Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/124/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412207422
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8412207422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci

žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenskej republike -
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č. k. 12C 424/2012 - 47 zo dňa 19.03.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia náhrady

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že Okresný súd Kežmarok v špecifikovaných
exekučných veciach rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, zamietol. Náhradu trov
konania účastníkom nepriznal.

V odôvodnení poukázal na obsah žaloby, dôvody uplatneného nároku, stanovisko účastníkov konania,
ďalej obsah výpisov spisov Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2Er 891/2009, sp. zn. 2Er 1256/2009,
sp. zn. 2Er 391/2010, sp. zn. 2Er 1253/2010, sp. zn. 8Er 905/2008, sp. zn. 2Er 424/2010, sp. zn. 2Er
390/2010, sp. zn. 2Er 394/2010, sp. zn. 8Er 21/2009, sp. zn. 8Er 901/2008 a uviedol, že žalobca sa

pôvodnými žalobami doručenými súdu dňa 27.09.2012 vedenými na Okresnom súde Kežmarok pod
sp. zn. 3C 212/2012, sp. zn. 3C 214/2012, sp. zn. 3C 215/2012, sp. zn. 3C 216/2012, sp. zn. 3C
225/2012, sp. zn. 3C 227/2012, sp. zn. 3C 228/2012, sp. zn. 3C 233/2012, sp. zn. 3C 235/2012 a
sp. zn. 3C 236/2012 domáhal od žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.
Uznesením zo dňa 09.10.2012 (správne malo byť zo dňa 10.10.2012 - poznámka odvolacieho súdu)
Okresný súd Kežmarok predmetné veci spojil na spoločné konanie. Krajský súd v Prešov uznesením
zo dňa 22.10.2012 vylúčil sudcov Okresného súdu Kežmarok z prejednávania rozhodovania veci a

prikázal vec na ďalšie konanie Okresnému súdu Poprad. Náhradu škody si žalobca uplatnil z dôvodu
nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nerozhodnutí včas o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie v lehote vyplývajúcej z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho
mu mala vzniknúť majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulomedzidoručenímžiadostiovydaniepovereniaarozhodnutímsúduonej.Zároveňztohtotitulusižalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Márnym uplynutím času bolo reálne ohrozené očakávanie žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde
k vymoženiu pohľadávky a taktiež vyvolaniu rizík, že dôjde k zániku povinného, zmareniu účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným a insolventnosť povinného. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má
základ v požiadavke na spravodlivom usporiadaní vzťahu a dosiahnutia adekvátnej náhrady, nápravy a
primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Za primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy žalobca považoval náhradu 55,- Eur za každý začatý mesiac omeškania činnosti
exekučného súdu, pričom vychádzal z rozhodnutia Ústavného súdu SR. Žalovaná navrhla žalobu v
celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

Z výpisov spisov Okresného súdu Kežmarok vyplýva, že exekučné konanie proti povinnému K. X.
vedené pod sp. zn. 2Er 891/2009 bolo začaté dňa 25.06.2009, žiadosť o udelenie poverenia bola
doručená súdu dňa 23.07.2009, exekúcia bola zastavená v časti uplatneného úroku z omeškania

uznesením zo dňa 14.07.2010 a poverenie bolo vydané dňa 10.09.2010, vo veci sp. zn. 2Er 1256/2009
bolo exekučné konanie proti povinnej M. S. začaté dňa 08.11.2009, žiadosť o udelenie poverenia
bola doručená súdu dňa 14.12.2009, exekúcia bola zastavená v časti uplatneného úroku z omeškania
uznesením zo dňa 14.07.2010 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 23.08.2010, vo veci
sp. zn. 2Er 391/2010 bolo exekučné konanie proti povinnému V. H. začaté dňa 16.03.2010, žiadosť

