Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Barcajová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/392/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2710200743
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2710200743.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu
JUDr. Evy Behranovej a JUDr. Kataríny Slováčekovej v právnej veci žalobcu: D. L., nar.XX.XX.XXXX,
bytom L. U. XXXX/XX, G., zastúpený JUDr. Ing. D. E., nar.XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, G., proti
žalovanému: G. H., nar.XX.XX.XXXX, bytom E. XX, T., zastúpený JUDr. B. Q., bytom U. XXX, G., o
zaplatenie 6.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica
č.k. 5C/53/2010-179 zo dňa 6. augusta 2013
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania p o
t v r d z u j e .
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.000,- eur
spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.000,- eur od 28.04.2010 až do zaplatenia a trovy
konania 720,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol.
V danom konaní žalobca uplatňuje voči žalovanému zaplatenie 6.000,- eur s príslušenstvom a to na
základe toho, že písomným postúpením pohľadávky zo dňa 24.10.2009 nadobudol od spoločnosti
Rolick s.r.o. pohľadávku voči žalovanému. Malo sa jednať o pohľadávku spoločnosti Rolick s.r.o. voči
žalovanému, ktorá vznikla dňa 10.07.2009 tým, že žalovaný predal spoločnosti Rolick s.r.o. motorové
vozidlo za sumu 6.000,- eur, aj keď nebol vlastníkom tohto motorového vozidla, a nakoľko sa preukázalo,
že motorové vozidlo bolo kradnuté, vzniklo tým spoločnosti Rolick s.r.o. právo na vrátenie kúpnej ceny.
Súd skúmal najskôr formálne náležitosti zmluvy - dohody zo dňa 24.10.2009 o postúpení pohľadávky
a zistil, že dohoda je podpísaná konateľom spoločnosti Rolick s.r.o. E. M. a žalobcom, obsahuje všetky
požadované náležitosti a preto je po formálnej stránke platná. Dohoda je dostatočne určitá. V dohode je
určený predmet pohľadávky - postúpenie nároku na vrátenie kúpnej ceny 6.000 eur od predávajúceho
(žalovaného G.B.), ktorý je povinný plniť na základe dohody postupníkovi a nikomu inému. V dohode
je v čl. II určená aj odplata za postúpenie pohľadávky (započítanie odplaty s nárokom postupníka voči
postupcovi z kúpnej zmluvy uzatvorenej s postupcom na automobil). Súd ďalej skúmal skutočnosť, či
spoločnosť Rolick s.r.o. v čase postúpenia pohľadávky mala túto pohľadávku voči žalovanému, t.j. či
postúpená pohľadávka existovala. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že vlastníkom predmetného
motorového vozidla zn. Škoda Octávia Combi, svetlomodrej metalízovej farby, nemeckého EČV: BC-
NZ123, VIN čísla TMBJP21U542902022, je spoločnosť Allianz Versicherungs - AG, Kraftschaden, And
en Treptowers 3, 12435 Berlin a motorové vozidlo bolo neznámym páchateľom v čase asi od 16:30 h dňa
7.9.2005 do 21:30 h dňa 11.9.2005 v Bratislava pred letiskom M.R. Štefánika pri výjazdovej ceste tejto
spoločnosti odcudzené neznámym páchateľom. Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek predaj uvedenéhomotorového vozidla po dni 7.9.2005 je neplatný, nakoľko „predaj“ motorového vozidla realizovali osoby,
ktoré sa nestali jeho legálnymi vlastníkmi. Kúpne ceny vyplácané „nadobúdateľmi“ tohto motorového
vozidla po dni 7.9.2005 boli vyplácané bez právneho dôvodu a predávajúci prevzatím „kúpnej ceny“ v
danom prípade získavali bezdôvodné obohatenie na úkor „kupujúcich“ v zmysle ustanovenia § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Jednotlivým „kupujúcim“ takto vzniká právo na vrátenie „kúpnej ceny“ voči
jednotlivým „predávajúcim“ a to v zoradení, ako si medzi sebou uvedené motorové vozidlo pôvodne
„ predávali “. Z písomnej zmluvy medzi spoločnosťou Rolick s.r.o. a žalovaným vyplýva, že kupujúcim
je spoločnosť Rolick s.r.o. a konateľ tejto spoločnosti pri podpise kúpnej zmluvy a zaplatení kúpnej
ceny 6.000 eur za motorové vozidlo priamo prevzal motorové vozidlo od predávajúceho (žalovaného).
