Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Cb/110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713219201
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713219201.3

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu:
Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Podhradie, SNP 51/17, proti žalovanému: Petrovi Kozicovi, IČO: 37 573
446, s miestom podnikania 034 01 Ružomberok, Plavisko 1811/8, v konaní o zaplatenie 1.080,80 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.080,80 eur spolu s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo

sumy 1.080,80 eur od 12.12.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v
sume 129,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.12.2013 domáhal zaplatenia sumy 1.080,80 eur s
príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca spolu s bratom E. J. uzatvoril so žalovaným dňa

18.12.2011 Zmluvu o nájme nebytových priestorov na nehnuteľnosť číslo súpisné XXXX, postavenej na
parcele XXXX/XX k.ú. Martin, nachádzajúcej sa na ulici X. P. v Martine. Na základe tejto zmluvy mal
žalovaný platiť dohodnuté mesačné nájomné. V máji 2013 prestal žalovaný žalobcovi riadne platiť, na
telefonické upomienky aj osobné upomienky reagoval tak, že dlžné platby uhradí, čo sa však nestalo.
25.11.2013 žalobca zaslal žalovanému písomnú upomienku a bol vyzvaný na úhradu dlhu v lehote 14
kalendárnych dní, žalovaný však svoj dlh voči žalobcovi neuhradil.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 1Rob/755/2013 zo dňa 8.1.2014, voči ktorému podal

žalovaný odpor.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré účastníkov riadne predvolal. Na pojednávaní žalobca
uviedol, že trvá na žalobe v celom rozsahu s tým, že on a jeho brat sú spoluvlastníci nehnuteľnosti,
ktorú každý svoj podiel prenajal jednou nájomnou zmluvou žalovanému s tým, že sa dohodli v zmluve
koľko bude platiť žalovaný nájomné každému z prenajímateľov za jeho podiel. Žalovaný však nájomné
žalobcovi prestal platiť. Žalovaný dlh na nájomnom nezaplatil a až po podaní žalobu začal tvrdiť, že na

budove vykoná rekonštrukciu, s ktorou však žalobca nesúhlasil a nesúhlasil ani s tým, aby rekonštrukciu
vykonával žalovaný.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že na nájomnom dlží takú sumu ako bola v žalobe, túto
skutočnosť nepopiera. Uviedol však, že na nehnuteľnosti, ktorú mal prenajatú v mesiaci apríl alebo máj
2013 došlo k havarijnému stavu, lebo tam tiekla cez strechu voda. Uvedené avizoval žalobcovi, ten ho
odkázal na brata, ktorý má na nehnuteľnosti väčší podiel. Väčšinový vlastník nehnuteľnosti zabezpečil

odstránenie havarijného stavu niekedy v júni 2013. Asi o mesiac začala tiecť strecha na inom mieste,v rámci reklamácie však firma, ktorá prvýkrát strechu opravovala, odstránila aj túto vadu. Žalovaný tiež
uviedol, že v uvedených priestoroch nebola zabezpečená dodávka vody s tým, že uzavrel s pánom H.F.
zmluvu na odber vody, ktorý pán H. mu dodávku vody aj fakturuje. V nehnuteľnosti tiež nie je kúrenie,

o čom však, ako uviedol sám žalovaný vedel dopredu, zabezpečoval si to klimatizáciou. Na otázku
samosudkyne žalovaný uviedol, že nájomné neplatil z toho dôvodu, že sa dohodol s Ing. E. J., že jemu
bude platiť celý nájom prislúchajúci aj žalobcovi s tým, že oni navzájom sa nejako dohodnú. Za sporné
obdobie, ktoré je predmetom žaloby, však žalovaný neplatil nájomné nikomu, ani E.Á. J., ani Y. J. z toho
dôvodu, že do nehnuteľnosti preinvestoval peniaze.

Žalobca v reakcii na výpoveď žalovaného uviedol, že v zmluve je chybne uvedené ustanovenie o
dodávke vody, pretože nikdy za vodu platby neinkasovali na základe nájomnej zmluvy, ani vodné a
stočné. Už predchádzajúci nájomca platil priamo pánovi H., pretože on má prípojku vody a od neho
idú podružné merača k ďalším nájomcom nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o kúrenie, toto bolo zrušené ešte u
predchádzajúceho nájomcu, pretože tento si zabezpečoval kúrenie iným spôsobom, žalovaný uvedenú
skutočnosť vedel, vedel o tom, že kúrenie v nehnuteľnosti nie je.

