Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/202/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113218017
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113218017.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou, v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, pr.zastúpeného JUDr. Ján Šoltés,
advokát so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205 proti odporkyni F. U., št. občianke SR, nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. Z. V., C. D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr.
Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 1 378,78 € s prísl.
takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 703,43 € s úrokom z omeškania 9 % ročne zo

sumy 54,11 € od 22.07.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 54,11 € od 22.08.2010 do zaplatenia, 9
% ročne zo sumy 54,11 € od 22.09.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 54,11 € od 22.10.2010 do
zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 54,11 € od 22.11.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 54,11 € od
22.12.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 54,11 € od 22.01.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy
54,11 € od 22.02.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 54,11 € od 22.03.2011 do zaplatenia, 9,25 %
ročne zo sumy 54,11 € od 21.04.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 54,11 € od 22.05.2011 do
zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 54,11 € od 22.06.2011 do zaplatenia a 9,5 % ročne zo sumy 54,11

€ od 22.07.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku návrh z a m i e t a.

III. Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia čiastky 1 378,78 € s
príslušenstvom a náhrady trov konania titulom zmluvy o bezúčelovom spotrebiteľskom úvere č.
00-0000655726, ktorú uzavrel jeho právny predchodca (Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930) ako veriteľ
s odporkyňou ako dlžníkom. Na základe predmetnej zmluvy poskytol jeho právny predchodca
odporkyni úver 2 157,60 €, ktorú sa menovaná zaviazala splatiť 60 mesačnými splátkami po 54,11 €,
pričom dátum poslednej splátky bol 21.07.2011. Odporkyňa dlh nesplácala v súlade so zmluvou, dostala

sa do omeškania. Pohľadávka proti odporkyni bola postúpená na navrhovateľa zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 10.03.2011. Ku dňu postúpenia predstavovala pohľadávka proti odporkyni sumu 1
818,78 €, ktorá suma je tvorená len istinou. Odporkyňa svoj záväzok po postúpení pohľadávky uhradila
sčasti, a to platbami: 50,- € dňa 29.06.2011, 50,- € dňa 08.07.2011, 50,- € dňa 28.09.2011, 20,- € dňa
31.10.2011, 50,- € dňa 22.11.2011, 30,- € dňa 16.12.2011, 30,- € dňa 30.12.2011, 50,- € dňa 19.01.2012,
30,- € dňa 21.03.2012, 30,- € dňa 13.04.2012, 50,- € dňa 23.05.2012, spolu suma 440,- €. Toto plnenie
má povahu uznania dlhu voči navrhovateľovi.Na základe uznesenia súdu č.k. 12Ro/333/2013-22 zo dňa 02.10.2013 navrhovateľ doplnil prehľad
platieb odporkyne na úverovú zmluvu.

Podaním zo dňa 27.08.2013 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý následne,

podaním, doručeným súdu dňa 22.05.2014 vzniesol vo veci námietku premlčania. Uviedol, že namieta
premlčanie splátok splatných pred 18.07.2010, keďže návrh bol súdu doručený dňa 18.07.2013. Z tohto
dôvodu je pohľadávka navrhovateľ dôvodná len čo do sumy 703,43 € ( 13 splátok á 54,11 €). Uplatnil
si i trovy konania.

Navrhovateľ a vedľajší účastník na strane odporkyne svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili
a požiadali, aby súd vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Odporkyňa sa na pojednávania

nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala. Za použitia § 101
ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
prehľadom platieb odporkyne na úverový účet, zmluvou o postúpení pohľadávok, písomnými podaniami
účastníkov, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.08.2006 súd zistil, že dňa 17.08.2006 spoločnosť Tatra
banka, a.s.., IČO: 00 686 930 ako veriteľ poskytla odporkyni úver vo výške 2 157,60 €/ 65 000,-- Sk,
ktorú sumu sa odporkyňa zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 54,11 €/ 1 630,- Sk.
Výška úrokovej sadzby bola 16,9 %, výška RPMN 22,29 %, konečná splatnosť úveru do 5 rokov od
splatnosti prvej anuitnej splátky. Splátky boli splatné vždy k 21. dňu mesiaca.

