Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/243/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110217724
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8110217724.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu

a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobcu LONLER, s. r. o.,
Nezábudova 31, Sabinov, IČO: 36 454 729, právne zastúpený JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom,
Hlavná111,Prešovprotižalovaným1./C.J.,bytomL.XX,D.,právnezastúpenýCentromprávnejpomoci
Bratislava, Nám. slobody 12, Bratislava 15, P.O.BOX 18, IČO: 30 798 841 a 2./ V. J., bytom L. XX, D., o
zaplatenie 1.875,58,- Eur istiny s prísl., o odvolaní účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. 15C/241/2010-83 zo dňa 17. 07. 2013, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu č. k. 15C/241/2010-95
zo dňa 12. 08. 2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Priznáva žalovanej v 2.rade oslobodenie od súdneho poplatku.

Zrušuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným v 1. a 2.rade povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi 802,50 Eur spolu s 0,0147 % úrokom z omeškania denne od 14. 07. 2010
do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobcu zamietol.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.875,58 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 0,0147 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 14. 07. 2010
do zaplatenia z titulu nákladov na nájomné a služby spojené s užívaním priestorov v jeho vlastníctve,

ktoré užívajú žalovaní bez právneho dôvodu. Uplatnený nárok pozostáva z nájomného za rok 2008
(132,75 Eur x 12 mesiacov, t. j. 1.593,31 Eur), nákladov za teplo vo výške 944,20 Eur, nákladov za
teplú vodu vo výške 137,74 Eur, vodné a stočné vo výške 70,33 Eur po odpočítaní zálohových platieb
uhrádzaných žalovanými za rok 2008 v celkovej výške 870,- Eur.

Súd poukázal na stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, obsah
pripojených spisov Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/226/2010, sp. zn. 8C/290/2004 a uviedol,
že žalovaní obývajú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu neoprávnene, čo konštatovali súdy vosvojich rozhodnutiach vedených na Okresnom súde Prešov, a to pod sp. zn. 10C/573/2000 a
sp. zn. 8C/290/2004. V danom prípade sa nejedná o byt a dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu
je absolútne neplatná. Argument, že predmetná nehnuteľnosť nie bytom vyplýva z rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 15Cdo/113/2008, z ktorého vyplynul právny názor, že na
posúdenie zaradenia určitých priestorov je rozhodujúce kolaudačné rozhodnutie, nie spôsob užívania
nehnuteľnosti. I napriek tomu, že žalovaní predmetnú nehnuteľnosť užívajú ako byt, z kolaudačného
rozhodnutia bývalého Miestneho národného výboru, odboru výstavby v Sabinove zo dňa 23. 04.
1986 vyplýva, že bolo povolené užívanie predmetnej stavby ako 200-posteľovej slobodárne. Žalovaní

podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nepreukázali, že sa stali nájomcami bytu, a
preto nemôžu požívať ochranu ako nájomcovia bytu. I napriek tomu však žalobca nebol v konaní o
vypratanie úspešný pre rozpor nároku s dobrými mravmi. Ďalej z obsahu spisu Okresného súdu Prešov
sp. zn. 11C/226/2000 vyplýva, že výmera obývaného priestoru predstavuje 101,19 m2. V uvedenom
priestore je ústredné kúrenie a základné príslušenstvo. Za účelom zistenia obvyklého nájomného za
nebytové priestory súd vyzval realitné kancelárie na oznámenie obvyklého nájomného bez energií, z

ktorých vyplynulo, že výška obvyklého nájomného sa pohybuje v rozmedzí 80 Eur - 110 Eur mesačne
(SLOVREA), 450 - 600 Eur (ARCHEA reality center), 104,84 Eur (Sabyt, s. r. o.) a 75 - 110 Eur (Šariš
reality, s. r. o.).

