Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112226159
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112226159.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s.,
Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9,
Bratislava, IČO: 36 789 615, proti žalovanému O. K., naposledy bytom E. Z. X, O., t. č. na neznámom
mieste, zastúpený opatrovníčkou Q. B., súdnou tajomníčkou Okresného súdu J., o zaplatenie 1 565,43
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 14C 30/2013 -
64 zo dňa 23.10.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 251,90 Eur v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Náhradu trov konania
účastníkom nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 23.08.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia
1 565,43 Eur a náhrady trov konania spočívajúcej v zaplatenom súdnom poplatku a trovách
právneho zastúpenia. Súd ustanovil žalovanému opatrovníčku, lebo sa nepodarilo zistiť súčasný pobyt
žalovaného. Zo špecifikácie žalobou uplatneného nároku vyplýva, že žalovaná suma predstavuje istinu
vo výške 1 378,25 Eur (vypočítaná ako rozdiel čerpaného úveru vo výške 2 163,87 Eur a jednotlivých

čiastkových súm zo splátok určených podielom na úhrade istiny, ktoré boli uhradené splátkami vo
výške 785,62 Eur), poplatok za vedenie účtu a výpis z účtu vo výške 7,45 Eur (vypočítaný ako rozdiel
vyrubených poplatkov vo výške 99,21 Eur a uhradených poplatkov vo výške 91,75 Eur), úrok z úveru vo
výške 161,56 Eur a zmluvná pokuta a zákonný úrok z omeškania do zosplatnenia úveru vo výške 18,17
Eur. Z úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 02.04.2004 vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o
revolvingovom úvere (variant B) s výškou mesačnej splátky 800,- Sk a výškou úverového rámca 20 000,-
Sk, ktorý bol navýšený o sumu 25 000,- Sk na základe žiadosti žalovaného o zmenu výšky úverového

rámca. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1 565,43 Eur výzvou zo dňa 29.12.2009. Zo
splátkového kalendára vyplýva, že žalovaný čerpal na základe úverovej zmluvy celkom sumu 2 163,87
Eur a žalobcovi zaplatil sumu 1 911,97 Eur.

Následne súd citoval ust. § 4 ods. 2 písm. g), § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy t.j. k 02.04.2004 (ďalej len Zákon o
spotrebiteľských úveroch) a uviedol, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným má
spotrebiteľský charakter, a to minimálne s poukazom na ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa. Zároveň sa na túto zmluvu vzťahuje aj Zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktoréhoveriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Z
úverovej zmluvy vyplýva, že táto okrem mesačnej splátky a jej splatnosti, ako aj výšky úverového
rámca, neobsahuje žiadne iné podstatné údaje, napr. sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov, pričom z dôvodu absencie tohto údaja
sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Podstatné je však najmä to, že
zmluva neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe, resp. úroku a taktiež údaj o poplatkoch. Veriteľ nemôže
požadovať od dlžníka ako spotrebiteľa úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Z týchto
dôvodov súd priznal žalobcovi iba sumu 251,90 Eur ako rozdiel medzi sumou, ktorú poskytol žalobca

žalovanému a sumou, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil (2 163,87 Eur - 1 911,97 Eur = 251,90 Eur)
a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Námietku premlčania vznesenú opatrovníčkou
žalovaného nepovažoval za dôvodnú, lebo žalovaný listom zo dňa 29.12.2009 vyzval žalovaného
na zaplatenie dlžnej sumy, pričom žaloba bola podaná dňa 23.08.2012 v rámci plynutia všeobecnej
trojročnej lehoty.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom

náhradu trov konania nepriznal, pričom pomerne úspešnejší žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil
(§151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a pomerne neúspešnejší žalobca nemá právo na náhradu
trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol, odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie, ako aj to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že neoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky, ktorých súčasťou je aj sadzobník poplatkov
a odmien, s ktorými bol žalovaný oboznámený a podpisom úverovej zmluvy prejavil súhlas byť nimi
viazaný. Napriek tomu, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou, je
predovšetkým zmluvou podľa Obchodného zákonníka, pričom podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy

je poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany veriteľa a vrátenie úveru s úrokmi. Ide o absolútny
obchodnoprávny vzťah, t.j. taký, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravuje Obchodným
zákonníkom. V zmysle ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť
aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky a iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám
uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Z uvedeného tak vyplýva, že k zmluve priložené

úverové podmienky a sadzobník poplatkov a odmien tvoria so zmluvou jeden celok, a preto nemôžu byť
materiálne ani formálne oddeľované od zmluvy. Aj v prípade, ak by sa na daný úverový vzťah aplikoval
Občiansky zákonník, úverové podmienky žalobcu by sa aj v takom prípade stali súčasťou úverovej
zmluvy. Žalobca ďalej v odvolaní nesúhlasil s tým, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle
Zákona o spotrebiteľských úveroch s poukazom na ust. § 4 ods. 2, 3 a 4 Zákona o spotrebiteľských

úveroch. Pri revolvingovom úvere nie je možné vopred určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov,
ako ani ďalšie údaje závislé od výšky čerpanej sumy, keďže úver sa v rámci poskytnutého úverového
rámca čerpá na základe vôle žalovaného, a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov. Zmluva obsahuje tiež dohodu o úrokoch z úveru. V zmluve nie je uvedený
iba údaj o výške úrokovej sadzby, ktorý však v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch platného ku

dňu uzavretia zmluvy nebol vyžadovaný. Takáto požiadavka vyplýva až od 01.01.2008, a preto ju nie
je možné retroaktívne aplikovať na tento prípad. Taktiež dohoda o poplatkoch bola súčasťou úverovej
zmluvy (§7 Hlavy 7 úverových podmienok), pričom výška poplatkov bola určená v platnom sadzobníku.
Navrhol napadnutý rozsudok v zamietavej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alebo zrušiť a
vecvrátiťsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Uplatnilsitrovyodvolaciehokonania,ktoréšpecifikoval.

