Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/49/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200221
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200221.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a

členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 26, zastúpeného:
JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia ministra životného prostredia SR č. 8693/2011-1.10 (48/2011-rozkl.) zo dňa 28.11.2011,
v pomere hlasov 2:1, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.02.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia ministra životného prostredia SR č. 8693/2011-1.10 (48/2011-rozkl.) zo dňa 28.11.2011,
ktorým bol na základe rozkladu žalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného č.
3952/2011-2.2 zo dňa 27.09.2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2,3 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zák. č. 543/2002 Z.z.) zo zákazov
ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zák. č. 543/2002 Z.z., a to usmrtenie jedného jedinca medveďa
hnedého v poľovnom revíri Ihráč a usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri B.
C.. Zmena prvostupňového rozhodnutia spočívala v určení, že odstrel možno zrealizovať v poľovnom

revíri Ihráč na lokalite Za hustinou, A., S., D. chom a A., kat. úz. J., K., C. S. a W. a v poľovnom revíri B.
C. na lokalite D., M. a S. , kat. úz. B. C., S., D. a A. M., odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30.11.2011
posliedkou a postriežkou a od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou a postriežkou. V ostatných častiach
zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.

Žalobca, ktorý sa zúčastnil uvedeného správneho konania ako jeho účastník, v žalobe namietal, že
v konaní bolo porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia a
navrhnúť ich doplnenie. Poukázal na § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 správneho poriadku a tvrdil, že z listín,

ktoré mu boli v priebehu konania doručené - stanovisko Štátnej ochrany prírody SR (ďalej aj len ŠOP
SR) sp. zn. ŠOP SR/490/2011 zo dňa 01.03.2011, ktorého prílohou je záznam z pracovného stretnutia
pracovníkov ŠOP SR ohľadom stanovenia podmienok odlovu medveďa hnedého, konaného dňa
17.02.2011 a stanoviska ŠOP SR k jednotlivým žiadostiam žiadateľov - nevyplýva, čo bolo predmetom
žiadosti žiadateľa a hlavne akými skutočnosťami žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť o udelenie výnimky
zo zákazov podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z.. Tieto skutočnosti sú pre posúdenie
dôvodnosti žiadosti o udelenie výnimky podľa žalobcu podstatné. Poukázal na to, že pokiaľ správnyorgán uvádzal v podkladoch rozhodnutia, že vykonal analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd
spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, potom nie je zrejmé, z akých podkladov vychádzal.
S obsahom týchto podkladov žalobcu neoboznámil a neuviedol, či tieto analýzy vyhotovil v písomnej

forme alebo boli len stavom informácií a vedomostí zamestnancov správneho orgánu konajúcich v
predmetnej veci. Tým, že správny orgán neoboznámil žalobcu, aké konkrétne podklady obsahujú
informácie o minuloročnej regulácii a o škodách spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku,
neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k týmto podkladom ani k spôsobu ich zisťovania, prípadne neumožnil
mu navrhnúť ich doplnenie.

Žalobca zaujal názor, že pokiaľ je správny orgán povinný podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku dať
účastníkom možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu, spôsobu jeho zistenia a
navrhnúť jeho doplnenie, potom sa nemôže zbaviť tejto povinnosti odkazom na § 23 ods. 1 správneho
poriadku, ako to urobil žalovaný, keď uviedol, že nič nebránilo žalobcovi využiť svoje práva, ak sa
domnieval, že potrebuje viac informácií o predmetnom konaní. Podľa názoru žalobcu správny orgán
nemôže porušovať svoje povinnosti vo vzťahu k účastníkom konania preto, lebo podľa jeho mienky im z

iného zákonného ustanovenia vyplýva možnosť dosiahnuť rovnaký výsledok stavu poznania podkladu
rozhodnutia, ako by tomu bolo, ak by si správny orgán plnil voči účastníkovi konania svoje zákonné
povinnosti. Podľa žalobcu neobstojí ani argumentácia žalovaného, že analýza regulácie početnosti
medveďa hnedého v roku 2010 a analýza škôd spôsobených medveďmi v roku 2010 nemusela byť
žalobcovi oboznamovaná, keďže výnimka bola udelená nie na základe § 40 ods. 3 písm. b/ zák.

č. 543/2002 Z.z., ale z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. c/ zákona. Žalobca mal za to, že
nie je v tejto súvislosti podstatné, akým spôsobom vyhodnotil prvostupňový správny orgán podklady
rozhodnutia, dôležité je, že uvedené podklady týkajúce sa škôd, ako aj regulácie početnosti medveďov,
boli podkladmi, ktoré správny orgán prvého stupňa pred rozhodnutím obstaral.

