Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 14, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 29T/181/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313010820
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313010820.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v trestnej veci obžalovaného I. M., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. l,

ods. 2 písm. a) Trestného zákona, samosudkyňou Mgr. Kristínou Ferencziovou na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 14.4.2014, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný I. M. D. P. Á. Č. C. M. , O.. XX.X.XXXX X. O.,
V. Š., M. XXXX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , že

v období od 4.6.2010 do 22.7.2010 v Piešťanoch ako živnostník pod svojím obchodným menom I. M.
- X. Y., X. XX/XXX, Š., IČO: XXXXXXXX, uzatvoril s predávajúcich pod obchodným menom P. U. - W.,
P.Á. XX, P., IČO: XXXXXXXX rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 5.2.2010 a následne na základe tejto
zmluvy v mesiacoch jún až júl 2010 odobral prostredníctvom svojho zamestnanca P. M. X. ich prevádzke
veľkoskladu v Bratislave, X. XXX/B, sanitárny materiál (sanitárna keramika, sanitárna technika) v
celkovej hodnote 3.813,23 Eur, na ktorý mu boli vystavené faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX R. XXXXXXXXXX s príslušnými dodacími listami, ktoré v lehote ich splatnosti a ani

neskôr na výzvu nezaplatil, pričom odobratý tovar predal vo svojich predajniach v Galante, v Šali a vo
Veľkom Bieli a peniaze získané z predaja tohto tovaru použil na chod svojho podnikania napriek tomu,
že si bol vedomý toho, že v zmysle čl. IV bod 4.1 vyššieuvedenej rámcovej zmluvy, vlastnícke právo k
dodanému tovaru resp. jeho finančná náhrada prechádza na kupujúceho až po jeho úplnom zaplatení
a týmto svojím konaním spôsobil predávajúcemu P. U. - W., P. XX, P., škodu vo výške 3.813,23 Eur,
teda
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l

- prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 1
(jeden) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému P. U. -
W., P. XX, P. škodu vo výške 3.715,29 Eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 96,36 Eur od

10.1.2014do27.2.2014,zosumy61,36Eurod28.2.2014do18.3.2014,zosumy26,36Eurod19.3.2014
do 14.4.2014, zo sumy 2.305,93 Eur od 19.8.2010 do 14.4.2014, zo sumy 2.297,29 Eur od 15.4. 2014do zaplatenia, zo sumy 955,94 Eur od 26.8.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne
zo sumy 96,36 Eur od 10.1.2014 do 27.2.2014 , zo sumy 61,36 Eur od 28.2.2014 do 18.3.2014, zo
sumy 26,36 Eur od 19.3.2014 do 14.4.2014, zo sumy 2.305,93 Eur od 19.8.2010 do 14.4.2014, zo sumy

2.297,29 Eur od 15.4. 2014 do zaplatenia, zo sumy 955,94 Eur od 26.8.2010 do zaplatenia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podala dňa 23.8.2013 obžalobu na obžalovaného I. M. pre
prečin sprenevery podľa § 213 ods. l, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako
je uvedené v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného, svedka poškodeného - P.
U., F. G. M., P. M., R. H., R. G., F. K. P.Š. U.. P. G., U.. R. X., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to:
rámcová kúpna zmluva - č. l. 50 a nasl. zo dňa 5.2.2010 + č. l. 191 a nasl., faktúry č.: XXXXXXXXXX - č.
l. 60, dodací list č. Y. XXXXXXXXX - č. l. 61, dodací list č. Y. XXXXXXXXX, faktúra č.: XXXXXXXXXX - č.

