Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. október 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 24Cb/237/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210213347
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1210213347.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvkonanípredsamosudcomJUDr.MonikouŠkolníkovouvprávnejvecižalobcu:

JUDr. Darina Válková, správca úpadcu Jana Ďurianová - RÉVIUM, D. Kubíka 7/5 Prievidza, IČO: 40 421
899 proti žalovanému: Ing. Bohuš Nemčovič, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, Trnavská cesta 32 Bratislava,
IČO: 13 962 469, zastúpenému advokátom Mgr. Dušanom Nitschneiderom, NITSCHNEIDER & NOVÁK,
s.r.o., Cintorínska 3/A Bratislava, IČO: 35 874 465 o zaplatenie istiny 12.506,07 eura s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.506,07 eura istiny a 11,25%-ný ročný úrok z
omeškania zo sumy 12.112,72 eura od 17.6.2006 do zaplatenia, 11,75%-ný ročný úrok z omeškania zo

sumy 393,35 eura od 7.10.2006 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 11.6.2010 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného
zaplatiť žalobcovi istinu 12.506,07 eura s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania v sadzbe 11,25%
ročne zo sumy 12.904,20 eura od 17.6.2006 do zaplatenia a v sadzbe 11,75% ročne zo sumy 393,35
eura od 7.10.2006 do zaplatenia z titulu kúpnej zmluvy.

Súd vydal vo veci dňa 29.6.2010 platobný rozkaz pod č. k. 33Rob/1193/2010-31, proti ktorému podal
žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom namietal opodstatnenosť uplatneného nároku.

Písomným podaním zo dňa 14.10.2010, doručeným súdu dňa 18.10.2010, žalobca zobral žalobu
čiastočne späť v časti uplatňovaných úrokov z omeškania s tým, že v ďalšom konaní žalobca trval

na nároku na zaplatenie istiny 12.506,07 eura s ročným úrokom z omeškania vo výške 11,25%
zo sumy 12.112,72 eura od 17.6.2006 do zaplatenia a vo výške 11,75% zo sumy 393,35 eura od
7.10.2006 do zaplatenia. Dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že v pôvodnom
petite žaloby neboli zohľadnené dobropisy č. 137 a č. 138 v celkovej sume -791,47 eura, ktorými
úpadcaznížilfakturovanúsumu.Kučiastočnémuspäťvzatiužalobydošlozostranyžalobcupredzačatím
pojednávania vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím účastníkov konania a právneho zástupcu žalovaného,

vypočutím svedkov U. Q., J. Ď.I. a H. Ď., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po
takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.3.2008 pod č. k. 36K/9/2007-73, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 1.4.2008 a vykonateľnosť dňa 14.3.2008 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka
Jana Ďurianová - RÉVIUM, miesto podnikania D. Kubíka 7/5 Prievidza, IČO: 40 421 899 a do funkcie

správcu bola ustanovená JUDr. Darina Válková so sídlom kancelárie Piaristická 46 Trenčín.

Zo strany úpadcu bol ešte pred vyhlásením konkurz dodaný tovar (víno) žalovanému ako fyzickej osobe
- podnikateľovi Ing. Bohuš Nemčovič, IČO: 13 962 469, ktorého kúpna cena bola vyúčtovaná dvomi
faktúrami, a to faktúrou č. 049 vyhotovenou dňa 16.3.2006, splatnou dňa 16.6.2006 a znejúcou na sumu
388.752,- Sk (12.904,20 eura) a faktúrou č. 139 vyhotovenou dňa 22.9.2006, splatnou dňa 6.10.2006

a znejúcou na sumu 11.850,- Sk (393,35 eura). Dodanie predmetného tovaru a jeho kúpna cena neboli
v priebehu konania medzi účastníkmi sporné.

Dodací list č. 137 zo dňa 22.9.2006 preukazuje vrátenie časti tovaru v celkovej hodnote 21.000,- Sk
a táto suma bola úpadcom žalovanému doborpisovaná faktúrou č. 137 vyhotovenou dňa 22.9.2006,
splatnou dňa 22.9.2006 a znejúcou na sumu -21.000,- Sk (697,07 eura).