Ďalšia vada v konaní správneho orgánu nastala po vydaní prvostupňového rozhodnutia, keď stanovisko

ŠOP SR zo dňa 03.11.2011, ktoré si žalovaný vyžiadal, bolo doručené dňa 21.11.2011 len žalobcovi a
nie jeho splnomocnenej právnej zástupkyni, čím boli podľa žalobcu odňaté jeho práva vyplývajúce z §
33 ods. 2 správneho poriadku. V súvislosti s uvedeným doplnením dokazovania žalobca poukázal na to,
že zmena času platnosti výnimky mala v konaní zásadný význam, nakoľko vzhľadom na dátum a obsah
prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé, že výnimku v čase určenom prvostupňovým rozhodnutím aj

pri jeho potvrdení v rozkladovom konaní nebude možné realizovať. Podľa názoru žalobcu nie je možné
zopakovať po takmer trištvrte roku, že dôvody na udelenie výnimky trvajú bez toho, aby táto okolnosť
bola zisťovaná prostredníctvom odborných organizácií ŠOP SR, ako to bolo pri prvotnom posudzovaní
žiadosti. Ak totiž v priebehu roku 2011 nedošlo k udalostiam, ktoré pôvodne viedli jednotlivé odborné
organizácie ŠOP SR k odporúčaniu udeliť výnimku, bolo nevyhnutné sa s takto zistenou skutočnosťou

vysporiadať.

Žalobca namietal nesúlad výrokovej časti napadnutého rozhodnutia ministra s § 59 ods. 2 správneho
poriadku tvrdiac, že z výroku nevyplýva, že by minister rozklad zamietol. Ani formulácia „v ostatných
častiach zostáva výrok rozhodnutia č. 3871/2011-2.2 z 21.09.2011 nezmenený“ podľa žalobcu
nezodpovedá zákonu, nakoľko žalovaný mohol potvrdiť rozhodnutie v inej ako zmenenej časti, ak sa

domnieval, že je zákonné.

Žalobca ďalej namietal, že správny orgán druhého stupňa neuvádza v odôvodnení rozhodnutia
žiadne skutkové okolnosti nasvedčujúce tomu, že výnimka udelená rozhodnutím správneho orgánu
prvého stupňa podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z. je dôvodná. Žalobca poukázal na
to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je uvedené, že žiadateľ svoju žiadosť o povolenie

výnimky odôvodnil početnosťou medveďa v poľovnom revíri a zvýšenou potrebou ochrany zdravia
a bezpečnosti obyvateľov podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona, pričom takto sú formulované dôvody
uvádzané žiadateľom vo všetkých rozhodnutiach o rozkladoch žalobcu, bez ohľadu na dôvody žiadateľa
vyplývajúce z vyjadrenia ŠOP SR a z prvostupňového rozhodnutia. Tiež poukázal na to, že podľa
napadnutého rozhodnutia ministerstvo žiadosti užívateľov poľovných revírov posudzuje z podkladov,

ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na Slovensku i
v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmtoživočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Žalobca namietal,
že bol oboznámený len s konkrétnym stanoviskom ŠOP SR ku konkrétnej žiadosti žiadateľa, ktorá
neobsahuje žiadne údaje týkajúce sa všeobecnej populácie medveďa hnedého na Slovensku, jej vývoja

a ohrozenia.

Žalobca s poukazom na § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. namietal nedostatočné zistenie skutkového
stavu a tvrdil, že správny orgán mal zisťovať odôvodnenosť žiadosti o udelenie výnimky na usmrtenie
medveďa hnedého, neexistenciu inej alternatívy a tiež skutočnosť, či výnimka neohrozí zachovanie
populácie dotknutého druhu. Z napadnutého rozhodnutia nie je podľa žalobcu zrejmé, v čom konkrétne

spočíva odôvodnenosť potreby udeliť výnimku na usmrtenie medveďa hnedého z dôvodu ochrany
verejnejbezpečnostiaverejnéhozdravia.Nedostatočnézistenieskutkovéhostavusapodľažalobcutýka
druhostupňového zmeňujúceho výroku napadnutého rozhodnutia so zreteľom na dobu, v ktorej žiadateľ
môže realizovať udelenú výnimku. Vyjadrenie ŠOP SR pre konanie vo veciach rozkladov žalobcu
nemožno podľa jeho názoru považovať za také, ktoré dopĺňa zistenie skutkového stavu v dostatočnom
rozsahu.

Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok
dôvodov, nakoľko z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmá žiadna konkretizácia dôvodov
udelenej výnimky na posudzovanú vec. Žalobca poukázal na to, že všetky rozhodnutia o udelenie
výnimky vydané v roku 2011 na usmrtenie - odstrel medveďa hnedého obsahujú od slova do slova to
isté odôvodnenie, pričom sa líšia len v častiach, ktoré vymenúvajú podklady rozhodnutia (najmä listiny, s

ktorými žalobca nebol oboznámený) a uvádzajú názov poľovného revíru, v ktorom sa výnimka udeľuje.
Takáto totožnosť odôvodnení prvostupňových rozhodnutí vylučuje, aby správny orgán v zmysle § 47
ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a
ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V

odôvodnení rozhodnutia podľa žalobcu absentujú úvahy správneho orgánu o tom, akým spôsobom
vyhodnotil prísnu ochranu medveďa hnedého zakotvenú v Smernici Rady 92/43/EHS (Smernica o
biotopoch), aké dôvody z hľadiska ochrany verejnej bezpečnosti a verejného zdravia boli tie, ktoré
prevýšili nad záujmom na ochranu medveďa hnedého ako prioritného druhu, za zachovanie ktorého má
spoločenstvo mimoriadnu zodpovednosť (čl. 1 písm. h/ Smernice o biotopoch).

Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcu upovedomil o začatom správnom konaní o povolenie
výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z., umožnil mu vyjadriť sa k
podkladom rozhodnutia a konal s ním ako s účastníkom konania na základe výkladu ustanovení čl. 9

ods. 3 Aarhuského dohovoru, judikovaného Najvyšším súdom SR, ktorý priznal žalobcovi v správnych
konaniach o povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého procesné postavenie účastníka konania.
Žalovaný uviedol, že v oboznámení s podkladmi rozhodnutia presne označil predmet žiadosti žiadateľa,
keď žalobcu informoval, že poľovnícke subjekty sa obrátili na ministerstvo so žiadosťami o povolenie
výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z.z. spočívajúcimi v umožnení usmrtiť jedince

chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého v rámci regulácie početnosti v roku 2011. Predmet
konkrétnej žiadosti žiadateľa bol označený aj v odbornom stanovisku ŠOP SR, ktoré slúžilo ako podklad
pre rozhodovaciu činnosť žalovaného. V druhostupňovom konaní žalovaný oboznámil žalobcu listom zo
14.11.2011sdoplnenímdokazovania-stanoviskomŠOPSRz03.11.2011.Ztýchtodôvodovsažalovaný
nestotožnil s námietkou žalobcu, že nebol dostatočne informovaný o predmete žiadosti žiadateľa a o

skutočnostiach odôvodňujúcich udelenie výnimky zo zákazu podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zák. č. 543/2002
Z.z..

K námietkam žalobcu ohľadom neposkytnutia analýzy regulácie početnosti medveďa hnedého v roku
2010 a analýzy škôd spôsobených medveďmi v roku 2010 žalovaný uviedol, že výnimka bola povolená
podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona, pričom dôvodom na jej povolenie bol najmä zvýšený počet

jedincov medveďa hnedého vyskytujúcich sa v predmetných poľovných revíroch a pozorovaná zvýšenáfrekvencia stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a s turistami, a to nielen v jeho
prirodzených biotopoch, ale aj v zastavanom území. Z uvedeného dôvodu sa podľa žalovaného stalo
nadbytočným posudzovať analýzu regulácie početnosti medveďa hnedého a analýzu škôd spôsobených

medveďmi v roku 2010 a nechávať účastníkov konania vyjadriť sa k takémuto typu podkladov
rozhodnutia, nakoľko tieto podklady by mali význam iba pri povolení výnimky z dôvodov ustanovených
v § 40 ods. 3 písm. b/ zák. č. 543/2002 Z.z..

Žalovaný ďalej uviedol, že v konaní bol riadne zistený skutkový stav, pričom ohrozenie zdravia a
života obyvateľov v zmysle § 40 ods. 3 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z. naďalej pretrvávalo. Vzhľadom

na to, že v čase rozhodovania odvolacieho správneho orgánu bolo zrejmé, že povolenie výnimky na
odstrel medveďa v termíne do 30.11.2011 alebo do 15.12.2011 nebude možné v praxi zrealizovať,
odvolací správny orgán majúc na zreteli ochranu verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí v zmysle
uvedeného ustanovenia žiadal ŠOP SR o poskytnutie stanoviska k povoleniu predmetnej výnimky na
rok 2012. Doručenie listu predsedu osobitnej komisie ministra životného prostredia SR pre konanie vo
veciach rozkladov zo dňa 14.11.2011 a stanoviska ŠOP SR z 03.11.2011 žalobcovi a nie jeho právnej

zástupkyni nemohlo mať podľa žalovaného vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ani ním
nedošlo k odňatiu práv žalobcu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, keďže uvedené dokumenty boli
zasielané účastníkom konania iba na vedomie a účastníci mali v správnom konaní dostatočný priestor
na uplatnenie všetkých svojich procesných práv a právom chránených záujmov. Vzhľadom na dĺžku
správneho konania pred prvostupňovým orgánom, na časovú podmienku stanovenú v prvostupňovom

rozhodnutí, bolo potrebné čiastočne zmeniť výrok prvostupňového rozhodnutia a určiť v zmysle §
82 ods. 12 zák. č. 543/2002 Z.z. nový termín na vykonanie odstrelu, nakoľko v predmetnej lokalite
naďalej trval stav ohrozenia verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a pretrvávali dôvody, na
základe ktorých žalovaný povolil žiadateľovi požadovanú výnimku. Vzhľadom na to, že zmena výroku
prvostupňového rozhodnutia sa nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania, ale spočívala len v

určení novej lehoty na vykonanie rozhodnutia, odvolací orgán nebol podľa názoru žalovaného viazaný
povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti, pričom pri určení novej lehoty vychádzal zo
záverov odborného stanoviska ŠOP SR, v ktorom nebolo odporučené realizovať regulačný odstrel v
jarnom období.

