Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Wilková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cbi/18/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113233155
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Wilková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113233155.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Tóthovou v právnej veci žalobcu: ELECTRAPLAN
Slovensko, s.r.o., Pestovateľská 6, Bratislava, IČO: 35 879 823, zastúpený: C.. B. E., advokátka, H. nábr.
9, R. proti žalovaným: v I. rade BK group, a.s., Dopravná 19, Piešťany, IČO: 34 119 442, zastúpený:
V. W. & D., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Q. X-X, XXX XX R., v II. rade BANKRUPTCY &
RECOVERY SERVICE, k.s., so sídlom kancelárie: Kollárova 34, Trnava, IČO: 36 669 415 , o zapísanie
pohľadávok do zoznamu pohľadávok, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v I. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 585,84
eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného
v I. rade.
Žalovanému v II. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa svojím návrhom zo dňa 02.12.2013, doručeným súdu dňa 02.12.2013 domáhal, aby súd
uložil žalovaným povinnosť zapísať pohľadávky prihlásené prihláškou zo dňa 06.11.2013 do zoznamu
pohľadávok. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 06.11.2013 doručil správcovi prihlášku pohľadávky,
pričom dňa 26.11.2013 mu bolo doručené potvrdenie správcu o nezapísaní pohľadávok do zoznamu
pohľadávok. Žalobca má za to, že jeho prihláška mala byť zapísaná do zoznamu pohľadávok a je
účastníkom konania. Dlžník mal povinnosť podať návrh na zápis zmeny obchodného mena ohľadom
dodatku o právnom stave dlžníka do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o začatí
reštrukturalizačného konania. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že Zákon o obchodnom registri je
voči Zákonu o obchodnom vestníku zákonom väčšej sily, pričom údaje v Obchodnom registri majú
povahu verejnej viery a teda tretie osoby sa môžu odvolávať na pravdivosť údajov uvedených v
Obchodnom registri a Obchodný vestník predstavuje najmä publikačné médium. Dlžník vstupuje do
reštrukturalizácie dňom, keď bola táto skutočnosť zverejnená v Obchodnom vestníku, zároveň musí byť
táto skutočnosť zapísaná v Obchodnom registri. V opačnom prípade sa tretie osoby môžu dovolávať
právneho stavu podľa Obchodného registra a nie je možné voči nim uplatniť následky konkurzného
a reštrukturalizačného konania. Vzhľadom na uvedené má reštrukturalizačné konanie vady, ktoré
znemožnili veriteľovi prihlásiť svoje pohľadávky v zákonnej lehote. Žalobca zároveň uviedol, že má za to,
že zákonné ustanovenie umožňujúce prihlasovať pohľadávky len v lehote 30 dní je v rozpore s Ústavou
SRajevážnymznevýhodnenímveriteľovvreštrukturalizácii,keďžezákonokonkurzeareštrukturalizácii
v časti týkajúcej sa konkurzu umožňuje prihlasovanie pohľadávok aj po uplynutí základnej prihlasovacej
lehoty. Uvedené ustanovenie je v rozpore aj s nariadením Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní.Žalovaný I vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že z podacej pečiatky na súhrnnej prihláške žalobcu je
zrejmé, že žalobca doručil správcovi prihlášku dňa 06.11.2013. Vzhľadom k tomu, že reštrukturalizácia
dlžníka začala dňa 14.05.2013, lehota na prihlásenie pohľadávok do reštrukturalizácie uplynula dňa
13.06.2013. Ak si teda žalobca svoje nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnil prihláškou,
právo vymáhať ich voči žalovanému v I. rade vzhľadom na potvrdenie reštrukturalizačného plánu
súdom zaniklo a to dňa 18.01.2014. Žalobca nesprávne interpretuje vzájomný vzťah medzi Zákonom
o obchodnom registri, Obchodným zákonníkom a Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Zákon
