Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 17, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64Cb/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114204288
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114204288.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci

navrhovateľa Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť, so sídlom Balkán 53, 960
95 Zvolen, IČO: 36 054 666, zast. Advokátska kancelária JUDr. Martin Kováčik, s. r. o., so sídlom
Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 236 876, v mene ktorej koná konateľ - advokát
JUDr. Martin Kováčik, proti odporcovi Banskobystrický samosprávny kraj, Nám. SNP 23, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 37 828 100, o zaplatenie sumy 470 889,23 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 470 889,23 Eur istiny a úrok z omeškania

vo výške 8,50 % ročne zo sumy 374 578,-- Eur od 23. 06. 2013 do 03. 06. 2014,

vo výške 8,50 % ročne zo sumy 322 058,-- Eur od 24. 07. 2013 do 03. 06. 2014,

vo výške 8,50 % ročne zo sumy 346 371,-- Eur od 23. 08. 2013 do 03. 06. 2014,

vo výške 8,50 % ročne zo sumy 325 256,-- Eur od 22. 09. 2013 do 03. 06. 2014,

vo výške 8,50 % ročne zo sumy 394 409,-- Eur od 24. 10. 2013 do 03. 06. 2014,

vo výške 8,25 % ročne zo sumy 307 871,-- Eur od 22. 11. 2013 do 03. 06. 2014,

vo výške 8,25 % ročne zo sumy 448 238,-- Eur od 21. 12. 2013 do 03. 06. 2014,

vo výške 8,25 % ročne zo sumy 427 304,-- Eur od 23. 01. 2014 do 03. 06. 2014,

vo výške 8,25 % ročne zo sumy 181 282,23 Eur od 04. 06. 2014 do zaplatenia a

vo výške 8,25 % ročne zo sumy 289 607,-- Eur od 23. 02. 2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania v sume 28 302,41 Eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 43 056,55 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ si návrhom zo dňa 25. 02. 2014 uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie sumy 3 235
692,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 374 578,-- Eur od 23. 06. 2013
do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 322 058,-- Eur od 24. 07. 2013 do zaplatenia, vo výške
8,50 % ročne zo sumy 346 371,-- Eur od 23. 08. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 325256,-- Eur od 22. 09. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 394 409,-- Eur od 24. 10. 2013
do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 307 871,-- Eur od 22. 11. 2013 do zaplatenia, vo výške
8,25 % ročne zo sumy 448 238,-- Eur od 21. 12. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 427

304,-- Eur od 23. 01. 2014 do zaplatenia a vo výške 8,25 % ročne zo sumy 289 607,-- Eur od 23. 02. 2014
do zaplatenia. Uviedol, že navrhovateľ je právnická osoba vo forme akciovej spoločnosti, ktorej hlavným
predmetom činnosti je prevádzkovanie dopravy. Odporca je právnickou osobou vo forme samosprávnej
územnej jednotky. Navrhovateľ ako dopravca uzavrel s odporcom ako správnym orgánom dňa 29.
12. 2008 Zmluvu o výkone vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave na

území Banskobystrického samosprávneho kraja č. 1335/2008/ODDDS, predmetom ktorej bol záväzok
navrhovateľa poskytovať odporcovi prepravné výkony v pravidelnej prímestskej autobusovej doprave
na uspokojovanie prepravných potrieb obyvateľov žijúcich na území samosprávneho kraja a záväzok
odporcu hradiť dopravcovi preukázanú stratu, ktorá navrhovateľovi vznikne plnením záväzku poskytovať
výkony vo verejnom záujme. Zmluva bola uzatváraná podľa § 14 ods. 6 a § 15 ods. 1 Zákona č. 168/1996
Z. z. o cestnej doprave v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania.

Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2018 a v priebehu svojej existencie
doposiaľ menená Dodatkami č. 1 - 8. Navrhovateľ si svoje povinnosti podľa Zmluvy poskytovaním
výkonom vo verejnom záujme plnil počas obdobia január 2013 až september 2013 riadne a včas. V
súlade s článkom IV. ods. 2 Zmluvy doručil navrhovateľ odporcovi mesačné výkazy o výške skutočnej
preukázanej strany v roku 2013, a to za január 2013 dňa 22. 02. 2013 neuhradená strata vo výške 374

578,-- Eur, za február 2013 dňa 25. 03. 2013 neuhradená strata vo výške 322 058,-- Eur, za marec 2013
dňa 24. 04. 2013 neuhradená strata vo výške 346 371,-- Eur, za apríl 2013 dňa 24. 05. 2013 neuhradená
strata vo výške 325 256,-- Eur, za máj 2013 dňa 25. 06. 2013 neuhradená strata vo výške 394 409,--
Eur, za jún 2013 dňa 24. 07. 2013 neuhradená strata vo výške 307 871,-- Eur, za júl 2013 dňa 22. 08.
2013 neuhradená strata vo výške 448 238,-- Eur, za august 2013 dňa 24. 09. 2013 neuhradená strata

vo výške 427 304,-- Eur a za september 2013 dňa 25. 10. 2013 neuhradená strata vo výške 289 607,--
Eur, keď podľa článku III. ods. 1 Zmluvy preukázanou stratou sa rozumie rozdiel medzi skutočnými
ekonomicky oprávnenými nákladmi vynaloženými dopravcom pri plnení záväzku v zmysle článku II. ods.
1, vrátane primeraného zisku, a tržbami z regulovaného cestovného a ďalšími výnosmi dosiahnutými
plnenímpovinnostiposkytovaťvýkony,ktorésúpredmetomzmluvy.VsúladesčlánkomIV.ods.8Zmluvy

doručil navrhovateľ odporcovi aj oznámenie o tom, že vznikol rozdiel medzi výškou mesačných platieb
na náhradu preukázanej straty a skutočnou výškou straty vypočítanou v mesačných výkazoch viac ako
tri po sebe nasledujúce mesiace, a to dňa 22. 02. 2013 za obdobie november 2012 až január 2013,
t. j. splatnosť vzniknutej straty za január 2013 nastala dňa 22. 06. 2013, dňa 25. 03. 2013 za obdobie
december 2012 až február 2013, t. j. splatnosť vzniknutej straty za február 2013 nastala dňa 23. 07.