K námietkam týkajúcim sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že § 40

ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. umožňuje orgánu ochrany prírody povoliť výnimku z podmienok ochrany
chránených druhov len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie
populácie dotknutého druhu. S neexistenciou alternatívneho riešenia danej situácie sa žalovaný v
rozhodnutí vysporiadal, oslovil všetky zoologické záhrady v Slovenskej i Českej republike, avšak žiadna
z nich nebola schopná odchyteného jedinca umiestniť do svojho zariadenia. Pokiaľ ide o požiadavku

zachovania populácie dotknutého druhu žalovaný považoval za smerodajné odborné stanovisko ŠOP
SR, ktorá usmrtenie jedného jedinca chráneného druhu živočícha medveďa hnedého za dodržania
stanovených podmienok nepovažuje za skutočnosť ohrozujúcu jeho populáciu v dotknutom území.

Podobnosti v odôvodnení rozhodnutí vydaných v skutkovo podobných prípadoch sú podľa žalovaného
spôsobené skutočnosťou, že vo všetkých posudzovaných prípadoch je skutkový stav veci v základných

črtáchrovnaký,nakoľkosajednáopovolenievýnimkynaodstrelchránenéhodruhuživočícha-medveďa
hnedého z dôvodu jeho premnoženia na určitých lokalitách, kde hrozí stret tohto živočícha s ľuďmi
a kde je odôvodnená potreba predchádzať stretom s medveďmi v záujme verejného zdravia alebo
verejnej bezpečnosti ľudí. Podobnosť v odôvodneniach jednotlivých rozhodnutí je podľa žalovaného
daná tiež potrebou dodržania zásady materiálnej rovnosti podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, podľa

ktorej správne orgány dbali na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch
nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Žalovaný uviedol, že podané žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov,
ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom
území SR i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch. Vyhodnocované sú evidované škody

spôsobené týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možné ohrozenia obyvateľov, pričom
jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotia každú jednotlivú žiadosťs prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v
žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri
súčasnom splnení podmienok stanovených v § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z.. Žalovaný odmietol,

že v rozhodnutiach sú uvedené iba všeobecné konštatovania a že sa správny orgán nevysporiadal
s konkrétnymi námietkami žalobcu a s konkrétnou situáciou vyplývajúcou z predloženej žiadosti o
povolenie výnimky. V napadnutom rozhodnutí je uvedený podrobný výpočet podmienok k odstrelu
medveďa hnedého i závery a stanoviská ŠOP SR k žiadosti žiadateľa pre konkrétny poľovný revír,
v ktorom bola žiadosť analyzovaná s prihliadnutím na konkrétny stav populácie medveďa hnedého v

danej lokalite. Rozhodnutie o rozklade sa podrobne zaoberá námietkami žalobcu a ku každej jednotlivej
námietke sú uvedené dôvody a úvahy správneho orgánu, na základe ktorých dospel k záverom, že v
danom prípade je potrebné výnimku povoliť.

Pokiaľ ide o namietanú nesprávnosť v právnom posúdení veci žalovaný uviedol, že výnimka bola
povolená s ohľadom na zvýšenú frekvenciu stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a
s turistami i v zastavanom území. Potreba rozhodnúť o povolení výnimky vystáva podľa žalovaného

v súvislosti s naliehavosťou riešenia otázky ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov v niektorých
častiach Slovenska. Žalovaný uviedol, že pre posúdenie odôvodnenosti povolenia výnimky a zákonom
určených podmienok podľa § 40 zák. č. 543/2002 Z.z., najmä či neexistuje iná alternatíva ako je
odstrel jedincov chráneného druhu a či výnimka neohrozí zachovanie jeho populácie, zorganizovala
ŠOP SR dňa 17.02.2011 pracovné stretnutie zoológov svojich jednotlivých organizačných útvarov s

územnou pôsobnosťou na území areálu výskytu medveďa hnedého na Slovensku, pričom na tomto
rokovaní boli konkrétne posúdené jednotlivé žiadosti užívateľov poľovných revírov o povolenie výnimky
z ochrany medveďa hnedého a boli navrhnuté podmienky vykonania povolenej činnosti v zmysle §
82 ods. 12 uvedeného zákona. V rámci tohto stretnutia bola podľa žalovaného vyhodnotená osobitne
aj žiadosť konkrétneho žiadateľa s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu jedincov medveďa

hnedého v lokalite špecifikovanej v žiadosti a s prihliadnutím na skutočnosť, či v konkrétnom prípade
boli alebo neboli splnené podmienky povolenia výnimky podľa § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z.. Proces
povoľovania výnimiek na odstrel jedincov chráneného druhu živočícha medveďa hnedého bol teda podľa
žalovaného posudzovaný komplexne, po zhromaždení všetkých žiadostí o povolenie výnimky v danom
roku a na základe podkladov ŠOP SR reflektujúcich vývoj populácie tohto živočícha na území celého

Slovenska.

Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že vydané rozhodnutia i

postup žalovaného boli v súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä
s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že dňa 03.02.2011 bola žalovanému
doručená žiadosť Lesov Slovenskej republiky, š.p., odštepný závod Žarnovica o udelenie výnimky z §
35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 20XX v počte 1
kus v poľovnom revíri J., 1 kus v poľovnom revíri B. C. a 1 kus v poľovnom revíri K.. Žiadosť týkajúcu sapoľovného revíru J. žiadateľ odôvodnil zvyšujúcou sa početnosťou populácie medveďa v danej lokalite
a prípadom napadnutia v roku 2002. Žiadosť týkajúcu sa poľovného revíru Sklené C. žiadateľ odôvodnil
zvyšujúcou sa početnosťou populácie medveďa v danej lokalite a pohybom medveďov v obci B. C..

Pripojil potvrdenie starostov obcí V., W., T. a Sklené C. o pozorovaní medveďov pohybujúcich sa priamo
v obciach. Žiadosť týkajúcu sa poľovného revíru K. žiadateľ odôvodnil zvyšujúcou sa početnosťou
populácie medveďa v danej lokalite.

Na základe žiadosti žalovaného vypracovala ŠOP SR stanovisko k regulačnému odlovu medveďa
hnedého v roku 2011, v ktorom uviedla čas, spôsob a podmienky odlovu, pričom navrhla povoliť

výnimku na regulačný lov jedného jedinca s hmotnosťou do 100 kg v poľovnom revíri J. a jedného
jedinca s hmotnosťou do 100 kg v poľovnom revíri B. C.. Regulačný lov jedného jedinca medveďa
hnedého v poľovnom revíri K. ŠOP SR neodporučila. Podľa vyjadrenia ŠOP SR sa dňa 17.02.2011
konalo pracovné stretnutie pracovníkov z odboru zoológie z dotknutých území, kde boli predložené
žiadosti na povoľovanie výnimiek na regulačný odlov medveďa hnedého v roku 2011 a boli dohodnuté
podmienky regulačného odlovu v uvedenom roku. Podľa záverov uvedených v zázname z tohto

pracovného stretnutia škoda spôsobená veľkými šelmami na poľnohospodárskych kultúrach, poľovnej
zvery, včelstvách, majetku, hospodárskych zvieratách a zdraví obyvateľstva sa bude zohľadňovať pri
vydávaní výnimky na odlov len v prípade, ak bude preverená zo strany ŠOP SR. Vyjadrenia obcí,
ktoré sa budú nachádzať len v prílohách žiadostí o odlov medveďa hnedého, bez predchádzajúceho
oboznámenia príslušnej organizačnej jednotke ŠOP SR o danej ohrozujúcej situácii s jedincami

medveďa hnedého v ich intraviláne a v jeho blízkosti, sa nebudú zohľadňovať v stanovisku ŠOP SR pri
navrhnutí vydania výnimky na odlov medveďa hnedého.

Uvedené stanovisko ŠOP SR bolo aj s prílohami doručené žalobcovi v prílohe listu zo dňa 07.03.2011 s
tým, aby sa k podkladom rozhodnutia v stanovenej lehote vyjadril. Žalobca tak urobil, pričom vo svojom
podrobnom vyjadrení zaujal názor, že nebolo preukázané splnenie podmienok stanovených zákonom

na povolenie výnimky z ochrany medveďa hnedého.

Rozhodnutím č. 3952/2011-2.2 zo dňa 27.09.2011 žalovaný v zmysle § 40 ods. 2 ods. 3 písm. c/
povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. a povolil
žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri J. a jedného jedinca
v poľovnom revíri B. C.. D. o povolenie odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri

K. žalovaný zamietol. V rozhodnutí žalovaný stanovil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12
zákona. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na stanovisko ŠOP SR k žiadosti žiadateľa,
zrekapituloval argumentáciu žalobcu z jeho vyjadrenia k podkladom rozhodnutia, pričom uviedol, že
všetky žiadosti žiadateľov o povolenie usmrtiť medveďa hnedého v roku 2011 boli zaslané žalobcovi
prostredníctvom jeho komunikačného odboru. Žalovaný mal za to, že pokiaľ potreboval žalobca viac

informácií o predmetnom konaní, mohol využiť svoje právo v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku
nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpisy a odpisy. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa zistených údajov
ŠOP SR i žiadateľa o výnimku populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri nie je ohrozená, naopak
všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v tomto revíri prosperuje a jeho populácia
narastá. Niet preto podľa žalovaného dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie

výnimky na usmrtenie tohto živočícha, ktorou je, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie
tohto druhu. V súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky sa žalovaný zaoberal
možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít, pričom
oslovil všetky ZOO v SR aj ČR, ktoré však o medveďa hnedého neprejavili záujem. Nerealizovateľné je
tiež podľa žalovaného premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné

medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa len problém preniesol na iné
miesto. Žalovaný tiež uviedol, že aby sa predišlo k stretom medveďov s ľuďmi, je potrebné udržiavať
populáciu medveďa hnedého v takom počte a na takom areáli, aby nedokázalo k jeho rozširovaniu tam,
kdeniejedostatokprirodzenejpotravy.Povolenievýnimkynausmrteniemedveďahnedéhovstanovenej
lokalite je podľa žalovaného možné považovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme

ochrany a bezpečnosti obyvateľov, tak ako to vyžaduje § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z.Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad. V rámci konania o rozklade
žalobcu žalovaný požiadal ŠOP SR o stanovisko vo veci regulačného odlovu chráneného druhu
živočícha medveďa hnedého v roku 2012 a to z dôvodu, že vzhľadom na dĺžku správnych konaní v roku

2011 by rozhodnutia žalovaného o povolení výnimky v roku 2012 už nemuseli byť v praxi vykonateľné.
Preto si žalovaný vyžiadal stanovisko k odlovu v období od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou
a postriežkou vo vzťahu ku konaniam, ktoré zosumarizoval v prílohe svojej žiadosti. V odpovedi na
uvedenú žiadosť zaujala ŠOP SR stanovisko, podľa ktorého dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať
výnimky na odlov medveďov hnedých na predmetných poľovných revíroch, je stále aktuálny a nepominul

sa. Preto odporúčala predĺženie platnosti rozhodnutí tak, ako navrhol žalovaný. Uvedený list ŠOP SR
bol zaslaný účastníkom konania, vrátane žalobcu, dňa 14.11.2011.

Dňa28.11.2011ministerživotnéhoprostrediarozhodnutím8647/2011-1.10(36/2011-rozkl.)zmenilvýrok
prvostupňového rozhodnutia žalovaného tak, ako je uvedené v prvom odseku odôvodnenia tohto
rozsudku. Zmenu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že v čase
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia by už mohla byť lehota na vykonanie regulačného odstrelu

nerealizovateľná. Poukázal na doplnené stanovisko ŠOP SR a uviedol, že nakoľko zmena výroku sa
nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania, ale spočívala len v určení novej lehoty na vykonanie
rozhodnutia, nebol druhostupňový orgán viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti.

Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Podľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať

dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
Správny orgán je povinný dať účastníkov konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

Podľa § 23 ods. 1, 4 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby

majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií,
zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho

vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Povinnosťou žalovaného v konaní o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002
Z.z. je postupovať podľa správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou

z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania,
teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach správneho poriadku (§
3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho
konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť
dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie

jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje
správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca
v ustanovení § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkovýchokolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo
nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje.

Účastník má v zmysle § 33 správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré

zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k
jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým
i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam
účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov
povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s

dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska
všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny
orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má
možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda
vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenie účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá,
alebo ostane v stanovenej lehote nečinný.

Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa
ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie
správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (porovnaj napr.
rozsudky Najvyššieho súdu SR 6Sžo/55/2010, 5Sž/24/2008, 4Sžo/10/2011, 3Sžd/72/2009, rozsudky
Najvyššieho správneho súdu ČR 7A 112/2002 a 7As 40/2003)

Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že okrem už spomínaných stanovísk
ŠOP SR boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného i žiadosť poľovníckej organizácie o udelenie
výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom
území, či lokalite. Je nesporné, že žalobcovi neboli v priebehu konania tieto podklady doručené s tým,
abysaknimvyjadril.Bolomuoznámené,žepokiaľmupodkladyainformácie,sktorýmiboloboznámený,

nestačia, má v zmysle § 23 správneho poriadku právo nazrieť osobne do spisu.

Uvedený postup žalovaného bol podľa názoru súdu v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2
správneho poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia
vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia,
prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca naviac vo svojom vyjadrení k začatému konaniu výslovne

žiadal o možnosť oboznámiť sa s uvedenými podkladmi. Súd je toho názoru, že za daných okolností
žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy, ako aj všetky ostatné podklady,
na základe ktorých rozhodoval, žalobcovi predložiť na vyjadrenie, či už v elektronickej podobe alebo
doručením ich fotokópií (napr. aj za náhradu nákladov s tým spojených). Súd je tej mienky, že
právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov

správneho orgánu a tvrdiť, že pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho
právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretože ide o dve samostatné a vzájomne nezastupiteľné
oprávnenia, pričom každým z nich sa sleduje iný účel. Naplnenie práva na vyjadrenie sa k podkladom
rozhodnutia sa môže nepochybne realizovať aj inou formou, ako možnosťou nazrieť do spisu.

