Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. január 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/94/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112206304
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2112206304.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: Debtinvest

Limited, so sídlom 33 Porter Road, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, spoločnosť zapísaná
v registri Of Companies od British Virgin Islands, IČ: 609191, zastúpený advokátom JUDr. Michalom
Gallom, advokát, Jilemnického 30, Martin, r. Martinom, proti žalovanému: A. N., narodený X. X. XXXX,
bytom U. XX, R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám. SPN 7, Stropkov, o zaplatenie
2304,88 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 237,38 ako
náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23. 3. 2012 sa žalobca domáha od žalovanému zaplatenia
istiny 2304,88 eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 2304,88 eur od 20. 3. 2012 titulom Zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2010.

Žalobca v návrhu poukázal na to, že dňa 30. 10. 2007 uzavrel žalovaný Zmluvu o úvere so spoločnosťou
Citibank (Slovakia), a.s. Touto zmluvou sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver, pričom splátky
boli dohodnuté v pravidelných mesačných splátkach po 3410 Sk/113,19 eur a za splnenie ostatných
zmluvných podmienok. Pohľadávka z úverovej zmluvy bola následne zmluvne postúpená z pôvodného
veriteľa Citibank Europe plc (ako právny nástupca Citibank Slovakia, a.s. po zlúčení) dňa 16. 12. 2010

na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalovaný porušil povinnosť splácať poskytnutý
úver, veriteľ po predchádzajúcej upomienke vyzval žalovaného na uhradenie dlhu.

Dňa 2. 4. 2012 vydal súd platobný rozkaz č. k. 25 Ro/40/2012-38, ktorým návrhu v celom rozsahu
vyhovel.

Dňa 12. 6. 2012 vstúpil do konania vedľajší účastník.

Dňa 23. 7. 2012 podal vedľajší účastník vo veci odpor, v ktorom okrem iného uviedol, že namieta
nedostatok aktívnej vecnej legitimácia u žalobcu, pretože zmluvu o postúpení pohľadávok na
žalobcu považuje za neplatnú. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu bezpredchádzajúceho súhlasu spotrebiteľa. Za takýto súhlas nemožno považovať ustanovenie čl. 11 bod
7 Všeobecných podmienok. Slovenskými súdmi už bolo judikované, že postúpenie pohľadávky na
neznámy zahraničný subjekt (v tomto prípade v Karibiku) výrazne sťažuje pozíciu spotrebiteľa a môže

ho odradiť od efektívnej ochrany svojich práv. Postúpenie pohľadávky na skrachovaný subjekt (obdobne
aj na subjekt v Karibiku) je naviac nekalou obchodnou praktikou, ako to v obdobnej veci judikoval aj
Krajský súd v Prešove v rozsudku č. k. 6Co/1/2011 zo dňa 14. 7. 2011.

Platobný rozkaz doručený žalovanému dňa 10. 11. 2012, odpor nepodal.

Podľa ustanovenia § 174 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zrušil platobný rozkaz podaný vedľajším
účastníkom, keď tento bol podaný v lehote na podania odporu samotným žalovaným. Na zrušení
platobného rozkazu nemení nič skutočnosť, že žalovaný odpor nepodal. Súd má za to, že vedľajší
účastník je osobou oprávnenou na podanie odporu voči platobnému rozkazu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi najmä Zmluvou o
úvere zo dňa 30. 10. 2007, Všeobecnými obchodnými podmienkami poskytovania úverov pre fyzické
osoby, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2010, s obsahom celého spisového materiálu,
pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci, keď pojednával v neprítomnosti účastníkov konania
v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 10. 2010 okrem iného vyplýva, že Citibank Europe plc.
Postupuje na žalobcu /Debtinvest Limited/ pohľadávky v celkovej výške 2543 228 eur, celková suma istín
postupovaných podľa zmluvy 2044 027 Sk, pohľadávky sa postupujú spolu s príslušenstvom. Štruktúra
pohľadávok je uvedené v prílohe 1 zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanému v sume 2304,88 eur.

Zo zmluvy o úvere č. 11 164 zo dňa 30. 10. 2007 vyplýva, že účastníci zmluvy sa dohodli na poskytnutí
úveru žalovanému ako dlžníkovi vo výške 93 205 Sk, v hotovosti 80 000 Sk a prevodom na účet 13
205,62 Sk. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver platiť v pravidelných mesačných splátkach po 3410
Sk, vždy 3. deň v mesiaci, počnúc 3. 12. 2007, posledná splátka vo výške 3620 Sk so splatnosťou 3. 11.

