Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 12Sp/74/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201548
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201548.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Mariánom Degmom v právnej veci

navrhovateľa E. E., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Indie, zast. Mgr. Jarmilou Vargovou,
advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej
a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej
polície Policajného zboru Trnava, Športová 10, Trnava, o odvolaní proti rozhodnutiu odporcu Č. p.: PPZ-
HCP-BA9-49-014/2014-AV zo dňa 26.8.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu Č.p: PPZ-HCP-BA9-49-014/2014-AV zo dňa 26.8.2014
p o t v r d z u j e.

Účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 19.09.2014 právnym zástupcom navrhovateľa
podaný opravný prostriedok zo dňa 09.09.2014 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA9-49-014/2014-
AV vydanom 26.08.2014, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s § 88 ods.1 písm. b) zákona
č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a to dňom 26.08.2014 o 17.00 hod. a následne bol umiestnený
v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom zároveň bola stanovená dĺžka doby
jeho zaistenia do 26.02.2015. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje
vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci.

Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené

rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o
pobyte cudzincov na účel výkonu uloženého trestu vyhostenia a zároveň stanovil dĺžku doby zaistenia
navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov do 26.02.2015 (v súlade s § 88
ods.4 zákona o pobyte cudzincov).

V preskúmavanom rozhodnutí sa uvádza, že dňa 25.06.2014 bol navrhovateľ odovzdaný odporcovi na
výkon uloženého trestu vyhostenia (ktorý mu bol uložený rozhodnutím Okresného súdu Bratislava 5 sp.
zn. 1T/27/2009 zo dňa 24.04.2014), nakoľko rozhodnutím Okresného súdu Trnava bol podmienečne
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Odporcovi boli zároveň doručené písomné podklady

ohľadom navrhovateľa z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou (rozsudok
Okresného súdu Bratislava 5 zo dňa 22.04.2009 sp. zn. 1T 27/2009), ktorým bol navrhovateľ
uznaný vinným z pokračujúceho trestného činu prevádzačstva, za čo mu bol uložený súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 10 mesiacov a zároveň mu bol uložený trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky na dobu 10 rokov. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.04.2009.Odporca taktiež prevzal uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 5PP/37/2014 zo dňa 26.08.2014 o
podmienečnom prepustení navrhovateľa.

Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov podal odporcovi informáciu na jeho dopyt ohľadom

dĺžky doby zaistenia navrhovateľa potrebnej pre realizáciu výkonu trestu vyhostenia dňa 26.08.2014, v
ktorej odporučil maximálnu lehotu zaistenia.

Odporca spísal s navrhovateľom zápisnicu o podaní vyjadrenia, v ktorej tento uviedol, že na územie
Slovenskej republiky nelegálne pricestoval v roku 2004, v roku 2005 požiadal o azyl, ktorý mu nebol
udelený a dňa 06.10.2009 bol zadržaný pre zločin prevádzačstva. Počas neoprávneného pobytu v
Bratislave si našiel priateľku, s ktorou má maloletého syna, avšak nie je zapísaný ako otec tohto dieťaťa.

Počas jeho pobytu vo väzbe a výkone trestu odňatia slobody ho priateľka ani raz nenavštívila, raz mu
poslala list. V jeho domovskej krajine mu v roku 2004 hrozilo náboženské prenasledovanie a mal obavy o
vlastnýživot.Osúčasnejsituáciivdomovskejkrajinenemábližšieinformácie,avšakchcesadonejvrátiť,
trestné stíhanie, prenasledovanie z rasových motívov, alebo iné neľudské zaobchádzanie mu nehrozí,
nežiadal o pomoc mimovládne organizácie ani Centrum právnej pomoci. Podľa informácií z internetovej

stránky Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky z 29.10.2012 je celková bezpečnostná
situácia v Indií stabilná.

Odporca konštatoval, že v prípade navrhovateľa sú splnené podmienky na jeho zaistenie podľa § 88
ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko zaistenie je potrebné na účel výkonu trestu
vyhostenia, ktorý nariadil Okresný súd Bratislava 5. Zaistenie navrhovateľa považuje za účelné a

efektívne, pretože je predpoklad, že počas doby zaistenia mu bude vystavený náhradný cestovný doklad
a bude môcť byť vykonaný nariadený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Poukázal tiež
na osobu navrhovateľa, ktorý nie je držiteľom cestovného dokladu, je bez finančných prostriedkov a
bývania a ide o osobu, ktorá obzvlášť závažne porušila zákony Slovenskej republiky trestnou činnosťou
súvisiacou s obchodovaním s ľuďmi a ich nelegálnym prevozom za finančnú protihodnotu. Preto nie

je žiaduce, aby sa takáto osoba nerešpektujúca zákony Slovenskej republiky na území Slovenska
zdržiavala.