o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 28.04.2010 a poverenie bolo vydané dňa 26.10.2010,
vo veci sp. zn. 2Er 1253/2010 bolo exekučné konanie proti povinnej F. H. začaté dňa 12.08.2010,
žiadosť o vydanie poverenia bola doručená súdu dňa 26.11.2010 a poverenie na vykonanie exekúcie
bolo vydané dňa 08.02.2011, vo veci sp. zn. 8Er 905/2008 bolo exekučné konanie proti povinnému
V. V. začaté dňa 31.10.2008, žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 01.12.2008 a

poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 26.01.2009, vo veci sp. zn. 2Er 424/2010 bolo
exekučné konanie proti povinnému Z. W. začaté dňa 05.03.2010, žiadosť o udelenie poverenia bola
doručená súdu dňa 10.05.2010 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 26.10.2010, vo
veci sp. zn. 2Er 390/2010 bolo exekučné konanie proti povinnému Q. R. začaté dňa 08.03.2010, žiadosť
o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 28.04.2010 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo

vydané dňa 26.10.2010, vo veci sp. zn. 2Er 394/2010 bolo exekučné konanie proti povinnému D. V.
začaté dňa 11.03.2010, žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 28.04.2010 a poverenie
na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 26.10.2010, vo veci sp. zn. 8Er 21/2009 bolo exekučné
konanie proti povinnému V. Y. začaté dňa 06.12.2008, žiadosť o udelenie poverenia bola doručená
súdu dňa 09.01.2009 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 16.02.2009 a vo veci sp. zn.

8Er 901/2008 bolo exekučné konanie proti povinnej X. C. začaté dňa 01.11.2008, žiadosť o udelenie
poverenia bola doručená súdu dňa 01.12.2008 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa
26.01.2009.

Následnesúdcitovalčl.46ačl.48 ÚstavySlovenskejrepubliky,ust.§3,§4,§5,§6,§9,§15,§16,§17,
§ 19 a § 25 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o

zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 514/2003 Z. z.), ako aj ust.
§44ods. 1,2zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. Súd poukázal
na všeobecné podmienky priznania nároku na náhradu škody, ktorými sú existencia nezákonného
rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu, teda základnej
podmienky pre uplatnenie náhrady škody, ani škodu samotnú žalobca nepreukázal, čím neuniesol
dôkazné bremeno pre úspech v konaní. K procesnej námietke žalovanej o zmätočnosti podaní súd
konštatoval, že žaloba obsahuje náležitosti v zmysle § 42 ods. 3 a 79 Občianskeho súdneho poriadku.
Petit žaloby je zrejmý, a preto sú splnené podmienky pre prejednanie veci. Súd neuznal námietku

žalovanej o predčasnom podaní návrhov na súd pred uplynutím 6 - mesačnej lehoty od predloženia
žiadostiopredbežnéprerokovanienárokupríslušnémuorgánu,pretoževčaserozhodovaniasúdu,daná
lehota už uplynula a je nepochybne zrejmé, že žalovaná jeho návrh na predbežné prerokovanie nároku
neuznala. Súd sa tiež stotožnil s námietkou žalobcu spočívajúcou v tom, že aplikácia ustanovenia
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno

usúdiť na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovaťna právne vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred
účinnosťou tohto zákonného ustanovenia, pretože by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu.
Toto ustanovenie zákona bolo zavedené s účinnosťou od 01.01.2013, preto je priamo aplikovateľné len

na zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013.
Žalovaná v priebehu konania vzniesla námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom
došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009.