Aj samotný žalovaný uviedol, že motorové vozidlo predával spoločnosti Rolick s.r.o., taktiež konateľ
spoločnosti Rolick s.r.o. E. M. uviedol, že konal v mene spoločnosti Rolick s.r.o. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že spoločnosť Rolick s.r.o. v zastúpení konateľom E. M. predmetné motorové
vozidlo odpredala bez písomnej kúpnej zmluvy D. L.. Po vyplatení kúpnej ceny D. L. - žalobca si hneď
na parkovisku prevzal predávané motorové vozidlo. Keď D. L. odchádzal z parkoviska, dohodli sa
ešte ohľadne prepisu motorového vozidla, nakoľko toto motorové vozidlo bolo potrebné odhlásiť na
dopravnom inšpektoráte v Skalici. D. L. takto nadobudol uvedené motorové vozidlo zaplatením kúpnej
ceny a prevzatím motorového vozidla - hnuteľnej veci. To, že by spoločnosť Rolick s.r.o. predala uvedené
motorové vozidlo inej osobe (JUDr. Ing. D. E.), žalovaný v konaní nepreukázal a
na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhol ani neprodukoval žiadne dôkazy. Samotná skutočnosť, že
spoločnosť Rolick s.r.o. nebola zapísaná v evidencii na dopravnom inšpektoráte ako držiteľ vozidla
nemôže sama osebe znamenať, že nenadobudla vlastníctvo v predmetnému motorovému vozidlu.
Nebolo tiež preukázané, že v okamihu nadobudnutia motorového vozidla spoločnosťou Rolick s.r.o. by
konateľ spoločnosti predpokladal, že vozidlo vzápätí predá inej osobe. Preto z ničoho nevyplýva, že
motorové vozidlo nadobudol E. M., resp. JUDr. Ing. D. E.. Evidencia motorových vozidiel na dopravnom
inšpektoráte nie je pre súd záväzná v zmysle § 134 OSP. Keďže bolo preukázané, že žalobca kúpil od
spoločnosti Rolick s.r.o. motorové vozidlo, ktoré bolo kradnuté, takáto kúpna zmluva je neplatná podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka, a teda mu vznikol nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia 6.000
eur od spoločnosti Rolick s.r.o. Rovnaký nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia 6.000 eur má
aj spoločnosť Rolick s.r.o. voči žalovanému. Preto bolo možné, aby spoločnosť Rolick s.r.o. postúpila
žalobcovi ako postupníkovi svoj nárok - pohľadávku voči žalovanému na zaplatenie 6.000 eur, nakoľko
postupnosť predávajúcich je zachovaná (G.B. - Rolick s.r.o. - D. L.). Na základe uvedeného súd prvého
stupňa uzavrel, že pohľadávka, ktorú žalobca nadobudol od spoločnosti Rolick s.r.o. voči žalovanému, v
čase jej prevodu existovala. Z tohto dôvodu súd túto pohľadávku žalobcovi čo do istiny priznal. Nakoľko
žalovaný sa dozvedel o postúpení pohľadávky dňa 27.04.2010, keď mu súd doručil platobný rozkaz a
žalobu žalobcu, kde boli uvedené skutočnosti ohľadne postúpenia pohľadávky, nasledujúcim dňom sa
dostal do omeškania. Žalovaný je od 28.4.2010 v omeškaní s plnením pohľadávky žalobcu. Súd preto
priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a to vo výške 9 %
ročne. Vo zvyšku - 9 % úrok z omeškania od 4.1.2010 do 27.4.2010 súd návrh žalobcaa ako nedôvodný
zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 OSP, nakoľko žalobca mal v konaní len
nepatrný neúspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnej výške. Žalobcovi vznikli trovy, a to
zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 360,- eur a zaplatený súdny poplatok za odvolanie 360 eur.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal
nesprávnosť odôvodnenia súdu prvého stupňa vo vzťahu k neplatnosti kúpnej zmluvy. Samotná
skutočnosť, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom tejto zmluvy, bolo kradnuté, nezakladá
neplatnosť konkrétnej kúpnej zmluvy, nakoľko táto svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu
ani ho neobchádza. Tvrdenie súdu, že žalobcovi vznikol z titulu neplatnosti kúpnej zmluvy nárok na
vrátenie bezdôvodného obohatenia, nie je vo vzťahu k uvedenému aplikovateľné a nie je možné
ho ďalej uvádzať ako rovnaký nárok spoločnosti Rolick s.r.o. voči žalovanému. Podľa žalovaného