Dobu zaistenia stanovil odporca do 26.02.2014 v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov.
Takúto dobu zaistenia považuje za nevyhnutnú, čo odôvodňuje tým, že navrhovateľ nie je držiteľom
cestovného dokladu, nemá žiadne finančné prostriedky a predmetnú dĺžku doby zaistenia na základe

svojej praxe odporúča aj Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Presnú dobu zaistenia
nie je možné konkrétne určiť, pretože závisí od viacerých faktorov - zabezpečenie a vybavenie všetkých
náležitostí potrebných k fyzickému výkonu trestu vyhostenia a k zabezpečeniu vydania náhradného
cestovného dokladu. Počas celej doby zaistenia odporca potvrdil, že bude skúmať či trvá účel zaistenia,
preto pri rozhodovaní o zaistení bude musieť zvážiť, či je výkon vyhostenia aspoň potenciálne možný.

Odporca poukázal na právoplatný rozsudok súdu Slovenskej republiky o uložení trestu vyhostenia,
ktorý je pre neho záväzný a ktorý je potrebné vykonať, čo vyplýva aj z Nariadenia výkonu trestu
vyhostenia zo dňa 24.04.2014 vydaného Okresným súdom Bratislava 5. Poukázal tiež na potrebnosť
skúmania otázky nevyhnutnosti obmedzenia vyplývajúceho zo zaistenia navrhovateľa, to znamená či vo
vzťahu k cieľu nemožno tento dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré by neobmedzovali dotknuté základné

právo navrhovateľa, pričom vykonával úkony smerujúce k zabezpečeniu výkonu trestu vyhostenia, ktorý
priamo nariadil Okresný súd Bratislava 5 a tento nezohľadnil iné prostriedky na dosiahnutie daného
účelu.

Odporca sa zaoberal aj súladom zaistenia s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(článok 8 ods. 1) ohľadne rešpektovania súkromného a rodinného života. Navrhovateľ v zápisniciach

o podaní vyjadrenia uviedol, že na území Slovenskej republiky nemá svoju rodinu. Uviedol však, že
má na území Slovenskej republiky dieťa s priateľkou, ale túto skutočnosť nevedel nijakým spôsobom
podložiť a nie je zapísaný ako otec dieťaťa v rodnom liste a jeho priateľka ho nebola vo výkone väzby
ani vo výkone trestu odňatia slobody navštíviť. Počas výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody
navrhovateľ nevykonal žiadne úkony smerujúce k dieťaťu, nevedel sa vyjadriť o budúcnosti vo vzťahuk priateľke, preto odporca považuje tieto vyjadrenia navrhovateľa za účelové s cieľom oddialiť výkon
uloženého trestu vyhostenia nariadeného Okresným súdom Bratislava 5.

Odporca sa tiež zaoberal a bral do úvahy pri svojom rozhodovaní aj Smernicu európskeho parlamentu a

Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 s tým, že s navrhovateľom sa zaobchádzalo humánne, dôstojne,
rešpektovali sa jeho základné práva. Nakoľko navrhovateľ bol právoplatne odsúdený a bol mu uložený
trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky, je bez finančných prostriedkov, je odôvodnený záver,
že bez vykonania úkonu zaistenia bude mariť a sťažovať výkon rozsudku Okresného súdu Bratislava 5,
ktorým mu bol trest vyhostenia uložený. Preto je potrebné navrhovateľa zaistiť a tým zabezpečiť výkon

trestu vyhostenia.

V rozhodnutí sa konštatuje, že vzhľadom na účel výkonu trestu vyhostenia, ktoré stále trvá, je
zaistenie navrhovateľa v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, keďže zaistenie na účel výkonu trestu vyhostenia je zákonným pozbavením
slobody navrhovateľa, proti ktorému prebieha konanie o vyhostenie. Podkladom pre konanie o vyhostení
navrhovateľa je existencia právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava 5 zo dňa 22.04.2009,

ktorým bol navrhovateľovi uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky.

