Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Cb/62/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206218964
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:7206218964.3

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci
žalobcu: Karpatskonemecká asociácia, so sídlom Lichardova 20, 040 01 Košice-Juh, IČO: 31 959 636,
právne zastúpená JUDr. Jánom Andrášim, advokátom so sídlom Kováčska 80, 044 25 Medzev, proti
žalovanému: Z. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X/XX, 036 01 Martin, v konaní o zaplatenie 4.344,25 eur
(130.875,- Sk) takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.7.2006 domáhal zaplatenia sumy 130.875,-Sk. Žalobu
odôvodnil tým, že na základe dohody uzavretej medzi žalobcom a GWZ STUTTGART podporuje
zakladanie a rozvoj malých a stredných podnikateľov, ako aj remeselníkov na Slovensku vecnými

prostriedkami (strojmi a zariadeniami). Žalovaný ako podporovaný obdržal v rámci podpornej činnosti
sumu 826.597,- Sk na zakúpenie prístroja. V zmluve o podpore bol dohodnutý splátkový kalendár s
tým, že mesačné splátky boli stanovené vo výške 17.220,- Sk. Žalovaný si svoju povinnosť splácať plnil
nepravidelne. Žalobca žalovaného opakovanie vyzýval na splnenie si povinnosti. Žalobca vzhľadom na
nečinnosť žalovaného bol nútený podať žalobu na súd s tým, že žalobca mu dlhuje sumu 130.875,- Sk.
K žalobe pripojil žalobca Zmluvu o podpore číslo 00/02 podpísanú žalobcom 29.11.2000 a žalovaným

4.12.2000 a tiež žalobca predložil termíny a sumy splátok.

Zo spisu súd zistil, že dňa 16.11.2011 súd vyzval prostredníctvom súdnej tajomníčky navrhovateľa, aby
predložil opätovne do spisu návrh a prílohy, nakoľko v spise súd neeviduje žiadne úkony a je nutné
spraviť rekonštrukciu spisu. Ďalej súd zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 3K/8/2006 zo
dňa 16.10.2006 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, súčasne mu bol ustanovený správca a
bol otvorený malý konkurz. Súd ďalej zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 3K/8/2006 zo
dňa 14.2.2014 súd zrušil konkurz na majetok žalovaného po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp.zn. 2NcKR/2/2006 zo dňa 14.2.2014 súd rozhodol o povolení
oddĺženia žalovaného.

Súd zisťoval na Okresnom súde v Žiline, či v rámci konkurzného konania žalobca prihlásil svoju
pohľadávku voči žalovanému do konkurzu. Okresný súd v Žiline 16.4.2014 oznámil, že na prihlášku
žalobcu sa neprihliadalo a z toho dôvodu pohľadávka nebola uspokojená a nenachádza sa ani v
zverejnenom schválenom konečnom rozvrhu výťažku.V rámci nariadenej súdnej rekonštrukcie spisu, po jej realizácii súd nariadil pojednávanie, na ktoré
účastníkov riadne predvolal. Žalovaný sa na pojednávanie riadne dostavil, právny zástupca žalobcu
sa písomne ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti a žiadal lustrovať, či konaniu nepredchádza iné

konanie medzi tými istými účastníkmi, na základe žaloby zo dňa 13.7.2006. Pre prípad, že by išlo len
o pokračovanie v konaní začatého v roku 2006 uviedol, že na nároku trvajú a žiadajú o výsluchu pred
dožiadanýmsúdomOkresnýsúdKošiceII.Samosudkyňakonštatovalapovykonanejlustrácii,žežaloba,
ktorá je predmetom tohto konania vedeného pod sp.zn. 17Cb/62/2012 je žaloba zo dňa 13.7.2006 a
žiadne iné konanie tomuto konaniu nepredchádza a žiadne iné konanie sa nevedie, súd učinil lustrum

aj v archíve skončených vecí. K žiadosti právneho zástupcu žalobcu samosudkyňa skonštatovala, že
na strane právneho zástupcu neexistuje žiadny zo zákonných dôvodov vymedzených v § 39 ods. 1
O.s.p. s tým, že žalobca bol na pojednávanie prostredníctvom právneho zástupcu riadne predvolaný,
mal možnosť sa pojednávania zúčastniť, opakovane dvakrát sa právny zástupcu ospravedlnil z rôznych
dôvodov a pojednávania sa nezúčastnil. Tretie pojednávanie žiadal odročiť a vypočuť dožiadaným
súdom. Žiadne výnimočné okolnosti však neuvádza, z toho dôvodu súd rozhodol uznesením, že

pojednávanie sa vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Samosudkyňa na
pojednávaní prečítala žalobu, ako aj vykonala dokazovanie prečítaním listín pripojených v spise a
výsluchom žalovaného a zistila nasledovné:

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že celý postup zo strany žalobcu je účelový, žalovaný sám
pri vyhlásení konkurzu žalobcu riadne uviedol do zoznamu veriteľov. Žalobca síce prihlásil svoju

pohľadávku, ale nesprávnym spôsobom napriek tomu, že o správnom postupe bol riadne oboznámený
listom zo dňa 20.10.2006, vtedy ustanovenou správkyňou konkurznej podstaty. Prihlášku mohol žalobca
dodatočne opraviť, ale neurobil tak. Vyzvala ich k tomu dokonca správkyňa konkurznej podstaty.
Žalovaný ďalej uviedol, že jeho úmysly pri získaní podpory a jej splácaní boli čestné. Z úveru vyplatil
približne 91,3%, postupne sa však dostal do platobnej neschopnosti. U úveru sa začali kumulovať aj

úroky z omeškania, a preto sa situáciu rozhodol riešiť konkurzom. V súčasnej dobe bolo povolené
oddĺženie a on sa nachádza v prvom roku trojročného skúšobného obdobia.

Podľa § 47 ods.1 veta prvá Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je ak tento zákon neustanovuje inak,
vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho
konkurzu patriaceho úpadcovi.

Podľa § 44 ods.1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom
podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku,
vyhláseniu konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Podľa § 166 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii dlžník - fyzická osoba má právo sa po zrušení
konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O

možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí.

Podľa § 168 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii právoplatnosťou uznesenia o povolení
oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci
skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70%
svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré

správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov.

Podľa § 170 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií právne úkony dlžníka počas skúšobného
obdobia podliehajú písomnému súhlasu správcu v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení
oddlženia. Ak dlžník urobí právny úkon bez súhlasu správcu, i keď podliehal súhlasu správcu, platnosť
právneho úkonu tým nie je dotknutá; právnemu úkonu však môže správca rovnako ako v konkurze

odporovať.Podľa § 171 ods. 2 veta tretia pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré
neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom
Vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné.

Vychádzajúc z vyššie zisteného skutkového stavu súd mal za preukázané a nepopieral to ani samotný
žalovaný, že medzi ním a žalobcom došlo k uzavretiu zmluvy o podpore, na základe ktorej bola
poskytnutá podpora na podnikanie s tým, že žalovaný nesplatil žalobcovi všetky finančné prostriedky,
ktoré mu na základe tejto zmluvy žalobca poskytol, existuje dlžoba. Čo však bolo nepochybne
preukázané je aj tá skutočnosť, že na žalovaného bol po tom, ako vznikol medzi ním a žalobcom

záväzkový vzťah a došlo k čerpaniu finančnej podpory k vyhláseniu konkurzu s tým, že žalobca
pohľadávku v rámci konkurzu síce uplatnil, avšak neprihliadalo sa na ňu a teda ani nebola uspokojovaná
v rámci konečného rozvrhu výťažku. Keďže sa na pohľadávku neprihliadalo, má sa za to, akoby
pohľadávka žalobcu v rámci konkurzu na majetok žalovaného vôbec nebola prihlásená, a teda ani v
rámci konkurzu nemohla byť uspokojená. V tejto súvislosti je však rozhodujúce, že Okresný súd Žilina
rozhodol 14.2.2014 uznesením sp.zn. 2NcKR/2/2006 o povolení oddĺženia žalovaného.

Povolením oddlženia začína tzv. skúšobné obdobie, počas ktorého dlžník odvádza ustanovenému
správcovi časť svojich peňažných prostriedkov, ktoré správca po odpočítaní svojej odmeny pomerne
rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi dlžníkových veriteľov. Takýmto spôsobom sú
uspokojovaní, ako vyplýva z ustanovenia § 168 ods.1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, výlučne
len veritelia prihlásených pohľadávok. Deje sa tak z toho dôvodu, že správca môže finančné prostriedky

rozdeľovať výlučne podľa konečného rozvrhu výťažku, teda toho rozvrhu, ktorý bol stanovený počas
prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka.