2013, dňa 24. 04. 2013 za obdobie január až marec 2013, t. j. splatnosť vzniknutej straty za marec
2013 nastala dňa 22. 08. 2013, dňa 24. 05. 2013 za obdobie február 2013 až apríl 2013, t. j. splatnosť
vzniknutej straty za apríl 2013 nastala dňa 21. 09. 2013, dňa 25. 06. 2013 za obdobie marec až máj
2013, t. j. splatnosť vzniknutej straty za máj 2013 nastala dňa 23. 10. 2013, dňa 24. 07. 2013 za obdobie
apríl až jún 2013, t. j. splatnosť vzniknutej straty za jún 2013 nastala dňa 21. 11. 2013, dňa 22. 08.

2013 za obdobie máj 2013 až júl 2013, t. j. splatnosť vzniknutej straty za júl 2013 nastala dňa 22. 12.
2013, dňa 24. 09. 2013 za obdobie jún až august 2013, t. j. splatnosť vzniknutej straty za august 2013
nastala dňa 22. 01. 2014 a dňa 25. 10. 2013 za obdobie júl až september 2013, t. j. splatnosť vzniknutej
straty za september 2013 nastala dňa 22. 02. 2014. Ku dňu podania žaloby teda eviduje navrhovateľ
voči odporcovi neuhradenú pohľadávku za obdobie január až september 2013 po lehote splatnosti v

celkovej výške 3 235 692,-- Eur, ktorú predstavuje nárok na úhradu preukázanej straty pri vykonávaní
prepravných výkonov vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave podľa Zmluvy za obdobie
január až september 2013. Pretože odporca ako dlžník sa dostal do omeškania s plnením peňažného
záväzku, uplatňuje si navrhovateľ i príslušenstvo vo forme zákonného úroku z omeškania, keď v súlade
s článkom IV. ods. 8 Zmluvy bola úhrada straty za jednotlivé mesiace splatná do 120 dní po doručení

oznámenia dopravcu o vzniku tejto skutočnosti a právo na úrok z omeškania navrhovateľovi patrí podľa
§ 768k ods. 2 Obchodného zákonníka účinného od 01. 02. 2013, § 4, § 261 ods. 1, 2, § 365 a § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka účinných do 31. 01. 2013 v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 21/2013 Z. z. a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. účinného
do 31. 01. 2013.

Súd vydal vo veci dňa 03. 04. 2014 platobný rozkaz č. k. 63Rob 64/2014-290, proti ktorému
podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, že má za to, že navrhovateľnepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by objektívne preukázal svoju reálnu stratu, ktorá mu pri
plnení jeho povinností zo Zmluvy mala skutočne vzniknúť, nakoľko spomínané mesačné výkazy a
oznámenia navrhovateľa doručené odporcovi nemožno považovať za objektívne preukázanie reálnej

straty navrhovateľa vyplývajúce zo Zmluvy. Navyše má odporca za to, že informáciu o evidovaní
pohľadávkynavrhovateľavúčtovníctveodporcurovnakonemožnopovažovaťzapreukázanieexistencie
právneho nároku navrhovateľa na ním požadovanú sumu čo do dôvodu a výšky. Preto odporca považuje
návrh navrhovateľa za nedostatočne odôvodnený, neopodstatnený a z viacerých dôvodov nejasný a
nejednoznačný.

Vo vyjadrení k podanému odporu navrhovateľ uviedol, že spôsob výpočtu preukázanej straty, náhrady
ktorej sa na základe Zmluvy domáha v tomto konaní, bol zmluvnými stranami dohodnutý v článku IV.
Zmluvy. Ustanovenie článku IV. bod 2 a bod 4 Zmluvy nebolo v priebehu existencie Zmluvy menené.
Vzhľadom na podstatu zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, ako aj s poukazom na článok XI.
bod 4 Zmluvy, mohlo dôjsť k zmene len dohodou oboch zmluvných strán formou dodatku k Zmluve, k
čomu však nedošlo. Relevantnými dôkazmi preukázania straty sú v súlade so Zmluvou práve mesačné

výkazy, ktoré navrhovateľ odporcovi riadne v súlade so Zmluvou doručil, čo v tomto konaní i preukázal a
čozostranyodporcuniejeanirozporované.Pokiaľodporcapovažovalzapotrebnépreukazovaniestraty
iným spôsobom, mal túto požiadavku formulovať a trvať na nej už pri uzavretí Zmluvy alebo sa pokúsiť
iniciovať zmenu Zmluvy formou dodatku, čo však neurobil. Práve naopak, odporca už od uzavretia
Zmluvy postup a spôsob preukazovania straty, z dôvodu, že bol v súlade so Zmluvou, akceptoval.

