Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. august 2014

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 4T/33/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9511100111
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: zdenka cabanova

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2014:9511100111.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

08.08.2014 samosudkyňou Zdenkou Cabanovou, v trestnej veci proti obžalovanému X. G. pre prečin
podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

X. G., nar. XX. júla XXXX v P., trvale bytom P., ul. U.

F. č. 4,

sa za prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, u ktorého rozsudok
Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB - 4T 33/2011-186 zo
dňa 04.01.2012 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR v Bratislave sp. zn. 5 To 4/2012 zo dňa
31.05.2012 vo výroku o vine zostal nedotknutý,

o d s u d z u j e

podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného

zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona
a s použitím nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28.11.2012 uverejneného pod č.
428/2012 Z. z. na s ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona ukladá povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo
preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd z r u š u j e výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Prešov zo dňa 13.01.2014, sp. zn. 33 T 12/2011-468, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňom 11.06.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR podal dňa 15.08.2011 na podpísaný
súd obžalobu na obvineného X. G. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného

zákona na tom skutkovom základe,

že dňa 14.04.2011 asi o 09.25 h v budove Okresného súdu v Prešove, na chodbe pred pojednávacou
miestnosťou č. XXX, v ktorej sa malo konať hlavné pojednávanie v jeho trestnej veci, v konaní
evidovanom pod sp. zn. 33 T 12/2011, ponúkol L.. X. X., prokurátorovi D. prokuratúry v P., ktorý sa ako
intervenujúci prokurátor mal zúčastniť na hlavnom pojednávaní a ktorý na chodbe čakal na začiatok
pojednávania, úplatok a to tak, že pristúpil k nemu tvárou v tvár na vzdialenosť asi 20 cm a pravou rukou,

v ktorej mal zvinutú rolku eurobankoviek v nezistenej hodnote, smeroval k ľavej ruke L.. X. X. so slovami
„chcel som kúpiť koňak“, ale L.. X. zabránil jeho ďalšiemu konaniu tak, že cúvol dozadu a povedal: „Čo
to robíte, čo ste, niečo také neexistuje...“, následne sa od neho vzdialil.

Obžalovaný X. G. bol za predmetný skutok odsúdený, bol uznaný vinným z prečinu podplácania podľa §
333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a to rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok,

pracovisko Banská Bystrica zo dňa 04.01.2012, evidovaným pod sp. zn. BB-4T 33/2011-186 v spojení s
rozsudkom Najvyššieho súdu SR v Bratislave zo dňa 31.05.2012, evidovanom pod sp. zn. 5 To 4/2012.
Bol mu uložený podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 42 ods.1 Trestného zákona, § 41
ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm.
h) Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 42 ods.

2 Trestného zákona bol zároveň zrušený výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného
súdu v Prešove zo dňa 12.05.2011, sp. zn. 33 T 12/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove zo dňa 31.08.2011, sp. zn. 1 To 75/2011-373, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 48
ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 16.04.2013,
evidovaným pod sp. zn. BB-3Nt 2/2013-228 bola podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku u odsúdeného
X. G. povolená obnova konania vo veci Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica,
sp. zn. BB-4T 33/2011. Podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku bol v rozsudku Špecializovaného

trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T 33/2011 zo dňa 04.01.2012 v spojení s
rozsudkom Najvyššieho súdu SR Bratislava zo dňa 31.05.2012, sp. zn. 5 To 4/2012 zrušený výrok o
treste, ako aj všetky rozhodnutia, ktoré na tento výrok obsahovo nadväzovali. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňom jeho vyhlásenia, t. j. 16.04.2013.

Z pripojeného spisového materiálu evidovaného pod sp. zn. 33T 12/2011 na Okresnom súde v Prešove

bolo zistiteľné, že obžalovaný X. G. bol rozsudkom prvostupňového súdu zo dňa 12.05.2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 31.08.2011, evidovaným pod sp. zn. 1 To 75/2011-373
uznaný vinným zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c)
Trestného zákona a z prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Trestného zákona v bode 1) rozsudku a z
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona v bode

2), 3) a 4). Podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona bol mu uložený úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 11 mesiacov. Pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Uznesením Okresného súdu v Prešove zo dňa 29.05.2013, sp. zn. 33 Nt 18/2012-56 bola u odsúdeného

X. G. podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku povolená obnova konania vo veci Okresného súdu Prešov
evidovanej pod sp. zn. 33 T 12/2011 a podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku bol v rozsudku Okresnéhosúdu P. pod sp. zn. 33 T 12/2011 zo dňa 12.05.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
pod sp. zn. 1 To 75/2011 zo dňa 31.08.2011 zrušený výrok o treste, ako aj všetky rozhodnutia, ktoré na
tento výrok obsahovo nadväzovali. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 29. 05. 2013.

Po právoplatne povolenej obnove konania Okresný súd v Prešove vyhlásil dňa 13.01.2014, pod sp. zn.
33 T 12/2011-468 rozsudok, ktorým obžalovanému X. G. pri nezmenenom výroku o vine pre skutky v
bode 1), 2), 3) a 4) v prv spomenutom rozhodnutí krajského súdu, uložil podľa § 323 ods. 2 Trestného
zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j)
Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného

zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím §
49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody X. G. podmienečne odložil a uložil mu
probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, pričom podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určil
mu skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Zároveň obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona
uložilpovinnosťzamestnaťsavskúšobnejdobealebopreukázateľnesauchádzaťozamestnanie. Tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.06.2014.

Všetky tieto doposiaľ spomenuté rozhodnutia súd oboznámil na hlavnom pojednávaní v súlade s
ustanovením § 269 Trestného poriadku ich prečítaním.

