Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. september 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/401/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112227887
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112227887.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: Jozef
Jančík, nar. 10.3.1965, bytom Lada 197, 082 12 Lada, o zaplatenie úroku z omeškania s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 83,81 Eur
od 01. 06. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 58,16 Eur v mesačných splátkach po 20,- Eur

mesačne počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku vždy do posledného dňa
toho ktorého mesiaca, pod stratou výhody splátok tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 10.9.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
97,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 20% ročne z tejto sumy od 1.6.2011 do zaplatenia a
náhradou trov konania z titulu neuhradeného debetného zostatku na jeho účte. Svoj návrh odôvodnil
tým, že dňa 20.11.2007 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, kde sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve a všeobecných

obchodných podmienkach. Nakoľko žalovaný neuhradil žalobcovi debetný zostatok na účte zriadenom
podľa zmluvy, žalobca dňa 23.5.2011 odstúpil od zmluvy s tým, že na základe výpisu z účtu zo
dňa 31.5.2011 bola výška aktuálneho debetného zostatku v sume 97,42 Eur, a podľa Všeobecných
obchodných podmienok Dexia banky Slovensko, a.s. je žalobca oprávnený nevysporiadaný debetný
zostatok na účte sankcionovať sankčnou úrokovou sadzbou podľa sadzobníka poplatkov vo výške 20%.

Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že mal účet v Dexii, a že tam potom nemal nič. Bol si vedomý toho,
že aj keď na účte nie je nič, že si banka sťahuje nejaké peniaze za vedenie účtu, ale suma sa mu zdala

vysoká.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13C/401/2012 - 122 zo dňa 22.4.2013 tak, že žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 97,42 Eur a nahradiť trovy konania, a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Krajský súd v Prešove však tento rozsudok, s poukazom na jeho nedostatočné odôvodnenie,
na základe odvolania žalobcu uznesením č.k. 8Co/139/2013 - 142 zrušil vo výroku o zamietnutí žaloby vprevyšujúcej časti a o trovách konania, a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uznesenie bolo doručené žalovanému i právnemu zástupcovi žalobcu dňa 14.7.2014, a keďže pôvodné
rozhodnutie o povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 97,42 Eur odvolaním a rozhodnutím odvolacieho súdu

dotknuté nebolo, predmetom konania tak zostalo zaplatenie 20% úroku z omeškania zo sumy 97,42 Eur
od 1.6.2011 do zaplatenia s príslušenstvom.

V odvolaní proti rozsudku pritom žalobca uviedol, že nahromadený sankčný úrok sa pri debetoch počíta
zo zostatku istiny, a to odo dňa nasledujúceho po dni zatvorenia účtu klienta, v danom prípade od
1.6.2011. Sankčná sadzba, ktorú žiadal, v zmysle Sadzobníka poplatkov činí 20 % pri nepovolenom

prečerpaní osobného účtu. Žalovaný uviedol, že si je vedomý svojej povinnosti, vrátane povinnosti
zaplatiť úroky z omeškania.

Po zmene zákonného sudcu súd, v nadväznosti na už vykonané dokazovanie zmluvou o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb a výpismi z účtu, doplnil dokazovanie oboznámením
Sadzobníka poplatkov Dexia Banka Slovensko, a.s. platného od 1.3.2011, a zistil tento skutkový stav:

Žalobcauzavrelsožalovanýmdňa20.11.2007zmluvuospoluprácipriposkytovaníbankovýchproduktov

aslužieb.Nazákladetejtozmluvybolžalovanémuzriadenýúčetužalobcu.Kudňu31.5.2011bolcelkový
zostatok na účte - 97,42 Eur. Podľa predložených výpisov z účtu debet vznikol účtovaním poplatkov za
vedenie účtu, a to 2,69 Eur (za mesiac január 2010 po odpočítaní predchádzajúceho zostatku 0,96 Eur)
a 8x3,65 Eur (2-9/2010) a 8x3,99 Eur (10/2010-5/2011), poplatku za upozornenie - debet vo výške 5,-
Eur, poplatku za výzvu 15,- Eur, a účtovaním úrokov. Debet tak tvorili poplatky v celkovej výške 83,81

Eur spolu s úrokmi vyúčtovanými vo výpisoch z účtu, pričom táto suma už bola žalobcovi právoplatne
priznaná.

Žalobca však voči žalovanému ďalej uplatňoval aj 20% úrok z omeškania ročne zo sumy 97,42 Eur od
1.6.2011 do zaplatenia, ktorý vo vyjadrení zo dňa 18.4.2013 označil za nárok na sankčný úrok vo výške
20% p.a. (bez zmeny petitu).

Podľa § 708 ods. 1 Obchodné zákonníka (ďalej len „OBZ“) - zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka
zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa článku VI. bod 4. Zmluvy o spolupráci za poskytovanie služieb bola banka oprávnená účtovať si
poplatky podľa Sadzobníka poplatkov Dexia banky Slovensko a.s.

Podľa článku III., Všeobecné ustanovenia, bod. 15. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, ktoré

boli súčasťou zmluvy, klient sa zaviazal dodržiavať na účte kladný zostatok.

Podľa článku III., Všeobecné ustanovenia, bod. 23. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, ak
vznikne na účte debetný zostatok, má banka právo uplatniť úročenie debetu a následne takýto úrok
zúčtovať na ťarchu účtu, prípadne účtovať sankčný poplatok. Ten je spolu s debetnými úrokmi uvedený
v sadzobníku.