Ďalej počas skúšobného obdobia dlžníka sú uspokojované bez akýchkoľvek obmedzení v bežných
lehotách splatnosti, tie záväzky dlžníka, ktoré vznikli po zrušení konkurzu.

Z konkurzného spisu Okresného súdu Žilina súd zistil, že pohľadávka žalobcu nebola do konkurzu

prihlásená(resp.prihlásenábola,alesanaňuneprihliadalo) atedasprávcajuzfinančnýchprostriedkov
odvádzaných dlžníkom uspokojiť nemohol a nemohol tak urobiť ani dlžník sám, lebo priečilo by sa
účelu Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keby pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu boli
uspokojované dlžníkom a to ani so súhlasom správcu, lebo by došlo k zvýhodneniu takýchto veriteľov.
Títo by bol uspokojení vcelku a veritelia prihlásených pohľadávok, by boli uspokojovaní správcom len

pomerne podľa rozvrhu výťažku z konkurzu.

K uspokojeniu pohľadávok vzniknutých pred konkurzom a to pohľadávok neprihlásených, by teoreticky
mohlo dôjsť len v období do skončenia skúšobného obdobia (s výnimkou ak toto bolo zrušené podľa
§ 171 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii) a to za predpokladu, že boli uspokojení podľa
rozvrhu všetci veritelia dlžníka prihlásených pohľadávok . Mohlo by sa tak stať len za predpokladu, že k

uspokojeniu prihlásených pohľadávok dôjde skôr ako skončilo skúšobné obdobie a dlžník stále odvádza
finančné prostriedky správcovi.

Je teda zrejmé, že do konkurzu neprihlásené pohľadávky veriteľov dlžníka nemôžu byť v rámci oddlženia
podľa § 166 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii uspokojené a to z dôvodu, že podľa § 28 Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii platí základné pravidlo, že v konkurze môžu byť uspokojené len prihlásené

pohľadávky, to znamená, že neprihlásené pohľadávky nezaniknú, ale môžu byť uspokojené len po
zrušení konkurzu, čo fakticky prichádza do úvahy len u fyzických osôb, lebo právnicke osoby po
zrušení konkurzu zaniknú. Ak však u fyzickej osoby po zrušení konkurzu je povolené oddlženie, opäť
neprichádza do úvahy uspokojenie neprihlásených pohľadávok vzhľadom na ustanovenie § 168 ods.
1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keď správca pomerne podľa rozvrhu výťažku uspokojuje

veriteľov, čo značí, že sa opäť uspokojujú len prihlásené pohľadávky. Podľa § 169 ods. 1 Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky veriteľov dlžníka sa môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba
spôsobom a v rozsahu stanovenom zákonom. Spôsob stanovuje § 168 ods. 1 Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené sa môžu uspokojovať zmajetku dlžníka, teda len spôsobom a v rozsahu stanovenom Zákonom. Okrem iného to znamená, že
dlžník nemôže ani dobrovoľne splniť niektoré z týchto pohľadávok. Môže splniť len tie, ktoré vznikli po
zrušení konkurzu. Splnenie iných pohľadávok by bolo absolútne neplatné z dôvodu rozporu so Zákonom

(§ 39 Občianskeho zákonníka). K uspokojeniu veriteľov dlžníka z majetku dlžníka a to veriteľov, ktorých
pohľadávky vznikli pred vyhlásením konkurzu, avšak do konkurzu prihlásené neboli, nemôže dôjsť ani so
súhlasom správcu, pretože u § 170 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, lebo toto ustanovenie
má na mysli úkony, ktoré nesúvisia s pohľadávkami, ktoré vznikli pred, alebo počas konkurzu, ale môže
ísť o niektoré iné úkony, ktoré dlžník musí vykonať, avšak podliehajú súhlasu správcu.

Z vyššie uvedenej argumentácie je teda zrejmé, že žalovaný byť ani dobrovoľne nemôže uspokojiť po
tom ako bolo povolené jeho oddlženie pohľadávku žalobcu, ktorý bol jeho veriteľom, pričom pohľadávka
vznikla pred vyhlásením konkurzu a do konkurzu prihlásená nebola. Z toho dôvodu bol súd nútený
žalobu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech
priznal právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si žiadne trovy konania neuplatnil a ani zo

súdneho spisu žiadne trovy žalovaného nevyplývali, súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov
konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

V zmysle ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V zmysle ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.