Následne súd citoval ust. § 451, § 454, § 456, § 100, § 107 Občianskeho zákonníka a uviedol, že
považoval za nesporné, že nehnuteľnosť je užívaná žalovanými bez právneho dôvodu, za užívanie

uhrádzajú ako nájomné sumu neprimerane nízku podľa vlastného uváženia. Žalovanými uhrádzaná
suma nepokryje ani reálne vynaložené náklady na plnenia spojené s užívaním obývaného priestoru za
kúrenie, teplú vodu, studenú vodu a iné. Okrem reálne vynaložených nákladov na plnenia spojené s
užívaním obývaného priestoru má žalobca právo aj na primeranú náhradu za neoprávnené užívanie
sporných priestorov zodpovedajúce obvyklému nájomnému. Z uvedeného je nesporné, že zo strany

žalovaných dochádza na úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu spôsobom, že žalovaní užívajú
cudziu vec bez právneho dôvodu, bez platenia nájomného a ohrozenia reálne vynaložených nákladov
na plnenia spojené s užívaním obývaného priestoru.

Súd priznal žalobcovi nárok na obvyklé a primerané nájomné pri bytoch rovnakej kategórie a rozlohy
v danej lokalite v súlade s vyjadreniami realitných kancelárií SLOVREA, Sabyt, s. r. o., a Šariš reality,

s. r. o.. Neprihliadal na vyjadrenie realitnej kancelárie ARCHEA reality center s prihliadnutím na jeho
vyjadrenie o výške nájomného pohybujúce sa v rozpätí 450 - 600 Eur, čo nezodpovedá trhovým
podmienkam v Sabinove. Z dôvodov hospodárnosti konania súd vychádzal aj z výsledkov vykonaného
dokazovania v súvisiacom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/226/2010.
Obvyklé nájomné pre obytný byt v danej lokalite je po zaokrúhlení 96,- Eur.

Žalovaní vzniesli námietku premlčania voči uplatnenému nároku, ktorú súd vyhodnotil čiastočne za
dôvodnú. Žalobca sa mal domáhať vydania bezdôvodného obohatenia skôr podanou žalobou, lebo
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01. 01. 2008 do 18. 07. 2008 je premlčaný,
lebo žaloba bola podaná dňa 19. 07. 2010. Za obdobie od 19. 07. 2008 do 31. 12. 2008 má žalobca
nárok na obvyklé nájomné vo výške 520,30 Eur (za mesiac júl 40,30 Eur, august - december 2008 vo

výške 480,-, t. j. spolu 520,30 Eur). Odôvodneným je aj priznanie nákladov vynaložených žalobcom za
dodané služby Bytovým družstvom v Prešove za rok 2008 v celkovej výške 1.152,20 Eur. Z dôvodu,
že žalovaní uhradili za celý rok len sumu 870,- Eur, ktorá nepokryje ani náklady za poskytnuté služby
spojené s užívaním obývaného priestoru, súd považoval nárok žalobcu za dôvodný vo výške 802,50
Eur, a to nájomné vo výške 520,30 Eur, služby spojené s užívaním vo výške 1.152,20 Eur - 870,- Eur

zaplatených žalovaným, t. j. spolu 802,50 Eur. Vo zvyšku žalobu zamietol vo vzťahu k požadovanému
nájomnému nad sumu 96,- Eur mesačne, ako aj za obdobie, na ktoré bola dôvodne vznesená námietka
premlčania.

K priznanému príslušenstvu pohľadávky súd citoval ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako
aj ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/11195 Z. z., účinným od 01. 01. 2009, v zmysle ktorej priznal úrok

z omeškania, lebo žalovaní sa neuhradením splatnej faktúry dostali do omeškania. Vzhľadom k tomu,že žalobcom bol požadovaný nižší úrok ako mohol žiadať, súd rešpektujúc dispozičné právo žalobcu pri
rozhodovaní o priznanom príslušenstve bol týmto jeho návrhom viazaný.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že

vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal
zamietavý výrok. Napadnuté rozhodnutie považoval za vydané v rozpore so zákonom, nie v súlade so
zisteným skutkovým stavom. Poukázal na to, že súd prvého stupňa pri zisťovaní obvyklého nájomného
vylúčil informáciu o spoločnosti ARCHEA, ktorá uviedla najvyššiu výšku nájmu. Takýto postup považoval
za nesprávny. K vyjadreniu spoločnosti Sabyt, s. r. o., uviedol, že spravujú byty patriace mestu Sabinov,

a teda pokiaľ uvádzajú výšku nájomného išlo o regulovaný nájom vo výške 1,112/m2. Pri použití
regulovaného nájmu vychádza mesačne čistý nájom vo výške 113,12 Eur/m2, pričom žalobca si účtuje
čistý nájom vo výške 88,85 Eur mesačne. Ďalej poukázal na to, že súd sa odvolával na rozhodnutie,
ktoré vyplynulo z konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/226/2010, kde bolo
znížené obvyklé nájomné o 40,30 Eur. Užívanie nebytového priestoru žalovanými nie je bytom, a preto

žalovaní by mali platiť nájom v obvyklej výške ako podnikateľské subjekty, ktoré si prenajímajú takéto
priestory na účely vykonávania podnikateľskej činnosti. Posúdenie námietky premlčania nepovažoval
za správne. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uplatnil si náhradu
trov konania, alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku odvolanie žalovaní. Namietali vyhovujúci výrok,

a to nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Opätovne poukázali na
podmienky, v akých bývajú s tým, že im boli odpojené vykurovacie telesá, tým je znížená teplota z 20 °C
na 12 °C, čo v zimnom období spôsobuje, že musia v byte sedieť zabalení v dekách. Taktiež dodávka
teplej vody nie je dostatočná, s čím je spojený problém so zachovaním hygieny. Navyše poukázali na
nepriaznivý zdravotný stav v dôsledku nepriaznivých bytových podmienok. Navrhli zrušiť napadnutý

rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uvádzané argumenty žalovanými
považoval za irelevantné a nepravdivé. Poukázal na to, že nebytový priestor, ktorí užívajú žalovaní
bez právneho titulu nie je založený na základe nájomnej zmluvy, a preto sa nejedná o chránený
nájom. V praxi to znamená, že žalobca nie je povinný poskytovať žalovaným žiadne služby, ktoré sú

obvykle spojené s nájmom, a teda nie je povinný dodávať im teplo, teplú vodu, odvádzať splašky ani
súhlasiť s dodávkou elektrickej energie. Ďalej poukázal na to, že žalovaní i napriek právoplatnému
rozhodnutiu súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/113/2003, neumožnili žalobcovi vstup do týchto
priestorov za účelom montáže vodomerov, meračov tepla, a teda nemôže potvrdiť tvrdenie žalovaných o
nedostatočnom vykurovaní. Navyše v bytovom dome je vyše 50 bytov a žiadny z vlastníkov sa nesťažuje

na zimu a dokonca ani v bytoch, ktoré sú na prízemí, tak ako je sporný priestor. Podotkol, že od roku
2008 sú žalovaní napojení na elektrickú energiu, k čomu im dal žalobca súhlas. Ďalej predložil evidenčné
listy pre výpočet úhrady za užívanie mestských bytov mesta Sabinov a obecné byty v obci E. C., z
ktorých vyplynulo, že sa účtuje nájomné vo výške 2,10 Eur, resp. 2,30 Eur/m2 mesačne bez služieb,
pričom žalobca si vymáha bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájomného len vo výške 1,31

Eur mesačne.

Uznesením č. k. 15C/241/2010-95 zo dňa 12. 08. 2013 bola žalovaným v 1. a 2.rade uložená povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 112,50 Eur podľa položky 1 písm.
a/ poznámky 3 Sadzobníka súdnych poplatkov. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podali proti uzneseniu odvolanie žalovaní. Namietali uloženú povinnosť.

