Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by Mgr. Ivana Heinrichová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/227/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111236059
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4111236059.12
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: BANCO Banif Mais, S.A, Avenida 24 de Julho, N 98,
oblasť Santos-o Velho, Lisabon, Portugalsko, zast.: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Vlčkova 8/A, IČO: 36679771, proti odporcovi: M. L., bytom N., H. XX, zast.: R. L., bytom N., H. XX, o
zaplatenie 1.661,38 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, t a k t o
r o z h o d o l :
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 621,09 eura spolu s úrokom vo výške 389,57
eura, s úrokom z omeškania vo výške 52,62 eura, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy
1.661,38 eura od 12.10.2011 do zaplatenia s tým, že súd povoľuje odporcovi dlžnú sumu splácať v
splátkach po 50 eur mesačne a to vždy do 15 - teho dňa v mesiaci počnúc prvou splátkou v mesiaci
december 2014 až do zaplatenia pod stratou výhody splátok.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
Ž i a d n y z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 28.11.2011 domáhal od odporcu zaplatenie sumy 2.061,22
eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi ním a odporcom bola dňa 15.10.2007
uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 3.728,86 eura za účelom
kúpy motorového vozidla, ktorý sa odporca zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 110,57
eura počnúc od 20.11.2007. Odporca zaplatil 36 splátok úveru, posledná splátka bola dohodnutá dňa
20.10.2010. Pre omeškanie s platbou jednej splátky viac ako tri mesiace, vyhlásil splatnosť úveru ku dňu
10.10.2011. V zmluve bol dohodnutý úrok vo výške 25,51 % a úrok z omeškania vo výške 31,51 %. Ďalej
si uplatňoval zaplatenie poplatkov v súvislosti s vedením a vymáhaním úveru vo výške 737,41 eura.
Pred začatím konania právny zástupca navrhovateľa oznámil súdu listom doručeným súdu dňa
23.7.2012, že berie návrh späť v časti istiny vo výške 399,84 eura, v časti nezaplateného úroku vo výške
9,71 eura, v časti nezaplateného úroku z omeškania vo výške 356,39 eura, v časti úroku a v časti úroku
z omeškania o dva dni. Žiadal tak zaplatiť istinu vo výške 1.661,38 eura, úrok do 11.10.2011 vo výške
389,57 eura, úrok z omeškania do 11.10.2011 vo výške 52,62 eura, úrok vo výške 25,51 % ročne zo
sumy 1.661,38 eura od 12.10.2011, úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.050,95 eura od
12.10.2011, poplatky vo výške 977,42 eura.
Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 29.1.2013 platobný rozkaz sp. zn. 10RO 406/2011, proti ktorému
podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že pre nesplácanie záväzku mu bolo vozidlo odobrané.Právnyzástupcanavrhovateľanapojednávaníuviedol,ženavrhovateľtrvánapísomnepodanomnávrhu
a na jeho čiastočnom späťvzatí oprave a doplnení zo dňa 19.7.2012. Od odporcu požaduje zaplatenie
istiny 1.661,38 eura. Každá splátka úveru pozostáva z dvoch súm, čiastka ktorá išla na zaplatenie
istiny a čiastka, ktorá išla na zaplatenie úrokov. Tak ako je to rozpísané v tabuľke - finančnom pláne.
Suma 1.667,49 eura je súčet istín, od istiny bola odpočítaná suma 400 eur, čo bola kúpna cena za
motorovévozidlo.Čosatýkasumy400eur,cenavozidlabolaznaleckýmposudkomustálenána730eur.
Navrhovateľ nemá pochybnosti o tom, že v čase predaja vozidla bola predajná cena 400 eur s poukazom
na ponuku a dopyt. Výška úroku bola dojednaná vo výške 25,50, túto považuje za prijateľnú, poukazoval
na maximálnu výšku odplaty, ktorá bola stanovená MF SR, pohybovala sa v obdobnej výške. Poplatky
sú rozpísané v písomnom podaní. Aj navrhovateľ má snahu predať vozidlo za čo najvyššiu cenu.
Zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s tým, že navrhovateľ predal vozidlo za 400
eur, podľa potvrdenia autobazáru AUTOPÁLL bola všeobecná hodnota vozidla v tom čase 1.500 eur.
Odporca na pojednávaní uviedol, že z poskytnutého úveru zaplatil 36 splátok, ďalšie splátky neplatil,
navrhovateľovi zaplatil 500 eur, mohlo to byť začiatkom roka 2010, a 3.5.2010 navrhovateľovi zaplatil
1.200 eur. Bolo to tak, že keď prvýkrát prišli zobrať auto, tak zaplatili 1.200 eur a auto im nezobrali.
Ďalšie splátky úveru nesplácal, potom im prišli auto zobrať, prišiel mu papier, že ho predali za 400 eur.
Nesúhlasí s tým, pretože za obdobné autá sa pohybovala trhová cena od 1.700 - 2.000 eur, čo si zisťoval
po bazároch a na internete. S podaným návrhom nesúhlasil, pretože auto im zobrali, úver zaplatili.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom
spisu a to návrhom, zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami, finančným plánom, upozornením
na nesplácanie úveru, vyhlásením splatnosti úveru, zmluvou o zriadení záložného práva, faktúrou,
čiastočným späťvzatím, opravou a doplnením návrhu, výzvou na zaplatenie, kúpnou zmluvou,
mandátnou zmluvou, dodatkom č. 1 k mandátnej zmluve, cenníkom poskytovaných služieb,
splnomocnením, faktúrami, záverečnou správou, protokolom o odovzdaní vozidla, zmluvou o spolupráci
pri predaji motorových vozidiel, ZP č. 40/2011, úradným výpisom z notárskeho centrálneho registra,
oznámením o začatí výkonu záložného práva, platobným rozkazom, odporom, vyjadrením navrhovateľa
k odporu, protokolom o odovzdaní predmetu leasingu, dokladmi z internetu, prehľadom platieb,
čiastočným späťvzatím, potvrdením o všeobecnej hodnote vozidla, čiastočným zastavením konania,
oznámením ceny vozidla, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 2.10.2014 a zistil tento skutkový a právny
stav:
Navrhovateľ je právnická osoba, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného i poskytovanie úverov
a finančný leasing. Odporca je fyzická osoba, ktorá nevykonáva podnikateľskú činnosť a v tomto vzťahu
má postavenie spotrebiteľa.
Dňa 15.10. 2007 uzavrel odporca s navrhovateľom Zmluvu o úvere , na základe ktorej poskytol
navrhovateľ odporcovi úver vo výške 3.728,86 eura na kúpu osobného motorového vozidla zn. Fiat
za kúpnu cenu 3.950 eur. Výška mesačnej splátky úveru bola dohodnutá sumou 110,57 eura a počet
splátok bol stanovený na 60, so splatnosťou prvej splátky na 20.11.2007, pričom splatnosť ďalších
splátok bola stanovená vždy k 20. temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Celkovo mal splátkami
zaplatiť sumu 6.634,20 eura. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 25,51 %. RPMN bola
dojednaná vo výške 12,21 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky.
Odporca zaplatil 36 splátok úveru, celkove sumu 3.980,52 eura.
Navrhovateľ ku dňu 10.10.2011 zosplatnil úver pre omeškanie so zaplatením jednej splátky po dobu
dlhšiu ako tri mesiace a vyzval odporcu k zaplateniu dlžnej istiny, úrokov z omeškania, poplatkov.Účastníci zároveň uzavreli na zabezpečenie pohľadávky veriteľa (navrhovateľa) z titulu úveru Zmluvu
o zriadení záložného práva, na základe ktorej záloh tvorilo motorové vozidlo Fiat MAREA WEEKEND
DIESEL /185/ MAREA WEEKEND 1.9 TD ELX 100.