V závere rozhodnutia sa uvádza, že navrhovateľovi bola daná možnosť vyjadriť sa k zápisnici o podaní
vyjadrenia, bol mu predložený kompletný spisový materiál, tvoriaci podklad pre vydanie rozhodnutia
o jeho zaistení a bol riadne poučený podľa § 33 správneho poriadku a § 90 ods. 1 zákona o pobyte
cudzincov.

Voči rozhodnutiu o zaistení podal navrhovateľ v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne
opravný prostriedok zo dňa 26.08.2014 a žiadal rozhodnutie zrušiť a nariadiť jeho bezodkladné
prepustenie zo zaistenia.

Preskúmavané rozhodnutie pokladá za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, respektíve pre
neúplnosť spisu a zároveň má za to, že v konaní odporcu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv

na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

V rozsudku, ktorým bol navrhovateľovi uložený trest vyhostenia nie je uvedená krajina, do ktorej má
byť vyhostený a keďže je štátnym príslušníkom Indie, bude vyhostený do tejto krajiny, avšak odporca
sa nedostatočne zaoberal otázkou jeho vyhostiteľnosti do krajiny jeho pôvodu, keďže počas konania
výslovne uviedol, že sa v krajine svojho pôvodu bojí prenasledovania a má obavy o vlastný život

z dôvodu náboženských nepokojov. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva akým spôsobom
odporca určil krajinu, do ktorej má byť navrhovateľ vyhostený, na základe čoho určil a akým spôsobom
skúmal otázku jeho vyhostiteľnosti do tejto krajiny. Určenie krajiny, do ktorej má byť vyhostený,
je nevyhnutným predpokladom na overenie účelnosti zaistenia, pričom odporca je povinný skúmať
účelnosťaefektívnostizaistenia.Výkonuloženéhotrestuvyhosteniajevkompetenciipolicajnéhoorgánu

(odporcu) a preto by tento mal skúmať nevyhnutnosť zaistenia navrhovateľa, ktorý bol trestným súdom
vyhodnotený ako spoľahlivá osoba.

K stanovenej dĺžke zaistenia uviedol, že z administratívneho spisu nevyplýva žiaden dôvod, prečo bol
zaistený na maximálne možnú dobu - šesť mesiacov najmä, keď jeho totožnosť je známa, zastupiteľský
úrad Indie sa nachádza na území Slovenskej republiky a § 441 Trestného zákona predpokladá lehotu

na výkon trestu vyhostenia v dĺžke jeden mesiac.

Napadnuté rozhodnutie pokladá za nepreskúmateľné aj pre neúplnosť spisov správneho orgánu,
respektíve, že je postihnuté takou vadou konania, ktorá má zásadný vplyv na zákonnosť rozhodnutia,
keďže bez znalosti celého obsahu administratívneho spisu je nemožné, aby účinne bránil svoje práva
v danom konaní. Právnej zástupkyni navrhovateľa počas nahliadnutia do spisu nebolo umožnené

nahliadnuť do jedného listu spisu s tým, že ide o internú písomnosť „Lustrácie len pre služobnúpotrebu“. Je neprípustné, aby akákoľvek písomnosť, ktorá je súčasťou administratívneho spisu a tvorila
podklad pre vydanie rozhodnutia (ak nejde o utajovanú skutočnosť v zmysle osobitných právnych
predpisov) nebola sprístupnená na výslovnú žiadosť účastníkovi konania. Nakoľko nebol s obsahom

tejto nesprístupnenej mu listiny oboznámený, nie je zrejmé ako a či by nemohla ovplyvniť výkon trestu
vyhostenia alebo jeho zaistenia a preto mu nebolo umožnené účinne sa brániť a namietať prípadnú
nezákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu.

V závere navrhovateľ konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie musí byť založené na takých
podkladoch, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, správny orgán je povinný zaobstarať

všetky potrebné podklady na vydanie rozhodnutia a zákon o pobyte cudzincov dáva možnosť odporcovi
vydať rozhodnutie o zaistení v prípade ak sú vyčerpané všetky iné možnosti, aby k obmedzeniu práv
zaisťovanejosobynemuselodôjsť.Vdanomprípadevšakniejemuznámycelýobsahadministratívneho
spis odporcu.