prvostupňový súd následne neprávne ustálil záver o vzniku nároku žalobcu na vrátenie bezdôvodného
plneniaodspoločnostiRolicks.r.o.nesprávnouinterpretáciouzákona,nakoľkokúpnazmluvabolaplatná
a majetkový dôvod vznikol spoločnosti Rolick s.r.o. z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Prvostupňový
súd v danom prípade nesprávne vyhodnotil jednotlivé záväzkové vzťahy medzi účastníkmi uvedených
konaní a zjednodušene stanovil, že kúpne ceny boli vyplácané bez právneho dôvodu a predávajúcim
ich prevzatím vzniklo bezdôvodné obohatenie s právom kupujúcich na ich vrátenie. Podľa názoru
žalovaného mal prvostupňový súd preskúmať jednotlivé kúpne zmluvy osobitne a analogicky vyhodnotiť
ich vzťah k ostatným účastníkom uvedených konaní. Súd prvého stupňa neskúmal skutočnosť, žespoločnosť Rolick s.r.o. odstúpila od kúpnej zmluvy uzavretej s žalovaným po zistení, že predmetné
vozidlo je kradnuté. Pohľadávka tak, ako bola definovaná v zmluve o postúpení pohľadávky, v čase
postúpenia neexistovala, pretože zanikla odstúpením od zmluvy. Ďalej poukázal na skutočnosť, že
nakoľko spoločnosť Rolick s.r.o. nemohla vrátiť žalovanému plnenie z kúpnej zmluvy, t.j. vydanie
bezdôvodného obohatenia v podobe vrátenia motorového vozidla, bola povinná poskytnúť žalovanému
peňažnú náhradu ako protihodnotu. Tým, že spoločnosť Rolick s.r.o. neplnila žalovanému v zmysle §
457 OZ, vznikla žalovanému pohľadávka voči spoločnosti Rolick s.r.o. vo výške poskytnutého plnenia v
zmysle kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou Rolick s.r.o. dňa 10.07.2009. Ak
teda spoločnosť Rolick s.r.o. postúpila svoju pohľadávku z uvedenej kúpnej zmluvy na žalobcu, potom
má žalovaný nárok voči žalobcovi na plnenie z kúpnej zmluvy zo dňa 10.07.2009 v zmysle § 457 OZ.
Spoločnosť Rolick s.r.o. si pri postupovaní pohľadávky nesplnila zákonnú povinnosť v zmysle § 526
ods. 1 OZ tým, že bez zbytočného odkladu neoznámila žalovanému toto postúpenie. Žalovaný namietal
aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu neoznámenia postúpenia, touto námietkou sa však súd prvého
stupňa nezaoberal. Vzhľadom na tieto dôvody žalovaný má za to, že súd prvého stupňa nesprávne
postupoval pri vyhodnocovaní dôkazov, vykonal nesprávne závery a nesprávne svoje rozhodnutie
zdôvodnil, preto žiadal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a žalobcu zaviazať na náhradu
trov konania žalovaného.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP),
po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho účastník konania (§ 201 OSP),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), a to v zákonom
stanovenej lehote - včas (§ 204 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 OSP) a dospel k záveru, že je dôvodné rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Senátodvolaciehosúdutotorozhodnutievydalpomeromhlasov3:0,t.j.jednomyseľne(§3ods.9zákona
č. 757/2004 Z. z.).
Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V konaní nebolo sporné, že žalovaný predal predmetný automobil spoločnosti Rolick s.r.o., ktorá
následne predala tento automobil žalobcovi. Táto skutočnosť bola potvrdená výpoveďami oboch
účastníkov konania, ako aj svedkov. Žalovaný neskôr síce tvrdil, že spoločnosť Rolick s.r.o. nemohla
postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, pretože nebola vlastníkom vozidla a toto
nadobudol v zmysle evidencie JUDr. Ing. D. E., avšak túto skutočnosť ničím nepreukázal, dokonca
poprel svojou výpoveďou, keď uviedol, že kúpnu zmluvu uzatvoril so spoločnosťou Rolick s.r.o. a táto
mala nadobudnúť predmetný automobil, čo nakoniec vyplýva aj z písomnej kúpnej zmluvy. Ako správne
uviedol súd prvého stupňa, skutočnosť, že namiesto na spoločnosť Rolick s.r.o. bolo vozidlo v evidencii
prepísané na JUDr. Ing. D. E., nemá vplyv na to, kto naozaj nadobudol resp. mal nadobudnúť predmetné
vozidlo.