Odporca žiadnym relevantným spôsobom vecne nespochybnil správnosť mesačných výkazov, po ich
doručení, ani nikdy neskôr, ich predloženie, ani ich obsah nespochybňoval, naopak na základe týchto
výkazov zaevidoval do svojho účtovníctva záväzky. Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil po skutkovej
i právnej stránke, keď zadefinoval skutkový stav a svoj nárok odôvodnil s poukazom na príslušnú
zákonnú i zmluvnú úpravu vzťahu medzi účastníkmi konania. Odporca napokon ani neuvádza, v

čom vidí absenciu odôvodnenia podaného návrhu. Jediným dôvodom neuhradenia záväzkov odporcu
v lehote splatnosti je samotným odporcom uvádzaná „nepriaznivá finančná situácia“. Odporca síce
formálne popiera svoje záväzky v tomto konaní, avšak reálne si je týchto záväzkov vedomý, ako verejne
prezentujú jeho predstavitelia a označujú tieto záväzky za významný problém odporcu.

Uznesením č. k. 64Cb 65/2014-314 zo dňa 17. 06. 2014, právoplatným dňa 26. 07. 2014, súd konanie v

časti o zaplatenie 2 764 802,77 Eur istiny zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu, ku ktorému
došlo na základe toho, že túto sumu odporca navrhovateľovi dňa 03. 06. 2014 uhradil.

Po čiastočnom späťvzatí návrhu a čiastočnom zastavení konania predmetom konania zostalo zaplatenie
470 889,23 Eur istiny a zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 374 578,-- Eur od
23. 06. 2013 do 03. 06. 2014, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 322 058,-- Eur od 24. 07. 2013 do 03. 06.

2014, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 346 371,-- Eur od 23. 08. 2013 do 03. 06. 2014, vo výške 8,50 %
ročne zo sumy 325 256,-- Eurod 22. 09. 2013 do 03. 06. 2014, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 394 409,--
Eur od 24. 10. 2013 do 03. 06. 2014, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 307 871,-- Eur od 22. 11. 2013 do
03. 06. 2014, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 448 238,-- Eur od 21. 12. 2013 do 03. 06. 2014, vo výške
8,25 % ročne zo sumy 427 304,-- Eur od 23. 01. 2014 do 03. 06. 2014, vo výške 8,25 % ročne zo sumy

181 282,23 Eur od 04. 06. 2014 do zaplatenia a vo výške 8,25 % ročne zo sumy 289 607,-- Eur od 23. 02.
2014 do zaplatenia. Súd potom poukazuje na skutočnosť, že právo na úrok z omeškania si navrhovateľ
uplatnil už v podanom návrhu a vzhľadom na čiastočnú úhradu istiny len upresnil dobu, do ktorej úrok
z omeškania z uhradenej časti istiny žiada, teda stále ide o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 850
% ročne, resp. 8,25 % z požadovanej istiny a vzhľadom na čiastočné zaplatenie istiny navrhovateľ úrok

z omeškania iba kapitalizoval, a teda zaplatenie kapitalizovaného úroku naďalej zostane predmetom
konania bez toho, aby súd musel o takomto úkone procesne rozhodovať ako o zmene návrhu.

Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 17. 10. 2014, na ktorý sa účastníci
dostavili riadne a včas.

Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že dňa 29. 12. 2008 navrhovateľ

ako dopravca a odporca ako správny orgán podľa § 15 a § 29b písm. c) Zákona č. 168/1996 Z. z.o cestnej doprave uzavreli v písomnej forme Zmluvu o výkone vo verejnom záujme v prímestskej
pravidelnej autobusovej doprave na území Banskobystrického samosprávneho kraja, evidovanú u
odporcu pod č. 1335/2008/ODDDS. Článok I. Zmluvy upravoval Základné pojmy, keď podľa článku I.

písm. j) preukázaná strata je rozdiel medzi ekonomickou cenou za poskytovanie výkonov vo verejnom
záujme a tržbami z regulovaného cestovného vrátane ďalších výnosov dosiahnutých plnením povinnosti
poskytovať výkony vo verejnom záujme za osobitné cestovné (§ 15 ods. 4 Zákona), podľa článku I. písm.
l) predpokladaná strata je rozdiel medzi kalkulovanými ekonomicky oprávnenými nákladmi dopravcu
na poskytovanie výkonov, vrátane primeraného zisku, a tržbami z regulovaného cestovného a ďalšími

výnosmi dosiahnutými plnením povinnosti poskytovať výkony (§ 1 ods. 1 Vyhlášky č. 151/2003 Z. z.) a
podľačlánkuI.písm.n)primeranýziskjeziskvychádzajúcizvývojaobvykléhopodieluziskutuzemského
tovaru na ekonomicky oprávnených nákladoch s prihliadnutím na kvalitu tovaru, obvyklé riziko výroby
alebo obehu a vývoj dopytu na trhu (§ 2 ods. 3 písm. b) Zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách). Článok
II. upravoval Predmet zmluvy, keď podľa článku II. bod 1 predmetom zmluvy je prevzatie záväzku
dopravcom poskytovať samosprávnemu kraju prepravné výkony v pravidelnej prímestskej autobusovej

doprave na uspokojovanie prepravných potrieb obyvateľov žijúcich na území samosprávneho kraja
plneného za úhradu preukázanej straty správnym orgánom podľa Zákona č. 168/1996 Z. z., záväzkom
dopravcu sa rozumie záväzok prevádzkový, prepravný a tarifný v pravidelnej prímestskej autobusovej
doprave vykonávanej na základe platných dopravných licencií udelených na linky uvedené v prílohe č. 1
a schválených cestovných poriadkov a zmluva podrobne upravuje práva a povinnosti vyplývajúce z tohto

záväzkového vzťahu pre obidve zmluvné strany. Podľa článku II. bod 2 dopravca touto zmluvou preberá
záväzok výkonu vo verejnom záujme špecifikovaný v článku II. ods. 1 tejto zmluvy a zaväzuje sa tento
záväzok plniť podľa tejto zmluvy a podľa článku II. bod 3 správny orgán sa touto zmluvou zaväzuje hradiť
dopravcovi preukázanú stratu, ktorá dopravcovi vznikne plnením záväzku dopravcu poskytovať výkony
vo verejnom záujme podľa tejto zmluvy, za podmienok stanovených touto zmluvou. Článok III. upravoval