Z nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.12.2011 vyplýva, že zmluvu uzavreli na
strane prenajímateľov A.. E. J. a Y. J. ako fyzické osoby nepodnikatelia a na strane nájomcu uzatvoril
zmluvužalovaný.PredmetomnájmubolinehnuteľnostisúpisnéčísloXXXXpostavenénaparceleXXXX/
XX,zapísanénaLVXXXX,nachádzajúcejsanauliciX.P.vMartine.UvedenúnehnuteľnostivlastníA..E.
J. so svojou manželkou v 4/5 podiele a Y. J. so svojou manželkou v 1/5 podiele. Nájom bol dohodnutý na

dobu určitú od 1.1.2012 do 31.12.2015 s tým, že celková výška nájomného v zmysle Článku III. uvedenej
zmluvy predstavuje sumu 772,- eur mesačne, ktoré mal prenajímateľ uhrádzať A.. E. J. v sume 617,60
eur a Y. J. v sume 154,40 eur. Do spisu žalobca ďalej predložil upomienku adresovanú žalovanému zo
dňa 25.11.2013, v ktorom vyzýva na úhradu nájomného za obdobie máj až november 2013 v celkovej
sume 1.080,80 eur v lehote 14 kalendárnych dní. Z listu vlastníctva číslo XXXX pre k.ú. Martin súd zistil,

že nehnuteľnosti zapísané na tomto liste vlastníctva, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy vlastní v
podiele jedna pätina J. Y. a G. J. a v podiele štyri petiny J. E. a H. J..

Žalovaný predložil do spisu dodatok k zmluve o nájme, pričom účastníkom tohto dodatku nebol žalobca.
Dodatok k nájomnej zmluve bol uzavretý výlučne medzi A.. E. J. a Petrom Kozicom s tým, že v zmysle
tohtododatkubolodohodnuté,ženájomnébudevyplácanévcelejsume772,-eurmesačnemajoritnému

vlastníkovi A.. E. J.. Ďalej bolo dohodnuté, že žalovaný preinvestuje do nehnuteľnosti finančné
prostriedky, pričom po dohode s prenajímateľom budú rozdelené tieto náklady medzi prenajímateľa a
nájomcu s tým, že výška nákladov, ktorú si nájomca môže odpočítať bude dohodnutá písomne. Dodatok
k zmluve je podpísaný prenajímateľom E. J. a nájomcom pánom Petrom Kozicom.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických

a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávny vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 116/1990 Zb. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (zákon o nájme a
podnájme nebytových priestorov), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému
(ďalej len „nájomca“), zmluvou o nájme ďalej len „zmluva“).

Podľa § 3 ods. 3 Zák. č. 116/1990 Zb. v znení platnom čase uzavretia zmluvy, zmluva musí mať písomnú
formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a

ak nejde o nájomné na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzatvára.Podľa § 3 ods. 4 Zák. č. 116/1990 Zb. v znení platnom čase uzavretia zmluvy, ak zmluva neobsahuje
náležitosti podľa ods. 3 nie je platná.

Podľa § 5 ods. 1 Zák. č. 116/1990 Zb. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, ak nie je dohodnuté inak,

prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo
obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb,
ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

Podľa § 5 ods. 4 Zák. č. 116/1990 Zb. platnom v čase uzavretia zmluvy, nájomca je povinný bez
zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť
vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením

povinnosti vznikla.

Podľa § 493 Občianskeho zákonníka záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 512 ods. 1 veta pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka ak má dlžník splniť dlh viacerým
veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy k 18.12.2011), ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013 Nariadenia vlády č. 20/2013

Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom k tomu, že uvedené nehnuteľnosti sú v podielovom vlastníctve žalobcu a jeho brata A.. E.
J., u ktorého každý jeho podiel tvorí súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov každého z nich,
je zrejmé, že do zmluvného vzťahu a to do zmluvy o nájme vstupovali každý z nich ako fyzická osoba
nepodnikateľ s tým, že na strane nájomcu vystupoval žalovaný ako podnikateľ. Vzhľadom na takýto
charakter účastníkov zmluvného vzťahu tento záväzkový vzťah nemožno podradiť pod ustanovenie §

261 ods. 1 Obchodného zákonníka a v zmysle § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa ich záväzkový
vzťah bude spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka a súčasne zákonom č. 116/1990 Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestorov.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd mal
preukázané zmluvou o nájme nebytových priestorov z 18.12.2011, že žalovaný ako nájomca uzavrel

nájomnú zmluvu s súčasne s dvomi prenajímateľmi a to Y. J. a A.. E. J.. Uvedenou zmluvou mal
tiež súd preukázané, že predmetom nájmu boli nehnuteľnosti v k.ú. Martin, súpisné číslo XXXX,
postavené na parc.č. XXXX/XX zapísané na LV č. XXXX. Výpisom z listu vlastníctva mal súd
preukázané,žeprenajímateliasúpodielovýmivlastníkmiuvedenejnehnuteľnosti,pričompodielkaždého
z nich je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov každého z prenajímateľov. Z uvedenej