K podanému opravnému prostriedku sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že nevydával rozhodnutie o
administratívnom vyhostení navrhovateľa, ale realizoval nariadenie výkonu trestu vyhostenia vydaného

Okresným súdom Bratislava 5. Poukázal na to, že spolu s rozhodnutím súdu o podmienečnom
prepustení navrhovateľa z výkonu trestu odňatia slobody nebol uložený trest vyhostenia nijako dotknutý
a ani spochybnený. Odporca realizoval úkony vedúce k vykonaniu a zabezpečeniu vykonania trestu
vyhostenia a keďže navrhovateľ nie je držiteľom cestovného dokladu a bol bez finančných prostriedkov
má zákonom udelené oprávnenie na jeho zaistenie. V danom prípade zákon nedáva možnosti

ako alternatívy v prípade konania o administratívnom vyhostení k zaisteniu cudzinca. V prípade
podmienečného prepustenia navrhovateľa Okresný súd Trnava skonštatoval iba splnenie podmienok na
podmienečné prepustenie a nerozhodoval vo veci samotného trestu vyhostenia.

Navrhovateľ je osobou, ktorá páchala závažnú trestnú činnosť - prevádzačstvo a to formou
organizovaného zločinu a samotná podstata trestného činu zaraďuje navrhovateľa do skupiny

nebezpečných osôb.

Poukázal na zápisnicu o podaní vyjadrenia, v ktorej navrhovateľ uviedol, že v roku 2004, kedy opustil
svoju domovskú krajinu mu hrozilo náboženské prenasledovanie, nakoľko v tom čase bola občianska
vojna medzi náboženskými skupinami obyvateľov Indie. V súčasnosti nepozná situáciu v svojej krajine a
chce sa do nej vrátiť. Vyjadril sa, že mu trestné stíhanie, neľudské zaobchádzanie ani prenasledovanie

z rasových motívov nehrozí. Navrhovateľ nepožiadal o žiadny druh ochrany a to ani mimovládne
organizácie.

Odporca bol poverený Okresným súdom Bratislava 5 na vykonaniu trestu vyhostenia navrhovateľa a
považujejehozaistenienaúčelvýkonutrestuvyhosteniazaúčelnéaefektívne,pretožejepredpoklad,že
navrhovateľovi bude počas doby zaistenia vydaný náhradný cestovný doklad. Navrhovateľovi bol daný

priestor a čas uplatniť svoje práva, o ktorých bol riadne poučený. Vo veci bol riadne zistený skutkový
stav.

Ohľadom námietky dĺžky doby zaistenia odporca uviedol, že dĺžku zaistenia navrhovateľa riadne
odôvodnil, vyžiadal si stanovisko Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ktorý mu
zaslal odpoveď o odporučení dĺžky doby zaistenia 6 mesiacov. Napriek tomu, že veľvyslanectvo

Indie sa nachádza na území Slovenskej republiky táto skutočnosť neodôvodňuje skracovať lehotu
zaistenia, ktorá je závislá od komunikácie s veľvyslanectvom, ktoré prebieha určitú dobu a až po
stotožnení sa navrhovateľa mu môže byť vydaný náhradný cestovný doklad. Na základe doterajších
skúseností s veľvyslanectvom Indie bolo zistené, že toto vyžaduje zasielať žiadosti o vystavenie
náhradného cestovného dokladu prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí a európskych

záležitostí Slovenskej republiky, čo predlžuje čas na vykonávanie potrebných úkonov. Poukázal tiež
na to, že kontaktoval Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ktorý mu uviedol, že
jeho pracovníci dňa 18.09.2014 vykonali návštevu zastupiteľského úradu Indie, ktorý potrebuje overiťtotožnosť navrhovateľa zo strany Indie a keďže navrhovateľ odmieta spolupracovať bol o spoluprácu
požiadaný Interpol.

Ohľadom ustanovenia § 441 Trestného poriadku odporca uviedol, že lehotu jedného mesiaca od

právoplatnosti rozsudku môže poskytnúť predseda senátu súdu a nie on ako správny orgán a v danom
prípade navrhovateľovi takáto lehota ponechaná nebola a navrhovateľ bol dodaný do výkonu trestu
odňatia slobody a po vydaní nariadenia výkonu trestu vyhostenia bol zaistený.

