Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. september 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/9/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113201576
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113201576.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci navrhovateľa: G.. U. O., A..:

XX.X.XXXX,S.XXX,XXXXXH.,zastúpenéhoJUDr.JánomKlimekom,advokátom,Sládkovičova8,080
01 Prešov, proti odporcom: X. P.. D. O., A.. XX.XX.XXXX, W. N. O.F. XX, D., zastúpenej spoločnosťou
Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s r.o., Kováčska 21, 040 01 Košice, a X. P. S. O., A..: X.X.XXXX,
W. N. O. XX, D., zastúpený kolíznym opatrovníkov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
pracovisko Sabinov, Nám. Slobody 87, 083 01 Sabinov, o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni v 1. rade trovy konania pozostávajúce z hotových
výdavkov na cestovnom vo výške 20,28 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 713,37 Eur na účet
právneho zástupcu odporkyne v 1. rade do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 18.1.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by
určil, že navrhovateľ nie je otcom odporcu v 2. rade narodeného z matky odporkyne v 1. rade. Svoj
návrh odôvodnil tým, že vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k uznaniu jeho otcovstva, si chcel
pozitívne potvrdiť svoje otcovstvo, a preto požiadal matku, aby dala súhlas na vykonanie skúšky formou
porovnania DNA účastníkov tohto konania, aby mal istotu resp. aby sa jeho otcovstvo vylúčilo. Matka

tento návrh odmietla a takto ho utvrdila v jeho pochybnostiach ohľadne otcovstva. Preto navrhol, aby súd
nariadil dokazovanie znaleckým posudkom porovnania DNA účastníkov konania, ktorou by sa potvrdilo,
alebo vylúčilo jeho otcovstvo. Na pojednávaní doplnil, že si myslí, že nie je otcom maloletého odporcu v
2. rade. S matkou maloletého nikdy neboli manželia, nikdy spolu nežili. Pripustil jeden deň, keď možno
mali spolu pohlavný styk, ale nevie veľa o tom, čo sa udialo, pretože bol opitý. Otcovstvo uznal, pretože
to chcel utajiť a myslel si, že takým spôsobom to bude možné. S matkou maloletého pracovali pre jednu
firmu, a dôvodom pochybností je, že potom, ako z firmy odišiel, sa dozvedel, že odporkyňa v 1. rade

chodila s inými mužmi.

Odporkyňa v 1. rade s návrhom nesúhlasila. Poukázala na to, že navrhovateľ bez nátlaku uznal svoje
otcovstvo a začal dobrovoľne prispievať na výživu odporcu v 2. rade. Je si absolútne istá, že otcom
odporcu v 2. rade je navrhovateľ, pretože v rozhodujúcom období bol navrhovateľ jediným partnerom, s
ktorým mala pohlavný styk. Testy DNA nenechala syna podstúpiť iba z dôvodu, že chcela mať istotu, aby
zo strany navrhovateľa nedošlo k manipulácii s výsledkom týchto testov, a taktiež považovala prístup

navrhovateľa za neadekvátny, keďže jej napísal iba strohú správu o tom, nech syn podstúpi testy DNA.
Na pojednávaní doplnila, že pohlavný styk s navrhovateľom mali v noci zo soboty na nedeľu, a potvrdila,
že obaja boli pod vplyvom alkoholu. Pred týmto dňom mala pohlavný styk niekedy v marci 2009, pretože
v tom čase mala známosť s iným mužom, a po tomto dni už pohlavný styk s nikým nemala.Odporca v 2. rade, zastúpený kolíznym opatrovníkom, sa vo veci nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením rodného listu odporcu v 2. rade, výsluchom navrhovateľa,
výsluchomodporkynev1.radeaoboznámenímpísomnéhoposudkuznalcazodborugenetikač.l.39-44,
a zistil tento skutkový stav:

Z rodného listu odporcu v 2. rade zo dňa 14.4.2010 súd zistil, že za otca odporcu v 2. rade, ktorý sa

narodil 9.4.2010, bol určený navrhovateľ. Zo zhodných a nespochybnených tvrdení účastníkov súd zistil,
že otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov navrhovateľa a odporkyne v 1. rade urobeným
pred matričný úradom. Zo záverov písomného znaleckého posudku znalca ustanoveného súdom na
to, aby po analýze DNA účastníkov konania určil, či navrhovateľ je biologickým otcom odporcu v 2.
rade, súd zistil, že na základe porovnania DNA profilov nie je možné vylúčiť otcovstvo navrhovateľa,
pravdepodobnosť otcovstva má číselnú hodnotu W=99,9999%, a otcovstvo navrhovateľa k odporcovi v