Výpočet preukázanej straty, keď podľa článku III. ods. 1 Zmluvy preukázanou stratou sa rozumie rozdiel
medzi skutočnými ekonomicky oprávnenými nákladmi vynaloženými dopravcom pri plnení záväzku v
zmysle článku II. ods. 1, vrátane primeraného zisku a tržbami z regulovaného cestovného a ďalšími
výnosmi dosiahnutými plnením povinnosti poskytovať výkony, ktoré sú predmetom tejto zmluvy a podľa
článku III. bod 2 Zmluvy pri výpočte mesačnej preukázanej straty dopravca postupuje podľa mesačného

výkazu nákladov a výnosov, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2 a bude vychádzať zo skutočných cien,
nákladov a tržieb príslušného mesiaca, za ktorý je strata preukazovaná a v súlade s § 2 ods. 3 písm.
b) Zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v súčinnosti s ustanovením § 3 Vyhlášky č. 87/1996 Z. z. hodnota
primeraného zisku pri preukazovaní straty je vo výške miery inflácie predchádzajúceho kalendárneho
roka z ekonomicky oprávnených nákladov navýšenej o 3 %. Článok IV. Zmluvy upravoval Úhradu

preukázanejstraty,keďpodľačlánkuIV.bod1obidvezmluvnéstranysadohodlinanáhradepreukázanej
straty so zabezpečenia výkonu vo verejnom záujme formou priebežných mesačných platieb, ktoré budú
dopravcovi poskytované do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca podľa princípu uvedeného v
článku IV. bod 1 písm. a) zmluvy. Podľa článku IV. bod 2 Zmluvy výška skutočnej preukázanej straty
bude určovaná dopravcom každý mesiac po predložení mesačného výkazu nákladov a výnosov, ktorý

je uvedený v prílohe č. 4 a maximálna výška náhrady za preukázanú stratu za predchádzajúci mesiac
je najviac 1/12 z dohodnutej sumy podľa článku IV. bod 1. Podľa článku IV. bod 3 výška náhrady
preukázanej straty stanovená v článku IV. bod 1 zmluvy je stanovená za predpokladu že nedôjde k
zásahu do cenotvorby vplyvom zmeny fiškálnych nástrojov zo strany štátu v priebehu platnosti tejto
zmluvy. Podľa článku IV. bod 5 záverečné vyúčtovanie preukázanej straty za príslušný rok obdobia

platnosti zmluvy bude vykonané najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku. Podľa článku IV. ods.
8 Zmluvy ak výška mesačnej preukázanej straty vypočítaná podľa článku III. ods. 2 presiahne výšku
mesačnej platby na náhradu preukázanej straty podľa článku IV. ods. 1 o 10 % viac ako tri po sebe
nasledujúce mesiace, zaväzuje sa správny orgán takto vzniknutý rozdiel doplatiť dopravcovi do 120
dní po doručení oznámenia dopravcu o vzniku tejto skutočnosti. Článok V. Zmluvy upravoval Obnovu

vozidlového parku dopravcu pre poskytovanie výkonov vo verejnom záujme, článok VI. Ďalšie povinnosti
dopravcu, článok VII. Ďalšie povinnosti správneho orgánu, článok VIII. Ďalšie ustanovenia, článok IX.
Zmluvné pokuty, článok X. Dobu plnenia záväzku, keď podľa článku X. bod 1 dobou plnenia záväzku
výkonu vo verejnom záujme v rozsahu uvedenom v článku II. ods. 1 Zmluvy sa rozumie obdobie od
01. 01. 2009 do 31. 12. 2018 a táto doba je zmluvným obdobím a článok XI. upravoval Záverečné

ustanovenia, keď podľa článku XI. bod 1 pokiaľ nie je v zmluve uvedené inak, platia v zmluvných
vzťahoch pre obe strany príslušné ustanovenia Zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave a Zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podľa článku XI. bod 3 Zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu
obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť dňom 01. 01. 2009, podľa článku XI. bod 4 zmeny a doplnkyzmluvy môžu byť vykonané po dohode zmluvných strán formou písomného dodatku a podľa článku XI.
bod 6 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bola aj príloha č. 2 - mesačný/ročný výkaz o výkonoch, nákladoch
a tržbách, príloha č. 3 - prehľad o ubehnutých kilometroch, príloha č. 4 - mesačný/ ročný výkaz nákladov

a výnosov.

Súd ďalej zistil, že k Zmluve o výkone vo verejnom záujme č. 1335/2008/ODDDS navrhovateľ a odporca
ako zmluvné strany uzatvorili dňa 28. 05. 2010 Dodatok č. 1, dňa 06. 08. 2010 Dodatok č. 2, dňa 30.
08. 2010 Dodatok č. 3, dňa 22. 10. 2010 Dodatok č. 4, dňa 15. 12. 2010 Dodatok č. 5, dňa 25. 08. 2011
Dodatok č. 6, dňa 12. 12. 2011 Dodatok č. 7 a dňa 21. 05. 2012 Dodatok č. 8.

