Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112214340
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112214340.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom: Bratislava, Šoltésovej

14, zast. Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti
odporkyni: P. E., bytom M. - P. L., B. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Skalica, Petrovská 10, zast. JUDr. Jozef Kemp, advokát, so
sídlom Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 331,94 eura s príslušenstvom, sudkyňou
Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 27.4.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 331,94 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým,
že medzi ním a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok,
predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči odporkyni, ktorej bola právnym predchodcom navrhovateľa
vystavená faktúra na sumu 331,94 eura, ktorú nezaplatila.

Súd vo veci vydal dňa 20.7.2012 platobný rozkaz sp.zn. 12Ro 163/2012, ktorý bol zrušený pre
nedoručenie do vlastných rúk odporkyni.

Šetrením sa súdu nepodarilo zistiť pobyt odporkyne a preto súd postupoval v súlade s § 29 O.s.p. a
ustanovil jej opatrovníka.

Do konania vstúpil ako vedľajší účastník na strane odporkyne Občianske združenie slovenských

spotrebiteľov AZ, ktorý sa k veci vyjadril písomne, uviedol, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,
dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľná zmluvná podmienka, jej výška je neprimeraná k hodnote
plnenia zo strany navrhovateľa a závažnosti porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu.

K návrhu sa písomne vyjadril aj navrhovateľ, uviedol, že zmluvná pokuta bola dojednaná v
zmluve, zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporkyni, poskytoljej telekomunikačné zariadenie za cenu 1.-Sk, pričom štandardná cena bola 4.590.-Sk, dotácia bola
poskytnutá vo výške 4.589.-Sk a v takejto výške bola právnemu predchodcovi navrhovateľa spôsobená
škoda a minimálne v takejto výške má nárok na zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta plní funkciu

satisfakčnú, preventívnu, odporkyňa mala možnosť ovplyvniť jej výšku.

Súd vo veci pojednával v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. a vykonal dokazovanie oboznámením sa s
obsahom spisu a to návrhom, zmluvou o pripojení Fix, dodatkom k zmluve, faktúrou, všeobecnými
podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania,platobnýmrozkazom,správamizošetreniapobytuodporkyne,uznesenímozrušeníplatobného

rozkazu, uznesením o ustanovení opatrovníka, vyjadrením navrhovateľa, vyjadrením vedľajšieho
účastníka a zistil tento skutkový a právny stav:

Medzi spoločnosťou T Mobile Slovensko, a.s. a odporkyňou bola dňa 10.11.2008 uzatvorená Zmluva o
pripojení Fix spolu s dodatkom, na základe zmluvy bol odporkyni poskytnutý program služieb Fix 300.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných dátových služieb.

V tabuľke č. 1 Dodatku k Zmluve o pripojení Fix bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 10.000.-Sk
= 331,94 eura pre prípad porušenia zmluvných povinností.

Odporkyni bola vystavená dňa 8.6.2009 faktúra na sumu 331,94 eura titulom zmluvnej pokuty, splatná
dňa 27.6.2009, ktorú odporkyňa nezaplatila.

Pohľadávka voči odporcovi bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.12.2011

postúpená na navrhovateľa.

Právny predchodca navrhovateľa odporkyni poskytol mu telekomunikačné zariadenie Samsung U600
za cenu 1.-Sk, pričom štandardná cena bola 4.590.-Sk.

Podľa § 52 ods.1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 51 Občianskeho zákona účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená;
zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou

inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 43 ods. 1,2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúry za zmluvnú pokutu na
základe uzavretej Zmluvy o pripojení. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle
§ 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil, že odporkyňa si neplnila svoju
povinnosť a neuhrádzala riadne a včas cenu za poskytované služby, no toto svoje tvrdenie žiadnym

dôkazným prostriedkom nepreukázal a teda súd nemal za preukázané, či odporkyňa porušila nejaké
ustanovenia zmluvy a ak áno, tak akým spôsobom a kedy, súd sa zmluvnou pokutou z hľadiska
posudzovania jej dojednania v spotrebiteľskej zmluve zaoberal až ako druhým dôvodom na zamietnutie
návrhu, pretože návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 331,94eura považoval za nedôvodný a zamietol ho z toho dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal akého porušenia zmluvných povinností sa odporkyňa dopustila a za čo jej bola vystavená
faktúra titulom zmluvnej pokuty, nepreukázal, či k uloženiu zmluvnej pokuty prišlo v zmysle zmluvných

dojednaní a podľa zákona. V zmysle § 120 O.s.p. súd vykoná dôkazy navrhnuté účastníkmi konania
prípadne dôkazy, ktoré považuje za potrebné pre rozhodnutie vo veci. Je na navrhovateľovi, aby
preukázal svoje tvrdenia. V prípade nepredloženia dokladov navrhovateľ znáša nemožnosť preukázania
svojho nároku po hmotnoprávnej stránke neúspechom vo veci samej. Navrhovateľ nepreukázal dôvod
uloženia pokuty, existenciu pohľadávky v čase uloženia pokuty. Zmluva sa prípadným neuhradením