Z dôvodu neuhradenia dlhu odporcom navrhovateľ pristúpil k realizácii záložného práva, t.j. k predaju
motorového vozidla, ktoré dňa 7.9.2011 odpredal za kúpnu cenu 400 eur. Podľa znaleckého posudku
č. 40/2011 bola stanovená všeobecná hodnota vozidla vo výške 730 eur.
Odporca sa v konaní bránil tým, že cena 400 eur, za ktorú bolo predmetné vozidlo predané je nízka.
Predložil vyjadrenie predajcu vozidiel Peter Páll - AUTO - PÁLL, že všeobecná hodnota vozidla v tom
čase bola 1.500 eur. Navrhovateľ predložil doklady z internetu, že v danom čase bola ponuka na predaj
obdobných vozidiel vo výške 456, 500, 550 eur, aj keď tu súd poznamenáva, že v danej veci sa jedná o
diesel a doklady sa týkali vozidiel na benzín. Zo správ od predajcov áut náhodne vybraných z internetu
súd zistil, že kúpna cena predmetného vozidla mohla byť v septembri 2011 od 1.500 - 2.000 eur, 700
- 1.200 eur, 2.500 eur.
Po čiastočnom späťvzatí návrhu a čiastočnom zastavení konania, si navrhovateľ uplatňoval od odporcu
zaplatenie sumy 951,09 eura titulom istiny, sumy 389,57 eura titulom úroku odo dňa uzavretia zmluvy
do zosplatnenia úveru ku dňu 11.10.2011, sumy 52,62 eura titulkom úroku z omeškania do 11.10.2011,
úroku vo výške 25,51 % ročne zo sumy 1.661,38 eura od 12.10.2011 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.050,95 eura od 12.10.2011 do zaplatenia a poplatkov vo výške 977,42
eura.
Žalované sumy navrhovateľ špecifikoval vo svojom písomnom vyjadrení, dlžná istina je vyčíslená vo
výške 951,09 eura, od nej je odpočítaná suma 400 eur za predaj auta a suma 1.666,49 eura a 710,29
eura, čo odporca zaplatil splátkami, úrok je vyčíslený vo výške 25,51 % ročne tak ako bolo dojednané
v zmluve za nezaplatené splátky úveru odo dňa nasledujúceho po ich dni splatnosti do zosplatnenia
v celkovej výške 389,57 eura, úrok z omeškania je vyčíslený za neuhradené splátky úveru odo dňa
nasledujúceho po ich dni splatnosti do zosplatnenia pričom jeho výška je v súlade s nariadením vlády č.
87/2995 Z.z. a to v celkovej výške 52,62 eura. Poplatky vo výške 977,42 eura sú vyčíslené nasledovne:
suma297,50eurazamimosúdnevymáhaniepohľadávky,ktoréprenavrhovateľanazákladeuzatvorenej
mandátnej zmluvy zo dňa 14.1.2010 vykonávala spoločnosť EVOL s.r.o., suma 420 eur za odobratie
predmetu zálohu od odporcu, za čo spoločnosť EVOL s.r.o. vystavila faktúru podľa cenníka služieb,
ktorý je prílohou Dodatku č.1 k mandátnej zmluve, suma 240 eur, ktorá vyplýva z faktúry vystavenej
spoločnosťou GR8 autions, a.s., ktorá si uplatnila 54 eur za znalecký posudok, 36 eur ako províziu
za predaj vozidla, 150 eur za zmeny vykonávané na území SR. S touto spoločnosťou má navrhovateľ
uzatvorenú Zmluvu o spolupráci pri predaji motorových vozidiel zo dňa 1.10.2009. Suma 19,92 eura ako
náklady o odmena notára za registráciu začatia výkonu záložného práva
Podľa § 4 ods. 1 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov,
účinný ku dňu vzniku uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských
úveroch), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.Podľa § 8aa ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať
prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov [§ 4 ods. 2 písm. k)] do dvoch mesiacov
po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2.