Na posúdenie nároku žalobcu v danej veci sú potom kľúčové dve otázky - či kúpna zmluva uzatvorená
medzi spoločnosťou Rolick s.r.o. a žalovaným bola uzatvorená neplatne a či spoločnosti Rolick s.r.o.
vznikol nárok na vrátenie kúpnej ceny a za akých podmienok, a či spoločnosť Rolick s.r.o. platne
postúpila tento nárok žalobcovi.
Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda
sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy do vlastníctva a kupujúci
sa zaväzuje prevziať predmet kúpy a zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu. Účelom kúpnej zmluvy je
prevod vlastníctva z predávajúceho na kupujúceho. Výnimočne sa môže stať, že sa kupujúci stane
vlastníkom veci i keď vec nebola vo vlastníctve predávajúceho, a to v prípade, keď vlastníctvo hnuteľnej
veci možno podľa zákona nadobudnúť od nevlastníka (napr. nepravého dediča (§ 486 OZ), v rámci
výkonu záložného práva (§ 151h OZ), od vlastníka, ktorému dodatočne odpadol právny titul svedčiaci
o nadobudnutí vlastníckeho práva v dôsledku odstúpenia pôvodného predávajúceho od kúpnej zmluvy
(§ 48 OZ), ak predávajúci je oprávnený s takýmito vecami obchodovať (§ 446 ObZ)). Ustanovenie §
446 ObZ je špeciálnym ustanovením, ktoré sa odkláňa od všeobecnej zásady, že nikto nemôže na
druhého previesť viac práv než sám má. Účelom tohto ustanovenia je ochrana právnej istoty kupujúceho
-obchodníka,ktorýtovarnadobudolvdobrejviereodinéhoobchodníka,atútoprávnuistotupotrebujena
to,abysámmoholďalejkúpenýtovarpredávať.Nakoľkopredmetnéustanovenievýznamnýmspôsobom
zasahuje do ústavného práva vlastniť majetok, je pri jeho aplikácii nevyhnutné vylúčiť akékoľvek
zneužitie k iným účelom, než pre ktoré bolo stanovené, a skúmať dobrú vieru účastníkov zmluvy ako aj
ich postavenie podnikateľov, ktorí majú oprávnenie obchodovať s tovarom, ktorý je predmetom zmluvy.
Z histórie vlastníkov vozidla v evidencii motorových vozidiel na dopravnom inšpektoráte vyplýva, že
všetci predošlí vlastníci (od 12.10.2005 do 13.12.2006 B. L., od 13.12.2006 do 3.12.2008 C. H., od
3.12.2008 do 13.3.2009 Y. V., od 13.3.2009 do 29.7.2009 G.B., 29.7.2009 do 29.7.2009 JUDr. D. E., od
29.7.2009 D. L.) boli fyzické osoby, ktoré nespĺňajú predpoklady na použitie výnimky podľa § 446 ObZ.
Žalovaný mal nadobudnúť vlastníctvo od N. D. na základe písomnej kúpnej zmluvy, pričom N. D.
mal nadobudnúť vlastníctvo od Y. V.. Medzi žalovaným a N. D. bola uzatvorená kúpna zmluva podľa
Obchodného zákonníka, avšak ani žalovaný ani N. D. nie sú podnikateľmi.
Medzi spoločnosťou Rolick s.r.o. a žalovaným bola tiež uzatvorená kúpna zmluva podľa Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorej je možné tovar nadobudnúť aj od nevlastníka v záujme ochrany dobrej viery
podnikateľov v obchodných vzťahoch, avšak vzťah medzi spoločnosťou Rolick s.r.o. a žalovaným nebol
vzťahom obchodnoprávnym, ale občianskoprávnym. Žalovaný nie je podnikateľom, ktorého predmetom
podnikania by bolo predávanie vozidiel ako tovaru. Dohoda režimu Obchodného zákonníka je potom
len obchádzaním Občianskeho zákonníka.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že predmetná kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným a
spoločnosťouRolicks.r.o.jekúpnouzmluvouspravujúcousarežimomObčianskehozákonníka,rovnako
ako aj predchádzajúce kúpne zmluvy, ktorými bolo resp. malo byť prevádzané vlastníctvo medzi
jednotlivými nadobúdateľmi, pričom vzhľadom na skutočnosť, že predmetom tejto zmluvy je odcudzená
vec, je táto zmluva absolútne neplatnou podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Vzmysleustálenejjudikatúryúčastníkneplatnejzmluvy,ktorýkúpilodcudzenúvec,splnípovinnosťvrátiť
plnenie prijaté z neplatnej zmluvy podľa § 457 ods. 1 OZ tiež vtedy, ak vydá vec poškodenému. Robí tak
totiž za toho, kto vec odcudzil poškodenému a predal; plní preto súčasne uvedenú povinnosť, ktorú má
voči druhému účastníkovi neplatnej zmluvy, aj keď tento subjekt mu nie je známy. Ten, kto odcudzil vec,