Poukázali na to, že trvajú na tom, aby boli naďalej zastúpení zástupcom ex offo, na ktorého majú nárok
vyplývajúci z Ústavy Slovenskej republiky z dôvodu nepriaznivým sociálnych a majetkových pomerov.
Žalovaná v 2.rade požiadala o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.Z obsahu spisu vyplýva, že zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods.
4 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
vzmyslezásadvyplývajúcichzust.§212Občianskehosúdnehoporiadku,beznariadeniapojednávania,
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu,
ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku)
a dospel k záveru, že odvolanie účastníkov proti rozhodnutiu vo veci samej nie je dôvodné. Odvolanie

žalovaných proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom
odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec
posúdil. Odvolací súd sa vo veci samej v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom
prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že posúdenie námietky premlčania súdom prvého stupňa bolo správne.

Je nesporné, že uplatňované obdobie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných z titulu užívania
obývaných priestorov na bývanie sa týka roku 2008. Žaloba vo veci bola podaná dňa 19. 07. 2010,
a teda obdobie od 01. 01. 2008 do 18. 07. 2008, súd prvého stupňa správne s prihliadnutím na ust.
§ 100, § 107 Občianskeho zákonníka z dôvodu hospodárnosti konania na túto námietku prihliadal. Z
tohto dôvodu táto namietaná skutočnosť nebola opodstatnená. Na vznesenú námietku premlčania je

súd povinný prihliadať a sa s ňou zaoberať, premlčané právo nie je možné priznať.

Vo vzťahu k priznanej istine z titulu nájomného, vrátane služieb spojených s užívaním obývaného
priestoru, súd prvého stupňa správne vychádzal z priemerne určenej výšky obvyklého nájomného, ktoré
zisťoval od právnických osôb zaoberajúcich sa predajom bytov, resp. prenajímaním bytov. Uplatnená
námietka týkajúca sa podania spoločnosti ARCHEUS reality žalobcom nebola opodstatnená z dôvodu,

že je nelogické, aby obvyklé nájomné v meste Sabinov bolo v rozpätí 450 - 600 Eur v porovnaní s ďalšími
zistenými správami. Podľa názoru odvolacieho súdu táto spoločnosť sa vyjadrovala zrejme k výške
podnájmu, t. j. trhovej cene za podnájom bytu. Súd prvého stupňa poukázal v odôvodnení rozhodnutia,
prečo na tento predložený listinný dôkaz neprihliadal. Odvolací súd nesúhlasí s názorom právneho
zástupcu žalobcu, že by malo byť stanovené obvyklé nájomné vo výške zodpovedajúcej nájomnému za

nebytovépriestory slúžiacenapodnikateľskýúčel.Jenesporné,žežalovaníneužívajúbyt,pretonemajú
určené nájomné v predmetnom byte, avšak pri uplatnenom nároku z titulu bezdôvodného obohatenia
sa správne vychádza z výšky obvyklého nájomného za obdobný byt v danej lokalite porovnávaním
viacerých správ z realitných kancelárií, správcov bytových domov. Správne postupoval, ak určil výšku
obvyklého nájomného v rozsahu 96,- Eur mesačne a následne po zohľadnení preukázaných nákladov

za služby spojené s užívaním obývaného priestoru a odpočítaním poskytnutej platby v roku 2008
žalovanými vo výške 870,- Eur, dospel k sume 802,50 Eur, k zaplateniu ktorej zaviazal žalovaných
spoločne a nerozdielne. Namietané nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho
posúdenia preto nebolo opodstatnené.

Za nedôvodné považoval odvolací súd aj uplatnené námietky žalovaných týkajúce sa nevyhovujúcich

podmienok bývania v obývanom priestore. Je nesporné, že žalovaní bývajú v nebytovom priestore, ktorý
nie je podľa kolaudačného rozhodnutia bytom určeným na trvalé bývanie, t. j. nepožívajú ochranu nájmu.
Užívaný priestor užívajú bez právneho dôvodu, a preto neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva
žalobcu. Nie je povinnosťou žalobcu ako vlastníka nebytových priestorov, v ktorom bývajú žalovaní
na opakované tvrdené skutočnosti týkajúce sa nepriaznivých bytových podmienok prihliadať, lebo je

v záujme oboch účastníkov konania, aby z titulu bezdôvodného užívania nebytových priestorov sa
vzájomné vzťahy vysporiadali, resp. aby žalovaní rešpektovali vlastnícke právo žalobcu a v snahe
predísť ďalším súdnym sporom uhrádzali obvyklé nájomné, sa podieľali na nákladoch spojených s
dodanými službami žalobcom.Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