2011. Právny vzťah medzi stranami sa spravuje Všeobecnými podmienkami poskytovania úverov pre
fyzické osoby, ktorú sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Z potvrdenia o čerpaní úveru/prevzatí hotovosti zo dňa 30. 10. 2007 vyplýva, že žalovaný prevzal sumu
80 000 Sk.

Upomienkou zo dňa 3. 2. 2010 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na okamžité zaplatenie
dlžnej sumy 2083,18 eur

Výzvou zo dňa 1. 12. 2010 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na okamžité zaplatenie dlžnej

sumy 2294,92 eur

Z bodu 8.15 Všeobecných podmienok poskytovania úverov pre fyzické osoby vyplýva, že v prípade, že
klient mešká s úhradou akéhokoľvek splatného záväzku voči banke, banka je oprávnená úročiť dlžnú
čiastku okrem zmluvných úrokov tiež ňou stanovenou sadzbou úrokov z omeškania platnou ku dňu,

kedy sa klient dostal do uvedeného omeškania, alebo účtovať zmluvnú pokutu o výške platnej ku dňu,
kedy sa klient dostal do uvedeného omeškania.

Z bodu 9.1 Všeobecných podmienok poskytovania úverov pre fyzické osoby vyplýva, že ak dôjde
k porušeniu, má banka právo doručením oznámenia klientovi vypovedať zmluvný vzťah s okamžitou

platnosťou, alebo požadovať okamžité splatenie všetkých alebo niektorých záväzkov klienta voči banke
podľa akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi bankou a klientom v poradí stanovenom bankou.

Z bodu 15.1 Všeobecných podmienok poskytovania úverov pre fyzické osoby vyplýva, že klient je
povinný splatiť banke celú financovanú čiastku.

Z bodu 28.1 Všeobecných podmienok poskytovania úverov pre fyzické osoby vyplýva, že klient nie
je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu banky postúpiť, previesť meniť či akokoľvek
disponovať ktorýmkoľvek zo svojich práv či záväzkov podľa zmluvy o úvere. Bod 28.2.1. Banka jeoprávnená kedykoľvek postúpiť či previesť ktorékoľvek zo svojich práv či záväzkov podľa zmluvy o úvere
na tretiu osobu. Klient svojim podpisom Zmluvy o úvere dáva výslovný súhlas k prevzatiu záväzkov
treťou osobou v prípadoch, keď a) tretia osoba je zo skupiny Citigroup alebo b) trvá porušenie.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení k 31. 10. 2008 každý spotrebiteľ
má právo na výrobky a služby v dobrej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie,
informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov
a sťažností orgánom dozoru a kontroly 8) (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom

priznaných práv spotrebiteľa, ods. 2 právo spotrebiteľa na informácie sa zabezpečuje povinnosťou
orgánu verejnej moci zverejniť právoplatné rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa ustanovení tohto
zákona, ako aj ďalších osobitných predpisov upravujúcich práva spotrebiteľov. Ak spotrebiteľ uplatní
právo na sprístupnenie právoplatného rozhodnutia nahliadnutím do rozhodnutia v sídle orgánu verejnej
moci, ktorý rozhodnutie vydal, má právo robiť si z rozhodnutia výpisy a odpisy. Spotrebiteľ má aj
právo požiadať orgán verejnej moci o vyhotovenie kópie rozhodnutia. Skutočné náklady spojené s

vyhotovením kópie znáša spotrebiteľ, ods. 3 každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa

primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení k 31. 12. 2007, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy, ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 3 spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení k 31. 12. 2007, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"), ods. 4 neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení k 31. 12. 2007 v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj

rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Q. und Salvat Editores SA proti A.
M. K. B. S., A. F. L. C., Z. C. a G. N. U., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa
môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z
úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená

vytvoriťvhodnéprostriedky.Znamenátodosiahnuťvýsledoksledovanýčl.6Smernice,konkrétnechrániť
spotrebiteľapredzáväzkomvočinečestnejpodmienkeadosiahnuťzámerčl.7Smernice.Tietoopatrenia
môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky

alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili

súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.),

na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičkyalebovinejprávnejforme.
Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, veriteľom je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2
ods. 2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže
byť veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších

predpisov)
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007

(do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007
(do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (§
43 Občianskeho zákonníka) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania
kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na

ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ

zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, zmluva ďalej obsahuje a)
oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku
alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je
potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný dňa 30. 10. 2007 uzavrel Zmluvu o

