Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 28P/202/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713205471
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1713205471.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Rajňákom, v právnej veci starostlivosti súdu

o maloletého K. Š., X. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, detašované pracovisko Senec, Trnavská ulica 1, 903 01 Senec, dieťa
rodičov: Y. Š., P. XXX, XXX XX K. C. K. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. H. XX, L., zastúpený ustanoveným
opatrovníkom: X. P., R. V.F. S. R. H., H. X. XX, XXX XX H. o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému K. Š., X. XX.XX.XXXX na čas do
rozvodu manželstva zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava II. dňa 16.08.2012 domáhala doplatenia

zameškaného výživného na syna K. Š., X. XX.XX.XXXX. Uviedla, že sa dňa 06.08.2012 prevzala
rozhodnutie, že ich súd rozvádza a manžel bol zaviazaný prispievať na výživu ich syna sumou 100 eur.
Jeho obhajca povedal na pojednávaní, že jej manžel zaplatí zameškané výživné od roku 2005. Uviedla,
že v roku 2005 jej bývalý manžel neprispieval na syna a preto žiada o doplatenie výživného spätne v
hotovosti.

Podľa úradného záznamu zo dňa 18.12.2012, ktorý spísal Okresný súd Bratislava II. matka uviedla,
že s maloletým býva v K. X. C. P. XXX. Okresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 08.02.2013
prenieslo príslušnosť na konanie vo veci doplatenie spätného výživného na Okresný súd v Pezinku.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.08.2013 bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté, že
v uvedenej veci príslušný konať Okresný súd Pezinok. Kvôli tomu, že podanie matky nebolo zreteľné
a zmysluplné súd pozval matku na informatívny výsluchu na termíny 14.11.2013 a 04.01.2014. Matka
sa nariadených výsluchov nezúčastnila hoci mala riadne vykázané doručenie. Uznesením zo dňa
24.01.2014 súd matku vyzval, aby odstránila vady svojho návrhu spôsobom, ktorým bolo uznesením
uvedený.Listomdoručenýmnasúddňa19.02.2014matkauviedla,žejejmanželstvosotcommaloletého
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. č.k. 6C/224/2005 dňa 25.08.2012. Otec

maloletého si neplnil vyživovaciu povinnosť, v decembri 2012 na neho podala trestné oznámenie. Polícii
sa nepodarilo vypátrať kde sa otec maloletého zdržiava, je po ňom vyhlásené pátranie. Pred konaním o
rozvodnepodávalanávrhnaúpravuprávapovinností,úplnejejpostačilakjejbudeprispievaťsumou100
eur. Je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti vo výške 384,40 eur.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na termín 10.04.2014, 14.04.2014, 17.06.2014, 09.09.2014, matka sa
nezúčastnila ani jedného termínu pojednávania hoci si predvolanky na pojednávania riadne prevzala.Otcovi maloletému súd ustanovil uznesením zo dňa 12.03.2014 pre konanie opatrovníka, pretože sa
zdržiaval na neznámom mieste.

Kolízna opatrovníčka v priebehu konania navrhla zamietnuť návrh matky na úhradu spätného výživného,

pretože matka neudala presné pomery na jej strane a neodôvodnila dostatočne svoj návrh, rozhodnutie
ponechala na úvahe súdu.

Súd vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 6C/224/2005 zo dňa
01.06.2012, písomnosťami doložené matkou, ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II. č.k. 6C/224/2005 zo dňa 01.06.2012 mal súd preukázané,

že manželstvo rodičov maloletého Richarda bolo týmto rozsudkom rozvedené, maloletý bol zverený
do osobnej starostlivosti matky a jeho otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100 eur
mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstve. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že
by matka požadovala v čase rozvodového konania doplatiť výživné spätne, ani žeby právny zástupca
spätné doplatenie výživného sľúbil.

Z listov, ktoré matka poslala na súd mal súd preukázané, že otec maloletého výživné neplatí, zdržiava
sa na neznámom mieste a matka na neho podala kvôli neplateniu výživného trestné oznámenie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žematkapodalaneúplnýnávrh odoplatenievýživného
dňa 16.08.2012. Návrhy účastníkov konania je však potrebné posudzovať podľa ich obsahu a nie podľa
názvu, tento návrh matky je teda možné chápať ako neúplný návrh na úpravu práv a povinností rodičov
k maloletému K. Y.

Podľa názoru súdu nie je možné samostatne rozhodnúť iba o priznaní spätného výživného, bez toho,

že by bolo rozhodnuté aj o ďalších náležitostiach práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na
čas do rozvodu manželstva, teda minimálne o zverení maloletého do osobnej starostlivosti jedného z
rodičov. Súd preto v konaní skúmal či je potrebné zveriť maloletého na čas do rozvodu manželstva do
osobnej starostlivosti matky a či je možné vyhovieť návrhu matky na priznanie zročného výživného od
roku 2005 tak ako matka uviedla. Je veľmi pravdepodobné (hoci to nebolo možné z dôvodu pasivity

matky v konaní preukázať), že maloletý K. bol v osobnej starostlivosti matky aj v čase pred rozvodom
manželstva. Podľa názoru súdu, teda túto oblasť výkonu rodičovských práv k maloletému K. na čas po
rozvode manželstva nie je potrebné upravovať.

Zákon o rodine § 77 ods. 1 upravuje, že výživné na maloleté dieťa možno priznať spätne maximálne tri
roky od podania návrhu. Spätné výživné by bolo teda možné matke priznať maximálne od 16.08.2009

do 25.08.2012 (teda do právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku o rozvode manželstva) a nie od roku
„2005“ tak ako matka uvádzala vo s vojom návrhu. Na priznanie spätného výživného však musí súd
prejucidiálne skúmať či sú na priznanie spätného výživného dôvody hodné osobitné zreteľa. Matka vo
svojich písomných podania žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa neuviedla a neuviedla ani prečo sa
nedomáhala platenia výživného na maloletého K. pred konaním vo veci rozvodu manželstva.

Matkabolavpriebehuceléhosúdnehokonaniapasívna,nezúčastnilasainformatívnychvýsluchov,ktoré
nariadil súd ani nariadených súdnych pojednávaní, súd preto nemohol uplatniť ani poučovaciu povinnosť
súdu matke náležitosti konania o priznanie spätného výživného dostatočne vysvetliť.Z vyšších uvedených dôvodov nebolo možné návrhu matky vyhovieť, súd preto rozhodol tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
mohlo začať i bez návrhu ( § 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na § 176 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Pezinok, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon neustanovuje pre podanie určitého

druhu ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané

a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a

s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo

dňa jeho doručenia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.