Dodací list č. 138 zo dňa 22.9.2006 preukazuje vrátenie časti tovaru v hodnote 2.844,- Sk, pričom táto

suma bola úpadcom žalovanému dobropisovaná faktúrou č. 138 vyhotovenou dňa 22.9.2006, splatnou
dňa 22.9.2006 a znejúcou na sumu -2844,- Sk (94,40 eura).

Celková suma dobropisovaná faktúrami č. 137 a č. 138 predstavuje čiastku 23.844,- Sk, ktorá bola
žalobcom započítaná na faktúru č. 049, v dôsledku čoho neuhradená suma z titulu faktúry č. 049
predstavuje sumu 364.908,- Sk (12.112,73 eura), z ktorej žalobca v danom konaní uplatnil nárok na

zaplatenie sumy 12.112,72 eura. V danom konaní teda žalobca uplatnil nárok na zaplatenie istiny v
celkovej výške 12.506,07 eura (12.112,72 eura + 393,35 eura) spolu s príslušenstvom predstavujúcim
úroky z omeškania v zákonnej výške, keďže medzi zmluvnými stranami nebola uzavretá dohoda o výške
úrokov z omeškania.

Žalobca v žalobe súčasne uviedol, že po vyhlásení konkurzu ako správca konajúci v mene úpadcu zaslal

žalovanému dňa 28.3.2008 výzvu na zaplatenie dlhu, na ktorú žalovaný reagoval tým spôsobom, že
voči úpadcovi nemá žiadne záväzky, čo ale žiadnym spôsobom nepreukázal. Listom zo dňa 22.7.2008
žalobcažalovanémuoznámil,žedošlokplatnémuuzavretiuzmluvyaúpadcasisvojučasťzáväzkusplnil
a žalobca opätovne vyzval žalovaného na zaplatenie. Uvedený list si žalovaný neprevzal, no telefonicky
žalobcovioznámil,žetovarúpadcovivrátil.Dňa19.1.2009žalobcažalovanéhoopäťvyzvalnazaplatenie

a oznámil mu, že úpadcom vystavené dobropisy č. 24 a č. 25 zo dňa 1.4.2008 nemôže akceptovať,
pretože boli vystavené po vyhlásení konkurzu. Na to žalovaný listom zo dňa 18.2.2009 oznámil
žalobcovi, že uviedol nesprávne tvrdenie, že dobropisy boli vystavené dňa 1.4.2008, ale v skutočnosti
boli vystavené dňa 5.3.2008, čiže pred vyhlásením konkurzu. Ďalej žalovaný oznámil žalobcovi, že na
jeho žiadosť mu môže predmetné dobropisy zaslať. Na základe toho žalobca listom zo dňa 23.2.2009

vyzval žalovaného na zaslanie uvedených dobropisov, na čo však žalovaný nereagoval. Na preukázanie
pravdivosti týchto tvrdení žalobca predložil súdu list žalobcu zo dňa 27.3.2008 nadpísaný ako "Výzva
na zaplatenie dlhu" a odpoveď žalovaného zo dňa 9.4.2008, v ktorej žalovaný uvádza, že spoluprácu
s úpadcom ukončil a nemá voči tejto firme žiadne záväzky. Ďalej žalobca predložil súdu list žalobcu zo
dňa 22.7.2008, ktorým oznámil žalovanému, že požiadal o vysvetlenie úpadcu, ktorý v tejto súvislosti

správcovi konkurznej podstaty odovzdal úpadcom vystavené dobropisy č. 24 a č. 25 zo dňa 1.4.2008
spolu na sumu 376.758,- Sk a oznámil správcovi, že víno v tejto hodnote žalovaný odovzdal na sklad.
Súčasne žalobca predmetným listom žalovanému oznámil, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo dodaním
tovaru pred vyhlásením konkurzu a úpadca si svoju časť záväzku splnil, pričom zverejnením uznesenia
Okresného súdu v Trenčíne pod č. k. 36K/9/2007-73 zo dňa 10.3.2008 o vyhlásení konkurzu na majetok

