Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/56/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200535
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7011200535.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov

senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: B. Y. Y..N..K.., W.
X, X.Š., zastúpený JUDr. Petrom Púchovským, advokátom advokátskej kancelárie KOVAL & spol.,
Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská
Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného I/223/8289-44017/2011/990057-r zo dňa 12.4.2011,
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaného, žalovaný na základe zákona č.150/2001 Z.z. o daňových
orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v znení
neskorších predpisov a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov a v znení neskorších predpisov, rozhodol tak, že podľa § 48 ods.5 zákona
o správe daní potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu X. Z.. č.698/230/101453/10/Pav zo
dňa 17.12.2010, ktorým podľa § 44 ods.6 písm.b/ bod 1./ zákona o správe daní nebol žalobcovi priznaný
nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 69.437,57

Eur a bola vyrubená daň z pridanej hodnoty v sume 8.766,43 Eur.

Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe vykonanej kontroly u platiteľa dane
z pridanej hodnoty (žalobcu) za zdaňovacie obdobie september 2009, bol vyhotovený protokol
č.698/320/93623/2010/Šár zo dňa 9.11.2010 a dodatok k nemu zo dňa 14.12.2010. Protokol bol so
splnomocneným zástupcom daňového subjektu prerokovaný dňa 16.12.2010. Na základe výsledkov
kontroly správca dane vydal dodatočný platobný výmer, v ktorom uviedol, že žalobca porušil § 49 ods.1

a 2 písm.a/ zák.č.222/2004 Z.z., pretože daňový subjekt nepreukázal, že daň, ktorú odpočítal, použil na
dodávky tovaru a služieb, nepreukázal vznik práva na odpočet dane vo výške 78.204 Eur.

Z faktúry č.20090901 zo dňa 4.9.2009, týkajúca sa dodávateľa U. X, Y..N..K.., X. XX, X. vyplýva,
že uvedená faktúra neodrážala skutočnosť, pretože žalobca okrem kúpnej zmluvy a predmetnej
faktúry nepredložil ďalšie náležitosti k predmetným účtovným dokladom, ktoré by správca dane
mohol verifikovať. Žalobca bol vyzvaný na predloženie dokladov na základe výzvy správcu dane

č. 698/320/55605/2010/Šár zo dňa 22.6.2010, na základe ktorej daňový subjekt predmetné doklady
nepredložil. Pri miestnom zisťovaní v mieste sídla spoločnosti žalobcu Q. W. X T. X., kde sa nachádza
prevádzka, výrobňa daňového subjektu, pokiaľ ide o zakúpené strojné zariadenie - GWC3100-
zváracia linka na sieťovinu, pri tejto obhliadke zistil, že preprava uvedeného strojného zariadenia bolazabezpečovaná dodávateľom, spoločnosťou U. X, Y..N..K... Tovar bol dodaný v zdaňovacom období
december 2009. Správca dane vykonal len miestne zisťovanie u daňového subjektu U. X, Y..N..K... Z
účtovnej evidencie tohto daňového subjektu zistil, že úhrada za predmetnú zváraciu linku prebehla v

troch stupňoch, čiže realizácia platieb bola uskutočnená. Spoločnosť U. X, Y..N..K.. predmetnú zváraciu
linku nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 17.8.2009 od spoločnosti Y.-D., Y..N..K.., R. X, X.. Obdobne
fakturácie prebehli v súlade s platnou účtovnou evidenciou uvedených daňových subjektov. Doklady
týkajúce sa predmetnej zváracej linky (technické doklady a iné) spoločnosť U. X Y..N..K.. neodovzdala
pri preberaní tovaru spoločnosti B. Y. Y..N..K.., žiadnu dokumentáciu k predmetu predaja spoločnosť U.

X, Y..N..K.. nemala.

Správca dane na základe uvedených zistení zaslal dožiadaním miestne príslušnému správcovi dane
daňového subjektu Y.-D., Y..N..K.., X., pre spoločnosť U. X, Y..N..K.., X.. Z odpovede na dožiadanie
z Daňového úradu X. Z.. je zrejmé, že daňový subjekt Y.-D.Y., Y..N..K.. vystavil pre spoločnosť U.
X Y..N..K.. šetrené faktúry, má ich zahrnuté v záznamoch DPH, sú zaúčtované a daň je priznaná

v príslušných zdaňovacích obdobiach. Obchodná spoločnosť Y.-D., Y..N..K.. nadobudla tovar od
spoločnosti J.-X. Y..N..K.. M. W. R. F.. Technológia je zložená z viacerých komponentov, pričom
výrobcovia sú z tretích krajín a to L., J., Y., G.. Celá dokumentácia, týkajúca sa sporného zariadenia, bola
odovzdaná priamo spoločnosti B. Y. Y..N..K.., tovar bol prepravený dňa 21.12.2009, prepravu zabezpečil
dodávateľ J.-X. vozidlami X.-XXXAD a X.-XXXYC. Súčasne prebehlo aj šetrenie u príslušného správcu

dane, pokiaľ ide o obchodnú spoločnosť J.-X. Y..N..K.. na Daňovom úrade X. T.. Zistilo sa, že táto
obchodná spoločnosť vystavila pre spoločnosť Y.-D. Y..N..K.. faktúru č.200901201-9 dňa 21.12.2009.
Spoločnosť J.-X. Y..N..K.. nadobudla predmet fakturáciou od N. B., ktorý je zároveň jediným konateľom
a spoločníkom obchodnej spoločnosti B. Y. Y..N..K... Medzi spoločnosťou J.-X. Y..N..K.. a spoločnosťou
Y.-D., Y..N..K.. bola uzavretá kúpna zmluva 27.3.2009, v ktorej je uvedené, že predávajúci je výlučným

vlastníkom hnuteľnosti - výrobnej zváracej linky na sieťovinu E.. J.-X. Y..N..K.. nadobudla predmetnú
zváraciu linku až dňa 21.12.2009 od N. B., v čase uzavretia kúpnej zmluvy (27.3.2009) spoločnosť J.-
X. Y..N..K.. nebola vlastníkom predmetnej zváracej linky.

