Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2013

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 2T/212/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712010422
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Číž

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2013:3712010422.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. februára 2013 v trestnej

veci obžalovaného T. Q. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák.,
samosudcom JUDr. Miroslavom Čížom takto

r o z h o d o l :

obžalovaný T. Q. , nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom Q. B. XXX, okres B., M.

j e v i n n ý , ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svojho maloletého
syna M. Q., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. P/193/1995, zo
dňa 21.11.2000 umiestnený do ústavnej výchovy a dňom 25.6.2002 prijatý do R. P. M. v U., následným
rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 13P/81/2007-39, zo dňa 18.5.2007, s právoplatnosťou
dňom 22.5:2007, bol obžalovaný zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 681,- Sk (22,60
Eur) počnúc od 1.3.2007, ktorého výška výživného bola následným rozsudkom Okresného súdu
Komárno, sp. zn. 13P/21/2008-29, zo dňa 18.3.2008, s právoplatnosťou dňom 10.4.2008, upravená na

sumu vo výške 30 % zo sumy aktuálneho životného minima mesačne, ktoré výživné malo byť splatné
vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca vopred na účet R. P. M. v U., túto svoju zákonnú povinnosť
si bezdôvodne zavinene neplnil v období od 1. februára 2008 a neplní až doposiaľ, okrem jedinej
čiastky výživného, ktorú uriadil dňa 24. februára 2011 v sume 10,- Eur, pričom v rámci posudzovania
predbežnej otázky v zmysle § 7 odsek 1 Trestného poriadku mal a bez ohrozenia vlastnej existencie
mohol prispievať na výživu svojho maloletého syna v uvedenom období sumou najmenej vo výške 30
% zo sumy aktuálneho životného minima, čím v období od 1. februára 2008 až doposiaľ, teda do 31.
júla 2011, zaostal na výživnom najmenej vo výške 1.008,86 Eur,

hoci ako otec mal. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, umiestneného v R. P. M. XX, okres U., bol povinný
prispievať na jeho výživu podľa zákona o rodine ako aj podľa rozsudku Okresného súdu Komárno sp.
zn. 11P/214/2007, zo dňa 11.10.2007, právoplatného dňa 8.11.2007, v období od novembra 2007 do
novembra 2008 sumou vo výške 23,30 Eur mesačne a podľa rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica, sp. zn. 6P/65/2008, zo dňa 1.12.2008, právoplatného dňa 27.1.2009, v období od decembra

2008 sumou vo výške 30 % životného minima mesačne, čo predstavuje od decembra 2008 do júna 2009
sumu vo výške 24,50 Eur, od júla 2009 do júna 2010 sumu vo výške 25,36 Eur, od júla 2010 do júna
2011 sumu vo výške 25,38 Eur, od júla 2011 do júna 2012 sumu vo výške 26,- Eur a od júla 2012 sumu
vo výške 26,65 Eur, ktoré výživné mal zasielať na účet R. P. M. XX, U., vedený v R. banke P., J. č.ú.
XXXXXXXXXX/XXXX, do posledného dňa v predchádzajúcom mesiaci, plneniu vyživovacej povinnosti
sa od mesiaca december 2007 úmyselne vyhýbal tým, že nikde riadne nepracoval, nepodnikal, v roku
2005 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Komárno z dôvodu nedostavenia sa na úrad v určenom termíne a neskôr už nepožiadal Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Komárno o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v obdobiach od1.2.2009 do 30.3.2009, od 1.5.2005 do 31.7.2010 a od 1.1.2012 do 30.6.2012 bol poberateľom dávky
a príspevkov v hmotnej núdzi ako spolu posudzovaná osoba žiadateľky P., partnerky obvineného Q., v
tomto období, ani v období, keď nepatril do okruhu spoločne posudzovaných osôb poberateľky dávky a

príspevkov v hmotnej núdzi P. Q., Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno o poskytnutie dávky a
príspevkov v hmotnej núdzi sám nepožiadal, na výživu mal. X. Q. v mieste svojho trvalého bydliska, v
mieste trvalého bydliska dieťaťa ani na inom mieste neprispieval, čím mu vznikol za obdobie od mesiaca
december 2007 do mesiaca február 2013 vrátane vznikol dlh na výživnom voči Domovu sociálnych
služieb Nosice v celkovej výške 1.361,68 Eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti

vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l

pokračujúci prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. b) Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o

podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. l),
n) tr. zák. na spoločný trest 2 (slovom: dva) roky odňatia slobody, za súčasného zrušenia výroku o

vine a treste trestného rozkazu Okresného súdu Komárno, zo dňa 19.7.2011, sp. zn. 14T/56/2011-118,
ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného prečinom zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
3 písm. b) Tr. zák. v úmyselnej forme zavinenia a bol mu uložený trest jeden rok odňatia slobody s
podmienečným odkladom na dva roky, zároveň podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4
písm. d) Tr. zák. mu bolo prikázané, aby v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zaplatil na účet