Z platobnej histórie úverového účtu odporkyne vyplýva, že veriteľ poskytol odporkyni peňažné
prostriedky titulom zmluvy o úvere dňa 17.08.2006. Odporkyňa dlh nesplácala v dohodnutých splátkach
včas hneď od počiatku, do omeškania sa dostala už s plnením druhej splátky. Celkovo na istinu úveru
zaplatila sumu 338,82 €, na úroky 341,48 €, na poplatky 263,89 € a na sankčné úroky 31,10 €. Posledná
úhrada zo strany odporkyne bola vykonaná dňa 21.12.2007.

Veriteľ pohľadávku voči odporkyni postúpil na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
10.03.2011.

Písomným podaním, doručeným súdu dňa 10.06.2014, navrhovateľ zdôraznil, že žalovaná pohľadávka
predstavuje nesplatenú časť úveru poskytnutého právnym predchodcom navrhovateľa odporkyni na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 00-0000655726. Konečná splatnosť celého zostatku úveru

nastalaprirodzenýmspôsobom21.07.2011,pričomod22.07.2011bolaodporkyňavomeškanísplnením
dlhu. Poukázal na jednotlivé sumy, ktoré odporkyňa uhradila právnemu predchodcovi navrhovateľa i
sumu 440,- €, ktorú odporkyňa uhradila priamo navrhovateľovi po postúpení pohľadávky. Zdôraznil, že
na predmetný vzťah nie je dôvod aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, pretože
medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a z.č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na §261 ods. 3 Obchodného zákonníka a uviedol,
že zmluvný vzťah medzi účastníkmi má charakter absolútneho obchodu, čo znamená, že vždy podlieha
režimuObchodnéhozákonníka.Vtomtosmerejerozhodujúcapodstataprávnehovzťahu,bezohľaduna
povahu účastníkov. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo 4/2012 z 27.03.2013,
ktorým bolo ustálené, žena záväzkové vzťahy z úverovej zmluvy vrátane otázky premlčania sa použijú

ustanovenia Obchodného zákonníka. Úprava premlčania totiž nie je otázkou, ktorá smeruje k ochrane
spotrebiteľa, pretože premlčanie pôsobí voči obom rovnako. Z tohto dôvodu mal za to, že aplikácia § 103
Občianskeho zákonníka nie je dôvodná. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je rozhodný
okamih splatnosti celého úveru, teda deň 21.07.2011, s tým, že pokiaľ bolo dojednané splácanie úveru v
splátkach, nejde o čiastkové plnenie, ale o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach, a

preto lehotou splatnosti lehota na splatenie celého úveru. Až nasledujúci deň , t.j. 22.07.2011 sa odporcadostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti úveru, od ktorého okamihu začala plynúť premlčacia
doba na uplatnenie práva.

Podľa § 497 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník.“) zmluvou o úvere

sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa§503ods.1,2a3Obchodnéhozákonníkazáväzokplatiťúrokyjesplatnýspolusozáväzkomvrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky

majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je
oprávnenývrátiťposkytnutépeňažnéprostriedkypreddobouurčenouvzmluve.Úrokyjepovinnýzaplatiť
len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky
uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 2 ods. 1 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej
domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, 1) ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo
poskytuje služby, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej

drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 2) 3. fyzická osoba, ktorá
predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.

Podľa § 3 ods. 3 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka 9) alebo Obchodného zákonníka,

ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred

11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3,
§ 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu

neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať
spotrebiteľský úver.Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku
zmluvného zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto
platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť
využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri
ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených
v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie

podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov,
spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 z.č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „ Občiansky zákonník“) v znení
účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 1- 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Vzhľadom na vedľajším účastníkom na strane odporkyne vznesenú námietku premlčania bolo potrebné

vysporiadať sa v konaní najskôr s touto otázkou.

Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17.08.2006 obsahuje všetky základné náležitosti
zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obch.zák. a zároveň predstavuje typizovanú spotrebiteľskú zmluvu.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom

navrhovateľa túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva je vyhotovená vo forme predtlače a jej súčasťou
boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov (čl. VIII
bod 7 zmluvy). Texty dokumentov odporkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred
pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva zo dňa 17.08.2006 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Odporkyňa zmluvu podpísala

ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva účel použitia poskytnutých peňažných prostriedkov.
Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný
zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného
zákona. Súd konštatoval, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti, ustanovené v § 4 ods. 1,2 z.č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Do Občianskeho zákonníka pojem spotrebiteľská zmluva zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z.,
ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. ( a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie).
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy
(nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava

spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Ako je
uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bol síce tzv.
absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať
na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z
materiálneho hľadiska sa pritom pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely

Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu
už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01.01.2008. Ustanovenie § 52 ods. 1 Obč.zák. účinné do 31.12.2007 pritom znamenalo zúženú
aplikáciu smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá za spotrebiteľskú zmluvu považuje každú štandardnú zmluvu uzavretú medzi spotrebiteľom a

dodávateľom, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatne ovplyvniť, nakoľko bola vopred pripravená
dodávateľom. Keďže citovaná smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len
čiastočne a postupne v dlhšom časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda
smernica v takomto prípade priamy účinok, a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy
medzi fyzickými a právnickými osobami. V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo

Editorial SA, ROcio Murciano Quintero (C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón
Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio
Vinas Feliu (C-244/98) Súdny dvor ES konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení
národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať
ich pokiaľ je to možné, vo svetle presného znenia a účelu smernice. Nič teda nebráni tomu, abyustanovenia § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách boli použité i na predmetnú zmluvu o úvere
uzavretú 17.08.2006. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zák. prikazuje aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa

priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník
možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z
Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd na vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 a § 103
Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie
a zabezpečujú jeho ochranu.

Povinnosť súdu aplikovať na vec ustanovenia Občianskeho zákonníka napokon vyplýva i z dikcie § 3
ods. 3 samotného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu, podľa ktorého aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Uvedené má oporu aj z hľadiska historického výkladu, keď novelou, z.č. 102/2014 Z.z., účinnou od
14.06.2014, Občiansky zákonník výslovne v § 52 ods. 2 zaviedol pravidlo, že na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Súd neprihliadol k argumentu navrhovateľa, že čiastočným plnením dlhu odporkyňou došlo k uznaniu
aj zvyšku dlhu podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Súd zdôrazňuje, že čiastočné plnenie dlhu
v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka sa síce podobá plneniu v splátkach, ale ide o dva

rôzne právne inštitúty. Pri plnení v splátkach je výška splátok a splatnosť jednotlivých splátok vopred
určená, kým pri čiastočnom plnení to tak nie je, keďže záleží iba na dlžníkovi, či čiastočné plnenie
ponúkne, kedy a v akej výške. V danej veci bolo plnenie odporkyne ako dlžníka dojednané od počiatku
v splátkach, pričom v konaní nebolo zistené, že by nedošlo k zosplatneniu celého dlhu podľa § 565
Občianskeho zákonníka, alebo k odstúpeniu od zmluvy, resp. k jej výpovedi zo strany navrhovateľa

alebo jeho právneho predchodcu pre porušenie povinností zo zmluvy zo strany odporkyne, čím by sa
dlh odporkyne stal splatným v celosti. Keď teda odporkyňa svoj existujúci dlh plnila v splátkach ( a to
bez ohľadu na to, či v dojednanom termíne splatnosti alebo v dojednanej výške), nešlo o čiastočné
plnenie dlhu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorým by malo dôjsť k uznaniu celého
dlhu. Uvedené zodpovedá aj samotnej podstate inštitútu plnenia dlhu vo vopred dojednaných splátkach,

pretože, ak by súd prijal právnu konštrukciu navrhovateľa, pri takomto plnení by vždy, s každou splátkou
dochádzalo k uznaniu aj zvyšku dlhu, čím by sa absolútne vylúčila možnosť premlčania dlhu, resp. jeho
splátok, čo je v príkrom rozpore s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ktorý je na vec potrebné použiť
v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru súdu.