o konkurze a reštrukturalizácii je lex specialis voči Obchodnému zákonníku a rovnako Zákon o
obchodnom registri je lex specialis voči Obchodnému zákonníku. Kým zákon o obchodnom registri
určuje, ktoré údaje/skutočnosti sa zapisujú do obchodného registra, určujúcou normou na stanovenie
dôsledkov zapísania alebo nezapísania určitých skutočností definuje Obchodný zákonník. Obchodný
zákonník na žiadnom mieste neupravuje vzťah začatia insolvenčného konania, resp. jeho dôsledkov
na zápis tejto skutočnosti do obchodného registra t.j. neviaže zápis o tejto skutočnosti do obchodného
registra na nastúpenie účinkov insolvenčného konania. Obchodný zákonník uvádza výlučne povinnosť
podnikateľa uvádzať obchodné meno spolu s dodatkom označujúcim súčasný právny stav. Z uvedeného
znenia je zrejmé, že ide o informačnú povinnosť, bez dôsledkov na účinky takéhoto stavu voči tretím
osobám. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka nevyplýva žiadny dôsledok nezapísania
informácie ohľadne reštrukturalizácie do obchodného registra. Úprava obsiahnutá v Zákone o konkurze
a reštrukturalizácii neprikladá nezapísaniu dodatku označujúceho právny stav dlžníka v reštrukturalizácii
žiadnu relevanciu z hľadiska nastúpenia účinkov reštrukturalizácie vo vzťahu k tretím osobám a to v
žiadnom rozsahu. Obchodný zákonník ako lex generalis nespája účinky nezapísania reštrukturalizácie
do obchodného registra s možnosťou aplikácie/vylúčenia dôsledkov reštrukturalizácie a zákon o
konkurze a reštrukturalizácii vyžaduje na nastúpenie účinkov reštrukturalizácie voči tretím osobám
výlučne zverejnenie v obchodnom vestníku. K tvrdeniu žalobcu, že ustanovenie § 121 Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii žalovaný v I. rade uviedol, že reštrukturalizácia ako druh insolvenčného
konania v prípade existujúceho alebo hroziaceho úpadku je uprednostňovaná ako model riešenia
úpadku, a to najmä preto, že poskytuje vyššie uspokojenie veriteľom dlžníka. Stanovenie lehoty
prihlásenia pohľadávok slúži na ochranu všetkých veriteľov, nakoľko zvyšuje právnu istotu a vylučuje
možnosť, aby neskoro prihlásené pohľadávky znemožnili dosiahnutie účelu reštrukturalizácie a tým
poskytnutie vyššieho uspokojenia ostatných veriteľov oproti režimu konkurzu. V závere vyjadrenia
žalovaný v I. rade uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že úkon zápisu do zoznamu pohľadávok je
oprávnený vykonať len správca, v danom prípade nie je pasívne vecne legitimovaný.
Žalovaný v II.rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že lehota na prihlasovanie pohľadávok veriteľov
uplynula dňa 13.06.2013. Žalobca doručil prihlášku pohľadávky dňa 06.11.2013 t.j. takmer 6 mesiacov
po zákonnej lehote. Zákon explicitne stanovuje skutočnosť, že na prihlášku veriteľa doručenú po
základnej prihlasovacej lehote sa neprihliada. Žalovaný v II. rade nebol viazaný lehotou resp. časovým
vymedzením na zaslanie potvrdenia o nezapísaní pohľadávky do zoznamu pohľadávok v prípade,
ak bola v reštrukturalizačnom konaní prihláška doručená po lehote na prihlasovanie pohľadávok.
Žalovaný v II. rade má za to, že tým, že nekonal nad rámec a možnosť ustanovenú zákonom neporušil
žiadne povinnosti a táto skutočnosť mu nemôže byť na ujmu alebo na zhoršenie právneho postavenia.
Absolútna neaktivita žalobcu, ktorá viedla k neuplatneniu pohľadávky v zákonom stanovenej lehote
nemôže zakladať oprávnenosť jeho nároku a určenie pohľadávky na účely reštrukturalizácie.
Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s
obsahomlistinnýchdôkazovatosúhrnnouprihláškounezabezpečenýchpohľadávokzodňa06.11.2013,
s potvrdením správcu zo dňa 21.11.2013, s uznesením o začatí reštrukturalizačného konania sp. zn.