Podľa § 52 ods. Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. 4 tohto ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je Vyhláška
MS SR číslo 87/1995 Z.z.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení nariadenia vlády č.
586/2008 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 25.10.2007 Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, ktorý vzťah je potrebné vzhľadom na právne postavenie účastníkov konania,
považovať za vzťah spotrebiteľský. Na spotrebiteľské vzťahy, o ktoré ide v tomto konaní, sa aplikujú
spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia
pre spotrebiteľa výhodnejšie bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv.
absolútny obchod. Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú kogentnými normami,
ktoré nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je súd povinný zo zákona skúmať podmienky dohodnuté v zmluve a tiež uvedené vo
všeobecných obchodných podmienkach poskytovateľa úveru.V prejednávanej veci navrhovateľ v dôsledku čiastočných späťvzatí návrhu upravil žalovanú istinu tak,
že jej časť vo výške 951,09 eura predstavuje rozdiel medzi istinou poskytnutého úveru vo výške
3.728,87 eura a súčtom odporcom zrealizovaných splátok 1.667,49 plus 710,59 eura ako i výťažku
z predaja zálohu vo výške 400 eur. Súd považoval v tejto časti návrh navrhovateľa za dôvodný,
pretože navrhovateľ si uplatňuje úrok vo výške 25,51 % ročne, ktorý bol dojednaný v zmluve, úrok z
omeškania si uplatňuje vo výške určenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Súd sa však nestotožnil
s tým, že navrhovateľ odpočítal výťažok z predaja zálohu sumu 400 eur. S poukazom na námietky
odporcuakoajvyjadreniapredajcováut,alepredovšetkýmspoukazomnaznaleckýposudokpredložený
navrhovateľom, z ktorého vyplýva všeobecná hodnota vozidla 730 eur, súd mal za to, že navrhovateľ
nepostupoval efektívne, keď vozidlo predal za 400 eur a odporca by tak nemal niesť zodpovednosť za
to, že vozidlo bolo predané za 400 eur, hoci jeho hodnota bola vyššia a súd preto odpočítal z istiny
951,09 eura sumu 330 eur, čo je rozdiel medzi hodnotou vozidla podľa znaleckého posudku 730 eur a
sumou 400 eur, za ktorú vozidlo navrhovateľ predal. Na zaplatenie tejto sumy 621,09 eura súd odporcu
zaviazal, a to spolu s s úrokom vo výške 389,57 eura, s úrokom z omeškania vo výške 52,62 eura,
s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.661,38 eura od 12.10.2011 do zaplatenia s
tým, že úrok z omeškania je priznaný odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru a výška úroku
z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. zvýšená o 8 percentuálnych bodov ako
určuje ECB. Súd nepriznal navrhovateľovi nárok na úrok po zosplatnení úveru, pretože podľa ustálenej
súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) vyplýva, že
dohodnutéúroky(zmluvnéúroky)zposkytnutýchprostriedkovpatrialendosplatnostidlhu(jehosplátok).
Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako
aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani citované ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za
časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj
dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako
spotrebiteľ povinnosť platiť úroky.
Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje
celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie
už úrokov z úveru.
Preto súd dospel k záveru, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru,
pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, tak ako to vyplýva z citovaného uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98.