dlžníka Jana Ďurianová - RÉVIUM v Obchodnom vestníku dňa 14.3.2008 bol na majetok dlžníka
vyhlásený konkurz a žalobca bol ustanovený do funkcie správcu a z toho vyplýva, že H. Ď. nebola v
čase vyhotovenia dobropisov oprávnená na takýto právny úkon s poukazom na § 44 ods. 1 ZKR. Ďalej
žalobca predložil súdu list žalobcu zo dňa 19.1.2009 nadpísaný ako "Upomienka", list žalovaného zo
dňa 18.2.2009 a list žalobcu zo dňa 23.2.2009 nadpísaný ako "Žiadosť o zaslanie dobropisov".Žalobca tiež k žalobe pripojil dodací list č. 24 vyhotovený úpadcom dňa 1.4.2008, t.j. po vyhlásení
konkurzu a potvrdený žalovaným, o vrátení tovaru v hodnote 388.752,- Sk a k nemu patriacu faktúru
č. 24 vyhotovenú dňa 1.4.2008 s dátumom dodania dňa 1.4.2008, splatnú dňa 15.4.2008 a znejúcu na

sumu -388.752,- Sk, ktorá je potvrdená úpadcom a žalovaným a dodací list č. 25 vyhotovený úpadcom
dňa 1.4.2008, t.j. po vyhlásení konkurzu a potvrdený žalovaným, o vrátení tovaru v hodnote 11.850,-
Sk spolu so súvisiacou faktúrou č. 25 vyhotovenou dňa 1.4.2008 s dátumom dodania dňa 1.4.2008,
splatnou dňa 15.4.2008 a znejúcou na sumu -11.850,- Sk, ktorá je potvrdená úpadcom a žalovaným.

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že neuhradené faktúry č. 049, č. 139 a dobropisy

č. 137 a č. 138 v celkovej sume 12.506,07 eura boli s úpadcom vysporiadané vrátením tovaru, na ktoré
dodávateľ Jana Ďurianová - RÉVIUM vystavil dobropisy č. 024 zo dňa 5.3.2008 na sumu -388.752,-
Sk (-12.904,20 eura) a č. 025 zo dňa 5.3.2008 na sumu -11.850,- Sk (-393,35 eura) v celkovej
sume 13.297,55 eura, z čoho vyplýva, že dobropisy boli vystavené pred vyhlásením konkurzu a žalovaný
nemá voči úpadcovi žiadne záväzky. K odporu proti platobnému rozkazu žalovaný pripojil dodací list č.
24 vyhotovený úpadcom dňa 5.3.2008 o vrátení tovaru v hodnote 388.752,- Sk a s ním súvisiacu faktúru

č. 24 vyhotovenú dňa 5.3.2008 s dátumom dodania dňa 5.3.2008, splatnú dňa 19.3.2008 a znejúcu na
sumu -388.752,- Sk potvrdenú úpadcom a dodací list č. 25 vyhotovený úpadcom dňa 5.3.2008 o vrátení
tovaru v hodnote 11.850,- Sk spolu so súvisiacou faktúrou č. 25 vyhotovenou dňa 5.3.2008 s dátumom
dodania dňa 5.3.2008, splatnou dňa 19.3.2008 a znejúcou na sumu -11.850,- Sk.

Ako prílohu písomného podania zo dňa 14.10.2010, doručeného súdu dňa 18.10.2010, žalobca

predložil súdu evidenciu pohľadávok spracovanú úpadcom k dátumu 28.3.2008, v ktorej sú vo vzťahu
k žalovanému evidované len účtovné doklady č. 049 zo dňa 16.3.2006, č. 137 zo dňa 22.9.2006, č.
138 zo dňa 22.9.2006 a č. 139 zo dňa 22.9.2006. Následne žalobca predložil súdu aj súpisovú zložku
majetku pod číslom 9, v ktorom je uvedená peňažná pohľadávka voči žalovanému vo výške 376.758,-
Sk (12.506,07 eura) a zoznam majetku podpísaný úpadcom.