36R/3/2013 zo dňa 04.04.2013 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 70/13, s uznesením o povolení
reštrukturalizácie sp. zn. 36R/3/2013 zverejneným v obchodnom vestníku č. 90/13 a uznesením o
potvrdení reštrukturalizačného plánu a skončení reštrukturalizácie sp. zn. 36R/3/2013 zverejneným v
obchodnom vestníku č. 11/14 a zistil tento skutkový a právny stav:
Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že má za to, že pohľadávky žalobcu boli prihlásené riadne
a včas čo je nesporné a to najmä s poukazom na zanedbanie povinnosti žalovaných zverejniť v
Obchodnom registri zmeny týkajúce sa názvu dlžníka, čiže žalovaného v I. rade. Žalovaný v II. rade bol
počas reštrukturalizácie povinný okrem vypracovania reštrukturalizačného posudku a plánu, vykonávať
dohľad nad dlžníkom a plnením jeho povinností. Dlžník porušil povinnosť podľa § 9 Obchodného
zákonníka, z ktorého vyplýva, že má povinnosť používať obchodné meno s dodatkom. V tomto prípadereštrukturalizačné konanie trpí takou vadou, pre ktoré si žalobca nemohol prihlásiť svoje pohľadávky a
pretoprežalobculehotyneplynuli.Ustanoveniazákonaokonkurzeareštrukturalizáciisúvčastitýkajúcej
sa reštrukturalizačného konania sú vo vzťahu vo veriteľom diskriminačné. K vyjadreniu žalovaného v
I. rade, ktorý uviedol, že v prípade zapísania pohľadávok do zoznamu pohľadávok by nebolo možné
túto pohľadávku poprieť žalobca uviedol, že s touto skutočnosťou sa mal žalovaný vysporiadať v čase,
keď odmietol zapísať prihlášku do zoznamu pohľadávok. Právna zástupkyňa k tvrdeniu žalovaného v I.
rade, že nie je zrejmé v akej skupine by sa mala žalobcova pohľadávka uspokojovať uviedla, že v rámci
reštrukturalizačného plánu sa vytvárajú skupiny, ktoré sú si nárokmi príbuzné a i v prípade
zapísania takejto pohľadávky by bola zapísaná do takej skupiny, ku ktorej je nárok príbuzný. Právna
zástupkyňa ďalej uviedla, že správca je povinný vydať potvrdenie o zápise do zoznamu pohľadávok
najneskôr do troch dní odkedy veriteľ o vydanie požiadal, takže táto lehota nie je viazaná na to, kedy
bola prihláška podaná.
Právny zástupca žalovaného v I. rade v konaní uviedol, že právo veriteľa prihlásiť si pohľadávku
do reštrukturalizácie a právo na jej uspokojenie v súlade s reštrukturalizačným plánom, sa viaže
výlučne na začatie reštrukturalizácie a zverejnenie uznesenia o jej povolení v Obchodnom vestníku.
Povinnosť dlžníka používať dodatok k obchodnému menu má výlučne informačné účinky a v žiadnom
prípade nie je spôsobilý mať akýkoľvek dopad na preukázanie práva veriteľa prihlásiť si pohľadávku do
reštrukturalizácie po lehote 30 dní od jej povolenia. Aj pri pripustení povinnosti dlžníka zapísať dodatok
označujúci stav reštrukturalizácie do obchodného registra, je táto povinnosť pre dlžníka určená až v
lehote 30 dní. Je tak zrejmé, že aj pri dodržaní tejto povinnosti, tak ako tvrdí žalobca, by sa nestihol
oboznámiť zo stavom reštrukturalizácie v obchodnom registri, nakoľko lehota na prihlásenie pohľadávky
je 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Žalobca opomína samotný princíp reštrukturalizácie ako
procesu nezvratného, to znamená, ktorý končí právoplatnosťou uznesenia o skončení reštrukturalizácie
a možnosti zasahovania tak do reštrukturalizačného plánu, ako aj zoznamov pohľadávok. Problém v
prípade zápisu do zoznamu pohľadávok súvisí predovšetkým s dvomi záležitosťami a to s možnosťou
vecného preskúmania odôvodnenosti prihlásenej pohľadávky a vytvorenie prostriedkov na jej
uspokojenie. Aj keď žalobca tvrdí, že na základe určitých kritérií by bolo možné zaradiť pohľadávku do
príslušnej skupiny, avšak reštrukturalizačný plán má určité ekonomické parametre, ktoré určujú celkovú
výšku plnenia, ktorú má dlžník vyplatiť svojim veriteľom a to v súlade s plánom. Reštrukturalizačný plán
pri tom musí byť nadstavený tak, aby pri zachovaní prevádzky dlžníka poskytol veriteľom čo najvyššiu
mieru uspokojenia ich pohľadávok. Je tak zrejmé, že takto vytvorený plán potvrdený súdom spĺňal dané
parametre a nie je teda možné tvrdiť, že dlžník má povinnosť vygenerovať ďalšie prostriedky, ktoré
má použiť na uspokojenie žalobcovej pohľadávky, keďže pri takomto výklade by bolo ohrozené plnenie
plánu, udržanie prevádzky dlžníka a tým celý princíp reštrukturalizácie. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu,
žetotokonanienesúvisížiadnymspôsobomskonanímvedenýmpredOkresnýmsúdomPiešťanysp.zn.