úvere so spoločnosťou Citibank (Slovakia), a.s. Na základe tejto zmluvy mu bol poskytnutý úver v
sume 93 205 Sk, pričom sa zaviazal tento úver splatiť v 48 splátkach mesačne vo výške 3410 Sk.
Žalovaný uhradil poskytnutý úver čiastočne a zvyšok veriteľovi neuhradil. Pohľadávka z úverovej zmluvy
následne bola postúpená zo spoločnosti Citibank Europe plc na spoločnosť Debtinvest Limited so sídlom
Pasae Estate Road Town, Tortola, British Virgin Islands. Na zistené skutočnosti súd aplikoval Zákon
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy v spojení so Zákonom

o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 10. 2007, keďže zmluva bola uzatvorená dňa
30. 10. 20074 a to v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka v súvislosti s posúdením
platnosti právneho úkonu v spojení s dobrými mravmi. Súd zameral dokazovanie predovšetkým na
preskúmanie postupu v súvislosti s postupovaním pohľadávky pôvodného úverového veriteľa na
žalobcu, keď úverový vzťah posúdil ako vzťah spotrebiteľský i na ktorý sa vzťahujú zákonné ustanovenia

o ochrane spotrebiteľa, ktoré pri posúdení žalovaného nároku aj aplikoval. Súd vzal do úvahy, že žalobca
pohľadávku nadobudol na základe postúpenia od pôvodného úverového veriteľa, ktorá skutočnosť,
ako inštitút postúpenia nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ani podmienkou, ktorá by bola
v rozpore s dobrými mravmi, pretože inštitút postúpenia je zákonom prípustný, ale vychádzajúc z
obsahu zmluvy o úvere treba mať za to, že práva a povinnosti účastníkov zmluvy o úvere nie sú v

súvislosti s právom postúpiť pohľadávku vyvážené vo vzťahu k obom účastníkom, nie sú individuálne
dohodnuté, preto sa jedná o typovú zmluvu, ktorá vykazuje znaky jasného nepomeru v neprospech
spotrebiteľa, ako slabšieho účastníka a v takomto prípade je takúto podmienku, ktorá je nevyvážená
potrebné považovať za neplatnú. V časti 28 bod 28.1. Všeobecných úverových podmienok spoločnosti
Citibank (Slovakia), a.s. sa uvádza, že klient nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného

súhlasu spoločnosti postúpiť, previesť, meniť, či akokoľvek disponovať ktorýmkoľvek zo svojich práv či
záväzkov podľa Zmluvy o úvere. Spoločnosť je oprávnená pohľadávku z tejto zmluvy postúpiť tretím
osobám. Vzhľadom na vyššie uvedené treba mať za to, že podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa výrazná
nerovnosť zmluvných strán je definovaná, ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a vyplýva
z úpravy uvedenej v § 4 ods. 5 tohto zákona. Výkon práv pôvodného úverového veriteľa na žalobcu

označuje súd za rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože takáto
zmluvná podmienka, ktorá umožňuje postúpiť práva iba jednej strane a neumožňuje takto urobiť i strane
druhej je nevyvážená. Na základe tohto je takáto obchodná praktika uvedená vo formulárovej zmluve v
neprospech spotrebiteľa a preto v rozpore s dobrými mravmi je neplatná. Na základe týchto skutočnosti
na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadol súd z úradnej povinnosti a konštatuje, že žalobca

nemá pre podanie návrhu aktívnu legitimáciu, úkony postupovania práv na žalobcu sú preto neplatnými
právnymi úkonmi a žalobca sa takto nestal v dôsledku neplatného postupovania práv zo zmluvy o úvere
nositeľom oprávnenia podať ako aktívne legitimovaný účastník voči žalovanému návrh. Na základe tohto
súd konštatuje, že nárok žalobcu na zaplatenia žalovanej istiny z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie
niejedôvodný.PoukazujesavtejtosúvislostinarozhodnutieÚstavnéhosúduČR1US342/2009akoina

rozhodnutie Okresného súdu v Prešove č. 17C 56/2010-54 zo dňa 12.7.2010, ktoré súdy v predmetnom
rozhodnutí rovnako uviedli, že zmluvná podmienka o postúpení pohľadávky je neprimeraná a neplatná,
práve z dôvodu hrubého nepomeru v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa pre rozpor s
dobrými mravmi. Takýto právny názor vyslovil Okresný súd Dunajská Streda v konaní č. k. 6C 69/2010,
pričom zamietajúci rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Trnave rozsudkom 11Co 199/2011-90.

