Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113227507
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113227507.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter
Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, p r o t i žalovanému: M. F., W.. XX.X.XXXX, T. F. T.Š.,
E. J. L. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou X. I., súdnou tajomníčkou Okresného
súdu Vranov nad Topľou, o zaplatenie 650,33 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 25.9.2013 sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 650,33 Eur spolu s úrokom
16,90% ročne z uvedenej sumy od 1.6.2011 do zaplatenia ako aj úrokom z omeškania vo výške 9,25%

ročne taktiež zo sumy 650,33 Eur od 1.6.2011 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že účastníci uzavreli
zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalovanému bola
zriadenáslužba„Povolenéprečerpanienaosobnomúčte“.Nakoľkožalovanýneuhradildebetnýzostatok
na danom účte, žalobca dňa 23.5.2011 od zmluvy odstúpil. K žalobe pripojil príslušnú zmluvu, v ktorej
však nebolo dohodnuté prečerpanie na príslušnom účte.

Žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste, preto mu bol v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ustanovený pre toto konanie opatrovník, ktorý sa k žalobe nevyjadril.

Vzhľadom na to, že jedná sa o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s
poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných

sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, zmluvou o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb zo dňa 11.9.2009, listom o odstúpení od zmluvy zo dňa 23.5.2011,výpismi z účtu, všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:

Účastníci dňa 11.9.2009 uzavreli písomnú zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a

služieb, ktorou žalobca zriadil žalovanému konkrétny peňažný účet a zároveň uzatvorili dohodu o vydaní
a používaní platobnej karty. Z bodu 4 tejto zmluvy jasne vyplýva, že služba „Povolené prečerpanie na
osobnom účte“ zriadená nebola.

Na výzvu súdu žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.6.2014 uviedol, že žalovaný mal
poskytnutú službu povolené prečerpanie, čo dedukoval len z výpisov z účtu. Napriek tomu, že súd ho
vyzval na predloženie dôkazu o uzavretí dohody na predmetnú službu, žalobca žiadny takýto listinný

dôkaz nepredložil a z jeho vyjadrenia je zrejmé, že ani ním nedisponuje. Vo vyjadrení ďalej uviedol,
že žalovaný k 31.12.2009 čerpal sumu 360 Eur, čo bola výška debetného limitu k službe „Povolené
prečerpanie“. Vzhľadom na to, že žalovaný na účte nezabezpečil dostatok finančných prostriedkov
na úhradu poplatkov a ostatných záväzkov, žalobca listom zo dňa 23.5.2011 oznámil žalovanému
odstúpenie od zmluvy. Vo svojom vyjadrení poukázal aj na to, že nastali účinky odstúpenia od zmluvy, aj

keď žalobca nedisponuje doručenkou preukazujúcou doručenie tohto listu žalovanému a to s poukazom
na č.l. VIII. časť B bod 7. VOP, podľa ktorého sa písomnosti a oznámenia banky považujú za doručené,
ak sú zasielané poštou, na 3. pracovný deň odo dňa ich odoslania.

K žalobe žalobca pripojil list adresovaný žalovanému zo dňa 23.5.2011, v ktorom poukázal na debetný
zostatok na jeho účte vo výške 630,33 Eur a preto mu oznámil, že od príslušnej zmluvy odstupuje.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte spravujú sa práva a povinnosti strán

pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a násl.)

Zároveň však zmluvu uzavretú medzi účastníkmi je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu s
poukazom na § 52 násl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

V danom prípade súd považoval za dôležitú skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmluvy ( v súlade s
VOP) listom zo dňa 23.5.2011.

Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.Možnosť odstúpenia od zmluvy zo strany banky bola dohodnutá vo VOP v článku III. písm. a/ v bode
36, ale aj pod písm. U bode 15. Podľa tohto ustanovenia banka má právo okamžite písomne odstúpiť
od zmluvy a žiadať okamžité splatenie čerpaných peňažných prostriedkov vrátane úrokov, ak (okrem

iného) klient porušuje podmienky uvedené v tejto časti čl. III.

