Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/69/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113210372
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3113210372.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa TELERVIS
PLUS a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO 35 717 769, v konaní zastúpeného JUDr. Alanom
Strelákom, advokátom, so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12 proti odporcom 1/ O. S., štátnemu občanovi
S. republiky, bytom D. XXX a 2/ Y. M., štátnej občianke S. republiky, bytom G. XXXX/XX o zaplatenie
623,25 eur s príslušenstvom a iné takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 433,25 eur spolu
s 9 % ročným úrokom z omeškania od 20.01.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 31,30
eur, k rukám JUDr. Alana Streláka, advokáta, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti s a návrh navrhovateľa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcov 1/ a 2/ zaplatenia sumy 623,75 eur spolu
s úrokom z omeškania 9 % ročne od 20.1.2011 do zaplatenia a zaplatenia zmluvnej pokuty 99 eur,
čo predstavuje zmluvnej dojednanú mesačnú zmluvnú pokutu 16,50 eur za 6 mesiacov. Uviedol, že s
odporcami ako dlžníkmi uzatvoril zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na sumu úveru 500 eur s odplatou 190
eur. Celú sumu 690 eur sa odporcovia zaviazali uhradiť v 13 mesačných splátkach. Odporcovia uhradili
z tohto úveru len 66,75 eur. Napriek výzve navrhovateľa odporcovia dlžné splátky úveru nezaplatili a
navrhovateľ preto vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, ktorý sa tak stal splatným 19.1.2011. Dlžná suma z
úveru je 623,75 eur. Odporcovia sa ďalej v zmluve zaviazali uhradiť v prípade porušenia zmluvy zmluvnú
pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru a to za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia. Výška
zmluvnej pokuty je 16,50 eur mesačne a navrhovateľ si ju uplatňuje za 6 mesiacov. Navrhovateľ si ďalej
uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy úveru.

Pretože sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 1.000,- eur, súd v zmysle
§ 115a ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol v predmetnej právnej veci bez pojednávania.

Z listín, ktoré navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil vyplýva nasledovné:

Navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril dňa 9.7.2010 s odporcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX, podľa obsahu ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcom bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške 500 eur a to za odmenu vo výške 18 % z istiny úveru a úrok 20 % z istiny
úveru, ktoré sú súhrne nazvané v zmluve ako odplata a tá je vyčíslená na sumu 190 eur. Odporcovia
sa podľa zmluvy zaviazali splatiť navrhovateľovi úver spolu s odplatou v celkovej výške 690 eur v 13

mesačných splátkach, z ktorých prvé tri budú vo výške 2,50 eur a ďalšie vo výške 68,25 eur, pričom prvá
splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka je splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. V zmluve o úvere je uvedené, že priemerná hodnota RPMN je ku dňu podpisu
zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 51,49 %. Podľa obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou
zmluvy a sú predtlačené na formulári zmluvy na jej druhej strane, sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ
dlžník nesplní svoj záväzok uhradiť riadne a včas úver spolu s poplatkom za správu úveru, je veriteľ
oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny poskytnutého úveru
a to za každý mesiac omeškania až do zaplatenia istiny úveru /čl. 3/. Ďalej podľa čl. 1. Obchodných
podmienok má navrhovateľ právo požadovať vrátenie celej dlžnej sumy vrátane úrokov po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške. V čl. 1 Obchodných podmienok
je ďalej uvedené, že RPMN činí pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 67,70 %.

Podľa tvrdení navrhovateľa v návrhu odporcovia zaplatili na poskytnutý úver doposiaľ celkovo sumu
66,75 eur. Listami navrhovateľa zo dňa 19.10.2010 a poštovými podacími hárkami potvrdenými poštou
dňa 20.10.2010 bolo preukázané, že navrhovateľ vyzýval odporcov na riadne splácanie úveru.

Listami zo dňa 4.4.2011, danými pošte na prepravu podľa podacích hárkov v rovnaký deň, oznámil
navrhovateľ odporcom, že ku dňu 19.1.2011 bol zosplatnený celý úver z dôvodu ich omeškania s jeho
splácaním a vyzval ich na bezodkladné zaplatenie úveru.

Pomocou interaktívnej kalkulačky na portály www.fininfo.sk vykonal súd výpočet
RPMN /ročnej percentuálnej miery nákladov/ pri vyššie uvedenom úvere odporcu a zistil, že RPMN pri
úvere 500 eur s úrokom 20 % a dodatočným nákladom 18 % z istiny úveru na odmenu za poskytnutie
úveru a splatnosti v 13 splátkach činí 85,87 %.