Na základe Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave

na území odporcu navrhovateľ zasielal odporcovi výkazy a tieto odporca za január 2013 prijal dňa
22. 02. 2013, za február a január - február 2013 dňa 25. 03. 2013, za marec a január - marec 2013
dňa 24. 04. 2013, za apríl a január - apríl 2013 dňa 24. 05. 2013, za máj a január - máj 2013 dňa
25. 06. 2013, za jún, január - jún a apríl - jún 2013 dňa 24. 07. 2013, za júl a január - júl 2013
dňa 22. 08. 2013, za august a august - január 2013 dňa 24. 09. 2013 a za september, január -

september a júl - september 2013 dňa 25. 10. 2013. Dátumy prijatia súd zistil z prezenčnej príjimacej
pečiatky odporcu. Prílohou každého jednotlivého oznámenia bol - Výkaz o výkonoch, nákladoch a
tržbách v prímestskej autobusovej doprave za predkladané obdobie, Prehľad o nákladoch a výkonoch
v prímestskej autobusovej doprave za predkladané obdobie, Výkaz o výške poskytnutých zliav a
obslužnosti územia v prímestskej autobusovej doprave za predkladané obdobie, Prehľad o ubehnutých

kilometroch a prepravených osobách v prímestskej autobusovej doprave za predkladané obdobie,
Register nasadzovaných autobusov v prímestskej autobusovej doprave za predkladaný mesiac a Výkaz
o vynechaných spojoch v prímestskej autobusovej doprave za predkladaný mesiac. Z jednotlivých
výkazov súd potom zistil, že neuhradená strata za mesiac január 2013 bola vykázaná vo výške 374
578,-- Eur, február 2013 vo výške 322 058,-- Eur, marec 2013 vo výške 346 371,-- Eur, apríl 2013 vo

výške 325 256,-- Eur, máj 2013 vo výške 394 409,-- Eur, jún 2013 vo výške 307 871,-- Eur, júl 2013 vo
výške 448 238,-- Eur, august 2013 vo výške 427 304,-- Eur a september 2013 vo výške 289 607,-- Eur.

Súd ďalej zistil, že listami označenými ako Úhrada preukázanej straty navrhovateľ v zmysle platnej
Zmluvy o výkone vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave na území odporcu, článok
IV. bod 8 odporcovi oznamoval, že vznikol rozdiel medzi výškou mesačných platieb na náhradu straty

a skutočnou stratou vypočítanou vo výkaze o výkonoch, nákladoch a tržbách v prímestskej doprave
a žiadal preto o úhradu rozdielov podľa dohodnutých zmluvných podmienok. Navrhovateľ tak doručil
odporcovi predmetné oznámenie dňa 22. 02. 2013 za obdobie november 2012 až január 2013, dňa 25.
03. 2013 za obdobie december 2012 až február 2013, dňa 24. 04. 2013 za obdobie január 2013 až
marec 2013, dňa 24. 05. 2013 za obdobie február 2013 až apríl 2013, dňa 25. 06. 2013 za obdobie

marec 2013 až máj 2013, dňa 24. 07. 2013 za obdobie apríl 2013 až jún 2013, dňa 22. 08. 2013 za
obdobie máj 2013 až júl 2013, dňa 24. 09. 2013 za obdobie jún 2013 až august 2013 a dňa 25. 10. 2013
za obdobie júl 2013 až september 2013.

Listom zo dňa 05. 02. 2014, označeným ako Žiadosť o sprístupnenie informácií - odpoveď, odporca
navrhovateľovi v nadväznosti na jeho žiadosť, v ktorej žiadal o sprístupnenie informácií o evidovanej

výške neuhradeného záväzku odporcu vzniknutého z poskytnutých výkonov vo verejnom záujme za
obdobie rokov 2012 a 2013 zaslal požadovanú informáciu vo forme tlačového výstupu z používanej
počítačovej aplikácie, podľa ktorej odporca evidoval výšku neuhradenej straty proti navrhovateľovi za
obdobie január 2013 v sume 374 578,-- Eur, február 2013 v sume 322 058,-- Eur, marec 2013 v sume
346 371,-- Eur, apríl 2013 v sume 325 256,-- Eur, máj 2013 v sume 394 409,-- Eur, jún 2013 v sume

307 871,-- Eur, júl 2013 v sume 448 238,-- Eur, august 2013 v sume 427 304,-- Eur a september 2013
v sume 289 607,-- Eur.

Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2009, touto časťou zákona
sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom alebo samosprávnou územnou jednotkou a
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb. Na tentoúčel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých
obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

Podľa § 14a ods. 1 Zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, v znení účinnom do 02. 12. 2009,

dopravnou obslužnosťou sa rozumie vytvorenie ponuky prepravných výkonov v pravidelnej autobusovej
doprave na uspokojovanie prepravných potrieb obyvateľov žijúcich na území samosprávneho kraja
alebo na území obce, ktorá zodpovedá dopytu cestujúcich vzhľadom na frekvenciu, presnosť a
pravidelnosť spojov, možnosť prestupu, vzdialenosť k zastávkam, bezpečnosť, výbavu a čistotu
autobusov, tarifu pre jednotlivé skupiny obyvateľov ako aj prístup k informáciám dôležitým pre

cestovanie.

Podľa § 14a ods. 2 Zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, v znení účinnom do 02. 12. 2009,
verejným záujmom na účely tohto zákona sa rozumie záujem samosprávneho kraja vo vnútroštátnej
autobusovej doprave, ak nejde o diaľkovú autobusovú dopravu alebo obce v mestskej autobusovej
doprave na zabezpečenie dopravnej obslužnosti. V záujme zabezpečenia dopravnej obslužnosti
samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave zostavuje plán dopravnej obslužnosti

(ďalej len „plán“), ktorý verejný záujem konkretizuje. Pri jeho zostavovaní sa berú do úvahy aj existujúca
dopravná infraštruktúra, ponuka prepravných výkonov verejnej osobnej dopravy, zámery v rámci
územnoplánovacej činnosti, záujmy ochrany a tvorby životného prostredia, požiadavky na bezbariérový
prístup ťažko zdravotne postihnutých osôb, úroveň tarify pre jednotlivé skupiny obyvateľov, ako aj
požiadavky na dopravné spojenie so susednými samosprávnymi krajmi.