K námietke nekompletnosti spisu uviedol, že právna zástupkyňa navrhovateľa sa k nemu dostavila za
účelom nahliadnutia do spisu dňa 04.09.2014 a v spisovom materiáli sa nachádzala písomnosť „Záznam
o vykonaní lustrácie“, ktorá obsahovala informácie z informačných systémov polície. Predmetná

písomnosť obsahovala prílohu, ktorá bola označená gestorom informačného systému „len pre služobnú
potrebu, nepoužiteľné pre personálne a správne účely“. Z tohto dôvodu odporca nesprístupnil túto
písomnosť - prílohu okrem čísla listu administratívneho spisu 21 - Záznam o vykonaní lustrácie.
Postupovaltakzdôvodupokynovgestorainformačnéhosystémuazadávateľainformáciíakoajvzmysle
článku 2 písm. f) nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 161/2012 a nariadenia Ministra

vnútra Slovenskej republiky č. 74/2009. V preskúmavanom rozhodnutí o zaistení sa odporca nijakým
spôsobom neopieral o informácie získané z informačných systémov Policajného zboru a tieto neslúžili
ako podklad k vydaniu rozhodnutia a ani nijako neovplyvnili výkon trestu vyhostenia alebo rozhodnutie
o zaistení navrhovateľa.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 18.08.2014 bol odporca Ústavom na

výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou oboznámený o možnom prepustení navrhovateľa
z výkonu trestu odňatia slobody s tým, že navrhovateľovi bol zároveň uložený trest vyhostenia v trvaní 10
rokov.ĎalejspisobsahujerozsudokOkresnéhosúduBratislava5sp. zn.1T/27/2009zodňa22.04.2009,
Nariadenie výkonu trestu Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. 1T/27/2009 zo dňa 24.04.2014,
uznesenieOkresnéhosúduTrnavasp.zn.5PP/37/2014zodňa26.08.2014opodmienečnomprepustení

navrhovateľa z výkonu trestu odňatia slobody, príkaz na vykonanie eskorty navrhovateľa z Útvaru pre
výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 26.08.2014, žiadosť odporcu adresovanú
Útvaru policajného zboru pre cudzincov Medveďov o poskytnutí informácie o potrebnej dobe zaistenie
navrhovateľa, odpoveď Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov odporcovi na jeho žiadosť
s odporúčaním zaistiť navrhovateľa na maximálnu lehotu zaistenia, záznam odporcu o predvedení

navrhovateľa z dôvodu zaistenia a výkonu súdneho vyhostenia navrhovateľa z územie Slovenskej
republiky, úradný záznam o vykonaní prehliadky navrhovateľa, záznam o vykonaní lustrácií v policajných
systémoch spolu so štyrmi prílohami, ustanovenie tlmočníka, zápisnicu o vyjadrení účastníka konania
(navrhovateľa) zo dňa 26.08.2014, v ktorej navrhovateľ uviedol, že na územie štátov schengenského
priestoru sa dostal v roku 2004 z Indie cez územie Ruska a Ukrajiny. Na územie Slovenska sa dostal

v máji 2004. V Bratislave si našiel priateľku, s ktorou čakal dieťa (narodil sa mu syn- L. A., ale nie je
zapísaný ako jeho otec). V roku 2005 požiadal o azyl, tento mu nebol priznaný. Počas jeho pobytu vo
väzení ho priateľka nebola navštíviť, raz mu napísala list. Na území štátov schengenského priestoru
nemá žiadnych rodinných príslušníkov, v minulosti nemal udelený pobyt v žiadnom štáte schengenského
priestoru. V roku 2009 bol podmienečne odsúdený za marenie výkonu úradného rozhodnutia a bol

odsúdený za prevádzačstvo. Je si vedomý spáchania trestného činu na území Slovenskej republiky
ako aj toho, že mu bol uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky súdom. O jeho
domovskej krajine - Indii má informácie z roku 2004, kedy Indiu opustil a hrozilo mu náboženské
prenasledovanie, mal obavy o vlastný život z dôvodu občianskej vojny z náboženských dôvodov. O
súčasnej situácii v Indii nevie, avšak chce sa do nej vrátiť. Trestné stíhanie, neľudské zaobchádzanie

ani prenasledovanie z rasových motívom mu nehrozí. Nežiadala o pomoc Centrum právnej pomoci ani
mimovládne organizácie. Podľa druhej zápisnice o vyjadrení účastníka konania zo dňa 26.08.2014 bol
navrhovateľovi predložený kompletný spisový materiál spolu s podkladmi pre vydanie rozhodnutia o
jeho zaistení k preštudovaniu a možnosti doplnenia predmetného konania. Odporca následne pristúpil k
vydaniu preskúmavaného rozhodnutia o zaistení navrhovateľa. Ďalej spis obsahuje záznam o poučení

navrhovateľa mysle § 90 ods. 1 písm. a), e) zákona o pobyte cudzincov, písomnosti ohľadom
eskortovanie navrhovateľa odporcom do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Dňa
03.09.2014 doložila právna zástupkyňa navrhovateľa spolu s plnomocenstvom žiadosť o nahliadnutiedo spisu, o ktorej skutočnosti bol dňa 04.09.2014 spísaný záznam s tým, že právnej zástupkyni
navrhovateľa nebola daná k nahliadnutiu interná písomnosť - lustrácie.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie

odporcu v rozsahu a dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré
vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 09.09.2014, oboznámil
sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané
rozhodnutie odporcu je súladné so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako
aj fyzicky osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy.