Ďalejsanavrhovateľdomáhalzaplateniasumy977,42euratitulompoplatkov,ktorépozostávajúzosumy
297,50 eura za mimosúdne vymáhanie pohľadávky, zo sumy 420 eur za odobratie predmetu zálohu od
odporcu, zo sumy 240 eur, ktorá pozostáva zo sumy 54 eur za znalecký posudok, 36 eur za províziu za
predaj vozidla, 150 eur za zmeny vykonávané na území SR a zo sumy 19,92 eura ako náklady o odmena
notára za registráciu začatia výkonu záložného práva. V tejto časti súd návrh nepovažoval za dôvodný
a preto ho zamietol. V predmetnej veci vzhľadom na omeškanie dlžníka, navrhovateľ zrealizoval výkon
záložného práva, dohodnutý v zmluve o zriadení záložného práva, predmetom ktorej bola hnuteľná vec
- motorové vozidlo, na kúpu ktorého poskytol navrhovateľ odporcovi úver na základe vyššie uvedenej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľ motorové vozidlo odpredal za kúpnu cenu 400 eur. Za
realizáciu výkonu záložného práva si účtoval poplatky, ktoré v plnej výške pripočítal k dlžnej sume, ktorú
mal uhradiť odporca. Navrhovateľ tento poplatok ako i jeho výšku špecifikoval až v rámci súdneho
konania,vpodanomnávrhu,resp.jehoúprave.Výšku,anišpecifikáciutejtosumyneobsahujeanizmluva
o spotrebiteľskom úvere a ani všeobecné podmienky zmluvy o úvere. V bodoch 8 a 18 všeobecných
podmienok k zmluve o úvere je iba všeobecne upravené, že klient musí uhradiť administratívne
náklady, ako napríklad telefonické výdavky, poštovné a to vo výške skutočne vynaložených súm,
poplatok za nakladanie s prijatou hotovosťou, a iné náklady alebo služby ( osobitné poplatky za
vymáhanie peňažných záväzkov po lehote splatnosti , náklady vymáhania vzniknuté v dôsledku osobnejnávštevy , náklady prevodov na základe povolenia na inkaso a iné) vzniknuté a poskytnuté v súvislosti
s úverovou zmluvou alebo vymáhaním akejkoľvek sumy po lehote splatnosti. Z čoho pozostávajú,
resp. mali pozostávať tieto náklady nikde špecifikované nebolo. Z tohto dôvodu sa preto spotrebiteľ
( odporca) dostal do značnej nerovnováhy a nevýhody, ako aj neistoty, keďže pri podpise zmluvy nebolo
jasné, aké prípadné náklady v súvislosti s realizáciou záložného práva bude musieť dodatočne uhradiť.
Za situácie, keď všeobecné podmienky obsahujú iba takúto všeobecnú formuláciu výdavkov, nie je
navrhovateľ (veriteľ) nútený dohodnúť také podmienky výkonu záložného práva s inými dodávateľmi
služieb, ktoré by boli čo najvýhodnejšie a najmenej zaťažujúce pre spotrebiteľa ( odporcu). Navyše,
keďže ide o úkony, ktoré realizuje záložný veriteľ (navrhovateľ), ktorý aj uzatváral zmluvu s ďalším
dodávateľom služieb ( firma EVOL s.r.o.), odporca ako dlžník nemal možnosť ovplyvniť podmienky
tejto zmluvy ako aj výšku odmeny, či cenu poskytovanej služby. Odmena za odobratie vozidla je podľa
názoru súdu naviac neprimerane vysoká. Z tohto dôvodu preto postup navrhovateľa, ktorým ponechal
úhradu týchto nákladov v plnom rozsahu na odporcu, považuje za neprimeranú podmienku, ktorá je v
rozpore s dobrými mravmi. Súd preto nepriznal navrhovateľovi náhradu za vyššie uvedené služby pri
výkone záložného práva návrh zamietol. Súd považuje za absolútne nelogické a neekonomické, aby
navrhovateľ získal za predaj auta 400 eur a vynaložil náklady na realizáciu záložného práva vo výške
977,42 eura, aby bol " stratový " vo výške 577,42 eura, aby tieto náklad znášal odporca.
S poukazom na ustanovenie § 160 O.s.p. súd povolil odporcovi splácať dlžnú sumu s príslušenstvom
vo forme mesačných splátok, ktorých výšku určil na 50 eur mesačne.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, nakoľko každý z nich mal vo veci úspech len čiastočný.
Poučenie:
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.