Súd sa taktiež nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že pre posúdenie začiatku plynutia

premlčacej doby je rozhodný okamih splatnosti celého úveru, teda deň 21.07.2011, s tým, že pokiaľ bolo
dojednané splácanie úveru v splátkach, nejde o čiastkové plnenie, ale o jedno plnenie, ktorého úhrada
boladohodnutávsplátkach,apretolehotousplatnostijelehotanasplatenieceléhoúveru.Ažnasledujúci
deň , t.j. 22.07.2011 sa odporkyňa dostala do omeškania s vrátením nesplatenej časti úveru, od ktorého
okamihu začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva. Uvedený argument navrhovateľa je v

rozpore so zákonným ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté
plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok úveru odo
dňa ich zročnosti a uplynula po troch rokoch odo dňa splatnosti tej- ktorej splátky, čo znamená, že
premlčacia doba pre uplatnenie nároku na splátku splatnú dňa 21.09.2006 uplynula dňom 21.09.2009,

pre splátku splatnú dňa 21.10..2006 dňa 21.10.2009, a tak ďalej, až po splátku splatnú dňa 21.06.2010,
pri ktorej premlčacia doba uplynula dňom 21.06.2013. Keďže navrhovateľ podal na súd žalobný návrh
až dňa 18.07.2013, súdu nezostávalo iné ako konštatovať, že právo žalobcu na zaplatenie vyššie
popísaných 53 splátok vrátane príslušenstva k nim je premlčané a nemožno ho - s prihliadnutím k
námietke vedľajšieho účastníka na strane odporkyne - priznať ( § 100 ods. 1 Obč.zák. ).Sohľadomnazákonnútrojročnúpremlčaciudobu,nepremlčanýzostalnároknavrhovateľanazaplatenie
trinástich posledných splátok úveru, splatných dňa 21.07.2010, 21.08.2010, 21.09.2010, 21.10.2010,
21.11.2010, 21.12.2010, 21.01.2011., 21.02.2011, 21.03.2011, 21.04.2011, 21.05.2011, 21.06.2011 a

21.07.2011., teda suma spolu 703,43 €, ktorú súd navrhovateľovi aj priznal. Pokiaľ ide o úhrady
odporkyne v období od 29.06.2011 do 23.05.2012 v celkovej výške 440,- €, súd mal za to, že išlo o
plnenia určené na skôr splatné (keďže odporkyňa dlh právnemu predchodcovi navrhovateľa neplnila už
od 21.12.2007), v tom čase nepremlčané splátky úveru, a preto ich vo vzťahu k priznanej sume 703,43
€ nezohľadnil.

Odporkyňa svoj dlh navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nezaplatila včas, a je preto
v omeškaní so zaplatením, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej- ktorej súdom priznanej
splátky. Navrhovateľovi tak popri práve na zaplatenie zvyšku dlhu 703,43 € vzniklo podľa § 517 ods. 2
Obč.zák. i právo na úrok z omeškania vo výške určenej podľa § 10c v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. Základná úroková sadzba ECB platná od 13.05.2009 do 12.04.2011 bola 1%, od
13.04.2011 do 12.07.2011 bol 1,25 % a od 13.07.2011 do 08.11.2011 bola 1,50 %, a navrhovateľovi

tak súd priznal úrok z omeškania nasledovne: omeškania 9 % ročne zo sumy 54,11 € od 22.07.2010
do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 54,11 € od 22.08.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 54,11 €
od 22.09.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 54,11 € od 22.10.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo
sumy 54,11 € od 22.11.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 54,11 € od 22.12.2010 do zaplatenia,
9 % ročne zo sumy 54,11 € od 22.01.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 54,11 € od 22.02.2011 do

zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 54,11 € od 22.03.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 54,11 € od
22.04.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 54,11 € od 22.05.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo
sumy 54,11 € od 22.06.2011 do zaplatenia a 9,5 % ročne zo sumy 54,11 € od 22.07.2011 do zaplatenia.

Na základe všetkých uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ aj odporkyňa mali vo veci v zásade rovnaký pomer úspechu a neúspechu, a preto súd
podľa § 142 ods. 2 O.s.po rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Nakoľko nárok
vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania sa odvíja od nároku odporkyne na náhradu trov konania,

ani vedľajší účastník na strane odporkyne (ako jeden z účastníkov) nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v dvoch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.