Obžalovaný X. G. v mieste bydliska bol hodnotený v podstate neutrálne a v odpise registra trestov okrem
prv spomenutého odsúdenia Okresným súdom v Prešove iný záznam nemá.

V prvom rade je potrebné poukázať na rozhodnutie pléna Ústavného súdu SR a to Nález zo dňa

28.11.2012, pod sp. zn. PL. ÚS 106/2011 uverejneného pod č. 428/2012 Z. z., ktorý vyslovil, že v
§ 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za
bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia
slobody“ n i e s ú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 166 Trestného poriadku súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na

základe odvolania, dovolania alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, uvedie v novom rozsudku
iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi, v ktorých zostal
skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.

V súvislosti s prv citovaným právnym ustanovením Trestného poriadku je potrebné opäť zdôrazniť, že
u obžalovaného X. G. bola rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská

Bystrica zo dňa 04.01.2012, evidovaným pod sp. zn. BB-4T 33/2011-186 v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR v Bratislave zo dňa 31.05.2012, evidovanom pod sp. zn. 5 To 4/2012 právoplatne
uznaná vina pre prečin podplácania podľa § 333 ods. ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Nakoľkovpredmetnomkonaní,poprávoplatnompovoleníobnovykonania,bolzrušenýibavýrokotreste
rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 04.01.2012,

evidovaného pod sp. zn. BB - 4T 33/2011-186 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR v Bratislave
zo dňa 31.05.2012, evidovaným pod sp. zn. 5 To 4/2012, prvostupňový súd pri určovaní druhu a výmere
trestu prihliadol na všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 Trestného zákona.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný

trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia spolu s uložením
súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V
rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inejhodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti,
ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

M. v tomto konaní súd odsúdil obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého

stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 33 T 12/2011, uložil mu trest súhrnný v zmysle prv citovaného právneho ustanovenia.
Preto zrušil výrok o treste v spomenutom rozsudku a sám rozhodol tak, že uložil obžalovanému súhrnný
trest za všetky spáchané skutky, za súčasného zrušenia všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok
obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac

úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu; .....o ďalších slovách v texte plénum Ústavného súdu SR vyslovilo, že n i e
s ú v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

V konkrétnom prípade súd ukladal úhrnný trest za štyri úmyselné trestné činy, z ktorých je jeden zločinom

a to trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona.
Bol preto povinný pri ukladaní trestu použiť tzv. asperačnú (zostrovaciu) zásadu, teda ustanovenie § 41
ods. 2 Trestného zákona, berúc v úvahu prv spomenutý nález Ústavného súdu SR.

Trest odňatia slobody ukladal súd obžalovanému podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na
trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona, pri ktorom zákon

stanovuje trestnú sadzbu 3 roky až 8 rokov a s prihliadnutím na § 41 ods. 2 Trestného zákona sa v
danom prípade horná hranica trestne sadzby zvýšila o jednu tretinu, t. j. 10 rokov 8 mesiacov.

Súd v konečnom dôsledku vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona
tú skutočnosť, na ktorú prihliadol aj Okresný súd v Prešove, že obžalovaný viedol riadny život
pred spáchaním všetkých trestných činov. Keďže súd obžalovanému ukladal trest súhrnný v zmysle

ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona, odsúdenie v konaní Okresného súdu Prešov 33 T 12/2011
nemohol brať do úvahy ako priťažujúcu okolnosť. Ako priťažujúcu okolnosť však súd vyhodnotil v zmysle
§ 37 písm. h) Trestného zákona skutočnosť, že obžalovaný, keďže mu bol ukladaný súhrnný trest,
spáchal viac trestných činov.

V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V tomto prípade bol pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností rovnovážny.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že
im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich prevýchovu a k tomu, aby viedli
riadny život. Súčasne má iných odradiť od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa odseku 4 toho istého ustanovenia pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.

Súd prihliadol tiež na generálnu prevenciu a účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktorým
je ochranné, preventívne a výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti.

Prihliadnuc ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, uložil súd obžalovanému X. G. za všetky
trestné činy súhrnný trest odňatia slobody, ktorý mu vymeral v trvaní 3 rokov. Výkon trestu odňatia
slobody takto vymeraný obžalovanému podmienečne odložil a určil mu maximálnu zákonom povolenú
skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, počas ktorej sa nad jeho správaním bude vykonávať probačný dohľadmediačným a probačným úradníkom v zmysle zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných
úradníkoch. Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona bola mu uložená povinnosť zamestnať sa
v skúšobnej dobe alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie. Ide o povinnosť, ktorá mu bola

uložená pôvodne Okresným súdom v Prešove. Takto vymeraný trest súd považoval za zákonný a
spravodlivý, prihliadnuc aj na tú skutočnosť, že obžalovaný z pôvodne uloženého trestu odňatia slobody
vykonal 2 roky, 4 mesiace a 22 dní. Prvostupňový súd dal tak obžalovanému možnosť preukázať, že si
uvedomil nesprávnosť svojho konania a že do budúcna povedie riadny život. V prípade, ak sa dopustí
protiprávneho konania, dôjde u neho k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody a to aj v priebehu

plynutia skúšobnej doby.

Zároveň súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa
13.01.2014, sp. zn. 33 T 12/2011-468, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 11.06.2014, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia

rozsudku, pokiaľ sa ho oprávnená osoby výslovne nevzdala. Oznámením

rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Odvolanie je potrebné podať na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko

Banská Bystrica. O odvolaní rozhodne Najvyšší súd SR v Bratislave.