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj

ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti alebo právnických z
osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych

orgánov.

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený
na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.

Podľa § 441 ods. 2 trestného poriadku ak niet obavy, že odsúdený, ktorý je na slobode, sa bude skrývať
alebo inak mariť výkon trestu vyhostenia, môže mu predseda senátu poskytnúť primeranú lehotu na
obstaranie jeho záležitostí; táto lehota nesmie byť dlhšia ako jeden mesiac odo dňa právoplatnosti

rozsudku. Zároveň ho vyzve, aby sa v určenom termíne, ktorý oznámi aj útvaru Policajného zboru podľa
odseku 1, prihlásil na tomto útvare.

Na nariadenom pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala na dôvody uvedené
v podanom opravnom prostriedku voči preskúmavanému rozhodnutiu odporcu, pričom zdôraznila
nemožnosť nahliadnutia právnej zástupkyni navrhovateľa do spisového materiálu odporcu, keďže jej

nebol sprístupnený jeden list spisu a preto nevie uviesť, čo je jeho obsahom. Ak predmetný listinný
dôkaz slúžil len pre služobné účely odporcu a je nepoužiteľný pre správne konanie, nemal byť ani
obsahom administratívneho spisu. Ak nesprístupnenie danej listiny vyžadujú interné predpisy odporcu,
tieto nemôžu ísť nad rámec zákona, ktorý dáva účastníkovi správneho konania právo oboznámiť sa
s celým písomným materiálom. Ohľadom dĺžky zaistenia navrhovateľa poukázala na trestný zákon

predpokladajúci lehotu na výkon trestu vyhostenia v dĺžke 1 mesiac. Má za to, že v prípade Indie, do
ktorej má byť navrhovateľ vyhostený, je stanovená neprimerane dlhá lehota zaistenia.Prítomný zástupca odporcu sa pridržiaval svojho písomného stanoviska k podanému opravnému
prostriedku navrhovateľa. Ohľadom nesprístupnenia listiny obsahujúcej lustrácie v informačných
systémoch polície sa odvolal na interné predpisy odporcu, ako aj zákon o policajnom zbore s tým, že

predmetná písomnosť o vykonaní lustrácií spolu s prílohami bola obsahom spisu a právnej zástupkyne
navrhovateľa bol sprístupnený obsah záznamu vykonanej lustrácie bez príloh, čo pokladá za správne.
Uvedené prílohy nemali žiaden vplyv na vydanie preskúmavaného rozhodnutia a netvorili podklad na
jeho vydanie. Ohľadom lehoty zaistenia navrhovateľa uviedol, že odporca postupoval podľa vyjadrenia
Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ktorý je orgán vykonávajúci úkony smerujúce k

realizácii vyhostenia cudzincov a tento doporučil maximálnu lehotu zaistenia navrhovateľa, keďže táto je
podmienená vydaním náhradného cestovného dokladu veľvyslanectvom Indie, ktoré si musí totožnosť
navrhovateľa overiť v Indii. Dĺžku doby zaistenia pokladá za primeranú. K námietke o dĺžke lehoty
zaistenia 1 mesiac v zmysle trestného zákona uviedol, že takúto lehotu je oprávnený určiť sudca, čo v
danom prípade však neučinil.

Súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v

opravnomprostriedku navrhovateľa a musí konštatovať, že vznesené námietky ohľadom nekompletnosti
administratívneho spisu ako aj existencie vady majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia nepovažuje
za dôvodné.