Povinnosťou klienta je neprekročiť výšku debetného limitu (bod 12 písm. a). Žalobca bol teda oprávnený
na odstúpenie od zmluvy. Uvedený právny úkon je však potrebné posúdiť podľa Občianskeho zákonníka
s poukazom na § 54 ods. 1 OZ.

Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa Občianskeho zákonníka sa v dôsledku odstúpenia od zmluvy zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc)
a tým zanikajú aj práva a povinnosti zo zmluvy. Iné zmluvné dojednanie by súd musel vyhodnotiť ako
neplatné s poukazom na § 54 ods. 1 OZ a § 39 OZ.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Nemožno pochybovať o tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa
nadrámecpovinnostívzniknutýchpodľaObčianskehozákonníkanepochybnezhoršujújehopostavenie.
Dôsledky odstúpenia od zmluvy upravené v spotrebiteľskej zmluve nemôžu byť nevýhodnejšie pre
spotrebiteľa (v danom prípade žalovaného) ako dôsledky odstúpenia podľa Občianskeho zákonníka. V

tejto súvislosti nie je možné prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (ako štandardnú
typovú zmluvu) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné
inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvy komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia.
Spotrebiteľ pritom nemal žiadnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy a preto do právneho poriadku boli
zakotvené ustanovenia poskytujúce ochranu právam spotrebiteľov (§ 54 a násl. OZ), ale aj v iných

osobitných predpisoch, čo je v súlade s európskou judikatúrou poukazujúcou na faktickú nerovnosť
medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri ich vzájomnej kontraktácii. Súdom teda prináleží súdna kontrola
zmluvných podmienok (§ 153 ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané
podmienky a tak naplniť cieľ článku 6 smernice Rady 93/13/EHS: postarať sa, aby spotrebiteľov
neprimerané klauzuly nezaväzovali. Súd teda dospel k záveru o zrušení zmluvy ex tunc v dôsledku

odstúpenia od zmluvy.

Vzhľadom na vyššie uvedený právny záver prichádza tak do úvahy aplikácia § 457 OZ. Podľa neho totiž,
ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal. Pri odstúpení od zmluvy si teda účastníci majú vrátiť len vykonané plnenia podľa zásad
o vydaní bezdôvodného obohatenia. Žalobca teda môže požadovať len vrátenie súm, ktoré poskytol

žalovanému na jeho účte bez vedľajších plnení ako sú poplatky, či úroky alebo zmluvné pokuty. Nemôže
teda požadovať plnenie zo zmluvy, ktorá sa zrušila od začiatku v dôsledku jeho odstúpenia od zmluvy.

Zároveň však súd poukazuje na zákon č. 102/2014 Z.z, ktorým okrem iného bol novelizovaný aj zákon č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle neho s účinnosťou od 1.5.2014 platí § 5 b, podľa ktorého
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa citovaného ustanovenia súd má povinnosť ex offo skúmať, či uplatnený nárok nie je premlčaný.Ako už súd konštatoval, pri odstúpení od zmluvy si majú účastníci vrátiť vykonané plnenia podľa zásad
o vydaní bezdôvodného obohatenia. Platí preto premlčacia lehota upravená v § 107 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 107 ods. 1 OZ Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V danom prípade podľa názoru súdu uplynula dvojročná subjektívna lehota počítaná odo dňa účinnosti
odstúpenia od zmluvy t.j. od 1.6.2011. Uplynula 1.6.2013 a keďže žaloba bola podaná na súd až
25.9.2013, uplatnený nárok je premlčaný a preto súd žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Náhradu trov konania si uplatnil len
žalobca, keďže však v konaní bol neúspešný, nárok na náhradu trov v zmysle citovaného ustanovenia
mu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.