Z dokazovania vyplynulo, že predmetné strojné zariadenie, resp. zváracia linka nikdy neopustila miesto

umiestnenia a nachádzala sa na W. X v X..

Kúpne zmluvy uzavreté medzi J.-X. Y..N..K.. G. Y.-D. Y..N..K.., ďalej kúpna zmluva medzi J.-X. Y..N..K..
a dodávateľ N. B.Á.-N. sú v rozpore, pokiaľ ide o vlastníctvo k nadobudnutej hnuteľnosti, čo preukazuje
dátum na uvedených kúpnych zmluvách (27.3.2009 a 21.12.2009). J.-X. Y..N..K.. v roku 2009 a v roku

2010 nevykonával žiadnu obchodnú činnosť a k spornej faktúre, týkajúcej sa strojného zariadenia sa
nevedel vyjadriť, tvrdil, že takéto faktúry nevystavoval a pečiatku spoločnosti nemal, ani nevystavoval
žiadne účtovné doklady.

Správca dane uzavrel, že kontrolovaný daňový subjekt k výkonu daňovej kontroly okrem spornej faktúry

č. 20090901 o poskytnutí zálohy na dodávku technologického zariadenia a kúpnej zmluvy č. 200901 zo
dňa 17.8.2009 nepredložil žiadne iné doklady preukazujúce skutočnosť, že súbor strojov, ktorý daňový
subjekt ukázal správcovi dane v rámci miestneho zisťovania, je totožný s fakturovanou technológiou.
Daňový subjekt ani na základe výzvy nepredložil sprievodnú dokumentáciu, ktorá by potvrdzovala
dodanie tovaru.

Zo znenia predloženej faktúry č. 20090901 nie je zrejmé, o aký konkrétny zdaniteľný obchod sa jednalo
a z predloženej kúpnej zmluvy č. 200901 zo dňa 17.8.2009 nebolo možné identifikovať technológiu
ako predmet zmluvy, ktorá sa počas miestneho zisťovania nachádzala v priestoroch kontrolovaného
daňového subjektu.

Popis technológie podľa ponuky č. 1 zo dňa 25.7.2009 daňový subjekt správcovi dane nepredložil.
Kúpna zmluva č. 200901 zo dňa 17.8.2009 v článku 4, bod 4.2 obsahovala údaje o dokladoch, ktoré
sa vzťahovali na predmet dodávky, pričom v článku 5, bod 5.1 bolo uvedené, že predávajúci preberá
záväzok v zmysle záručnej listiny od výrobcu. Z uvedeného dôvodu správca dane uzavrel, že daňový

subjekt nepreukázal, že linka, ktorá bola umiestnená v jeho priestoroch, bola totožná s linkou, ktorá bola
predmetom kúpnej zmluvy a následnej fakturácie, na základe ktorej odpočítal daň z pridanej hodnoty.Správca dane pri výkone daňovej kontroly neporušil práva daňového subjektu, keď mu v súlade s ust.
§ 23 zákona o správe daní neposkytol kópiu zmluvy, ktorá sa týka iných daňových subjektov.

Pri hodnotení dôkazov správca dane postupoval v súlade s ust. § 2 a § 29 zákona o správe daní. Správca
dane nepriznal daňovému subjektu nárok na odpočet dane zo zálohovej platby z dôvodu, že daňový
subjekt B. Y. Y..N..K.. nepreukázal, že zálohová platba bola uhradená dodávateľovi U. X, Y..N..K.. v
súvislosti s dodaním tovaru, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy č. 200901 a nepreukázal, že tovar bol
použitý na účely jeho podnikania.

Z dokazovania vykonaného správcom dane je zrejmé, že v jeden a ten istý deň - dňa 21.12.2009 mala
byť dodaná zváracia linka v reťazci: N. B.Á. - N., D. R., W. X, X. - J.-X., Y..N..K.. (K. XX.XX.XXXX
J.-X. Y..N..K.. T. S.O.), W. R. F. - U. X, Y..N..K.., X. (K. XX.X.XXXX J. XX, R.) - B. Y. Y..N..K.., W. X,
X.. Vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že na začiatku a na konci reťazca je osoba N. B., ktorý
mohol vedieť, že plnenia sú poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty. Námietky

odvolávajúceho sa daňového subjektu, uvedené v odvolaní, sa obmedzujú iba na tvrdenia bez dôkazov
a neobsahujú žiadne nové konkrétne preveriteľné informácie, ktorými by správca dane nebol disponoval
počas daňovej kontroly. Správca dane na ostatné námietky odvolávajúceho sa daňového subjektu
neprihliadal, vzhľadom na irelevantnosť týchto tvrdení. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
daňový subjekt (žalobca) porušil ust. § 49 ods.1 a ods.2 písm.a/ zákona o DPH a preto rozhodnutie

správneho orgánu I. stupňa na základe podaného odvolania žalobcu potvrdil.

Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na súd. V žalobných dôvodoch okrem citácie právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodol správny orgán II. stupňa, § 19 ods.4, § 49 ods.1,2 písm.a/, §
51 ods.1 písm.a/, § 71 ods.1 zákona o DPH, ako aj citácie článku 13, ods.1 písm.a/ Ústavy Slovenskej

republiky, § 15 ods.1, 5, 17, § 29 ods.1, 2, 8 zákona o správe daní, ako aj citácie obsahu dodatočného
platobného výmeru zo strany 2 napadnutého prvostupňového správneho orgánu, ďalej Nariadenia vlády
č.310/2004 Z.z., poukázal na nezákonnosť postupu správcu dane a porušenie právnych predpisov.

V zmysle zásady zákonnosti v nadväznosti na účel a rozsah daňovej kontroly bol správca dane

povinný pri vyžadovaní podkladov od žalobcu uviesť konkrétne ustanovenia zákona o DPH, alebo
iných predpisov, ktoré pri preukazovaní práva na odpočet dane ukladajú daňovým subjektom povinnosť
uvádzať v kúpnych zmluvách a povinnosť mať vedomosti a doklady o pôvode (výrobcovi) kupovaného
zariadenia. Takéto ustanovenia zákona o DPH, či iné právne predpisy správca dane, ani žalovaný
v napadnutých rozhodnutiach neuviedli. Povinnosti žalobcovi na zdokladovanie predmetu dodania

tovaru tak správca dane určil nezákonne. Neuviedol ani dôvody, ktoré ho viedli k zisťovaniu pôvodu
zariadenia a ako toto zistenie môže ovplyvniť žalobcom uplatnený nárok na odpočet dane. Obsah kúpnej
zmluvypodľapríslušnýchustanoveníObčianskehoaObchodnéhozákonníkazávisívýlučnenazmluvnej
voľnosti zúčastnených strán, dokonca u hnuteľných vecí nie je predpísaná ani písomná forma. Kúpna
zmluva podľa zákona o DPH nie je obligatórnym dokladom na preukázanie nároku na odpočet dane.

Takýmto dokladom je faktúra.

Doklady preukazujúce dodanie tovaru a nárok na odpočet dane sú presne ustanovené zákonom (§ 49
ods.1, 2, písm.a/, § 51 ods.1 písm.a/, § 71 ods.1, 2 zákona o DPH). Zo žiadneho zákonného ustanovenia
nevyplýva povinnosť preukazovať dodanie tovaru aj požadovanou technickou dokumentáciou a

dokumentáciou preukazujúcou jej pôvod. Takáto dokumentácia nedokazuje, ani nevyvracia, či k dodaniu
zváracej linky došlo alebo nie, pre vlastné uskutočnenie dodania tovaru je teda právne bezvýznamná.

Ak mal správca dane pochybnosti o identite a pôvode zváracej linky, mal povinnosť postupovať v súlade
s § 29 ods.2 zákona o správe daní a dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Tieto pochybnosti sa mohli odstrániť výpoveďou svedka, a to
dovozcu zariadenia, N. B.. Správca dane, ani žalovaný dokazovanie v tomto smere nevykonali, čím
porušili povinnosti podľa § 29 ods.2 zákona o správe daní.

V čase výkonu daňovej kontroly, a to od dodania zváracej linky dňa 21.12.2009 až do mája 2010 bola táto

linka účtovne zaradená ako tovar, bola v skúšobnom a testovacom režime v zmysle vyššie uvedených
predpisov (Nariadenie vlády č.310/2004 Z.z.), dňa 21.5.2010 vydal akreditovaný inšpekčný orgán W.
Y. Y. Y..N..K.. žalobcovi osvedčenie č. XXXX/XX/XX/ft/os/s, ktoré obsahuje názov zariadenia, zloženie,
typové označenie, výrobné číslo, výrobcu i prevádzkovateľa.Konštatovanie správcu dane, že v čase miestneho zisťovania zápisnica zo dňa 11.2.2010 bola linka
funkčná, sa nezakladá na pravde. Bola označená názvom, výrobným číslom a rokom výroby, čo správca

dane v zápisnici nezaznamenal. Výzva na predloženie dôkazov zo dňa 22.6.2010 nebola opakovanou
výzvou, bola prvou úradnou povinnosťou, z ktorej sa žalobca dozvedel o požadovaní podkladov,
vyplývajúcich z kúpnej zmluvy zo dňa 17.8.2009.

Informácie, ktoré žalovaný získal od Colného úradu v X. (list zo dňa 18.11.2010), podľa názoru žalobcu

odstránili pochybnosti o identite a pôvode zváracej linky, pričom žalovaný paradoxne a nepochopiteľne
tento dôkaz nepoužil v prospech žalobcu. Žalovaný, ktorý sám daňové konanie doplnil o tieto dôležité
informácie,neprihliadolnavšetko,čovdaňovomkonanívyšlonajavo,akomutoukladá§2ods.3zákona
o správe daní. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 5 Sžf 12/2010, ako aj Ústavný nález
Ústavného súdu SR, sp.zn.: I.ÚS 241/07 z 18.9.2008.