Ohľadom námietky navrhovateľa o tom, že odporca si nesplnil povinnosť skúmať účelnosť a efektívnosti
zaistenia, nakoľko sa nedostatočne zaoberal otázkou vyhostiteľnosti navrhovateľa do krajiny jeho

pôvodu (Indie) súd uvádza, že pre odporcu v danom prípade bolo rozhodujúce znenie rozsudku
Okresného súdu Bratislava 5, ktorým bol navrhovateľovi uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej
republiky na dobu 10 rokov, ako aj Nariadenie výkonu trestu vyhostenia navrhovateľa Okresným súdom
Bratislava 5 zo dňa 24.04.2014. Predmetné vykonávajúce súdne rozhodnutie neurčilo krajinu, do ktorej
mal byť navrhovateľ vyhostený. Odporca v svojom rozhodnutí o zaistení navrhovateľa za účelom výkonu

súdom uloženého trestu pri určení krajiny, do ktorej má byť navrhovateľ vyhostený vychádzal zo zistenia,
že navrhovateľ je štátnym príslušníkom Indie, z ktorej pochádza, je to jeho domovská krajina, ktorú
opustil v roku 2004 odkedy sa nelegálne nachádzal na území Slovenskej republiky. Súd uvádza, že
na účel vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny priamo slúži inštitút zaistenia a preto považuje
zaistenie navrhovateľa za účelné a efektívne. Odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zápisníc

o podaní vyjadrenia spísaných s navrhovateľom, kde tento uviedol, že v roku 2004 kedy odchádzal z
Indie mal obavy o svoj život a to z náboženských dôvodov, avšak v súčasnosti situáciu v Indií nepozná,
ale prejavil záujem sa do Indie vrátiť a to do oblasti, z ktorej pochádza a potvrdil, že mu nehrozí trestné
týranie,neľudskézaobchádzanieaniprenasledovaniezrasovýchmotívov.Odporcavsvojomrozhodnutí
poukázal na osobu navrhovateľa, ktorý bol odsúdený za úmyselný trestný čin, nemá cestovný doklad,

nemá finančné prostriedky. Zároveň sa odporca zaoberal súladnosťou zaistenia s Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (článku 8 ods. 1 a článku 5 ods. 1 písm. f) a zistil, že navrhovateľ na
území Slovenskej republiky nemá žiadnych príbuzných a vyjadrenie navrhovateľa o tom, že je otcom
dieťaťa správne vyhodnotil ako účelové, keďže tento svoje tvrdenie ničím nepodložil a jeho údajná
priateľka ho počas celého trvania výkonu trestu odňatia slobody nebola ani raz navštíviť. Zaistenie

navrhovateľa na účel výkonu trestu vyhostenia je zákonným pozbavením osobnej slobody. Odporca sa
v svojom rozhodnutí z hľadiska nevyhnutnosti zaistenia navrhovateľa zaoberal aj jeho osobou a správne
skonštatoval, že ide o osobu, ktorá porušila zákony Slovenskej republiky trestnou činnosťou s tým, že nie
je žiaduce, aby sa na území Slovenska zdržiavali cudzinci nerešpektujúci zákony Slovenskej republiky.
Prepustenie navrhovateľa z trestu výkonu odňatia slobody podľa súdu nemá žiaden vplyv na výkon

trestu vyhostenia uloženého súdom navrhovateľovi.

Ohľadom námietky dĺžky doby zaistenia navrhovateľa súd uvádza, že odporca rozhodol o zaistení
navrhovateľavzákonom stanovenejdĺžke6mesiacov,ktorápredstavujemaximálnumožnúdĺžku,avšak
aj túto za splnenia zákonných podmienok je možné predĺžiť (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov).
Odporca v rozhodnutí riadne odôvodnil potrebnosť stanovenej dĺžky doby zaistenia navrhovateľa a to

s ohľadom na to, že navrhovateľ nemá cestovný doklad a žiadne finančné prostriedky. Pri stanovení
dĺžky doby zaistenia odporca vychádzal zo stanoviska, ktoré mu bolo na jeho žiadosť zaslané Útvarompolicajného zaistenia cudzincov Medveďov, ktorý je kompetentným útvarom pre uskutočňovanie úkonov
vedúcich k realizácii vyhostenia cudzincov.

K námietke navrhovateľa o tom, že § 441 trestného zákona predpokladá lehotu na výkon trestu

vyhostenia v dĺžke 1 mesiac a doba, na ktorú bol navrhovateľ zaistený (6 mesiacov) túto prekračuje, súd
uvádza, že v danom prípade odporca postupoval v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ktorý dáva
policajnému orgánu v prípade výkonu zabezpečenia súdom uloženého trestu vyhostenia príslušníka
tretej krajiny možnosť zaistenia cudzinca a to na dobu šiestich mesiacov, pričom trestný poriadok a ani
trestný zákon vo svojich ustanoveniach nepojednávajú o lehotách zaistenia cudzincov a lehotu jedného

mesiaca (§441 ods.2 trestného poriadku) môže odsúdenému na trest vyhostenia poskytnúť predseda
senátu (nie správny orgán realizujúci výkon uloženého trestu vyhostenia) na zaobstaranie si vlastných
záležitostí.