Súd preskúmal vznesenú námietku premlčania prihliadnuc k ust. § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z.
a dospel k názoru, že právo domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

v tomto prípade nie je premlčané okrem žalôb týkajúcich sa povinných V. V., V. Y. a X. C., lebo v
exekučných konaniach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, boli žiadosti o udelenie
poverenia doručené až po dni 23.04.2009. K premlčaniu nároku žalobcu došlo vo veciach povinných M.
V., u ktorého došlo k vydaniu poverenia dňa 26.01.2009 /žiadosť bola doručená súdu dňa 01.12. 2008/,
u povinného M. Y., u ktorého došlo k vydaniu poverenia dňa 16.02.2009 /žiadosť bola doručená súdu
dňa 09.01.2009/ a u povinnej G. C., u ktorej došlo k vydaniu poverenia dňa 26.01.2009 /žiadosť bola

doručená súdu dňa 01.12.2008/, z ktorého dôvodu je námietka premlčania dôvodná. Z tohto dôvodu bolo
potrebné žaloby týkajúce sa týchto povinných zamietnuť. Žalobcovi začala plynúť 3-ročná objektívna
premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody najskôr 16. deň od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia súdu. Právo žalobcu sa z tohto dôvodu v uvedených troch prípadoch premlčalo, pretože
žaloby boli doručené súdu po uplynutí premlčacej doby dňa 27.09.2012.

Ďalej súd poukázal na to, že ustálená súdna prax napriek zneniu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku a výkladu podaného Ústavným súdom SR k lehotám na vydanie poverenia, resp. zamietnutia
návrhu na vydanie poverenia umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania
okolností, či neexistuje rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd
zistí, je oprávnený zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Materiálny prieskum

súladnosti exekučného titulu i návrhu so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorý v zmysle ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona, umožňuje zastaviť
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky
podľa § 45 ods. 1 písm. b) alebo c), teda ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40
písmeno a) a b) /zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom nedovolené

alebo odporuje dobrým mravom/. Súd zdôraznil, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo
porušené právo účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmavať
Ústavný súd SR. Ďalej uviedol, že žalobca nečinnosť súdu pri rozhodovaní o návrhu súdneho exekútora
na vydanie poverenia nesprávne odvodzoval od začatia exekučného konania, nie od doručenia žiadosti
o vydanie poverenia súdu. Týka sa to žiadosti veci povinného M. V., kde oproti 6 mesiacom uvádzaným

žalobcom, súd o žiadosti o vydanie poverenia rozhodol do 2 mesiacov, M. Y., kde oproti 5 mesiacom
uvádzaným žalobcom, súd o žiadosti o vydanie poverenia rozhodol do 1 mesiaca po uplynutí lehoty a K.
X., kde oproti 20 mesiacom uvádzaným žalobcom, súd o žiadosti o vydanie poverenia rozhodol do 13
mesiacov. V exekučných konaniach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu žalobca
nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Z týchto dôvodov súd

žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom
náhradu trov konania nepriznal, lebo úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal odňatie možnosti
konať pred súdom, vadu konania, ktorá má za následok nesprávne právne posúdenie z dôvodu

aplikácie nesprávneho ustanovenia právneho predpisu, ďalej nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý
bol neúplne zistený, pretože neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, v dôsledku čoho súd vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že súd nesprávne aplikoval
ust.§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.,ktoréustanovenienadobudloúčinnosťažod01.01.2013novelou
vykonanou zákonom č. 412/2012 Z.z., a preto ust. § 9 ods. 2 v znení novely zákona č. 514/2003 Z. z.

nemohol aplikovať na merito veci. Ďalej namietal, že sa súd nevyjadril k otázke stavu právnej neistoty
účastníka exekučného konania. Ďalej poukázal na to, že nie je úlohou súdu polemizovať o vhodnostilimitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami, ale má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege
ferenda sú neprípustnými. Zdôraznil, že Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým

spôsobom, aby vyhovoval požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru zahŕňajúci aj právo na rozhodnutie veci
v primeranej lehote. Ďalej poukázal na to, že súd posudzoval rozpor exekučného titulu so zákonom
a poukazoval na skutočnosti, ktoré vôbec nesúviseli s predmetom konania. Navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
vzmyslezásadvyplývajúcichzust.§212Občianskehosúdnehoporiadku,beznariadeniapojednávania,
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako
aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého
rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci potrebný na
posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy
z dôvodu, že Okresný súd Kežmarok nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Uplatnená náhrada škody sa týkala konaní

vedených na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2Er 891/2009, sp. zn. 2Er 1256/2009, sp. zn. 2Er
391/2010, sp. zn. 2Er 1253/2010, sp. zn. 8Er 905/2008, sp. zn. 2Er 424/2010, sp. zn. 2Er 390/2010, sp.
zn. 394/2010, sp. zn. 8Er 21/2009 a sp. zn. 8Er 901/2008.