Podľa § 14a ods. 6 Zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, v znení účinnom do 02. 12. 2009,
samosprávny kraj alebo obec pri výbere dopravcu dbá na účelné a z celospoločenského hľadiska
hospodárne zabezpečenie dopravnej obslužnosti. Ak predmetom požiadavky samosprávneho kraja
alebo obce je výkon vo verejnom záujme podľa ods. 2, ktorý by dopravca z hľadiska svojich obchodných
záujmov nevykonal vôbec, alebo nevykonal v požadovanom rozsahu pre jeho ekonomickú nevýhodnosť

a samosprávny kraj alebo obec mu udeľuje výhradné právo vykonávať pravidelnú autobusovú dopravu
na autobusovej linke alebo na skupine autobusových liniek bez účasti iných dopravcov, samosprávny
kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave uzatvára s dopravcom zmluvu podľa § 15.

Podľa§15ods.1Zákona č.168/1996Z.z. ocestnejdoprave,vzneníúčinnomdo02.12.2009,zmluvou
o výkone vo verejnom záujme sa dopravca zaväzuje postúpiť samosprávnemu kraju vo vnútroštátnej

autobusovej doprave, ak nejde o diaľkovú autobusovú dopravu, alebo obci v mestskej autobusovej
doprave výkony podľa § 14a ods. 6 a samosprávny kraj alebo obec sa zaväzuje poskytnúť mu náhradu
preukázateľnej straty. Preukázanú stratu uhradí samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej
doprave zo svojho rozpočtu. Ak je predmetom verejného záujmu vykonávanie pravidelnej autobusovej
dopravy na autobusovej linke, ktorá presahuje územie samosprávneho kraja alebo územie obce, zmluvu

o výkone vo verejnom záujme uzatvára ten samosprávny kraj alebo obec, na území ktorých sa nachádza
východisková zastávka. Na uhradení preukázanej straty sa na základe vzájomnej dohody podieľa
primerane každý samosprávny kraj, na území ktorého sa nachádza nácestná alebo cieľová zastávka.

Podľa § 15 ods. 2 Zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, v znení účinnom do 02. 12. 2009,
zmluva o výkone vo verejnom záujme sa uzatvára spravidla na obdobie platnosti dopravnej licencie,

najviac však na 10 rokov. Ak sa zmluva uzatvára na obdobie dlhšie ako jeden kalendárny rok, zmluva sa
každoročne upravuje dodatkami. Samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave uhradí
dopravcovi preukázanú stratu, ak dopravca preukáže jej vznik a výšku a že ju svojim konaním nezavinil.

Podľa § 15 ods. 3 Zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, v znení účinnom do 02. 12. 2009, zo
zmluvy o výkone vo verejnom záujme vzniká dopravcovi prepravná povinnosť (§ 4 ods. 2), prevádzková

povinnosť a tarifná povinnosť (§ 8 ods. 1 písm. a) a b)).Podľa § 15 ods. 4 Zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, v znení účinnom do 02. 12. 2009,
zmluva o výkone vo verejnom záujme obsahuje najmä dopravné a prepravné výkony, predovšetkým
požiadavky na kontinuitu, pravidelnosť, kapacitu a kvalitu, prepravné výkony za regulované ceny, sumu

za dohodnuté prepravné výkony, ktorá tržby z dôvodu regulovaných cien vyrovnáva, vrátane rozdielu
medzi ďalšími ekonomicky oprávnenými nákladmi vynaloženými na splnenie záväzku z tejto zmluvy a
prímami dosiahnutými dopravcom z plnenia tohto záväzku, podrobnosti o finančných vzťahoch medzi
zmluvnými stranami, dodatky k zmluve a prípadné zmeny, platnosti zmluvy, ako aj sankcie za neplnenie.
Na účely uzatvorenia zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme sa za preukázanú stratu považuje rozdiel

medzi ekonomickou cenou za poskytovanie výkonov vo verejnom záujme a tržbami z regulovaného
cestovného vrátané ďalších výnosov dosiahnutých plnením povinnosti poskytovať výkony vo verejnom
záujme za osobitné cestovné.

V konaní nebolo sporné, že dňa 29. 12. 2008 navrhovateľ ako dopravca a odporca ako správny orgán
uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o výkone vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej
dopravenaúzemíBanskobystrickéhosamosprávnehokraja,keďzmluvnéstranykonštatovali,žezmluva

je medzi nimi uzatvorená podľa § 15 a § 29b písm. c) Zákona č. 168/1996 Z. z.. Sporná nebola ani
skutočnosť že zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2018 (článok X. bod 1
Zmluvy).

Vzmyslevyššiecitovanýchzákonnýchustanovení,priposkytovanídopravnýchvýkonovvovnútroštátnej
autobusovej doprave mohlo medzi samosprávnym krajom a dopravcom dôjsť k uzatvoreniu osobitnej

zmluvy, a to Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme, ktorou sa dopravca zaväzoval poskytnúť
samosprávnemu kraju vo vnútroštátnej autobusovej doprave dopravné výkony, ktoré by z hľadiska
svojich obchodných záujmov nevykonal vôbec, alebo nevykonal v požadovanom rozsahu pre ich
ekonomickú nevýhodnosť a samosprávny kraj alebo obec sa zaväzoval poskytnúť mu náhradu
preukázanej straty (§ 15 ods. 1 v spojení s § 14a ods. 6 Zákona č. 168/1996 Z. z.). Samosprávny kraj s

dopravcom zmluvu uzatváral, ak predmetom požiadavky samosprávneho kraja bol výkon vo verejnom
záujme, keď verejným záujmom na účely Zákona o cestnej doprave sa rozumel záujem samosprávneho
kraja vo vnútroštátnej autobusovej doprave na zabezpečení dopravnej obslužnosti (§ 14a ods. 2 veta
prvá Zákona č. 168/1996 Z. z.) a dopravnou obslužnosťou sa rozumelo vytvorenie ponuky prepravných
výkonov v pravidelnej autobusovej doprave na uspokojovanie prepravných potrieb obyvateľov žijúcich

na území samosprávneho kraja, ktorá zodpovedá dopytu cestujúcich (§ 14a ods. 1 Zákona č. 168/1996
Z. z.).