Predmetné procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania, ktorá by bez ďalších súdom zistených

okolností mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ako však súd zistil v priebehu
konania, žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) požiadal o sprístupnenie vyššie opisovaných
listínatietomubolivšetkyzaslanéeštepredvydanímrozhodnutiaorozklade.Žalobcatedamalmožnosť
sa oboznámiť s uvedenými podkladmi rozhodnutia, hoci sa k nim dostal mimoprocesnou cestou. Súd

považuje za potrebné zdôrazniť, že ani inštitút sprístupňovania informácii povinnou osobou podľa
osobitného právneho predpisu nemožno zamieňať s povinnosťou správneho orgánu podľa § 32 ods.
2 správneho poriadku a preto postup žalovaného nemožno považovať za štandardný a zákonný. Pre
daný prípad je však nutné konštatovať, že v konečnom dôsledku bol žalobca oboznámený s podkladmi
rozhodnutia žalovaného a nič mu nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, ak to považoval za potrebné.

Vyššie uvedený procesný nedostatok v postupe žalovaného, ktorý neumožnil žalobcovi ako účastníkovisprávneho konania realizovať v rámci konania právo vyplývajúce z § 32 ods. 2 správneho poriadku,
nemal za daných okolností podľa názoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nebolo
preto potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nebol oboznámený s analýzou minuloročnej regulácie a analýzou
škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, tieto neboli súčasťou administratívneho spisu a
teda z dôkazného hľadiska neboli podkladmi rozhodnutia a žalovaný z nich nevyvodil žiadne konkrétne
skutkové zistenia, o ktoré by oprel rozhodnutie o výnimke. Žalovaný tak nemal s čím žalobcu v zmysle
§ 33 ods. 2 správneho poriadku oboznamovať. Z tohto hľadiska teda zákon porušený nebol. Podľa

väčšinového názoru senátu krajského súdu rozhodujúceho v predmetnej veci vyjadrenia ŠOP SR k
jednotlivým žiadostiam žiadateľov o výnimku svedčia o tom, že odborné orgány ŠOP SR, ktoré v
konaní o udelenie výnimiek zaujímajú stanoviská pre potreby rozhodovania žalovaného, monitorujú stav
medveďov v jednotlivých lokalitách ich výskytu, vyhodnocujú škody spôsobené medveďmi i realizáciu
udelených výnimiek.

Podľa § 25 ods. 5 správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé

konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1
až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať,
doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

Vzhľadom na to, že žalobca bol v správnom konaní zastúpený advokátkou s plnomocenstvom na
všetky úkony, bolo v zmysle § 25 ods. 5 správneho poriadku povinnosťou žalovaného doručovať všetky

písomnosti určené žalobcovi tejto zástupkyni. Doručenie podkladov rozhodnutia dňa 21.11.2011 len
žalobcovi bolo nepochybne porušením zákona a vadou v konaní správneho orgánu, avšak táto vada
nemohlamaťzanásledoknezákonnosťrozhodnutia,pretožežalobcaijehoprávnyzástupcasaoobsahu
doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim a zo žiadneho úkonu neboli uvedeným pochybením
žalovaného vylúčený, či inak ukrátený na svojich právach.

Podľa § 52 ods. 1, 2 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to
dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Pokiaľ ide o zmenu prvostupňového rozhodnutia v konaní o rozklade, je zrejmé, že jej dôvodom bola
výlučne potreba zabezpečiť realizovateľnosť výnimky, pretože čas do 15.12.2011, dokedy sa mal odstrel

chráneného živočícha uskutočniť, nebolo možné z dôvodu dĺžky rozkladového konania dodržať, nakoľko
len dňa 28.11.2011 minister vydal rozhodnutie o rozklade. Správny orgán druhého stupňa postupoval
podľa názoru súdu v medziach zákona, keď si v rozkladovom konaní vyžiadal stanovisko ŠOP SR k
predĺženiu času realizácie výnimky, ktoré zaslal aj žalobcovi. K námietke o nesúlade výrokovej časti
napadnutého druhostupňového rozhodnutia s § 59 ods. 2 správneho poriadku zaujal súd názor, že

nakoľko minister v rozkladovom konaní zmenil prvostupňové rozhodnutie žalovaného iba čiastočne a
rozsah tejto zmeny výslovne vo výroku druhostupňového rozhodnutia vymedzil, postupoval v súlade
s uvedeným ustanovením správneho poriadku. Výrok druhostupňového rozhodnutia, podľa ktorého v
ostatných (zmenou nedotknutých) častiach zostáva výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený, je
podľa názoru súdu taktiež v medziach zákona. Naopak, priečil by sa zákonu taký výrok druhostupňového

rozhodnutia, ktorým by sa v nezmenenej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdilo, pretože správny
orgán druhého stupňa odvolanie (rozklad) zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje len vtedy, ak
nie sú dôvody pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Ak teda minister v rozkladovom
konaní čiastočne zmenil prvostupňové rozhodnutie, nemohol ho zároveň v ktorejkoľvek inej časti
potvrdiť.