2. rade možno preto pokladať za prakticky dokázané. Navrhovateľ síce so záverom znaleckého posudku
nesúhlasil, dôvody, resp. konkrétne skutočnosti, ktorými by spochybnil jeho konkrétne závery (okrem
toho, že odbery vzoriek na vyšetrenie DNA neboli brané účastníkov súčasne a nemôže si tak overiť, či
závery sú v súlade so skutočnosťou), však neuviedol. Podľa názoru súdu pritom odber vzoriek súčasne
od všetkých účastníkov, sám o sebe, nemá súvis s možnosťou navrhovateľa overiť si zhodu záverov

znalca so skutočnosťou. Dokonca i v prípade snáď nepriamo namietanej a nepravdepodobnej možnosti
manipulácie a zámeny vzoriek v jeho neprítomnosti, by tak bolo možné docieliť iba nezhodu vzoriek a
vylúčenie otcovstva, a nie zhodu vzoriek a určenie otcovstva tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Okrem
toho bolo v danom prípade na základe jeho návrhu nariadené aj kontrolné znalecké dokazovanie, pri
ktorom bolo navrhovateľovi umožnené uskutočniť odbery vzoriek súčasne tak ako žiadal, toto sa však

napokon práve pre nedostatok jeho súčinnosti (nedostavenie sa k znalcovi na spoločný termín) a jeho
späťvzatie návrhu na kontrolné znalecké dokazovanie neuskutočnilo. Vzhľadom na to súd vychádzal
zo znaleckého posudku, ktorý mal k dispozícii a k záverom ktorého neboli vznesené žiadne konkrétne
námietky.

Podľa § 91 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. (ďalej len „Zákon o rodine“) za otca sa považuje muž, ktorého
otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov,
môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol

byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

Navrhovateľ podal návrh na zapretie otcovstva, pretože mal pochybnosti ohľadom otcovstva, resp. sa
domnieval, že nie je otcom maloletého odporcu v 2. rade. Samotná pochybnosť, aj keby bola prítomná
u všetkých účastníkov, však nestačí. Jeho otcovstvo vyplýva z verejnej listiny (rodného listu) a bolo

určené súhlasným vyhlásením rodičov, a preto v zmysle § 93 ods. 1 Zákona o rodine nevyhnutným
predpokladom na jeho zapretie, okrem zachovania 3 ročnej prekluzívnej lehoty na podanie návrhu, je
skutočnosť, aby bolo vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa. V danom prípade však neboli zistené
žiadne také skutočnosti, ktoré by vylučovali, že by navrhovateľ mohol byť otcom dieťaťa, a navrhovateľ
v tomto smere, okrem svojich pochybností, ani neprodukoval žiadny dôkaz. Navrhovateľ pripustil, že

mohol mať pohlavný styk s odporkyňou v 1. rade, a žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by vylučovali, že
by mohol byť otcom dieťaťa, netvrdil. Aj z porovnania DNA profilov na základe znaleckého dokazovania
vyplynulo, že nie je možné jeho otcovstvo vylúčiť, pričom podľa vysokej pravdepodobnosti otcovstva, na
základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov v našej populácii, dokonca možno jeho otcovstvo k
odporcovi v 2. rade považovať, práve naopak, za prakticky dokázané. Vzhľadom na to mal súd za to, že

v konaní nebola preukázaná, a dokonca ani konkrétne tvrdená taká skutočnosť, že by bolo vylúčené že
by navrhovateľ mohol byť mohol otcom odporcu v 2. rade, a preto súd jeho návrh na zapretie otcovstva
v zmysle ust. § 93 ods. 1 Zákona o rodine zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal odporkyni v 1. rade ako