Z vykonaného dokazovania súd potom považoval za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo
k uzatvoreniu zmluvy o výkone vo verejnom záujme tak, ako to upravoval § 15 Zákona č. 168/1996 Z.
z. v znení účinnom do 02. 12. 2009, keď považoval za preukázané, že aj základná definícia predmetu

zmluvy v čl. II. Zmluvy, a teda základná definícia povinností zmluvných strán, zodpovedala zákonnej
definícii zmluvy o výkone vo verejnom záujme. Uzavretím zmluvy tak navrhovateľovi ako dopravcovi
vznikol záväzok poskytovať odporcovi prepravné výkony v pravidelnej prímestskej autobusovej doprave
na uspokojovanie prepravných potrieb obyvateľov žijúcich na území Banskobystrického samosprávneho
kraja a záväzok odporcu ako samosprávneho kraja hradiť navrhovateľovi preukázanú stratu, ktorá mu

vznikne plnením záväzku dopravcu poskytovať výkony vo verejnom záujme (článok II. Zmluvy).

Podaným návrhom sa potom navrhovateľ domáhal proti odporcovi úhrady preukázanej straty za obdobie
január 2013 až september 2013.

Odporca sa bránil v konaní tvrdením, že navrhovateľ nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým
by objektívne preukázal svoju reálnu stratu a mesačné výkazy a oznámenia navrhovateľa doručená

odporcovi nemožno považovať za objektívne preukázanie reálnej straty navrhovateľa.

Žiadny z účastníkov v konaní nerozporoval, že požadované prepravné výkony v pravidelnej
prímestskej autobusovej doprave na uspokojovanie prepravných potrieb obyvateľov žijúcich na územísamosprávneho kraja odporcu navrhovateľ v mesiacoch január až september 2013 poskytoval, teda
poskytnutie prepravných výkonov súd považoval za nesporné.

Z vykonaného dokazovania súd ďalej považoval za preukázané, že účastníci konania ako zmluvné

strany dojednali aj spôsob výpočtu preukázanej straty (článok III. Zmluvy), ako aj úhradu tejto
preukázanej straty (článok IV. Zmluvy). Súd potom považoval za preukázané, že výška skutočnej
preukázanej straty mala byť určovaná navrhovateľom ako dopravcom každý mesiac po predložení
mesačného výkazu nákladov a výnosov, ktorý bol prílohou č. 4 uzatvorenej zmluvy. Účastníci konania
ako zmluvné strany súčasne stanovili aj výšku mesačnej platby na náhradu preukázanej straty (článok

IV. ods. 1 Zmluvy) s tým, že ak výška skutočnej mesačnej preukázanej straty presiahne výšku tejto
mesačnej platby o 10 % viac ako tri po sebe nasledujúce mesiace, zaväzuje sa odporca takto vzniknutý
rozdiel doplatiť dopravcovi, teda navrhovateľovi, a to po doručení oznámenia navrhovateľa o vzniku tejto
skutočnosti (článok IV. bod 8 Zmluvy).

V konaní potom nebolo sporné, že navrhovateľ odporcovi doručil nielen mesačné výkazy za jednotlivé
mesiace január až september 2013, v ktorých určil výšku skutočnej preukázanej straty, ale súčasne

doručil navrhovateľ odporcovi aj oznámenia, že vznikol rozdiel medzi výškou mesačných platieb na
náhradu straty a skutočnou stratou vypočítanou vo výkaze.

Každý účastník občianskeho súdneho konania má povinnosť tvrdenia, teda povinnosť uvádzať
skutočnosti a okolnosti na uplatnenie alebo na obranu svojho práva. Súčasne každý účastník občiansko-
súdneho konania má aj dôkaznú povinnosť, teda povinnosť označiť alebo predložiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. V danom prípade odporca len všeobecne konštatoval, že navrhovateľ
nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by preukázal svoju reálnu stratu, keď mesačné výkazy a
oznámenia navrhovateľa doručené odporcovi nemožno považovať za objektívne preukázanie reálne
straty.

Ako však už bolo vyššie konštatované, súd považoval v konaní za preukázané, že spôsob výpočtu

preukázanej straty bol medzi navrhovateľom a odporcom dohodnutý priamo v uzatvorenej zmluve, a
to v článku IV. Zmluvy. Účastníkmi konania ako zmluvnými stranami bol dohodnutý nielen výpočet
preukázanej straty, ale aj to, že výška skutočnej preukázanej straty bude navrhovateľom ako dopravcom
určovaná predložením mesačného výkazu nákladov a výnosov. V danom prípade teda navrhovateľ
postupoval v zmysle zmluvných dojednaní medzi účastníkmi konania pri určovaní a preukazovaní výšky