Za dôvodné považoval odvolací súd odvolanie žalovaných proti uzneseniu o uložení povinnosti

zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému v 1.rade bolo priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov, a to uznesením č. k. 15C/241/2010-22 zo dňa 14. 06. 2011 a zároveň
mu bol na ochranu jeho záujmov ustanovený právny zástupca Centrum právnej pomoci, Nám. slobody
12, Bratislava 15, P.O.BOX 18. Z tohto dôvodu uložená povinnosť vo vzťahu žalovanému v 1.rade bola
nesprávne.

Podľa ust. § 211 ods. 1 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd rozhodne aj o

návrhoch podľa § 138 ods. 1 vrátane tých, o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa.

Podľa ust. § 138 Občianskeho súdneho poriadku, na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo
sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné
alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa
oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení

sa však nevracajú.

V návrhu musia byť pomery účastníka dokladované a) vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní
ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle, alebo b) rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa
osobitných predpisov.

O priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov predseda senátu alebo samosudca upovedomí ostatných

účastníkov na najbližšom pojednávaní.

Ak bol účastníkovi priznaný nárok na právnu pomoc podľa osobitného predpisu, takéto rozhodnutie má
účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu, v ktorom mu bola právna pomoc priznaná.

Priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so spätnou účinnosťou, ak sa do
právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú, prípadne

neodôvodňovali.

Ak bol účastníkovi oslobodenému od súdnych poplatkov ustanovený zástupca, vzťahuje sa oslobodenie
v rozsahu, v akom bolo priznané, i na hotové výdavky zástupcu a na odmenu za zastupovanie.

Vo vzťahu k žalovanej v 2.rade súd prvého stupňa nerozhodoval o žiadosti o priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov, ktorú si uplatnila v podanom odvolaní. Odvolací súd postupom podľa §

211 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku posudzoval sociálne a majetkové pomery žalovanej v
2.rade. Z predloženej žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žalovaným v 1.rade
vyplýva, že žalovaná v 2.rade je starobná dôchodkyňa, osoba so zdravotne ťažkým postihnutím s
výškou priemerného mesačného dôchodku vo výške 304,90 Eur (rok 2011). Vzhľadom na deklarovaný
nepriaznivý zdravotný stav, na ktorý poukazovali žalovaní v odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej,

odvolací súd prihliadal na túto skutočnosť a po zohľadnení celkových majetkových pomerov na strane
oboch žalovaných, lebo aj žalovaný v 1.rade je starobným dôchodcom, osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím s mesačným dôchodkom vo výške 277,77 Eur (rok 2011, č. l. 20 spisu), z tohto dôvodu preto
odvolací súd vyhovel žiadosti žalovanej v 2.rade o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, lebo
to odôvodňujú jej sociálne a majetkové pomery s prihliadnutím aj na predmet konania a jej nepriaznivý

zdravotný stav, ktorý si vyžaduje zvýšené náklady na nákup liekov.Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie postupom podľa § 221 ods. 1 písm. i/
Občianskeho súdneho poriadku, lebo na jeho vydanie vo vzťahu k žalovanému v 1.rade dôvody
neexistovali. Vo vzťahu k žalovanej v 2.rade pre vydanie rozhodnutia vzhľadom na priznané oslobodenie

od súdnych poplatkov odvolacím súdom dôvody, pre uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za
odvolanie zanikli, lebo jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku tak, že vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania, lebo v odvolacom konaní vo veci samej úspešní účastníci neboli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.