Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714204238
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714204238.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľa:

M. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX/XX, XXX XX J. A., prechodne bytom I. L. XXX, O., proti odporcovi:
M. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. A. XXXX/XX, XXX XX K. K., zastúpený opatrovníkom V. Ť., súdnou
tajomníčkou Okresného súdu K., o návrhu na určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Odporca M. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. K., E. A. XX je p o v i n n ý platiť na výživu
navrhovateľa M. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. A., V. XX/XX sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené dieťa od 26. 03. 2014 vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci.

Zameškané výživné za obdobie od 26. 03. 2014 do 31. 08. 2014 v sume 140,90 € je odporca p o v i n
n ý zaplatiť navrhovateľovi v lehote do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 26. 03. 2014 návrh, ktorým žiadal, aby súd určil jeho otcovi
povinnosť platiť na výživné po 40,00 až 50,00 € mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa vrátil študovať
na súkromnú školu, je v prvom ročníku. Žije s matkou, ktorej príjmom je čiastočný invalidný dôchodok,
prídavky na dve deti.

Keďže sa súdu nepodarilo doručiť odporcovi súdne zásielky, vykonal šetrenie za účelom zistenia jeho
pobytu. Podľa údajov v dostupných evidenciách má odporca evidovaný trvalý pobyt v K. K., kde sa však
už 20 rok nezdržiava, iná adresa sa súdu nepodarila zistiť. Súd na ochranu práv odporcovi v konaní
ustanovil opatrovníka a to V. Ť., súdnu tajomníčku Okresného súdu K. ( § 29 ods. 2,6 O.s.p. ).

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkyne J. oboznámením listinných
dôkazov a to najmä dokladov k súčasnému štúdiu navrhovateľa, majetkovým pomerom a zistil
nasledujúci skutkový a právny stav.

Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na svojom návrhu. Uviedol, že v roku 2011/2012 prerušil štúdium
na SOŠ služieb vo J. pre finančné problémy v rodine. Následne bol doma, nebol sa evidovať na Úradepráce, nebol zamestnaný, príležitostne si privyrábal brigádnicky. Bol posudzovaný spoločne so svojou
matkou pre účely poskytovania sociálnych dávok. V školskom roku 2013/2014 nastúpil štúdium na
súkromnú Strednú školu hutnícku v L., navštevuje 2. ročník. Jedná sa o 3-ročné štúdium bez maturity,

končí sa získaním výučného listu. V súčasnosti býva u matky, ktorá uhrádza všetky jeho potrebné
výdavky. Zo školy dostáva príplatok za dochádzku a nosenie školskej uniformy, čo je pohyblivá suma, v
minulom školskom roku to bolo 16 € mesačne, tento školský rok dostáva do 20 € mesačne. Dostáva tiež
sociálne štipendium, ktoré je tiež pohyblivé podľa dosiahnutých študijných výsledkov do 22 mesačne.
V škole sa platí 10 € ročne na ZRPŠ, k ostatným výdavkom sa vie bližšie vyjadriť matka. Je si vedomí

finančných problémov v rodine, preto žiadal, aby mu otec prispieval na výživu.

Svedkyňa - matka navrhovateľa M. J. súhlasila s návrhom navrhovateľa. Uviedla, že toho času žijú v
podnájme v rodinnom dome spolu s dcérou, ktorá je ešte školopovinná a synom - navrhovateľom, ako
aj ďalším dospelým synom, ktorý je nezamestnaný. Býva s nimi aj súčasný priateľ matky, obaja sú na
čiastočnom invalidnom dôchodku, ona má príjem ČID po 126 € mesačne, priateľ má príjem ČID po 125
€ mesačne. Matka poberá prídavky na dve deti 47 € mesačne, výživné na dcéru po 27 € mesačne a boli

jej priznané sociálne dávky po 3,10 € mesačne. Za bývanie uhrádzajú nájomné po 50 € mesačne, platia
vodu 49 € polročne, deťom platí cestovné do školy 40 € mesačne. Na obedy deti do školy nechodia,
synovi uhrádza pomôcky do školy, pomôcky na prax dostáva od školy. Iné mimoriadne výdavky sama
nemá. Otec sa o syna nezaujíma od narodenia, ani ho nevidel. Pokiaľ bolo v minulosti určené výživné
rozhodnutím Okresného súdu K. K., poberala náhradné výživné.