R. U. - M., so sídlom M. XX, zameškané výživné za obdobie od 1. februára 2008 do 31. júla 2011 v
celkovej výške 1.008,86 Eur (slovom: jedentisícosem eur a osemdesiatšesť euro centov), ktorého sa
mal dopustiť tak, že hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať
svojho maloletého syna M. Q., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp.
zn. P/193/1995, zo dňa 21.11.2000 umiestnený do ústavnej výchovy a dňom 25.6.2002 prijatý do

R. P. M. v U., následným rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 13P/81/2007-39, zo dňa
18.5.2007, s právoplatnosťou dňom 22.5:2007, bol obžalovaný zaviazaný prispievať na jeho výživu
mesačne sumou 681,- Sk (22,60 Eur) počnúc od 1.3.2007, ktorého výška výživného bola následným
rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 13P/21/2008-29, zo dňa 18.3.2008, s právoplatnosťou
dňom 10.4.2008, upravená na sumu vo výške 30 % zo sumy aktuálneho životného minima mesačne,

ktoré výživné malo byť splatné vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca vopred na účet R. v U., túto svoju
zákonnú povinnosť si bezdôvodne zavinene neplnil v období od 1. februára 2008 a neplní až doposiaľ,
okrem jedinej čiastky výživného, ktorú uhradil dňa 24. februára 2011 v sume 10,- Eur, pričom v rámci
posudzovania predbežnej otázky v zmysle § 7 odsek 1 Trestného poriadku mal a bez ohrozenia vlastnej
existencie mohol prispievať na výživu svojho maloletého syna v uvedenom období sumou najmenej vo

výške 30 % zo sumy aktuálneho životného minima, čím v období od 1. februára 2008 až doposiaľ, teda
do 31. júla 2011, zaostal na výživnom najmenej vo výške 1.008,86 Eur.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba na 3 (slovom: tri) roky. o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na obžalovaného obžalobu pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b), c) Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b) Tr. zák.,

ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené v bode 2/ rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. zák., že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe s tým, že si vyživovaciu povinnosť neplní až do mesiaca
február 2013 a dlhuje na výživnom 1.361,68 Eur.

Prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného.

Súd prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. zák., že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, až do mesiaca február 2013, čím dlhuje na výživnom 1.361,38 Eur a zároveň
vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, ako obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú

sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd ustálil skutkový stav tak, ako je uvedené vo
výroku. Tento mal jednoznačne za preukázaný priznaním, resp. vyhlásením obžalovaného. Po právnej
stránke potom súd jeho konanie kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.

2, 3 písm. b) Tr. zák., s poukázaním na § 138 písm. b) Tr. zák. teda, že najmenej tri mesiace v období
dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a taký čin spáchal
závažnejším spôsobom - po dlhší čas. Svojim konaním naplnil potom všetky znaky uvedeného prečinu.

Súd prečítal správy o povesti, oboznámil sa s výpisom z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva

vnútra SR, kde zistil, že obžalovaný nebol priestupkovo stíhaný, oboznámil sa s odpisom z registra
trestov,kdezistil,žeboldoposiaľdvakrátsúdnetrestaný,naposledyvroku2011podmienečnýmtrestom.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy (§ 39 ods. 4 Tr. zák.). Po zhodnotení všetkých týchto skutočností, s
prihliadnutím na jeho doterajší život, závažnosť jeho trestnej činnosti a dospel k záveru, že na jeho
nápravu bude postačujúce uloženie uvedeného trestu, čím sa zároveň zabezpečí aj účel trestu v zmysle
§ 34 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný nemal priťažujúce okolnosti, súd uznal obžalovanému dve poľahčujúce
okolnosti (§ 36 písm. l), n) Tr. zák.). V prípade obžalovaného boli splnené podmienky na uloženie

spoločného trestu. Obžalovaný bol právoplatne uznaný za vinného trestným rozkazom Okresného súdu
Komárno, zo dňa 19.7.2011, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr.
zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené v bode 1/ rozsudku a bol mu uložený trest jeden rok
odňatia slobody, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov. Trestný
rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 3.8.2011.

V danom prípade súd odsudzoval obžalovaného za ďalší čiastkový skutok, ktorý tvorí súčasť
pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový bol súdom prvého stupeň vyhlásený
odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine a
pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok

o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti
skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin, vrátane
nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj
o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším
rozsudkom.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v
rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).