Úverová zmluva, z ktorej plnenia sa žalobca domáha je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou,
ktorá skutočnosť síce nevylučuje postupovanie pohľadávky a zákon túto možnosť pripúšťa, ale
jednoznačne treba mať za porušenie práv spotrebiteľa, ktoré má za následok rozpor s dobrými
mravmi a následne absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu, pretože toto vyplýva z nerovnováhy

zmluvou dohodnutých podmienok medzi úverovým veriteľom a úverovým dlžníkom. Pokiaľ by takéto
právo prislúchalo i úverovému dlžníkovi, skutková situácia by bola v takom prípade vyhodnotená
iným spôsobom a vtedy by nebolo možné na ňu aplikovať i právnu úpravu, na základe ktorej je
zmluvná podmienka, ktorá umožňuje postúpiť práva iba jednej strane za neplatnú pre rozpor s dobrýmimravmi a teda i za absolútne neplatnú. Z obsahu doloženej zmluvy ale jednoznačne vyplýva, že
žalovanému bola možnosť postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči úverovému veriteľovi na tretie
osoby výslovne v zmluve zakázaná, čo vzhľadom na text úverovej zmluvy a jej spotrebiteľský charakter

vytvorilo nerovnováhu medzi účastníkmi spotrebiteľského vzťahu. V súvislosti s postúpením žalovanej
pohľadávky sa tak žalovaný ako spotrebiteľ dostal do výrazne zhoršeného právneho postavenia, v
prípade, ak by sa chcel domáhať svojich práv, ktoré by si musel uplatniť nie od pôvodného úverového
veriteľa, ale v tomto konaní žalobcu, čím by zároveň bol značne diskriminovaný, preto konanie
pôvodného úverového veriteľa a žalobcu, na ktorého bola pohľadávka postupovaná vykazuje i znaky

sťaženia domáhania sa práv úverového dlžníka voči úverovému veriteľovi, čo tiež možno vyhodnotiť ako
znaky diskriminácie a vybočenie z pravidiel morálky a takéto konanie možno posudzovať i ako nekalú
obchodnú praktiku v spojení s § 3 ods. 3 Zákona 250/2007 Z.z. podľa ktorého každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom na vyššie
uvedený skutkový a právny stav veci pre nedostatok aktívnej legitimácie súd návrh umožňuje postúpiť
právaibajednejstranezaneplatnúprerozporsdobrýmimravmiatedaizaabsolútneneplatnú.Zobsahu

doloženej zmluvy ale jednoznačne vyplýva, že žalovanému bola možnosť postúpiť akúkoľvek svoju
pohľadávku voči úverovému veriteľovi na tretie osoby výslovne v zmluve zakázaná, čo vzhľadom na text
úverovej zmluvy a jej spotrebiteľský charakter vytvorilo nerovnováhu medzi účastníkmi spotrebiteľského
vzťahu. V prípade , ak by sa chcel domáhať svojich práv, ktoré by si musel uplatniť nie od pôvodného
úverovéhoveriteľa,alevtomtokonanížalobcu,čímbyzároveňbolznačnediskriminovaný,pretokonanie

pôvodného úverového veriteľa a žalobcu, na ktorého bola pohľadávka postupovaná vykazuje i znaky
sťaženia domáhania sa práv úverového dlžníka voči úverovému veriteľovi, čo tiež možno vyhodnotiť ako
znaky diskriminácie a vybočenie z pravidiel morálky a takéto konanie možno posudzovať i ako nekalú
obchodnú praktiku v spojení s § 3 ods. 3 Zákona 250/2007 Z.z. podľa ktorého každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom na vyššie

uvedený skutkový a právny stav veci pre nedostatok aktívnej legitimácie súd návrh žalobcu v celom
rozsahu t. j. v časti istiny a príslušenstva ako nedôvodný zamietol. S ohľadom na dôvod zamietnutia,
súd sa ďalej v konaní nezaoberal z dôvodu hospodárnosti ani dňom vzniku omeškania a výškou úroku
z omeškania.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd

vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Vo veci plne úspešnému žalovaného súd náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 143 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku nepriznal, nakoľko si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil.

VzmyslecitovanéhoustanoveniabolivedľajšiemuúčastníkoviZdruženienaochranuspotrebiteľaHOOS
priznanétrovykonania,ktorépozostávajúznáhradyhotovýchvýdavkovjehoadvokátapodľaustanovení
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Náhrada bola priznaná za 2 úkony právnej pomoci po 91,29 € v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ a b/, § 16
ods. 3, § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty 2034,88 € (prevzatie a

príprava zastúpenia zo dňa 12. 6. 2012, vyjadrenie zo dňa 23. 7. 2012). Ďalej bol priznaný režijný paušál
2x7,63 € a 2 x á 20 % DPH vo výške 18,32 €. Celkom boli priznané trovy konania v sume 141,79 €, keď
náhradu trov konania súd vyčíslil v sume 237,38 € (91,29 € x 2 + 7,63 € x 2 + 2 x á 1,53 € + 2 x á 18,24
€), avšak právny zástupca žiadal priznal sumu 237,41 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čohosa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.