Na pojednávaní konanom dňa 14.9.2001 žalobca uviedol, že v danom prípade po vyhlásení konkurzu
zistil, že predmetné faktúry sú evidované v účtovníctve úpadcu ako neuhradené v plnej výške, pričom z
faktúr boli odpočítané sumy na základe dobropisov č. 137 a č. 138 z roku 2006, ktoré boli zohľadnené v
petite predmetnej žaloby. Vzhľadom na účtovníctvo úpadcu, ako aj zoznam majetku, ktorý bol žalobcovi
úpadcom predložený po vyhlásení konkurzu a podľa ktorého úpadca neevidoval žiaden hnuteľný

majetok, žalobca vyzval žalovaného na splnenie záväzku. Od úpadcu žalobca obdržal dodacie listy
č. 24 a č. 25 vyhotovené dňa 1.4.2008, t.j. po vyhlásení konkurzu spolu s faktúrami č. 24 a č. 25,
ktoré takisto majú dátum vyhotovenia 1.4.2008, dátum dodania tovaru 1.4.2008 a dátum splatnosti
15.4.2008, t.j. po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Tieto doklady mali preukazovať vrátenie
dodaného tovaru žalovaným a dobropisovanie kúpnej ceny v celosti. Na to žalobca úpadcu upozornil, že

po vyhlásení konkurzu nie je oprávnený takéto úkony realizovať. Žalovaný na výzvu žalobcu odpovedal
tým spôsobom, že tovar bol v celosti vrátený a dobropisovaný už v marci 2008, avšak tieto doklady s
dátumom 5.3.2008 žalobca neobdržal ani od úpadcu a ani od žalovaného, ale obdržal ich až zo súdu
spolu s výzvou súdu na vyjadrenie k týmto dokladom.

Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 14.9.2011 uviedol, že s pánom Ď. - manželom úpadkyne

obchodoval dlhší čas asi od roku 2006 s tým, že ich spolupráca prebiehala na základe ústnej dohody,
ktorá oficiálne bola uzavretá s jeho manželkou ako podnikateľským subjektom, ale väčšinu vecí žalovaný
dohadoval a zabezpečoval s jej manželom. Ich spolupráca na základe ústnej dohody prebiehala tým
spôsobom, že pán Ď. dodával žalovanému tovar, ktorý žalovaný uskladňoval s tým, že pán Ď. mal
zabezpečovať predaj tohto tovaru ďalším odberateľom, t.j. posielal žalovanému objednávky odberateľov,

na základe ktorých im bol tento tovar od žalovaného dodávaný, ich ústna dohoda bola taká, že faktúry
vystavené na tovar v čase, keď bol tovar žalovanému úpadkyňou dodaný, žalovaný nehradil, ale hradil
kúpnu cenu po častiach podľa toho, ako sa tovar predával. Od decembra 2006 žalovaný podľa svojho
vyjadrenia už túto činnosť nevykonával, nakoľko sa zamestnal a svoju podnikateľskú činnosť pozastavil.
Nepredaný tovar bol uskladnený u žalovaného v garáži. Počas celého roku 2007 sa nedialo nič, až vo

februári 2008 žalovaný s pánom Ď.I. uzavrel dohodu, že si príde nepredaný tovar prevziať späť. Počas
predchádzajúceho obdobia žalovaný podľa svojho vyjadrenia pána Ď. opakovane vyzýval na prevzatienepredaného tovaru, avšak len ústne a žalovaný o tom nedisponuje žiadnymi dôkazmi. Keď vo februári
2008 dospeli k dohode o vrátení tovaru, poslal žalovaný pánovi Ď. mailom skladbu a sortiment tovaru,
avšak ani tento mail žalovaný k dispozícii nemá, pretože si maily neuchováva. K prevzatiu tovaru došlo

dňa 5.3.2008 tým spôsobom, že prišiel pán Ď. spolu s dvomi brigádnikmi a Aviou tovar odviezli. Bol
pri tom prítomný aj syn žalovaného. Na otázku súdu žalovaný uviedol, že dátum 5.3.2008 si pamätá z
dôvodu, že s takýmto dátumom boli žalovanému pánom Ď. odovzdané dodacie listy a dobropisy. Asi o
tri týždne prišiel za žalovaným pán Ď. s tým, že priniesol doklady s dátumom 15.3.2008, čo odôvodňoval
tým, že manželke to tak lepšie vyhovuje v účtovníctve a že spravila nejakú chybu a aby žalovaný tie