V danej veci bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcom úver na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere ako právnická osoba, podnikateľ a odporcovia sú fyzické osoby, ktorým
navrhovateľ úver poskytol bez uvedenia jeho účelu. V konaní nebolo preukázané, že by odporcovia
pri uzatváraní úverovej zmluvy a čerpaní úveru konali v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo
povolania. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vzťah medzi účastníkmi konania
zo zmluvy o úvere zo dňa 9.7.2010 je potrebné posúdiť ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď v zmysle § 2 uvedeného zákona je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, pričom spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V otázkach
neupravených uvedeným zákonom sa vzťah medzi účastníkmi posúdi podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, resp. podľa ustanovení Obchodného zákonníka pokiaľ ide o zmluvu o úvere. Takto súd na
danú vec aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:

V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu
9.7.2010 /deň uzatvorenia zmluvy účastníkmi/, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať okrem iného aj ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov,

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu
9.7.2010 /deň uzatvorenia zmluvy účastníkmi/, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
účastníkmi, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o
úvere účastníkmi, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
účastníkmi, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
účastníkmi, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení aj úrok z omeškania. Výška úrokov je upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. tak, že je , že
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci v zmysle § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení
s § 497 Obchodného zákonníka uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Ide o formulárovú zmluvu s
predtlačenými obchodnými podmienkami na druhej strane zmluvy, ktorú zmluvu pripravil navrhovateľ.
Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporcom spotrebiteľský úver vo výške 500,- eur, ktorý
odporcovia aj v uvedenej výške čerpali a odporcovia sa zaviazali tento úver vrátiť navrhovateľovi spolu
s 20 % úrokom a 18 % odmenou. V predmetnej zmluve o úvere sa nachádzajú dva údaje týkajúce
sa RPMN /ročná percentuálna miera nákladov/, ktorý údaj je v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ uvedeného
zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve je jednak uvedený údaj
o priemernej hodnote RPMN ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 51,49 %
a potom v čl. 1 Obchodných podmienok údaj, že RPMN činí pri splatnosti úveru na 13 mesiacov
67,70 %. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že ani jeden z uvedených údajov nepredstavuje ročnú
percentuálnu mieru nákladov vychádzajúcu z obsahu zmluvy o úvere. S ohľadom na podmienky úveru
je totiž RPMN 85,87 % a nie ako je uvádzané v zmluve. Z uvedeného dôvodu, keď je v predmetnej

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa, je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. považovať úver
poskytnutý odporcom za bezúročný a bez poplatkov. V tomto zmysle potom navrhovateľ nemá právo na
zaplatenie 20 % úroku z istiny úveru 500,- eur.

Súd ďalej dospel k rovnakému záveru aj pokiaľ ide dojednanú odmenu za poskytnutie úveru. Odporcovia
sa v zmluve zaviazali zaplatiť navrhovateľovi aj odmenu za poskytnutie úveru vo výške 18 % z istiny,
pričom suma odmeny v zmluve uvedená nie je. Účastníci úverovej zmluvy si môžu v zmysle § 499
Obchodného zákonníka dojednať odplatu /aj keď predmetná zmluva používa termín odmena je zrejmé,
že ide o odplatu za poskytnutie úveru v zmysle § 499 Obchodného zákonníka/ pre veriteľa za záväzok
poskytnúť úver. V danom prípade však treba mať na zreteli, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej
na jednej strane vystupuje dodávateľ, veriteľ, ktorý je profesionálom, ktorý má k dispozícii určité odborné
skúsenosti, znalosti a materiálne možnosti, ktoré sú nepochybne väčšie ako je to u spotrebiteľa. Tento
dodávateľ predkladá spotrebiteľovi formulárový návrh zmluvy, ktorý si sám vypracoval, pozná ho a sú
mu tak zjavné jeho práva a povinnosti z budúceho zmluvného vzťahu. Na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý chce uzatvoriť zmluvu s dodávateľom nedisponuje materiálnym, odborným a iným vybavením ani
skúsenosťami a schopnosťami. K podpisu sa mu predkladá návrh zmluvy, ktorý je minimálne v časti
obchodných podmienok, ktoré sú bežnou súčasťou spotrebiteľských úverových zmlúv, obsiahly a často
plný pojmov, ktorým spotrebiteľ ani nemôže rozumieť. Preto je pre takéhoto spotrebiteľa obtiažne, aby
si riadne a do všetkých dôsledkov uvedomil rozsah svojich práv a povinností s budúceho záväzkového
vzťahu. Za takejto situácie je preto potrebné poskytnúť spotrebiteľovi väčšiu právnu ochranu, ktorá tak
bude viesť k rovnovážnemu stavu práv a povinnosti medzi ním a dodávateľom. Jedným zo spôsobov
takejto právnej ochrany je aj ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odplata
za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Aby tento prostriedok právnej
ochrany spotrebiteľa nevyšiel nazmar je podľa súdu podstatné, aby výška odplaty za poskytnutie
spotrebiteľského úveru bola jasne a zrozumiteľne v zmluve o spotrebiteľskom úvere určená. Uvedené
ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka má aj svoju prevenčnú funkciu, ktorá musí viesť k tomu,
aby sa spotrebiteľ ešte pred uzatvorením zmluvy mohol z jej obsahu presvedčiť, či toto ustanovenie je
zo strany dodávateľa dodržané a on môže do záväzkového vzťahu s dodávateľom vstúpiť. Na základe
uvedených záverov sa súd domnieva, že dojednanie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru
spôsobom akým je to v predmetnej úverovej zmluve účastníkov nie je dojednaním odplaty za poskytnutie
úveru jasným a zrozumiteľným spôsobom, ktorý bez ďalšieho umožňuje spotrebiteľovi presvedčiť sa
o dodržaní obmedzení stanovených v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V tomto zmysle sa potom
jedná o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorá je neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Čo sa týka zmluvnej pokuty, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ v konaní domáha, a ktorá bola dojednaná
účastníkmi v čl. 3 obchodných podmienok vo výške 3,3 % z istiny poskytnutého úveru a to za každý
mesiac omeškania až do zaplatenia istiny úveru, aj tu je podľa súdu návrh navrhovateľa nedôvodný. Ako
už bolo uvedené, predmetná zmluva o úvereje svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
citovaných ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka a preto nesmie obsahovať neprijateľné podmienky,
teda ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, pričom za takúto neprijateľnú podmienku sa považuje aj ustanovenie, ktoré
požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku /§ 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka/.
Vyššie uvedené dojednanie zmluvnej pokuty 3,30 % z istiny úveru mesačne je podľa súdu práve takouto
neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná zmluvná pokuta je zjavne neprimeraná k hodnote plnenia
zo strany navrhovateľa a k závažnosti porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu. V prípade
omeškania dlžníka - odporcu počas doby jedného roka dosiahne zmluvná pokuta výšku skoro 40 % z
istiny úveru a to bez ohľadu na výšku peňažného dlhu dlžníka, s ktorého úhradou je v omeškaní. Zmluvná
pokuta bude teda rovnaká bez ohľadu na to, či dlžník bude v omeškaní s plnením jednej splátky alebo
s plnením viacerých splátok alebo dokonca s plnením len časti jednej zo splátok úveru, pričom sa jej
výška vždy určuje z celej istiny úveru. Takýto spôsob dojednania zmluvnej pokuty podľa súdu spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, požaduje aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu

spojenú s nesplnením jeho záväzku. Ide teda o neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je
v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Na základe týchto záverov potom súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný len pokiaľ ide o
doposiaľ nesplatenú istinu úveru. Tú tvorí suma 433,25 eur, keď na čerpaný úver 500,- eur odporcovia
podľa navrhovateľa už zaplatil 66,75 eur. Keďže odporcovia úver nesplácali riadne a včas, popri istine
nesplateného úveru 433,25 eur vzniklo navrhovateľovi podľa § 517 Občianskeho zákonníka aj právo
na úroky z omeškania z tejto sumy a to za dobu odo dňa nasledujúceho odo dňa zosplatnenia celého
úveru až do jeho zaplatenia a to vo výške stanovenej podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení
účinnom ku dňu 20.1.2011, čo je 9 % ročne. Takto súd odporcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi 433,25 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 20.1.2011 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti o zaplatenie úrokov z úveru a odmeny za poskytnutie úveru spolu s 9 % úrokom z
omeškania od 20.1.2011 a zmluvnej pokuty súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomer úspešnosti
účastníkov vo veci. V danej veci bol navrhovateľ v konaní pomerne úspešnejší ako odporcovia a preto
mu súd priznal proti odporcom právo na náhradu trov konania v pomernej časti 19,89 % /čistý úspech
navrhovateľa je 289,50 eur (433,25 eur priznané - 289,50 eur zamietnuté), čo v pomere k predmetu
konania 623,25 eur predstavuje 19,89 %/. Trovy navrhovateľa predstavujú 43,- eur za zaplatený súdny
poplatok a trovy jeho právneho zastúpenia v konaní v sume 114,36 eur, ktoré tvorí tarifná odmena 39,84
eur za prevzatie a prípravu zastúpenia + 7,81 eur režijný paušál, tarifná odmena 39,84 eur za písomný
návrh na začatie konania + 7,81 eur režijný paušál a nakoniec 20 % DPH. Výška tarifnej odmeny za
úkony advokáta bola vypočítaná podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Výška režijného paušálu
bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu pre rok 2013,
v ktorom boli úkony právnej pomoci vykonané. Celkovo tak trovy konania navrhovateľa sú 157,36 eur,
z čoho 19,89 % je 31,30 eur. Povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 31,30 eur
uložil súd odporcom spoločne a nerozdielne k rukám právneho zástupcu navrhovateľa podľa § 149 ods.
1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.