Správca dane na základe zistenia o rozdielnych dátumoch na faktúre a kúpnej zmluve prijal záver, že
nie dátum na faktúre, ale dátum na kúpnej zmluve je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá dokazuje,
že J.-X. Y..N..K.. nemohla byť v čase predaja zváracej linky jej výlučným vlastníkom. Z akého dôvodu a
aké právne úvahy použil, keď uprednostnil zmluvu pred faktúrou, správca danie neuviedol. Ako dôkaz
použil tú z dvoch písomností, ktorá mu vyhovovala a zapadla do celkovej konštrukcie jeho subjektívnych

a neodôvodnených pochybností.

Správca dane sa nevysporiadal a dostatočne nepreveril nezrovnalosti v dátumoch na faktúre č.200901
201-9(21.12.2009)anakúpnejzmluve(27.3.2009).Akboldátumrozdielny,malsprávcadanepovinnosť
podľa § 29 ods.2 zákona o správe daní dbať, aby nezrovnalosti boli odstránené a túto skutočnosť

mal zistiť čo najúplnejšie. Mal vyzvať obe zúčastnené zmluvné strany, predvolať ich konateľov, aby
svedeckými výpoveďami odstránili rozpor v dátume na zmluve a na faktúre, kto podpisoval tieto
písomnosti a kedy sa uskutočnilo dodanie zváracej linky medzi účastníkmi obchodu atď. Nepreveril tak
dostatočne, či na kúpnej zmluve nedošlo iba k chybe v písaní. Žalobca ďalej poukázal na § 51 ods.1
písm.a/ zákona o DPH v súvislosti s § 8 ods.1 písm.a/ citovaného zákona, ako aj na § 123 Občianskeho

zákonníka. Tvrdil, že správca dane subjektívne vniesol do fázy dokazovania svoje vlastné subjektívne
pochybnosti bez toho, aby uviedol právne normy, ktoré ho oprávňujú na uskutočnený postup a tým
porušil ust. § 2 ods.1, 2, 3 a § 29 ods.2 zákona o správe daní. Žalobca ďalej vytýkal správcovi dane, že
neposkytol k nahliadnutiu žalobcovi doklady, do ktorých žalobca prostredníctvom svojho zástupcu chcel
nazerať, išlo o výsledok z dožiadania od Daňového úradu X. T.., ako aj písomné vyjadrenie konateľa

J.-X. Y..N..K...

Žalobca tvrdil, že správca dane takýmto postupom porušil ust. § 2 ods.1 a § 15 ods.5 písm.d/ zákona o
správe daní, čím ukrátil žalobcu na jeho právach s poukazom na § 48 ods.6 druhá veta zákona o správe
daní. Žalobcovi bolo odopreté reálne právo, uvedené najmä v § 2 ods.2 a ods.8, § 15 ods.5 zákona o

správe daní.

Namietal ďalej nezákonnosť postupu a prijatých záverov správcom dane a žalovaným uvedených v
bode 4. dodatočného platobného výmeru. Požadovanie dokumentácie, na ktorú bola zaslaná žiadosť
o súčinnosť, bolo nezákonné. Jej predloženie alebo nepredloženie nemohlo byť použité ako dôkaz v

daňovom konaní - je teda právne bezvýznamné. Namietal aj nezákonnosť postupu a prijatých záverov
správcom dane a žalovaným uvedených v bode 5. dodatočného platobného výmeru, keď správca dane
žalobcu výzvou zo dňa 22.6.2010 požiadal o dôkazy v rozsahu dokumentácie podľa kúpnej zmluvy
č.200901.

Konštatovanie správcu dane sa nezakladá na skutočnosti, pretože v zápisnici a miestnom zisťovaní
zo dňa 11.2.2010 správca dane skonštatoval predloženie manuálu k predmetnému zariadeniu. Obsah
tohto manuálu správca dane nijako nekomentoval. Pritom tento manuál a v rozsahu 102 strán je
kompletným písomným materiálom obsahujúcim skladbu jednotlivých komponentov zváracej linky,
návod na inštaláciu, elektrické pripojenie a obsluhu jednotlivých jej častí. Je teda dokladom, ktorý

správca dane požadoval podľa článku 4, bod 4.2 kúpnej zmluvy. Ďalší požadovaný dôkaz - rozpočet,
dodávateľ žalobcovi dodal v písomnej forme spolu s návrhom kúpnej zmluvy, kde je popis technológie
a navrhnutá cena - rozpočet. Všetko bolo súčasťou písomnej ponuky dodávateľa č.1 zo dňa 25.7.2009.Túto ponuku mal správca dane k dispozícii od žalobcu ako neoddeliteľnú súčasť spolu s kúpnou zmluvou
pri začatí kontroly, o čom je zápisnica č.698/320/91645/2009/Šár zo dňa 16.12.2009.

Konštatovanie správcu dane o nepredložení dôkazov je nepravdivé. Požadované dôkazy (manuál i
rozpočet) k dispozícii mal, avšak ako dôkazy ich nevzal v úvahu. Správca dane neprihliadol na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo, nedbal, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. K porušeniu ust. § 49 ods.1 a 2 písm.a/ zákona o DPH uviedol,
že správca dane nevzal do úvahy ako dôkaz preverovanie a zistenie vykonané u žalobcu dňa 11.2.2010,

kde si overil a potvrdil existenciu zváracej linky, keď konštatoval jej funkčnosť, existenciu dokladov
o úhrade poslednej splátky dodávateľovi i existenciu manuálu k predmetnému zariadeniu. Nevzal do
úvahy ako dôkaz vykonané preverovanie a zistenie u dodávateľa žalobcu U. X Y..N..K.., zápisnica
zo dňa 3.3.2010, u ktorého bolo preverené a potvrdené dodanie zváracej linky pre žalobcu, overená
hodnovernosť a zaúčtovanie vystavených dokladov a overený vznik daňovej povinnosti - prijatie zálohy.
Nepochopiteľne a neodôvodnene pochybovali o identite tejto zváracej linky.