predchádzajúce doklady roztrhal. Opätovne za žalovaným pán Ď. prišiel začiatkom mája a priniesol mu
zase ďalšie doklady s dátumom 1.4.2008 s rovnakým odôvodnením, ako žalovaný uvádzal vyššie. Na
otázku súdu žalovaný uviedol, že v tom čase nevedel o vyhlásení konkurzu na majetok úpadkyne a o
tomto sa dozvedel až z listu správcu, čo bolo omnoho neskôr.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 14.9.2011 uviedol, že má za to, že v danom
prípade je potrebné ustáliť, či došlo k faktickému vráteniu tovaru pred alebo po vyhlásení konkurzu,

pričom z výpovede žalovaného je zrejmé, že k tomu došlo v čase ešte pred vyhlásením konkurzu, ktorý
bol vyhlásený dňa 14.3.2008.

Po pojednávaní konanom dňa 14.9.2011 žalovaný predložil súdu opätovne dodacie listy č. 24 a č. 25
spolu s faktúrami č. 24 a č. 25 s dátumom 5.3.2008 (všetky doklady potvrdené výlučne úpadcom), len
dodací list č. 25 a faktúru č. 25 s dátumom vyhotovenia dňa 15.3.2008 (obidva doklady potvrdené len

úpadcom) a dodací list č. 25 a faktúru č. 25 s dátumom vyhotovenia dňa 1.4.2008 (obidva doklady
potvrdené len úpadcom).

Svedok U. Q. na pojednávaní konanom dňa 24.1.2012 uviedol, že so žalobcom a ani s úpadcom
ho neviažu žiadne vzťahy, pričom H. Ď. ani nikdy nevidel. Žalovaný je jeho otcom. Ďalej uviedol, že
si spomína na odvoz tovaru, kedy 5. marca 2008 ku nim prišiel pred dom pán J. Ď. spolu s dvomi

brigádnikmi a svedok pomáhal do Avie nakladať tovar - víno, pričom išlo cca o 120 kartónov a v jednom
kartóne bolo 6 fliaš. Vtedy naložili všetko víno, ktoré sa u otca ešte nachádzalo a žiadne víno im už
nezostalo. Tento dátum si aj vzhľadom na odstup času svedok pamätá tak presne preto, že za pomoc
vždy dostával od rodičov vreckové a keďže v tomto prípade išlo o pomoc pri nakladaní veľkého množstva
tovaru, dostal za to od otca 2.000,- Sk, čo bola veľká suma a svedok si to aj zapísal do svojho denníka.

Ďalej svedok uviedol, že pána Ď. poznal aj z predchádzajúceho obdobia, keď k nim chodieval a robil
s otcom obchody. Na otázku súdu uviedol, že si myslí, že po 5.3.2008 pán Ď. za otcom prišiel, avšak
svedok nevedel uviesť, o čo presne išlo. Na otázku právneho zástupcu žalovaného svedok uviedol, že
denník, ktorý spomínal vo svojej výpovedi stále má. Ale momentálne ho má v Prahe, kde študuje.

Svedok J. Ď. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 24.1.2012 uviedol, že

úpadkyňa je jeho bývalou manželkou a so žalovaným mal niekoľko rokov obchodný vzťah, ktorý svedok
realizoval pod živnosťou jeho manželky, nakoľko on sám si nemohol živnosť založiť, keďže bol predtým
zamestnancom Vinárskych závodov Pezinok a po odchode zo zamestnania mal 5 rokov zákaz pôsobiť
v podobnej oblasti. Ich vzájomná dohoda so žalovaným bola taká, že svedok mu dovážal tovar, na
ktorý manželka vystavila následne dodacie listy a faktúry a svedok potom zabezpečoval objednávky od

konečných odberateľov, ktoré posúval žalovanému s tým, že obchodné vzťahy pri samotnej dodávke
vína boli už len medzi žalovaným a konkrétnym objednávateľom. Svedok uviedol, že mal so žalovaným
tichú dohodu, podľa ktorej ak niektorý z klientov dohodených svedkom neuhradil žalovanému cenu
dodávky, svedok preberie túto dlžobu vo vzťahu k žalovanému na seba. Ostalo asi 15-20 klientov,
ktorí boli problémoví a ktorí žalovanému za dodávky vína neuhradili, pričom dlžná suma predstavovala