4Cb/86/2013, nakoľko bezprostredne súvisí s možnosťou popierania pohľadávky. Žalovaný v I. rade vo
svojich vyjadreniach poukázal na to, že tvrdenie žalobcu o jeho domnelej pohľadávke sú nepravdivé,
keďže nie sú vôbec dané dôvody založenia solidarity žalovaného v I. rade so spoločnosťou E.. Petit
návrhu je nevykonateľný, predovšetkým voči žalovanému v I. rade, keďže tvrdí, že sa domáha plnenia,
ktorým je úkon zápisu do zoznamu pohľadávok. Je zrejmé že žalovaný v I.rade nie je na tento úkon
oprávnený.Tvrdeniažalobcuotom,žeideožalobuoplnenie,súvrozporesnázormiodbornejverejnosti,
pričom právo veriteľa na domáhanie sa zápisu do zoznamu pohľadávok jeho prihlášky je vždy riešené
v určovacom konaní, to znamená, že vždy ide o určovaciu žalobu a naliehavý právny záujem v takomto
prípade vyplýva priamo zo zákona. Na základe novej právnej úpravy je správca povinný predložiť súdu
prihlášku na ktorú sa nemá prihliadať iba ak má pochybnosti a to vždy konajúcemu reštrukturalizačnému
súdu. Aj keď v tomto prípade správca nemal pochybnosti a nedošlo k predloženiu konajúcemu súdu,
súd sa ňou predsa len zaoberal a to v súvislosti so súvisiacim podaním žalobu na vyhlásenie konkurzu,
kedy súd jednoznačne skonštatoval, že na prihlášku sa prihliadať nemalo.
Žalovaný v II. rade v konaní uviedol, že uznesenie o povolení reštrukturalizácie, súd bez odkladu zverejní
v Obchodnom vestníku, doručí účastníkom, ustanovenému správcovi, príslušnému registrovému súdu,
daňovým orgánom, a colnému riaditeľstvu. Správca neporušil žiadne povinnosti ohľadom dodatku k
obchodnému menu, nakoľko nie je v jeho kompetencii alebo právomoci podať takýto návrh o zmenu
obchodného mena. Uznesenie o povolení reštrukturalizácie bolo riadne zverejnené v obchodnom
vestníku č. 90/2013, pričom tak ako všetci ostatní veritelia, tak aj navrhovateľ bol dostatočne
oboznámený s reštrukturalizačným konaním dlžníka.Podľa ustanovenia § 121 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prihláška sa podáva v jednom rovnopise
u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku
doručenú po lehote sa neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.
Podľa ustanovenia § 123 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prihlásené pohľadávky spolu s
údajmi uvedenými v prihláške správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok tak, aby zoznam
pohľadávok zostavil do 10 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok; zoznam pohľadávok
správca vyhotovuje v štyroch rovnopisoch.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Z ustanovenia § 121 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že prihlášku podáva veriteľ v jednom
rovnopise správcovi na adresu jeho kancelárie, pričom táto musí byť doručená do 30 dní od povolenia
reštrukturalizácie. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení
reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku a právne účinky zverejnenia nastávajú nasledujúci deň po
faktickom zverejnení. Lehota na podanie prihlášky je lehotou hmotnoprávnou, ktorá je zachovaná, ak
je prihláška podaná najneskôr v posledný deň lehoty u správcu, pričom zmeškanie tejto lehoty nie je
možné odpustiť.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd
uložil žalovaným povinnosť zapísať pohľadávky prihlásené prihláškou zo dňa 06.11.2013 do zoznamu
pohľadávok nie je dôvodný. Súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v I. rade zamietol a to z
dôvodu, že tento nie je pasívne vecne legitimovaný. Pasívne legitimovaným je v prípade podania žaloby
o zápis konkrétnej pohľadávky uplatnenej prihláškou do zoznamu pohľadávok správca, ktorý nezapísal
pohľadávku do zoznamu pohľadávok, pričom len správca je oprávnený a zároveň povinný vykonať
úkon zápisu pohľadávok do zoznamu pohľadávok. Pasívne vecne legitimovaným v tomto konaní je teda
žalovaný v II. rade, ktorý bol ustanovený do funkcie správcu dlžníka- žalovaného v I. rade. V konaní
nebolo sporným, že žalobca si ako veriteľ uplatnil súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok
zo dňa 06.11.2013 celkovo 41 nezabezpečených pohľadávok, ani to, že táto bola doručená správcovi
dňa 06.11.2013. Sporným však bolo, či táto prihláška žalobcu bola žalovanému v II. rade doručená