Žalobca tvrdil v žalobe, že nárok na odpočet dane za september 2009 bol podmienený vznikom daňovej
povinnosti z titulu prijatia zálohovej platby od dodávateľa U. X Y..N..K...

Správca dane i žalovaný ignorovali vlastné zistenia u tohto dodávateľa, preukazujúce prijatie zálohovej

platby a vznik daňovej povinnosti.

Konštatovanie správcu dane i žalovaného o zistení porušenia § 49 ods.1, 2 písm.a/ zákona o DPH je v
rozpore s uvedenými zisteniami správcu dane. Bolo prijaté na základe nezákonného postupu správcu
dane pri výkone daňovej kontroly, ktorého dôvody a porušenia zákona žalobca uviedol vyššie.

Žalobca ďalej tvrdil, že úkony správcu dane, ktorými dospel k svojim záverom, boli úkolmi nad rámec
jeho zákonných oprávnení a spôsobili nimi prieťahy v konaní. Poukázal na článok 48 ods.2 Ústavy
Slovenskej republiky, § 2 ods.2, § 15 ods.1 zákona o správe daní. Ako ďalšie dôvody nezákonného
postupu a prieťahov v konaní v nadväznosti na prevzaté právne normy Európskej únie, medzi ktorými

citoval aj prílohu č.6 k zákonu o DPH a Šiestu smernicu Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977 v súvislosti
s rozsudkom Súdneho dvora zo dňa 12.1.2006 v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03,
citujúc odôvodnenie rozsudku, z ktorého vyplýva, že nárok na odpočet dane sa posudzuje výlučne
vo vzťahu k dodávateľovi a k vzniku daňovej povinnosti dodávateľom. Žiadne predchádzajúce (ani
nasledujúce) vlastnícke vzťahy k predmetu plnenia nemôže mať vplyv na vzniknutý nárok. Takýto záver

jednoznačne vymedzuje aj oprávnenia správcu dane pri preverovaní skutočností, rozhodujúcich pre
správne určenie daňovej povinnosti.

Správca dane v rámci daňovej kontroly nie je oprávnený preverovať predchádzajúce vlastnícke vzťahy
k predmetu plnenia (a to ani pri podozreniach na podvodné správanie v reťazi dodávok), pretože žiadne

negatívne, či pozitívne zistenia nemôže mať vplyv na uplatnený nárok na odpočet dane. Ak takto
postupoval,konalnadrámecsvojichzákonnýchoprávnení,citujúcrozsudokNajvyššiehosúduSRč.4Sžf
16/2010.

Navrhol rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu X. Z.. č.698/230/101453/10/

Pav ako aj rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný písomne dňa 16.12.2011, dôvody uvedeného vyjadrenia sú
totožné s obsahom napadnutého rozhodnutia, preto súd uvedené vyjadrenie nebude podrobne citovať
(opakovať) pri vyhotovení rozhodnutia.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. a po oboznámení sa s
obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. K jednotlivým žalobným
dôvodom v intenciách zrušovacieho uznesenia NS SR č.sp. 4 Sžf 21/2012 zo dňa 30.10.2012 súd
mal zaujať stanovisko k tvrdeniam žalobcu /aj vykonať dokazovanie podľa ust. § 250i ods. 1 O.s.p./

nasledovne :

- daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH /u dodávateľa/ vznikla dňom prijatia platby, t.j. dňom
nasledujúcim po odpísaní platby z účtu žalobcu, teda 4.9.2009,- právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ cit zákona o DPH vzniklo dňom vzniku daňovej
povinnosti, teda 4.9.2009,

- právo odpočítať daň bolo uplatnené v súlade s § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH po obdržaní faktúry
od platiteľa dňa 4.9.2009 a to v termíne na podanie daňového priznania za september 2009,

- tento budúci zdaniteľný obchod na základe uvedených účtovných dokladov bol riadne zaúčtovaný v

účtovníctve žalobcu,

- zváracia linka bola dodaná v decembri 2009 a obchod tam bol dokonaný v zmysle kúpnej zmluvy,

- po získaní technického osvedčenia a príslušného inšpekčného orgánu /TUV SUD Slovakia s.r.o./ je
zváracia linka od mája 2010 v plnej prevádzke a produkuje výrobky, ktoré žalobca predáva.

K vyššie uvedeným skutočnostiam súd opakovane poukazuje na ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods.
1 písm. a/ zákona o DPH, ktoré sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže
nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť /keďže zákon to neustanovuje/ ani pri vzniku
zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca

požaduje /pre ľahkú zneužiteľnosť/, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a
faktúra musí mať všetky zákonom predpísané náležitosti / § 71 ods. 2 písm. f/ zákona o DPH/.

Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť
nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený /R NS SR sp.zn. 2 Sžf 4/2009 zo dňa
23.6.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS78/2011-17 zo dňa
23.2.2011 -www.concort.sk./. Bolo by v poriadku ust. § 19 ods. 4 zákona o DPH pre účely žalobcu na
základe podaného daňového priznania za zdaňovacie obdobie september 2009 - zálohová faktúra, za

predpokladu, ak by daňový subjekt vedel za toto zdaňovacie obdobie preukázať aj ďalšie súvislosti so
zálohovou faktúrou, teda doklady, ktoré sprevádzajú príslušnú dodávku zváracej linky a nespochybňujú
jej nadobudnutie v obchodnom reťazci, ktoré bolo v napadnutom rozhodnutí správcu dane uvedené.

V tomto prípade podľa názoru súdu, neobstojí tvrdenie žalobcu, že daňová povinnosť BONUS 7 s.r.o.,

Krivá 23, Košice, vznikla dňom prijatia platby zo zálohovej faktúry a nie vystavením zálohovej faktúry
ako takej a že z tohto dôvodu aj právo žalobcu na odpočet DPH vzniklo dňom prijatia platby zo zálohovej
faktúry a nie dňom doručenia, resp. vystavenia zálohovej faktúry za predmetnú dodávku. Teda je
právne irelevantné, či zálohová faktúra má alebo nemá zákonom vyžadované náležitosti, ako je presná
identifikácia druhu dodávaného tovaru, keďže presný druh tovaru bol uvedený v konečnej faktúre.

Na to, aby sa daň stala splatnou, na základe preddavku je potrebné, aby všetky príslušné prvky
zdaniteľného plnenia, teda budúca dodávka alebo budúce poskytnutie služieb, boli už známe a teda
najmä, aby v momente vyplatenia preddavku už musí byť tovar určený.

Správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý s výnimkou vecí tzv. plnej jurisdikcie - § 250i
ods. 2 O.s.p/ posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej
správy. Za nevyhnuté dôkazy pritom v danom prípade súd nepovažoval dôkaz, ktorý mal k dispozícii
žalobca až máji roku 2010, keďže identita tovaru za zdaňovacie obdobie september 2009 nebola
preukázaná v zmysle ust. § 71 ods. 2 písm. f/ zákona o DPH. Žalobca mal možnosť aj v odvolacom

konaní preukázať, že identita tovaru nainštalovaného po získaní osvedčenia bola tá istá tak v septembri,
ako aj v decembri 2009, resp. v máji 2010.

V čase poskytnutia preddavku, žalobca nemal k dispozícii doklad napr. podľa ust. § 1 ods. 1 písm. a/
až d/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 310/2004 Z.z. zo dňa 28.4.2004, ktorým sa ustanovujú

podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové zariadenie,
čo je podstatnou náležitosťou sprievodných dokladov prislúchajúcich k spornej faktúre za predmetné
zdaňovacie obdobie.Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu bolo plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces /R ÚS SR č. III. ÚS 115/03, č. 313/2003, R ÚS SR II. ÚS 6/03, č.
11/2003/.

Súd preto naďalej zotrváva na svojom stanovisku, že pokiaľ do svojho rozhodnutia implementoval
hmotnoprávne ustanovenia príslušného zákona o DPH a zákona o správe daní a poplatkov, zisťujúc aj
skutkový stav, na základe vykonaného dokazovania, ktoré súd považoval za dostatočné, preto nemal
žiadny dôvod na doplnenie dokazovania v plnej jurisdikcii, ani na vykonanie dôkazov nevyhnutných,
podľa ust. § 250i ods. 1 O.s.p., pretože zváracia linka v čase poskytnutia preddavku nemala svoju
identitu, teda žalobca nepredložil správcovi dane žiadnu dokumentáciu k nej podľa kúpnej zmluvy č.

200901 zo dňa 17.8.2009. Naviac, žalobca si túto povinnosť nesplnil ani na základe výzvy správcu dane
č. 698/320/55605/2010/Šár zo dňa 22.6.2010, teda dávno potom, ako tvrdil, že predmetná zváracia linka
už bola spojazdnená na základe získania osvedčenia k nej.

V prevyšujúcej časti súd trvá na svojich dôvodoch a súčasne uvádza, že nedošlo k mechanickému

opisovaniuskutkovéhostavuzistenéhosprávcomdane,pretožeanisúdnemalinýprávnynázoraprávnu
argumentáciu z tohto dôvodu nemohol zmeniť, nanajvýš iba doplniť.

K povinnosti žalobcu na zdokladovanie predmetu dodania tovaru (zváracej linky), správca dane
vyžadoval sprievodné doklady v súlade s platnou právnou úpravou. Pri každej obchodnej zmluve, ako

to bolo v uvedenom prípade, predávajúci predáva tovar spolu s dokladmi vzťahujúcimi sa na tovar a
tieto doklady je predávajúci povinný zo zákona odovzdať kupujúcemu podľa ust. § 417 Obchodného
zákonníka. Nezávisí pritom na tom, či ide o písomne uzavretú kúpnu zmluvu alebo ústnu.

To, že v súvislosti s ust. § 8 ods.1 zákona o DPH tieto povinnosti pre predávajúceho nevyplývajú a že

to žalovaný vo svojom rozhodnutí, resp. správca dane pri vyhotovení rozhodnutia neuviedol z akých
právnych predpisov vyplýva preukazovanie predloženia sprievodných dokladov, z uvedeného nie je
možné vyvodiť, že takýto postup správcu dane bol nezákonný.