Súd sa v neposlednom rade zaoberal aj námietkou nekompletnosti spisu odporcu, resp. skutočnosťou,
že právnej zástupkyni navrhovateľa nebolo umožnené sa oboznámiť s kompletným obsahom
administratívneho spisu odporcu. Z obsahu záznamu z nahliadnutia do spisu zo dňa 04.09.2014,

ako aj výpovedí právnej zástupkyne navrhovateľa a zástupcu odporcu súd zistil, že právnej
zástupkyni navrhovateľa nebolo umožnené nahliadnuť do časti administratívneho spisu (číslo listu
administratívneho spisu 22 až 26) obsahujúce prílohy 1 až 4 záznamu o vykonaní lustrácie (číslo listu
administratívneho spisu 21). Predmetné prílohy k lustráciám obsahujú základné údaje o navrhovateľovi,
jeho identifikačné údaje, jeho trestnú činnosť na území SR, údaje o jeho cestovnom doklade a pobyte

na území Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti súd uvádza, že celý obsah spisu správny orgán (odporca) musí byť účastníkovi
správneho konania (navrhovateľovi), respektíve právnemu zástupcovi účastníka správneho konania
sprístupnený a tento má právo sa s ním ako aj so všetkými dokladmi slúžiacimi k vydaniu rozhodnutia
správneho orgánu oboznámiť. Správne orgány sú povinné postupovať v zmysle § 3 ods. 2 správneho

poriadku tak, aby účastník konania mal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, čo je predpoklad,
aby mohol účinne brániť svoje práva a záujmy. Nesprístupniť doklady tvoriace obsah administratívneho
spisu je možné iba v prípade, ak ich sprístupnenie vylučujú osobitné zákony a ak ide o utajovanú
skutočnosť. V danom prípade ak išlo o písomnosti určené len pre služobnú potrebu odporcu a tieto
neboli použiteľné pre správne účely, nemali byť ani obsahom administratívneho spisu a nemohli ani

tvoriť podklad pre vydanie rozhodnutia. Postup odporcu v tomto prípade podľa názoru súdu nie je v
súlade so správnym poriadkom a odporca mal umožniť nahliadnutie do daných príloh (1 až 4) právnej
zástupkyni navrhovateľa, alebo predmetné prílohy nemali tvoriť obsah jeho administratívneho spisu.
Podľa názoru súdu však postup (nesprístupnenie príloh k lustráciám), ktorý zvolil odporca, nie je takej
intenzity, aby mohol byť spôsobilý privodiť záver súdu o tom, že ide o vadu, ktorá mohla mať vplyv na

zákonnosťnapadnutéhorozhodnutia.Súdpritomvychádzalzozistenia,žeobsahompredmetnýchpríloh
klustráciámoosobenavrhovateľasúosobnéúdajeidentifikujúcenavrhovateľa(meno,priezvisko,dátum
narodenia, národnosť, štátna príslušnosť, miesto narodenia), údaje o jeho trestnej činnosti na území
Slovenskejrepubliky,údajeojehopobytenaúzemíSlovenskejrepubliky,údajeokonaníoudelenieazylu
navrhovateľovi v Slovenskej republike ako aj údaje o jeho cestovnom doklade. Všetky tieto skutočnosti

museli byť navrhovateľovi známe, čo vyplýva v konečnom dôsledku aj z obsahu zápisníc o vyjadrení
navrhovateľa spísaných dňa 26.08.2014. Preto podľa názoru súdu by bolo neúčelné iba z tohto dôvodu
preskúmavané rozhodnutie zrušiť. Obsah písomností (príloh k lustráciám) nemohol mať žiaden vplyv na
preskúmavané rozhodnutie a neslúžil ako podklad k jeho vydaniu. Keďže dotknuté prílohy k lustráciám
tvoria súčasť administratívneho spisu nie je možné konštatovať jeho neúplnosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov. Odporca
pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie
rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti (§
47 správneho poriadku). Súd zároveň má za to, že vznesené námietky v opravnom prostriedku

navrhovateľa nie sú dôvodné a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil (§ 250q ods.2 O.s.p.).O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal
navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu
trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.