skutočnej straty za obdobie január až september 2013. Doručenie predmetných výkazov potvrdil aj
samotný odporca. Odporca ale v konaní neuviedol ani jednu konkrétnu skutočnosť alebo okolnosť,
ktorá by znamenala, že navrhovateľ v predmetných mesačných výkazoch nepostupoval správne pri
určení výšky skutočnej škody. Keďže účastníkmi konania ako zmluvnými stranami bolo dohodnuté,
že výška skutočnej preukázanej straty bude určovaná predložením mesačného výkazu nákladov a

výnosov, je potrebné navrhovateľom odporcovi doručené výkazy považovať za relevantný dôkaz o
výške preukázanej straty, keď priamo účastníci konania ako zmluvné strany si takýto spôsob zmluvne
dohodli a počas predchádzajúceho zmluvného obdobia takýmto spôsobom aj postupovali. Odporca
v konaní netvrdil, a teda ani nepreukázal, že by medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami
došlo k dohode o zmene spôsobu určovania skutočnej preukázanej straty. Rovnako odporca žiadnym

spôsobom nešpecifikoval a nepreukázal, prečo predmetné mesačné výkazy nie je možné považovať za
objektívne preukazujúce reálnu stratu navrhovateľa. Odporca svoju obranu postavil na všeobecných a
ničím nepodložených a nepreukázaných tvrdeniach, a preto súd obranu odporcu vyhodnotil ako účelovú
a nepreukázanú

Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd dospel k záveru že za obdobie január až september

2013 navrhovateľ pri určovaní výšky preukázanej straty pri poskytovaní prepravných výkonov vo
verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave postupoval podľa Zmluvy o výkone vo verejnom
záujme uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 29. 12. 2008, ktorá zmluva bola stále v platnosti
aj v období január až september 2013. Náhrada preukázanej straty dopravcu za výkony vo verejnom
záujme predstavuje nielen zmluvný, ale aj zákonný nárok, pričom účastníci konania ako zmluvné strany

definovaliašpecifikovalispôsobvýpočtuapreukazovaniavzniknutejstratyadodňarozhodnutiasúduvoveci samej odporca neuviedol žiadny konkrétny dôkazný prostriedok, ktorým by akýmkoľvek spôsobom
spochybnil správnosť postupu navrhovateľa v jednotlivých mesačných výkazoch pri určovaní výšky
skutočnej preukázanej straty.

Naviac, odporca počas tohto súdneho konania poskytol navrhovateľovi aj čiastočné plnenie, čím vznikol
predpoklad uznania zvyšku dlhu (§ 323 ods. 1, 2 v spojení s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka).
Uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie záväzku, čo znamená, že veriteľ nie je
povinný preukazovať svoj záväzok, ale dôkazné bremeno o neexistencii záväzku sa prenáša na dlžníka.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ aj v období január až september 2013 poskytoval odporcovi ako
samosprávnemu kraju prepravné výkony vo verejnom záujme, a teda nielen na základe uzatvorenej

zmluvy, ale aj priamo zo zákona má nárok na náhradu preukázanej straty, pričom účastníci konania
ako zmluvné strany spôsob výpočtu a úhrady preukázanej strany zmluvne dojednali a odporca do
dňa rozhodnutia súdu vo veci samej nepreukázal, že navrhovateľ postupoval v rozpore so zmluvnými
dojednaniami, posúdil súd nárok navrhovateľa v časti o zaplatenie istiny ako dôvodný.

Ako dôvodný súd posúdil nárok navrhovateľa aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania ako zákonnej

sankcie za omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku. V danom prípade bola výška úrokov z
omeškania určená podľa obchodno-právnych predpisov, keď s poukazom na § 261 ods. 2 Obchodného
zákonníka v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania išlo o
obchodno-právny vzťah, teda vzťah týkajúci sa uspokojovania verejných potrieb. Súd potom považoval
za preukázané, že navrhovateľom uplatnená výška úroku z omeškania zodpovedá zákonnému postupu

určenia úroku z omeškania s poukazom na § 369 ods. 1, § 365, § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka
a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 01. 2013
a navrhovateľ správne postupoval aj pri určení začiatku omeškania s poukazom na článok IV. ods. 8
uzavretej Zmluvy.

Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.
a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, keď aj k čiastočnému späťvzatiu návrhu v časti o
zaplatenie istiny došlo pre správanie odporcu, ktorý svoju povinnosť čiastočne splnil po začatí konania,
teda návrh bol podaný dôvodne v celom rozsahu, priznal právo na plnú náhradu trov konania. Trovy
navrhovateľa pozostávajú z iných trov konania v sume 28 302,41 Eur za zaplatený súdny poplatok z

návrhu na začatie v sume 28 253,-- Eur a zo sumy 49,41 Eur, o ktorú bol navrhovateľovi krátený vrátený
preplatok súdneho poplatku z návrhu pri čiastočnom zastavení konania a z trov právneho zastúpenia
v sume 43 056,55 Eur za 5 úkonov právnej služby po 6 893,89 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie návrhu na súd, porada s klientom dňa 25. 04. 2004, vyjadrenie k odporu, čiastočné späťvzatie
návrhu), 1x 1 362,77 Eur (pojednávanie dňa 17.10.2014), k tomu režijný paušál 6x 8,04 Eur a 20 % DPH

v sume 7 176,09 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1,
2, § 13a ods. 1 písm. a), b), c), d), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. je potrebné, aby odporca povinnosť uloženú týmto rozhodnutím splnil do
3 dní od jeho právoplatnosti.

Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ odporca podával návrh na spojenie tohto súdneho konania
s konaním vedeným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cb 84/2014 (pôvodná sp. zn.
60Rob 65/2014), o tomto jeho návrhu bolo v zmysle Rozvrhu práce Okresného súdu Banská Bystrica
rozhodované v konaní sp. zn. 63Cb 84/2014.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej

Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
(rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil

vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.