tvrdenia zo strany navrhovateľa na preukázanie oprávnenosti nároku uplatneného návrhom na začatie
konania a uvádzať tvrdenia zo strany odporcu na svoju obranu, je teda zásadne vecou účastníkov
konania. Splnenie dôkaznej povinnosti unesením dôkazného bremena vedie k úspechu v spore.
Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok konania pre účastníka, na ktorom
spočívalo dôkazné bremeno a ktorý súdu nepredložil také dôkazné prostriedky, ktorými by boli
preukázané ním tvrdené skutočnosti.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že odporca si svoje povinnosti, ku ktorým sa zaviazal
uzatvorením poistnej zmluvy, neplnil riadne, konkrétne si nesplnil svoju povinnosť uhradiť poistné za
ďalšie poistné obdobie, splatné dňa 29.2.2009. Odporca nezaplatil poistné za ďalšie poistné obdobieani do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, preto poistenie
dňa 18.7.2009 zaniklo a odporcovi tak vznikla povinnosť zaplatiť poistné podľa § 803 O.z. až do
konca poistného obdobia, splnenie ktorej povinnosti odporcom súd v konaní taktiež preukázané nemal.
Odporca bol v konaní pasívny, súdne zásielky nepreberal, k návrhu na začatie konania sa nevyjadril,
súd mal preto preukázanú dôvodnosť uplatneného nároku z listinných dôkazov a tvrdení produkovaných
v konaní navrhovateľom. Súd preto návrhu vyhovel, keďže navrhovateľ si dôvodne uplatnil nárok na
poistné za dobu do zániku poistenia v celkovej výške 67,51 €.
Podľa § 517 ods. 2 OZ vzniklo navrhovateľovi právo požadovať od odporcu ako dlžníka popri plnení
úroky z omeškania zo žalovanej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Výšku úroku
z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení
účinnom od 01.01.2009, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania odporcu, teda 1.3.2009, bola základná úroková sadzba ECB
2 %. Vzhľadom na to, že súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že odporca sa dostal skutočne
do omeškania so zaplatením poistného za ďalšie poistné obdobie najneskôr od 1.3.2009, keďže ďalšie
poistné malo byť zaplatené do 28.2.2009, súd priznal navrhovateľovi i úroky z omeškania z priznanej
sumy, nakoľko navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 vety prvej O.s.p., podľa ktorého zákonného
ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danej veci bol
úspešný navrhovateľ, ktorý má právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 16,50 eur, ktorý navrhovateľ uhradil na účet súdu dňa 16.2.2012.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Žiline do 15 dní odo dňa jeho
doručenia účastníkom konania.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.