by už nemohol úspešne požadovať vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy. Pokiaľ však pôvodný vlastník
nárok na vrátenie odcudzenej veci neuplatňuje, nemožno prehliadnuť, že vzájomná reštitučná povinnosť
vyplývajúca z § 457 OZ nie je podmieňovaná určitým právnym vzťahom účastníka k veci, ktorá má
byť vrátená (reštituovaná), napr. vlastníckym právom či právom držby. Z uvedeného ustanovenia totiž
jednoznačne vyplýva, že účastníci neplatnej zmluvy si vracajú tie veci, ktoré dostali na základe neplatnej
zmluvy bez toho, aby táto povinnosť bola zákonom akokoľvek podmieňovaná (napr. vydaním veci iba
vlastníkovi). Pokiaľ má účastník neplatnej kúpnej zmluvy u seba vec, ktorú získal na základe takej
neplatnej kúpnej zmluvy, je povinný ju vydať druhému účastníkovi zmluvy oproti vydaniu kúpnej ceny
bez ohľadu na to, že tento druhý účastník nebol (v dobe uzavretia kúpnej zmluvy) vlastníkom veci.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca vrátil predmetnú odcudzenú vec poškodenému.
Preto nemožno od kupujúceho spravodlivo požadovať, aby predávajúcemu, ktorý nenadobudolvlastníctvo k predávanej veci, mal povinnosť vrátiť odcudzenú vec ako podmienku pre vrátenie kúpnej
ceny kupujúcemu, ak ju kupujúci (resp. v tomto prípade nasledujúci kupujúci) už vrátil poškodenému.
Takémuto právu predávajúceho by nebolo možné aj v zmysle § 2 OSP poskytnúť právnu ochranu,
nakoľko by išlo o zneužitie práva na úkor kupujúceho. Spoločnosti Rolick s.r.o. teda vzniklo právo na
vrátenie zaplatenej kúpnej ceny od žalovaného, pričom toto právo nie je podmienené vrátením predmetu
kúpy.
Druhou kľúčovou otázkou je, či spoločnosť Rolick s.r.o. platne postúpila túto svoju pohľadávku na
žalobcu.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Z predmetných ustanovení vyplýva, že pohľadávku môže veriteľ postúpiť aj bez súhlasu dlžníka tretej
osobe. Podmienkou platného postúpenia je existencia pohľadávky a písomná zmluva. Veriteľ ako
postupca má povinnosť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Ak túto skutočnosť
neoznámi, dlžník je povinný plniť pôvodnému veriteľovi - postupcovi. Ak postupca postúpenie dlžníkovi
neoznámi,môžetakučiniťipostupník(novýveriteľ).Postupníkvšakmusípostúpeniepreukázaťzmluvou
o postúpení pohľadávky, pričom sa vstavuje riziku, že dlžník môže namietať neplatnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky (čo pri oznámení postupcom nemôže). Zákon však nestanovuje, kedy musí
postupník oznámiť a preukázať postúpenie dlžníkovi. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je vylúčené, aby
tak urobil až spolu s podaním žaloby, resp. počas súdneho konania a to preukázaním svojej aktívnej
legitimácie.
V predmetnom konaní bolo postúpenie pohľadávky spoločnosti Rolick s.r.o. oznámené žalovanému
postupníkom - žalobcom a preukázané zmluvou o postúpení pohľadávka. Odvolací súd sa stotožnil
so súdom prvého stupňa v otázke platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Tvrdenie žalovaného,
že postupovaná pohľadávka zanikla odstúpením spoločnosti Rolick s.r.o. od kúpnej zmluvy je
bezpredmetná, pretože od absolútne neplatnej zmluvy nemožno platne odstúpiť. Absolútna neplatnosť
právneho úkonu má účinky ex tunc, teda od začiatku, preto nemôže vyvolať predpokladané právne
následky a teda nie je možné od takéhoto právneho úkonu ani odstúpiť (rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 29. februára 2012, sp. zn. 1 Cdo 48/2010).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa
a ďalej poukazuje na jeho odôvodnenie.
Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a odvolací súd ho v odvolaním
napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania v zmysle § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
OSP právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si však riadnym návrhom v zmysle § 151 ods.
1 OSP neuplatnil a podľa obsahu spisu mu žiadne trovy nevznikli, preto mu odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania podľa § 151 ods. 2 OSP nepriznal.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.