Správcovi dane totiž prislúcha podľa ust. § 29 zákona o správe daní vykonať dokazovanie tak, aby

skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Z uvedeného dôvodu správca dane splnenie hmotnoprávnych
podmienoknapriznanieprávanaodpočítaniedanemôžepreveriťibaspôsobom,ktoréustanovujezákon
o správe daní. V rámci dokazovania sa môžu požadovať a preverovať také doklady, ktoré súvisia s
predmetom kontroly a ktoré by daňový subjekt z objektívneho hľadiska mohol mať k dispozícii.

Ďalšia žalobná námietka, pokiaľ ide o identitu umiestneného strojného zariadenia, k uvedenému súd
poznamenáva, že správca dane v rámci miestneho zisťovania zaznamenal len skutočnosti overené
a predložené žalobcom v mieste a v čase miestneho zisťovania. Skutočnosti, ktoré správca dane
mienil overiť ohľadom identifikácie stroja, a to napríklad názov, výrobné číslo, rok výroby, názov a
adresu výrobcu, atď., sa na predmetnom stroji v čase v mieste vykonávania miestneho zisťovania

nenachádzali. Z uvedeného dôvodu boli tu dané pochybnosti o krajine pôvodu nadobudnutého tovaru,
ako aj samotného nadobudnutia vlastníckeho práva k uvedenému strojnému zariadeniu. To, či v čase
miestneho zisťovania bola uvedená linka funkčná alebo nie, z hľadiska ust. § 49 a § 51 zákona o DPH
nemá žiadny právny výzvam.

V žalobnej námietke z akého dôvodu a aké právne úvahy použil správca dane, keď uprednostnil
zmluvu pred faktúrou, súd k uvedenému poznamenáva, že vyjadrenie jediného konateľa spoločnosti
J.-X. J. S., že faktúra č. 200901201-9 nebola ním vystavená, ani podpísaná, nasvedčuje tomu, že
medzi obchodnými spoločnosťami vo vyššie uvedených obchodných reťazcoch došlo k predaju a kúpe
uvedeného strojného zariadenia v čase, keď ešte obchodná spoločnosť, ktorá uzatvárala zmluvu dňa

27.3.2009, uvedený výrobok ešte nevlastnila.

Správca dane spochybnil pohyb fakturovaného tovaru medzi spoločnosťami N. B.-N. - J.-X. Y..N..K..
- Y.-D. Y..N..K.. - U. X Y..N..K... Svedecká výpoveď N. B. v danom prípade nebola právne významnáza účelom zistenia tej skutočnosti kto a ako nadobudol spornú zváraciu linku, pretože na predloženie
týchto dokladov bol žalobca vyzvaný listom č. 698/320/55605/2010/Šár zo dňa 22.6.2010 a keby ju
žalobca predložil, tak z týchto dokladov by správcovi dane boli známe údaje, ktoré potreboval zistiť pri

výkone daňovej kontroly. Zápisnice, ktoré žalobca požadoval, boli vyhotovené iným správcom dane a
správca dane pri vyvodení záverov vychádzal z odpovedí na dožiadania od jednotlivých správcov dane
(zápisnica o ústnom pojednávaní č. 698/320/96235/2010 zo dňa 23.11.2010). Správca dane pri ústnom
pojednávaní dňa 9.11.2010 oboznámil splnomocneného zástupcu žalobcu s vykonanými dôkazmi,
zistenými pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie september 2009 (zápisnice č. 698/320/92806/

Šár, č. 698/320/42589/2010/Šár). Splnomocnenej zástupkyni žalobcu správca dane umožnil využiť
právo nazretia do spisu a dohodol termín na 17.6.2010, v ktorý deň sa na Daňový úrad X. Z.. právna
zástupkyňa nedostavila. Naviac kontrolovaný daňový subjekt bol oprávnený písomne sa vyjadriť k
protokolu, najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Správca dane teda nebol oprávnený
a ani nemal dôvod poskytnúť žalobcovi dlhšiu lehotu. Správca dane ukončil daňovú kontrolu v lehote
stanovenej v ust. § 15 ods. 17 zákona o správe daní. Využil všetky dôkazné prostriedky k tomu, aby

správne určil nárok na odpočet dane. Žalobca teda mohol vedieť, že svoje povinnosti v daňovom konaní
dostatočným spôsobom nepreukázal.

V ďalšej žalobnej námietke žalobcu, týkajúcej sa zásady proporcionality, súd poznamenáva, že podstatu
zásady proporcionality zovšeobecnil Ústavný súd SR aj v náleze PL.ÚS SR67/07 tak, že „obmedzenie,

resp. zasahovanie do ústavou chránených práv a slobôd, je ústavne akceptovateľné len vtedy, ak
je ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné k
demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej
spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a
sledovaným cieľom“. K ďalšej námietke žalobcu, pokiaľ ide o porušenie ust. § 49 ods.1 a 2 písm.a/

zákona o DPH, a to tým, že správca dane nevzal do úvahy ako dôkaz vykonané preverovanie a zistenie
u dodávateľa žalobcu U. X, Y..N..K.. súd poznamenáva, že U. X, Y..N..K.. predmetnú zváraciu linku
nadobudla kúpnou zmluvou č.17/8/09 zo dňa 17.8.2009 od spoločnosti Y.-D., Y..N..K.., X.. Spoločnosť
Y.-D., Y..N..K.. vystavila pre spoločnosť U. X, Y..N..K.. faktúru č. 10090825 v sume 244.902 Eur, faktúru
č. 10090914 v sume 489.804 Eur a faktúru č.10091244 v sume 74.494 Eur. Podľa vyjadrenia konateľky