služieb včas automaticky nerušila. Právny predchodca navrhovateľa musel právnym úkonom voči
odporkyni od zmluvy odstúpiť v čase pred skončením doby viazanosti. Až odstúpenie od zmluvy pre
správanie sa odporkyne by bolo dôvodom pre uloženie zmluvnej pokuty. Nepreukázaním tohto právneho
úkonu neuniesol navrhovateľ vo veci dôkazné bremeno. Navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja
od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 ods. 2 OZ /. Navrhovateľ ako
dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná
pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ menil len výšku
zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení spolu s Dodatkom je svojim charakterom občianskoprávnou
zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená Je

nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet
jeho podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku zmluve,
s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť

právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu
prichádza spravidla od dodávateľom, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený
a skúsený. Cieľom právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také

zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Podľa § 53 ods.
1,2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 4 písm. k / OZ, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania

obsiahnuté v Dodatku k Zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť
prísnejšiealebovýlučnesankcionovanýzmluvnoupokutoulenjedenúčastníkzmluvy,atospotrebiteľ.Už
toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje

preto, že dodávateľ nebol nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho
strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase
uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného
dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani
následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali

mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou
za nesplnenie povinnosti /§ 53 odst. 4 písm. k/ OZ /. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na
dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje,
aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná
pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí , aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách

bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah
dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v Dodatku
k Zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty.
Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde kukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ
nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek
významuto,akúcenuslužiebspotrebiteľnezaplatí. Zmluvnápokutapatrídodávateľovipodľazmluvného

dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý
smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu,
že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných
predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho
zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto

dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné
využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je
neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo
slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych
vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu /viď i systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia

o zabezpečení záväzkov/. /. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že by sa malo jednať o
škodu, pretože pokiaľ ide o samotný vznik škody, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).OZ nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou
škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R
55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať

s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako
rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Za škodu však nemožno považovať to, že
v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu.
Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu
ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi účastníkmi zmluvy. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť

zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,
ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak
nedošlo, pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému odporkyni súd nepriznal
právo na náhradu trov konania, nakoľko jej žiadne nevznikli.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne súd nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa
podľa § 150 O.s.p. náhradu trov konania. V predmetnej veci išlo o spotrebiteľskú vec. Vo všeobecnosti
sú navrhovatelia pravidelne v takýchto veciach zastúpení právnym zástupcom. Často sa pritom
navrhovatelia v týchto veciach domáhajú nárokov v rozpore s platnými právnymi predpismi upravujúcimi
spotrebiteľské spory, alebo v rozpore s dobrými mravmi. Súd to v takýchto prípadoch v jednotlivých

konania ohľadne trov právneho zástupcu navrhovateľa zohľadní. Táto skutočnosť však neznamená,
že odporca, prípadne vedľajší účastník na strane odporcu by mal byť zastúpený automaticky právnym
zástupcom, a že nemožno objektívne posudzovať podľa § 150 O.s.p. nároky na priznanie náhrad trov
konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu. V zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. a zákona o ochrane
spotrebiteľa 250/2007 Z.z. vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania. Úlohou a cieľom

vedľajšieho účastníka v takom prípade je ochrana práv spotrebiteľa. Z toho vyplýva, že dané združenie
by malo mať v svojich radoch osoby, ktoré vedia poskytnúť právne služby v oblasti spotrebiteľských
sporov resp. iné odborne zdatné osoby. V tomto prípade má aj samotný vedľajší účastník na strane
odporcu vo svojich radov členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby
združenie na ochranu spotrebiteľa vedelo poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi, prípadne ho

podporí ministerstvo, z čoho vyplýva že nebolo úmyslom zákonodarcu, aby sa združenie na ochranu
spotrebiteľa dávalo ďalej zastupovať právnym zástupcom, keďže ide o oblasť, v ktorej by sa mal
vedľajší účastník vyznať. A ak by to predsa, len bolo z nejakého dôvodu nutné tak bez práva na
náhradu trov konania. Z opačného pohľadu, ak by musel právny zástupca zastupovať združenie na
ochranu spotrebiteľa v podstate nie je dôvod pre pribratie zduženia ako vedľajšieho účastníka keďže

takáto združenie by nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Daný vedľajší účastník na strane odporcuopakovane vstupuje do súdnych sporov, automaticky zastúpený právnym zástupcom, bez toho, aby
vopred vedel o akú konkrétnu vec sa jedná, a či vôbec je potrebné do konania vstúpiť. Vzhľadom na
uvedené okolnosti mal súd za to, že zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu právnym

zástupcom je účelové, samo o sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa a narúša hospodárnosť konania,
a preto náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal.

Poučenie:

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.