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania pozostávajúcich z hotových výdavkov
odporkyne v 1. rade na cestovnom vo výške 20,28 Eur za cestovné na pojednávanie vlakom a MHD
dňa 24.4.2013 a 12.2.2014 na ceste Lipany - Prešov - Prešov mesto a späť 2 x (2x1,58 Eur + 2x0,40
Eur), za cestovné na odber DNA za znalcom vlakom a MHD dňa 20.8.2013 na ceste Lipany - Prešov- Prešov mesto a späť 2x1,58 Eur + 2x0,50 Eur, a za cestovné na odber DNA za znalcom vlakom a
MHD dňa 21.5.2014 na ceste Lipany - Košice - Košice mesto a späť 2x3,50 Eur + 2x0,60 Eur), a z
trov jej právneho zastúpenia na odmene za zastupovanie vo výške 648,70 Eur za 6 úkonov právnej

služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, účasť na pojednávaní 24.4.2013 -
3 úkony po 60,08 Eur, 1 za odvolanie proti uzneseniu 10.6.2013 - 1 úkon po 30,04 Eur, a 2 úkony po
61,85 Eur za účasť na pojednávaní 12.2.2014 a 19.9.2014 + 4 x 7,81 Eur a 2 x 8,04 režijný paušál)
a za stratu času počas cesty na pojednávanie 1 x 4 polhodiny po 13,02 Eur v roku 2013 a 2 x 4
polhodiny po 13,40 Eur v roku 2014, podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., po prirátaní 20% DPH (keďže jej

právny zástupca preukázal, že je platcom DPH), a na hotových výdavkoch jej právneho zástupcu za
cestovné vo výške 64,67 Eur /3 x 14,27 Eur za použitie osobného motorového vozidla Mercedes-Benz
CLS, ev.č.KE062HY, z Košíc do Prešova a späť (78 km x 0,183 Eur základná náhrada podľa opatrenia
MPSVRSR č. 632/2008 Z.z.) + 7,42 Eur za spotrebované PHM pri priemernej kombinovanej spotrebe
podľa technického preukazu 6,8 l/100 km a cene nafty 1,399 Eur dňa 24.4.2013 (78x0,068x1,399),
7,23 Eur za spotrebované PHM pri priemernej kombinovanej spotrebe podľa technického preukazu 6,8

l/100 km a cene nafty 1,364 Eur dňa 12.2.2014 (78x0,068x1,364), a 7,21 Eur za spotrebované PHM pri
priemernej kombinovanej spotrebe podľa technického preukazu 6,8 l/100 km a cene nafty 1,359 Eur dňa
19.9.2014 (78x0,068x1,399)/. Súd nepriznal odporkyni náhradu cestovného uplatnenú za cestovné na
pojednávanie dňa 19.9.2014 na ceste Košice - Prešov a späť, pretože tento výdavok podľa skutkového
stavu zisteného v čase rozhodovania nemohol považovať za účelný, keď odporkyňa v 1. rade bola

na pojednávanie volaná z adresy jej pobytu v Lipanoch a vyúčtovanie jej cesty z Košíc nebolo nijako
odôvodnenéapreukázané.Ďalejjejsúdnepriznalnáhraduzaúkonprávnejslužbyjejprávnehozástupcu
- písomné vyjadrenie zo dňa 18.11.2013, ktorým právny zástupca odporkyne v 1. rade iba zopakoval
závery znaleckého posudku s tým, že k nemu nemá žiadne pripomienky a opätovne deklaroval rovnaký
návrh (stanovisko) návrh zamietnuť, lebo tento úkon súd nepovažoval za vyjadrenie vo veci samej

potrebné na účelné bránenie práva, a nepriznal jej ani poštovné jej právneho zástupcu vyúčtované vo
výške 3,45 Eur bez odôvodnenia, ktoré je ako výdavok podľa súdu zahrnuté už v priznanom režijnom
paušále. Napokon súd nepriznal ani 20% DPH uplatnenú právnym zástupcom odporkyne v 1. rade k
vyúčtovaným hotovým výdavkom na cestovnom za spotrebované PHM a použitie motorového vozidla
(k odmene za zastupovanie a k náhrade za stratu času áno), nakoľko náhrada PHM už bola uplatnená

cenou nafty spolu s DPH, preprava osôb nie je službou právneho zástupcu a podobne ako súdne
poplatky patrí iba medzi jeho hotové výdavky (§ 15 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Celkom má teda nárok na
náhradu trov konania vo výške 20,28 Eur za hotové výdavky na cestovné a 713,37 Eur (648,70 Eur +
64,67 Eur) za trovy právneho zastúpenia (§ 151 ods. 8 O.s.p.).

Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods.
1 O.s.p. je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.