čiastku cca 250-300 tisíc slovenských korún. Na otázku súdu, či v čase okolo vyhlásenia konkurzu
svedok odvážal od žalovaného nejaký tovar, svedok odpovedal, že si zobral od žalovaného v tom
období asi 15-20 kartónov vína, ktoré žalovanému v hotovosti vyplatil. Svedok ďalej uviedol, že si
pamätá na vystavovanie dodacích listov a faktúr z tohto obdobia s tým, že boli vystavované s rôznymi
dátumami, pretože nevedeli, ako to urobiť, aby to účtovne sedelo a svedok chcel splniť svoj ústny

záväzok voči žalovanému a odbremeniť ho od dlhu, ktorý mu dlžili odberatelia, ktorí neuhradili za
dodávky vína. Na ďalšiu otázku súdu svedok uviedol, že údaje uvádzané na dodacích listoch a faktúrachvystavených v období okolo vyhlásenia konkurzu nezodpovedajú pravde a išlo len o to, aby žalovaný
nebol dlžný v konkurze. Na otázky žalobcu svedok uviedol, že v čase okolo vyhlásenia konkurzu bol
asi dvakrát u žalovaného v Metrostave, odkiaľ odviezol niekoľko kartónov vína (svedok nevedel uviesť

počet týchto kartónov) a ktoré v hotovosti žalovanému svedok vyplatil, aj keď bral od žalovaného kvázi
pokazené víno. Skutočnosti uvádzané na dodacích listoch a faktúrach z obdobia vyhlásenia konkurzu
nezodpovedajú pravde a robilo sa to len preto, aby to žalovanému sedelo vo vzťahu ku konkurzu. Na
otázkyprávnehozástupcužalovanéhosvedokuviedol,žeponahliadnutídodokladovzaloženýchvspise
a predstavujúcich dodacie listy a faktúry vystavené s dátumami 5.3.2008, 15.3.2008 a 1.4.2008 udáva,

že tieto doklady vystavovala jeho bývalá manželka, t.j. úpadca, pričom skutočnosti v nich deklarované
sa nezakladajú na pravde, keďže k odvozu vína v deklarovaných množstvách nedošlo a ani nemohlo
dôjsť, nakoľko z neho 70-80% už bolo pokazených. Na otázku žalovaného svedok uviedol, že pokazené
bolo Rulandské biele a Veltlínske zelené víno s tým, že v červenom víne nebolo pokazenie vína vizuálne
viditeľné, ale prejavilo sa na chuti. Od žalovaného svedok odobral určité množstvo vína veľkým autom
ešte pred vyhlásením konkurzu, čo bolo ešte v novembri 2007, a to veľkým autom, do ktorého sa mohli

zmestiť asi 3-4 palety v hodnote 100-150 tisíc slovenských korún. V marci 2008 nebolo od žalovaného
odvážané víno v rozsahu, ako je uvádzané na dodacích listoch, len si bol svedok od žalovaného v
Metrostave asi dvakrát zobrať víno, ako svedok uvádzal vyššie, aj keď už bolo pokazené a svedok to
podľa svojho vyjadrenia robil viac-menej zo súcitu.

Svedkyňa H. Ď. vo svojej svedeckej výpovedi konanej dňa 11.6.2012 pred dožiadaným súdom uviedla,