Súd ako listinné dôkazy oboznámil potvrdenie o návšteve školy navrhovateľa, podľa ktorého tento
navštevuje Súkromnú SOŠ hutnícku v O.. Navrhovateľ má uzatvorenú pracovnú, podľa ktorej má prísľub
zamestnania po ukončení predmetného štúdia. Podľa správy školy je dochádzka navrhovateľa do školy
nepravidelná,sjehosprávanímproblémyniesú,študijnýpriemermá3,17.Od1.3.do30.6.2014dostával
sociálne štipendium po 22,61 € mesačne a za školský rok 2013/2014 mu bolo vyplatené vreckové 116,55

€.

Z dostupných evidencií k majetkovým pomerom odporcu súd zistil, že tento nie je v evidencií Sociálnej
poisťovne ako zamestnanec, nie je v evidencií príslušného Úradu práce uchádzačov o zamestnanie, ani
poberateľov dávky v hmotnej núdzi.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne vyplýva, že matka navrhovateľa poberá invalidný dôchodok vo výške

126,60 € od 1.1.2014.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods.2, obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods.3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol čiastočne dôvodný. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že odporca ako otec má vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi. Táto bola v
minulosti určená rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica, avšak prerušením štúdia v roku 2011 a
následným zabezpečovaním vlastného príjmu sa navrhovateľ stal schopným sám sa živiť, táto povinnosť
zo zákona zanikla. S prihliadnutím na okolnosť, že navrhovateľ opätovne nastúpil stredoškolské štúdium

za účelom získania výučného listu, súd vyvodil záver, že sa navrhovateľ naďalej pripravuje na budúce
povolanie denným štúdiom, kedy nie je opätovne schopný sám sa živiť a vyživovacia povinnosť rodičov
sa obnovila nástupom navrhovateľa do školy. Matka si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne plní, otec -
odporca sa o syna nezaujíma, vyživovaciu povinnosť si neplní. Po zhodnotením oprávnených potrieb
navrhovateľa a možností a schopností odporcu ako povinného, súd konštatuje, že nie je preukázané,

aké sú súčasné pomery u odporcu. Preto súd zaviazal odporcu na platenie výživného v minimálnej sume
ustanovenej zákonom a to vo výške 30 % životného minima. Pokiaľ odporca žiadal o výživné vo výške
40,00 € až 50,00 € , súd v prevyšujúcej časti tento návrh zamietol.

Keďže výživné na plnoletých je možné priznať odo dňa podania návrhu na súd, súd rozhodol, že odporca
je povinný platiť výživné od 26.3.2014. Pretože odporca vyživovaciu povinnosť neplní, vznikol mu dlh na

výživnom ku dňu rozhodnutia súdu vo výške 140,90 €, ktorý dlh ho súd zaviazal uhradiť navrhovateľovi
v lehote do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Dlh bol vyčíslený pri sume 27,13 € ako 30 %
životného minima - za marec 2013 vo výške 5,25 € ( za 6 dní 27,13 € : 31 dní x 6 dní ), za apríl až
august 2014, t.j. 5 mesiacov po 27,13 €, čo je 135,65 €, spolu dlh činí 140,90 € ( 135,65 € +5,25€ ).

.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1, 3 O. s. p., podľa ktorého má nárok na náhradu
trov konania účastník, ktorý síce nebol vo veci plne úspešný, ale jeho neúspech bol len v nepatrnej
časti. Keďže bol navrhovateľ vo veci plne úspešný, patrí mu náhrada trov konania. Túto si však v konaní
neuplatnil, preto súd vyslovil, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).