Opatrovníčka žalovaného sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia
pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia v súlade s ust. § 156 ods. 3 v

spojení s ust. § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý termín bol oznámený na úradnej tabuli
súdu, ako aj internetovej stránke a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podľa§3ods.1,2Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 až 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého

rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne rozhodol, ak žalobu v časti prevyšujúcej
sumu 251,90 Eur zamietol.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že pri revolvingovom úvere nie je
možné určiť a presne stanoviť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN), z dôvodu,
že RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento

údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady
sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných
produktoch na finančnom trhu a tak aj výber toho najakurátnejšieho úveru. Nie vždy je však možné
tento údaj v zmluve uviesť, pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné mať zastabilizované vstupné údaje
o výške úveru, obdobie, splátky úveru a úroky s poplatkami. Revolvingový úver je však typický tým, že
veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu

stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na
odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako
tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok
sú zistiteľné. To však už dobre možné nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a
tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN.

V ďalšom sa však odvolací súd nestotožňuje s odvolacími námietkami žalobcu. Poukazuje na ust. §
4 ods. 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré upravuje obsah zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať sumu, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. To znamená, že nestačí odkázať na sadzobník poplatkov v predmetnej
zmluve, ale priamo v zmluve musí byť obsiahnutá suma, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov. Ak táto náležitosť nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere splnená, potom podľa § 4
ods. 3 uvedeného zákona, pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.
Veriteľ od spotrebiteľa však nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom úvere).

Uvedené ustanovenie je v súlade s čl. 8 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica), ktorá umožňuje členským štátom prijať právnu úpravu
nad rámec Smernice a takéto ustanovenie pôsobí dostatočne sankčne a odradzujúco. Úroky popri údaji
o celkových nákladoch (RPMN) majú svoje opodstatnenie, pretože vyjadrujú cenu hlavného predmetu
plnenia.

Účelom tejto právnej úpravy je bez akýchkoľvek pochybností poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten
má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má
preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov,
a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods.
5 Zákona o spotrebiteľských úveroch). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný

význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho
záväzku. Zmyslom uvedeného je to, aby spotrebiteľ už na začiatku úverového vzťahu si mohol porovnať
výhodnosť či nevýhodnosť daného úverového produktu a až na základe všetkých relevantných údajov
(medzi ktoré zaiste patrí aj výška úroku) sa mohol slobodne rozhodnúť. Pokiaľ v úverovej zmluve nie
je uvedený údaj o úroku, resp. RPMN (čo pri revolvingu ako už bolo vyššie uvedené ani nie je možné),

spotrebiteľ nemá reálnu možnosť sa orientovať v ponuke spotrebiteľských úverov.

Nezanedbateľnou skutočnosťou okrem iného je to, že je to práve žalobca, ktorý naformuloval znenie
úverovej zmluvy. Ust. § 43 Občianskeho zákonníka pritom vyjadruje zásadu generálnej prevencie
predchádzania sporom, keď vyžaduje od účastníkov, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo
všetko, čo by mohlo viesť k vzniku sporov. Bolo povinnosťou žalobcu ako veriteľa pri kontraktácii v

úverovej zmluve uviesť všetky podstatné náležitosti, a teda aj výšku úverovej sadzby.V tejto súvislosti neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu, že súčasťou úverovej zmluvy sú úverové
podmienky a sadzobník, ktoré obsahujú výšku úverovej sadzby a poplatkov a s ktorými bol žalovaný
oboznámený. Všeobecné obchodné podmienky, resp. v danom prípade úverové podmienky, majú

slúžiť na to, aby spresnili či vysvetlili hlavný zmluvný vzťah (úverovú zmluvu). Obsahujú technické či
popisné informácie. Nesmú však slúžiť na to, aby v nich boli obsiahnuté podstatné náležitosti hlavného
zmluvného vzťahu, akými sú údaje o úroku, zmluvnej pokute, či rôznych poplatkoch. Takéto konanie
žalobcu predstavuje obchádzanie zákonných noriem, keď vzhľadom na rozsah úverových podmienok,
typ a najmä veľkosť písma, sa spolieha na to, že pre spotrebiteľa nevýhodné ustanovenia uniknú jeho

pozornosti.

Za nedôvodné považoval odvolací súd namietané nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Podľa
názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a následne vec správne právne
posúdil.

Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v zamietavom výroku a v nadväzujúcom výroku o trovách
konania potvrdil ako vecne správne v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní, ktorému náhrada trov odvolacieho konania nebola
priznaná, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.