Vo vzťahu k posúdeniu, či postupom Okresného súdu Kežmarok došlo v exekučných veciach k
nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote o žiadosti

súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, súd prvého stupňa správne poukázal
na to, že posúdenie porušenia práva účastníka na spravodlivý súdny proces, ako aj prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov je v právomoci Ústavnému súdu Slovenskej republiky.

Pri posudzovaní, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky

prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržiavanie nepovažuje
automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce
všetky okolnosti v danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky je autonómny a nemožno ho vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone.
S ohľadom na konkrétne okolnosti sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu

nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné v
zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (napr. sp.zn. I. ÚS 63/2000, II. ÚS 64/97).

Z tohto dôvodu namietané odňatie možnosti konať pred súdom, vrátane nesprávneho skutkového
zistenia z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov nebolo opodstatnené. V sporovom konaní je vecou
súdu, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná. Prihliada pritom na hospodárnosť konania, ako aj zistené

skutkové okolnosti a účelnosť a rozsah dokazovania.Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobu týkajúcim sa nemožnosti aplikácie ust. § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013. Aplikácia tohto ustanovenia na zodpovednostné právne vzťahy,
ktoré vznikli pred účinnosťou novely zákona č. 514/2003 Z. z. vykonanej zákonom č. 412/2012 Z. z.,

neprichádza do úvahy. Retroaktivita pri aplikácii zákonného ustanovenia, ktoré nadobudlo účinnosť po
vzniku zodpovednostného právneho vzťahu nie je prípustná, avšak odôvodnenie napadnutého rozsudku
nie je v rozpore s uvedeným názorom. Naopak, súd prvého stupňa zdôraznil, že aplikácia ustanovenia
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013, ktorý podobne upravuje podmienky, na
základe ktorých možno usúdiť na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní,

nie je možné aplikovať na právny vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi
účastníkmi konania pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia, pretože by išlo o retroaktivitu pri
aplikácii právneho predpisu. Namietané nesprávne právne posúdenie nebolo dôvodné.

Hodnotenie dôkazov, ako aj rozsah a vykonávanie dokazovania súdom prvého stupňa je vždy vecou
súdu. V sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj

preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie
dôkazného bremena. Súd prvého stupňa správne pri uplatnenom nároku na náhradu škody skúmal
preukázanie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a z dôvodu nepreukázania
existencie škody, ďalšie dôkazy, t. j. napr. navrhované znalecké dokazovanie za účelom preukázania
výšky škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, nebolo hospodárne, ani potrebné pre rozhodnutie v

predmetnej veci. Takýmto postupom nebolo porušené právo účastníka na spravodlivý súdny proces,
ani na súdnu ochranu, lebo nie je povinnosťou súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Súd na základe
výsledkov vykonaného dokazovania sám uzná, ktoré dôkazy sú potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutkových okolností.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nevysporiadania sa so stavom právnej neistoty na strane žalobcu

v exekučnej veci, odvolací súd uvádza, že ani táto namietaná skutočnosť nebola opodstatnená. Je
nesporné,ževexekučnomkonanívedenomnazákladerozhodcovskéhorozsudku,súdposudzujenávrh
na vykonanie exekúcie, exekučný titul, či je súladný so zákonom. Táto povinnosť exekučného súdu
vyplýva priamo z ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ide o súdnu kontrolu
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v zmysle judikatúry súdov, ako aj Súdneho dvora

Európskej únie.

Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.