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané

a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,

c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,

d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,

e) medzidruhovo krížiť,

f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch
povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov
živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií
dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,

výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva

Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť

a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,

b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných

škôd na inom type majetku,

c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy
voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane
tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného
významu na životné prostredie,

d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov
alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,

e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na
selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, súd rovnako ako v rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania

výnimiek na odstrel medveďa hnedého v roku 2007 (napr. sp. zn. 2S 233/07) konštatuje, že celoročná
druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená
na základe zákona č. 543/2002 Z.z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom
zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť
výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí

zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený
niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z.

Zo stanovísk ŠOP SR k žiadostiam o povolenie výnimky i zo samotných žiadostí poľovníckych združení
je zrejmé, že medveď hnedý ako chránený živočíšny druh na území Slovenska prosperuje a jeho
populácia narastá, pričom na tomto trende nič nemení ani každoročný odstrel medveďov na základe

povolených výnimiek. Súd nie je kompetentný spochybňovať údaje odborných organizácií ŠOP SR
konštatujúce pozitívny vývoj populácie tohto živočíšneho druhu na Slovensku a tým ani splnenie
základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť,
že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. Uvedenú podmienku považoval súd
za splnenú aj napriek tomu, že žalovaný mal k dispozícii pri rozhodovaní o povolení výnimky len

kvalifikované odhady o počtoch medveďov v poľovných revíroch, nakoľko sčítanie populácie tohto druhu
na Slovensku stále neprebehlo. Rovnako súd nie je kompetentný posúdiť ani existenciu inej reálnej
alternatívy k povoleniu výnimky. Preto mohol len konštatovať, že pokiaľ sa žalovaný v tejto súvislosti
zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia napr. do niektorej ZOO, pričom
žiadna z nich o medveďa hnedého neprejavila záujem, nepostupoval v rozpore so zákonom. Faktom je,že žiadna iná reálna alternatíva k povoleniu výnimky v konaní riešená ani navrhovaná nebola. Naviac
z povahy veci je zrejmé, že pokiaľ dochádza k ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov najmä v
dôsledku synantropizácie medveďa hnedého v posudzovaných lokalitách, nie je možné v reálnom čase

situáciu riešiť inak ako udelením výnimky na usmrtenie tohto živočícha.

Naďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom
počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok
prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou
by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva.

Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z. je možné len vtedy, keď
z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť
ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Ako súd v minulosti
konštatoval v rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého, ak má
byť dôvodom pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán
v konaní požadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných

medveďov v blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby
bolo možné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť
obyvateľov.

Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou
sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho

prirodzenéhovýskytu,najmävintraviláneobcíavblízkostiľudskýchobydlí.Keďžepoľovnýrevír,ktorého
sa žiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého, nie je podľa názoru
súdu možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre život a
zdravie obyvateľstva. Musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto živočíšneho druhu mimo svojho
prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre človeka.

V konaní začatom na základe žiadosti Lesov Slovenskej republiky, š.p., odštepný závod Žarnovica
žiadateľ doložil svoju žiadosť dôkazmi, ktoré podľa názoru súdu v prípade poľovného revíru Ihráč
a Sklené Teplice dostatočne preukazujú dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov
dotknutej obce. Medvede pohybujúce sa v intraviláne obce, v bezprostrednej blízkosti ľudských
obydlí, sú dôkazom o synantropizácii medveďov v danej lokalite a nepochybne predstavujú skutočné

nebezpečenstvo pre ľudí, ktorí sa celkom prirodzene cítia ohrození. Záujem na ochrane prírody musí
za daných okolností ustúpiť prioritnému záujmu na ochrane života a zdravia obyvateľov tak, ako to
predpokladá právny poriadok. Na základe uvedených skutkových zistení je podľa názoru súdu možné
urobiť záver o tom, že sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c/
zákona č. 543/2002 Z.z., pretože zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci vyplýva,

že ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne
prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého.

Súd zdôrazňuje, že prísna druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladné zdokumentovanie
pohybu jedincov medveďa hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola zrejmá potreba
chrániť záujem na ochrane zdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky. Pokiaľ príslušné

organizácie ŠOP SR v spolupráci so žiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú pohyb medveďov v
blízkosti ľudských obydlí a v intravilánoch obcí, je potrebné, aby takýto monitoring žalovanému na účely
rozhodovania o povolení výnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná situácia v týchto konaniach
a proces povoľovania výnimiek by sa stal transparentnejším.

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté

rozhodnutie i postup žalovaného boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona. Nakoľko
námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
a žalobu zamietol.O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu
trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov konania o
preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia nepatrí.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 2 : 1 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to
písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.