zmluvy o nájme nebytových priestorov tiež vyplýva, že adekvátne k vlastníckemu podielu každého z
prenajímateľov sa nájomca, teda žalovaný zaviazal platiť každému prenajímateľovi osobitne nájomné
zodpovedajúce výške podielu, toho ktorého prenajímateľa. V zmysle uvedenej zmluvy, celkové nájomné
za mesiac predstavovalo sumu 772,- eur, z toho väčšinovému vlastníkovi nehnuteľnosti bol žalovaný
ako nájomca povinný platiť nájom 617,60 eur a menšinovému vlastníkovi nehnuteľnosti - žalobcovi sumu154,40 eur mesačne. Práve táto povinnosť žalovaného voči žalobcovi - Y. J. bola predmetom tohto
konania.Medziúčastníkmizostalonespornéasamotnýžalovanýnapojednávanídňa10.7.2014potvrdil,
že dlží žalobcovi na nájomnom s tým, že tento dlh nepopiera a súhlasí aj so sumou, ktorá je ako dlh na

nájomnom žalovaná. Ako dôvod neplatenia nájomného uviedol to, že vynaložil investície do predmetnej
nehnuteľnosti a v súčasnej dobe tiež nájomné neplatí žalobcovi, pretože sa s druhým prenajímateľom
A.. E.X. J. dohodol, že celé nájomné aj to, ktoré prislúcha žalobcovi bude platiť výlučne A.. E.X. J..

Pokiaľ ide o výšku nezaplateného nájomného, žalobca žaloval obdobie, za ktoré žalovaný nájomné
neplatil a to obdobie máj až november 2013 teda celkom sedem mesiacov, čo pri výške nájomného

154,40 eur mesačne predstavuje celkovú sumu dlh na nájomnom 1.080,80 eur, túto výšku žalovaný tiež
nespochybňoval. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že preinvestoval do nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
nájmu finančné prostriedky a z toho dôvodu nájomné neplatil, tak svoje tvrdenia preukazoval dodatkom
ku zmluve o nájme, pričom však účastníkom tohto dodatku nebol žalobca, hoci zmluva o nájme bola
uzavretá aj so žalobcom na strane prenajímateľa. Ak teda účastníkmi zmluvy o nájme boli traja účastníci
atožalobcaaA..E.X.J.nastraneprenajímateľaažalovanýnastranenájomcu,taktútozmluvujemožné

meniť len so súhlasom všetkých účastníkov pôvodnej zmluvy a nie iba ako to bolo v danom prípade
medzi dvomi účastníkmi a to A.. E. J. a žalovaným. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie §
493 Občianskeho zákonníka podľa ktorého záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán,
pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Teda ak sa žalovaný dohodol s A.. E. J., ktorý bol iba jedným s prenajímateľov na akejsi participácii na

potrebných investíciách do nehnuteľnosti, tak pokiaľ ide o žalobcu, tento účastníkom takéhoto dodatku
k zmluve nebol, teda sa má za to, že s takýmito investíciami a k takejto rekonštrukcii nehnuteľnosti zo
strany žalovaného, žalobca súhlas nedal. Ak teda aj žalovaný podľa jeho vlastného tvrdenia vykonal
nejaké zmeny na predmete nájmu, tak podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmeny na veci
je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených

môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak
je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po skončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien,
ku ktorým v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale
nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodotu toho o čo
sa zvýšila hodnota veci.

Podľa § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu
prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v
dôsledku vykonaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značená škoda, je prenajímateľ oprávnený
odstúpiť od zmluvy. Z daných zákonných ustanovení teda nepochybne vyplýva, že ak chcel vykonávať
žalovaný na nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájmu akékoľvek zmeny a s tým spojené investície,

potreboval na to súhlas a to súhlas oboch prenajímateľov a nie len jedného z nich, ktorý v danom
prípade bol A.. E. J.. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca ako druhý prenajímateľ predmetnej
nehnuteľnosti na uvedené zmeny súhlas nedal, a teda voči tomuto prenajímateľovi žalobca nemá žiadne
právo na prípadnú úhradu nákladov, ktoré do nehnuteľnosti preinvestoval, ba naopak je povinný po
skončení uviesť vec do pôvodného stavu na svoje náklady.

Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že ani v súčasnej dobe nájom neplatí žalobcovi, ale druhému
prenajímateľovi A.. E. J., aj podiel nájomného, ktorý prislúcha žalobcovi, tak v tejto súvislosti rovnako
súd poukazuje na ustanovenie § 493 Občianskeho zákonníka podľa ktorého záväzkový vzťah nemožno
meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, čo znamená, že ak sa o takejto
úhrade nájomného dohodol žalovaný výlučne s A.. E. J. ako jedným z dvoch prenajímateľov, tak takáto

zmena nemôže byť účinná voči žalobcovi. A.. E. J. ak sa aj dohodol so žalovaným v zmysle Článku III.
dodatku ku zmluve o nájme, že celé nájomné v sume 772,- eur mesačne bude platené výlučne A.. E.
J., tak k tomuto nebol oprávnený, pretože podľa § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak má dlžník
splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel.
Z uvedenej zmluvy o nájme vyplýva, že žalovaný ako dlžník sa zaviazal plniť dlh (nájomné) viacerým

veriteľom (prenajímatelia A.. E. J. a Y. J.) a išlo o deliteľné plnenie ako vyplýva z Článku III. bod 2
uvedenej zmluvy o nájme, tak A.. E. J. mohol požadovať len tento svoj diel nájomného a nie aj dielprislúchajúci druhému prenajímateľovi Y. J. - žalobcovi. Z toho dôvodu súd považoval žalobu za dôvodnú
a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 1.080,80 eur žalobcovi.

Už iba na okraj súd poznamenáva, že pokiaľ ide o splnenie povinnosti prenajímateľov podľa § 5

ods. 1 Zák. č. 616/1990 Zb. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, tak prenajímatelia si splnili
svoju povinnosť a odovzdali nebytový priestor v stave spôsobilom na dohovorené užívanie s tým,
že už pri odovzdaní predmetu nájmu bolo zrejmé, že vykurovanie uvedených priestorov si musí
zabezpečiť nájomca sám vo vlastnej réžii s tým, že táto nehnuteľnosť bola spôsobilá na užívanie
aj bez zabezpečenia vykurovania, pretože ako vyplynulo z výpovede žalobcu, tak aj predchádzajúci

nájomcovia si zabezpečovali vykurovanie uvedených priestorov vo vlastnej réžii a potvrdil aj samotný
žalovaný, že vedel o tom, že uvedené priestory nie sú vykurované a pôvodne zamýšľať vykurovať
uvedené priestory klimatizáciou, ktorá by v zime vyhrievala a v lete chladila uvedené priestory. Pokiaľ
ide o zabezpečenie dodávky vody, obidvaja účastníci ako žalobca tak aj žalovaný sa zhodli na
tom, že dodávka vody bola zabezpečená prostredníctvom tretieho subjektu pána H.. Tiež žalovaný
argumentoval havarijným stavom nehnuteľnosti spočívajúcom v pretekaní strechy, kde výpoveďou

samotného žalovaného bolo preukázané, že niekedy v apríli, alebo máji sa vyskytla závada na streche,
ktorá spôsobovala pretekanie s tým, že uvedené nahlásil prenajímateľom a závadný stav bol odstránený
nasledujúci mesiac. Je nepochybné, že sa žalovaný s plnením svojho záväzku voči žalobcovi dostal do
omeškania podľa § 517 ods. 1veta prvá Občianskeho zákonníka.

Je teda nepochybné, že žalobcovi vznikol nárok požadovať od žalovaného úroky z omeškania podľa §

517 ods. 2 Obchodného zákonníka s použitím Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Zb. Žalobca požadoval
úroky z omeškania od 12.12.2013 v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov s poukázaním na
ustanovenie Článku III. bod 3. Nájomné malo byť uhrádzané mesačne a to za mesiac pre ktorý je
požadovaná úhrada, vždy najneskôr posledný deň mesiaca. Z uvedeného vyplýva, že ak bolo žalované
obdobie neplatenia nájomného za mesiace máj až november 2013, tak nájomné za mesiac máj bolo

splatné 30. mája , za mesiac jún 30. júna, za mesiac júl 30. júla, za mesiac august 30. augusta, za
mesiac september 30. septembra, za mesiac október 30. októbra a za mesiac november 30. novembra.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca požadoval úroky z omeškania nie od doby zročnosti jednotlivých
splátok nájomného, ale od doby neskoršej a celý dlh na nájomnom požadoval úroky z omeškania až od
12.12.2013 a teda nebol dôvod od tejto doby mu úroky z omeškania nepriznať. Tieto mu boli priznané

z celej dlžnej sumy vo výške 1.080,80 eur. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, sadzba Európskej
centrálnej banky (ECB) v rozhodnom období bola 0,25%, žalobcovi teda prislúchali úroky z omeškania
o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB, teda 8,25%. Žalobca požadoval
úroky z omeškania nižšie než dovoľuje zákon, a preto nebol dôvod mu v tejto výške úroky nepriznať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech

priznal právo na náhradu trov konania, pričom tieto trovy konania žalobca požadoval v sume 129,- eur
ako trovy súvisiace so zaplatením súdneho poplatku za návrh. Súd teda zaviazal žalovaného, ktorý
bol v konaní neúspešný nahradiť žalobcovi ako úspešnému účastníkovi trovy konania spočívajúce v
zaplatenom súdnom poplatku v sume 129,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

V zmysle ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V zmysle ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.