spoločnosti U. X, Y..N..K.., prepravu predmetnej zváracej linky zabezpečil dodávateľ Y.-D., Y..N..K..
priamo žalobcovi na ulicu W. X T. X.Š.. Doklady, týkajúce sa predmetnej zváracej linky (sprievodné
doklady) spoločnosť U. X, Y..N..K.. neodovzdala pri preberaní tovaru žalobcovi, žiadnu dokumentáciu
k predmetu predaja spoločnosť U. X, Y..N..K.. nemala, čo vyplýva zo zápisnice o miestnom zisťovaní
zo dňa 3.3.2010.

Vzhľadom na rozsiahle dokazovanie, ktoré učinil správca dane podľa ust. § 29 ods.4 zákona o správe
daní, z ktorého tiež vyplynulo, že Colný úrad v X. potvrdil, že nadobudnutie tovaru podľa faktúry
E0810022WGZ zo dňa 19.10.2009 na základe colného vyhlásenia 0566410902181 zo dňa 18.12.2009,
teda podľa týchto dokladov, získaných v rámci daňovej kontroly, zváracia linka na oblúkové zváranie typ

GWC3100 v rozloženom stave, čiastočne automatizovaná, 1ks, nová, kód pôvodu CN, cena za položku
180.000 Eur, bola prepustená do režimu 4000 až v decembri v roku 2009.

Podľa ust. § 21 ods.1, ods.2 zákona o DPH, daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká
dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu (t.j. 18.12.2009).

Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené informácie správca dane obdržal až po vyhotovení protokolu,
odvolací orgán v zmysle ust. § 48 ods.2 zákona o správe daní doplnil výsledky daňového konania o
informácie získané z colného úradu, týkajúce sa faktúry zo dňa 19.10.2009 a colného vyhlásenia zo
dňa 18.12.2009.

Správca dane na základe takto preverených plnení vyplývajúcej z kúpnej zmluvy č. 200901 dospel k
záveru, že odpočítaním dane v sume 78.204 Eur, ktoré bolo uplatnené z faktúry 20090901 zo dňa
4.9.2009 od dodávateľa U. X, Y..N..K.., X., bolo porušené ust. § 49 ods.1 a 2 písm.a/ zákona o DPH,
pretože daňové doklady predložené daňovým subjektom pri výkone daňovej kontroly neboli schopné
preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočet dane a šetrením správcu dane bolo

preukázané, že skutočnosti v nich uvedené nemajú reálny a pravdivý podklad.

V danom prípade nestačilo preukázať, že bola splnená zákonná podmienka podľa § 19 ods.4 zákona
o DPH, ale bolo potrebné preukázať aj to, či tovar bol skutočne dodaný vyššie uvedeným obchodnýmspoločnostiam, pričom zistil, že v jeden a ten istý deň dňa 21.12.2009 mala byť dodaná zváracia linka na
začiatku obchodného vzťahu fyzickej osobe N. B.-N., a nasledujúcim obchodným spoločnostiam, ktoré
boli uvádzané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, to znamená, J.-X. Y..N..K.., ďalej U. X, Y..N..K..,

B. Y. Y..N..K...

V danom prípade citácia rozsudku súdneho dvora z 12. januára 2006 v spojených veciach C-354/03,
C-355/03, C-484/03 v tomto konkrétnom prípade nemá žiadnu súvislosť.

Ako nedôvodné hodnotí súd aj ďalšie žalobné námietky. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia
savysporiadalsovšetkýmiodvolacíminámietkamižalobcuvsúladesust.§48ods.6zákonač.511/1992
Zb., pričom toto odôvodnenie zodpovedalo zákonným požiadavkám, týkajúcim sa obsahu odvolania
podľa § 30 ods.3 citovaného zákona.

Podľa § 49 ods.1 zákona o DPH (zákon č.222/2004 Z.z.), právo odpočítať daň z tovaru alebo služby

vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Podľa § 49 ods.2 písm.a/ citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávku tovaru a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa ods. 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa ust. § 71 ods.1, 6 zákona o DPH, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre

zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť
faktúru. Ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný
platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.

Podľa ust. § 2 ods.2 zákona č.511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, správca dane postupuje v

daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžiadavaní plnenia ich povinností v
tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré iné menej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť
a vybrať daň.

Súd sa stotožňuje s právnym záverom správcu dane, teda žalobca nepreukázal splnenie zákonných

podmienok pre odpočet dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období september 2009 od dodávateľov,
ktorí boli uvedení v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Daň vyrubená v daňovom konaní v sume
8766,43 Eur za zdaňovacie obdobie september 2009 bola vyrubená v súlade s platnou právnou úpravou.

Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žalobca nebol ukrátený na

svojich právach rozhodnutím a postupom správneho orgánu podľa ust. § 247 ods.1 O.s.p..

Podľaust.§250jods.1O.s.p.,aksúdpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvrozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutia a
postupsprávnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,avyslovírozsudkom,žesažaloba

zamieta. Vzhľadom na neúspech žalobcu v spore o náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. §
250k ods.1 prvá veta O.s.p., žalobcovi sa nepriznalo právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.