včas. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca podal prihlášku po lehote na prihlasovanie
pohľadávok, pričom účinky povolenia reštrukturalizácie nastali dňa 14.05.2013 t.j. deň nasledujúci po
zverejnení uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku a lehota na prihlasovanie
pohľadávok veriteľov uplynula dňa 13.06.2013. Žalobca doručil prihlášku pohľadávky, tak ako bol vyššie
uvedené dňa 06.11.2013, teda takmer päť mesiacov po uplynutí zákonnej lehoty. Zmeškanie uvedenej
lehoty nie je možné odpustiť. V danom prípade je súd toho názoru, že žalovaný v II. rade postupoval
správne, keď uvedenú prihlášku nezapísal do zoznamu pohľadávok. Neobstoja tvrdenia žalobcu, že
sa voči nemu nemožno domáhať uplatnenia ustanovenia § 121 zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
podľa ktorého je veriteľ povinný prihlásiť si svoju pohľadávku prihláškou do 30 dní a to z dôvodu
nezapísania dodatku označujúceho stav reštrukturalizácie k obchodnému menu žalovaného v I.rade. V
danom prípade povinnosť podnikateľa uvádzať obchodné meno s dodatkom označujúcim jeho súčasný
právny stav predstavuje informačnú povinnosť a jeho nezapísanie do obchodného registra nemá
žiaden vplyv z hľadiska nastúpenia účinkov reštrukturalizácie. Plynutie lehoty na podanie prihlášky v
reštrukturalizačnom konaní zákon o konkurze a reštrukturalizácii spája výlučne s uverejnením uznesenia
o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. Súd zároveň nezistil navrhovateľom tvrdený rozpor
zákona o konkurze a reštrukturalizácii s Ústavou SR alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná, pričom všeobecný súd je oprávnený túto otázku posudzovať, avšak iba za účelom,
či konanie treba prerušiť a požiadať Ústavný súdu o zaujatie stanoviska. Súd však nemal za to, že je
daný dôvod na postup v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. S
poukazom na uvedené súd žalobu zamietol aj vo vzťahu k žalovanému v II. rade.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a zásadou úspechu. Nakoľko úspešný žalovaný v II. rade si trovy konania neuplatnil, súd mu náhradu
trov konania nepriznal. Žalovanému v I. rade ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznalnáhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov, ktoré pozostávajú z nasledovného:
· prevzatie a príprava zastupovania......................................................................61,85 eur
· účasť na pojednávaní dňa 07.05.2014................................................................15,46 eur
· písomné vyjadrenie na súd vo veci samej..........................................................61,85 eur
· účasť na pojednávaní dňa 11.07.2014................................................................61,85 eur
· účasť na pojednávaní dňa 08.10.2014................................................................61,85 eur
· náhrada výdavkov za 5 úkonov právnej služby v roku 2014 ............................40,20 eur
· náhrada preukázaných cestovných výdavkov Bratislava- Trnava a späť(07.05.2014)
- spotreba PHM 0,007 l/km x vzdialenosť (120)km x cena PHM 1,589 €/l..................13,34 eur
- zákl. náhrada za použitie mot. vozidla v km (120)x náhrada/km 0,183 €...................21,96 eur
- náhrada za stratu času /2 polhodiny/ .........................................................................26,80 eur
· náhrada preukázaných cestovných výdavkov Bratislava- Trnava a späť(11.07.2014)
- spotreba PHM 0,007 l/km x vzdialenosť (120)km x cena PHM 1,534 €/l..................12,88 eur
- zákl. náhrada za použitie mot. vozidla v km (120)x náhrada/km 0,183 €...................21,96 eur
- náhrada za stratu času /2 polhodiny/ .........................................................................26,80 eur
· náhrada preukázaných cestovných výdavkov Bratislava- Trnava a späť(08.10.2014)
- spotreba PHM 0,007 l/km x vzdialenosť (120)km x cena PHM 1,504 €/l..................12,64 eur
- zákl. náhrada za použitie mot. vozidla v km (120)x náhrada/km 0,183 €...................21,96 eur
- náhrada za stratu času /2 polhodiny/ .........................................................................26,80 eur
· 20 % DPH zo sumy 488,20 eur..........................................................................97,64 eur
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.