Podľa sadzobníka poplatkov Dexia Banka Slovensko, a.s. platného od 1.3.2011 bola sankčná úroková
sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte 20% p.a.

Podľa § 369 ods. 1 OBZ - ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je
povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli
dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok

vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.V danom prípade je nepochybné, že udržiavaním kladného zostatku na účte (platením) by žalovaný včas
uhrádzal všetky poplatky a nevznikal by debet, a teda tzv. sankčná úroková sadzba pri nepovolenom
debete uvedená v sadzobníku žalobcu, bez ohľadu na jej označenie, je (keďže nebolo dohodnuté

povolené prečerpanie - poskytnutie alebo prenechanie peňažných prostriedkov, t.j. úver ani pôžička)
zmluvne dohodnutým úrokom z omeškania z nezaplatených poplatkov, ktorý by mal byť dlžník povinný
platiť pri omeškaní so splnením peňažného záväzku - poplatkov (ktoré podľa výpisov z účtu spolu
predstavujú 83,81 Eur). Dlžník pritom nie je povinný platiť úroky z omeškania (žalobcom označované
ako sankčný úrok) z úrokov z omeškania (sankčných úrokov) už vyúčtovaných vo výpisoch z účtu.

Žiadna takáto povinnosť zo zmluvy nevyplýva, pričom takýto výklad platenia úrokov z omeškania by
svojimobsahomaúčelomtiežodporovalzákonu,pretožesplatnosťčastiúrokovbezdôvodneurčujepred
zaplatením istiny (úroky z omeškania patria zo záväzku, sú jeho príslušenstvom, a platia sa spolu s ním)
a výšku úroku z omeškania tým aj neprimerane (neprípustne) navyšuje, pretože kapitalizácia úrokov z
omeškania a uplatňovanie úrokov z nich by tento nárok neoprávnene geometricky navyšovalo. /porovnaj
tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22. júla 2010, sp. zn. 33 Cdo 2041/2008: Občiansky zákonník

ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi žiadať od dlžníka príslušenstvo (úrok z omeškania) pre
prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky/.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1 OZ - zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 517 ods. 2 OZ - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v
znení platnom v čase vzniku omeškania - výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu

Vzhľadom na skutočnosť, že vedenie účtov bolo predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu (dodávateľ)

a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ) je nepochybné, že zmluva o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb uzavretá medzi účastníkmi spadá pod režim spotrebiteľských zmlúv
podľa § 52 a nasl. OZ, u ktorých zmluvné podmienky nimi upravené sa nemôžu odchýliť od OZ v
neprospech spotrebiteľa. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že podľa § 369 ods. 1 OBZ, ktorým

sa záväzkové vzťahy zo zmluvy o bežnom účte spravujú, si účastníci síce mohli úrok z omeškania
dojednať, v spojení s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách však iba spôsobom rovnakým alebo
pre spotrebiteľa priaznivejším v porovnaní s ich úpravou v Občianskom zákonníku, teda najviac do výšky
podľa predpisov občianskeho práva.

V danom prípade si však účastníci v zmluvných podmienkach upravili úroky z omeškania vyššie

(20% ročne) nad ich úpravu podľa OZ (9,25 %), a teda pre žalovaného nepriaznivejším spôsobom
(v neprospech spotrebiteľa), čím toto dojednanie odporuje zákonu a je preto neplatné, a žalovaný je
tak povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Vzhľadom na uvedené súd
žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne, teda o 8% vyššie než bola základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná v čase odstúpenia od zmluvy, a to zo sumy dlžných poplatkov

83,81 Eur od 1.6.2011 do ich zaplatenia s tým, že úroky z omeškania z úrokov z omeškania vo výške
13,61 Eur (vyúčtovaných v sume 97,42 Eur spolu s nezaplatenými poplatkami vo výške 83,81Eur) a vsadzbe nad 9,25% mu súd nepriznal, a v takto prevyšujúcej časti žalobu zamietol, lebo na ich úhradu
žalobca nemá právo,

O povinnosti zaplatiť dlh v splátkach súd, vzhľadom na postavenie žalovaného a jeho žiadosť rozhodol

podľa§160ods.1vetadruháO.s.p.,podľaktoréhosúdmôžeurčiť,žepeňažnéplneniesamôževykonať
aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

O trovách konania súd rozhodol tak, že podľa § 142 ods. 3 O.s.p. úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania za súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenie, písomné podanie na súd) po 19,92 Eur po prirátaní 2

x 9,16 Eur režijný paušál a 20 % DPH potrebných na účelné uplatňovanie práva v pôvodnom konaní o
zaplatenie 97,42 Eur s príslušenstvom, v ktorom bol žalobca neúspešný len v pomerne nepatrnej časti
(len čiastočne v časti úrokov z omeškania), a o trovách odvolacieho konania a konania po zrušujúcom
uznesení odvolacieho súdu, ktorého predmetom bolo už iba zaplatenie úrokuz omeškania, podľa § 142
ods. 2 O.s.p. tak, že vzhľadom na približne rovnaký pomer úspechu a neúspechu v tomto konaní o

zaplatenie úroku z omeškania žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Celkom je teda
žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za
návrh vo výške 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 58,16 Eur.

Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods.
1 O.s.p. je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.