že vo svojom účtovníctve má v roku 2008 dobropisy č. 24 a č. 25 a dodacie listy č. 24 a č. 25 len zo dňa
1.4.2008. Presne si nepamätá, prečo boli vystavené aj s marcovým dátumom, ale na základe praxe z
podnikania so svojím exmanželom J. Ď. dedukuje, že pôvodné dobropisy a dodacie listy boli vystavené
v marci, ale nakoľko sa obchodné stretnutie nekonalo, tieto dobropisy v marci z účtovníctva vymazala a
opätovne ich vystavila až dňa 1.4.2008. Na základe telefonického rozhovoru s exmanželom tieto doklady

vydala v dobrej viere, že sa tovar vráti naspäť do firmy, fyzicky však tento podľa tvrdení jej exmanžela
vrátený nikdy nebol. Pôvodne sa tovar pánovi Q.Č. dodal a vyfakturoval ešte dňa 16.3.2006, číslo faktúry
49 a dodací list č. 49. Svedkyňa nevedela uviesť, či došlo k reálnemu vráteniu tovaru, nakoľko pri tom
fyzicky prítomná nebola. Svedkyňa vo svojej firme vykonávala len účtovnú činnosť, obchodovanie bolo
na jej exmanželovi, ktorý ju len telefonicky informoval, aký doklad má komu a kedy vystaviť. Svedkyňa

uviedla, že si myslí, že aj v tomto prípade najskôr vyhotovila doklady, ktoré boli neskôr stornované a
opätovne vystavené znova. Svedkyňa ani nevedela uviesť, z akého dôvodu boli vystavené doklady s
dvomi rôznymi dátumami. Svedkyňa ďalej uviedla, že súpis majetku pre konkurzné konanie vyhotovila
na základe účtovníctva, ktoré mala v počítači. Fyzickú kontrolu majetku svedkyňa nevykonala. Vo firme
boli dvaja, svedkyňa na to nemala dôvod, verila exmanželovi. Svedkyňa bola podľa svojho vyjadrenia

naposledy v sklade asi v roku 2005, keď ešte mala zamestnancov. Inventúru nerobila fyzicky vôbec,
robila ju raz do roka len na základe účtovných dokladov. Svedkyňa tiež uviedla, že jej exmanžel nemal s
ňou uzavretú pracovnú zmluvu. Svedkyňa bola majiteľka a on bol jej manžel, bola to len ústna dohoda,
pričom jej manžel zabezpečoval chod firmy. Svedkyni osobne nebol tovar od pána Q. vrátený, pána Q.
nikdy nevidela a nikdy sa nestretli. Svedkyňa uviedla, že posledný oficiálny sklad mali v roku 2006 v

Prievidzských strojárňach, nakoľko neplatili nájom, bola im daná výpoveď, potom mali skladové priestory
v rodinnom dome v garáži a u svokry v pivnici. V čase vyhlásenia konkurzu svedkyňa nemala oficiálne
skladové priestory a asi nemala ani tovar. V januári 2008 svedkyňa rozpredala posledný tovar, nakoľko
sa rozhodla ukončiť podnikateľskú činnosť, pričom sa rozpredával tovar z existujúcich skladov.

Na pojednávaní konanom dňa 30.10.2012 bol súdu zo strany predložený listinný dôkaz na preukázanie

pravdivosti tvrdení svedka U. Q.K. uvádzaných vo svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa
24.1.2012, t.j. ohľadom zápisov v denníku svedka, ktorý v čase konania výsluchu svedka v januári 2012
mal svedok mať v Prahe, kde svedok študuje. V tejto súvislosti bol súdu predložený nie denník, ale
diár - kalendár z roku 2006, v ktorom sú záznamy o vreckovom v období od 24.3.2006 do 29.10.2006,
pričom za posledným záznamom zo dňa 29.10.2006 nasleduje vizuálne rovnakým perom realizovaný

zápis datovaný dňa 5.3.2008 o vreckovom v sume 2.490,- a 102,- v súvislosti s menom "Ď.".

Zo znenia § 409 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len OZ) vyplýva, že kúpnou zmluvou sa
predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva
a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného
určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je
kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa § 411 OZ je predávajúci povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar
vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto
zákonom.

Podľa § 443 ods. 1 OZ kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar
odovzdaný.

Podľa § 447 OZ je kupujúci povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so

zmluvou.

Podľa § 448 ods. 1 OZ je kupujúci povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa § 450 ods. 1 OZ ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu,
keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo
s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru

alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

Podľa § 365 OZ je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia
riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní,
pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetných kúpnych zmlúv) ak je dlžník

v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo
k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň
kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.

Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho
polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, t.j. v danom prípade k dátumu 1.1.2006 bola 3% a k dátumu
1.7.2006 bola 4%, z čoho je zrejmé, že žalobca v danom konaní uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania v nižšej ako zákonnej výške.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za
úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca
pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu o vzájomnom plnení, ktorú úpadca už

splnil, avšak druhá zmluvná strana zmluvu v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnila alebo zmluvu
splnila len čiastočne, správca môže požadovať splnenie zmluvy alebo môže od zmluvy odstúpiť. Ak
druhá zmluvná strana zmluvu o vzájomnom plnení už čiastočne splnila, správca môže od zmluvy
odstúpiť len v rozsahu druhou stranou ešte nesplnených záväzkov.Zo znenia § 96 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,
a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že právne
vzťahy existovali v danom prípade medzi úpadcom a žalovaným ako podnikateľskými subjektmi, a
to na základe platných kúpnych zmlúv uzavretých v zmysle Obchodného zákonníka ústnou formou,
pričom dodanie tovaru a jeho kúpna cena nebola medzi účastníkmi konania sporná. Rovnako je
nesporné, že k úhrade fakturovaných kúpnych cien zo strany žalovaného nedošlo v lehote splatnosti

vystavených faktúr č. 049 a č. 139. Dňom vyhlásenia konkurzu 14.3.2008 úpadca v zmysle zákona
o konkurze a reštrukturalizácii už nebol oprávnený nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, a
teda nebol oprávnený na spätné prevzatie tovaru a dobropisovanie kúpnej ceny. Súdu boli predložené
dodacie listy č. 24 a č. 25 spolu s faktúrami č. 24 a č. 25 s tromi rôznymi dátumami, pričom len
doklady s dátumom 1.4.2008 sú okrem úpadcu potvrdené aj žalovaným. Ide o doklady s dátumom po
vyhlásení konkurzu, t.j. v čase keď už úpadca nebol na tieto úkony oprávnený. Napriek skutočnostiam

deklarovaným v predmetných dodacích listoch je však reálne vrátenie tovaru sporné, keďže predmetný
tovar sa nenachádza v súpise hnuteľných vecí v rámci konkurznej podstaty, nebol odovzdaný ani
správcovi a jeho vrátenie poprel vo svojej svedeckej výpovedi aj Milan Ďurian, ktorý uviedol, že účelom
vystavovania dodacích listov č. 24 a č. 25, ako aj faktúr č. 24 a č. 25 bola snaha žalovaného vyhnúť sa
pozíciidlžníkavočisprávcovikonkurznejpodstaty.Žalovanývkonanínepreukázalvráteniepredmetného

tovaru a dobropisovanie kúpnej ceny pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, t.j. v danom
prípade predávajúceho, nakoľko predložené listinné dôkazy - dodacie listy č. 24 a č. 25 a faktúry č.
24 a č. 25 nemožno považovať vzhľadom na ich vystavovanie s rôznymi dátumami za hodnoverné
doklady. Žalovaným tvrdenú skutočnosť ohľadom vrátenia tovaru dňa 5.3.2008 nemožno považovať za
preukázanú ani svedeckou výpoveďou syna žalovaného, ktorý si tento dátum mal pamätať v súvislosti

so zápisom v denníku, pričom z vyššie uvedeného opisu predloženého listinného dôkazu je zrejmé,
že taktiež nejde o hodnoverný dôkaz, keďže jednak nejde o žiaden denník s pravidelnými na seba
nadväzujúcimi záznamami z roku 2008, ale ide o kalendár z roku 2006, v ktorom je navyše jeden zápis
z roku 2008.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení

súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. určil povinnosť žalovaného
zaplatiť žalobcovi istinu 12.506,07 eura spolu s príslušenstvom predstavujúcim 11,25%-ný ročný úrok z
omeškania zo sumy 12.112,72 eura od 17.6.2006 do zaplatenia a 11,75%-ný ročný úrok z omeškania
zo sumy 393,35 eura od 7.10.2006 do zaplatenia. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania
súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby konanie zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti

rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.