l. 63, dodací list č. Y. XXXXXXXXX - č. l. 64, dodací list. Y. XXXXXXXXX, faktúra č.: XXXXXXXXXX - č. l.
66, dodací list DL: XXXXXXXXX, Y.: XXXXXXXXX, Y.: XXXXXXXXX, Y.: XXXXXXXXX, Y.: XXXXXXXXX,
Y.: XXXXXXXXX, faktúra č: XXXXXXXXXX - č. l. 74, dodací list DL: XXXXXXXXX, DL: XXXXXXXXX,
Y.: XXXXXXXXX, Y.: XXXXXXXXX, Y.: XXXXXXXXX, potvrdenie objednávky (email) - č. l. 81 a nasl.,
výzva na vydanie (vrátenie) tovaru resp. k zaplateniu finančného ekvivalentu - č. l. 98, kópia doručenky

- č. l. 99, žiadosť o stiahnutie žaloby - č. l. 101, odborný posudok o invalidite - č. l. 103 a nasl., Zápisnica
o výsluchu osoby - č. l. 106, Prehľad pohybov na účte č.: 12314373 - č. l. 109, List - stiahnutie žaloby -
č. l. 112, Správa sociálnej poisťovne - č. l. 113, Správa Daňového úradu O. - kontaktné miesto Š. - č. l.
115 a nasl., Výpis zo živnostenského registra - č. l. 137, Výpis z obchodného registra - č. l. 139 a nasl.
(X. F..E..D.), odpis RT - č. l. 141 a nasl., Výpis ÚEP MV - č. l. 142, Správa Mesto Š. -č .l. 143, Správa

Sociálnej poisťovne - č. l. 144, Správa ÚPSVaR pracovisko Š. - č. l. 145, 146, Správa spoločnosti X.
s.r.o. - č. l. 212 a nasl., pohľadávka s príslušenstvo vyčíslená ku dňu 3.2.2014 - č. l. 213, podrobný rozpis
hovorov spoločnosti Orange - č. l. 215, výpis z obchodného registra -č. l. 217, výpis zo stránky: www.
obrazy99.sk - kontakt: I. M., list - úrok z omeškania a zmluvná pokuta - č. l. 186 a nasl., Inventarizácia
pohľadávok a záväzkov - č. l. 189 - zo dňa 21.1.2014, vklad v hotovosti - č. l. 190.

Obžalovaný I. M. (č.l.12-17,174-175) na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, využil tak
ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného poriadku. Bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania,
kedy uviedol, že onoho času mal tri prevádzky a päť zamestnancov, ale on prevádzky neriadil, každá
prevádzka mal svojho vedúceho. Daný tovar osobne nepreberal, takže nevie vôbec či bol tovar dodaný a

či bol predaný. V dôsledku krízy nastali problémy s výplatami zamestnancov, musel ich poprepúšťať. On
osobne neviedol evidenciu tovaru, nemal možnosť tovar osobne skontrolovať osobne ani na prevádzke
vo Veľkom Bieli, lebo tú si nechala jeho jeho manželka, nemal možnosť tam ísť. Tá prevádzka ako
nehnuteľnosť sa vysporiadavala vrámci BSM. Tovar bol písaný na neho. Tovar preberal jeho brat P. M.,
ktorý bol zamestnaný v jeho firme. O preberaní tovaru vie obžalovaný povedať podľa faktúr, ktoré mu

boli predložené políciou. Účtovníctvo viedla účtovníčka R. M.. Nevie kde sa doklady nachádzajú, mal ich
veľké množstvo, nemal ich kde skladovať. Podľa neho z rámcovej zmluvy nevyplýva že tovar odobraný
od spoločnosti P. U.-W. nemožno predať, a to vyvodzuje z čl. III bod 3.2 zmluvy. Podľa tohto ustanovenia
„ak nie je možné spätný odber tovaru uskutočniť z dôvodu zničenia, odcudzenia, predania...“ a v čl. IV
sa uvádza že kupujúci je povinný sa zdržať akýchkoľvek úkonov smerujúcich k zničeniu, odcudzeniu a/

alebo poškodeniu....Podľa neho rámcová zmluva počíta s tým, že je oprávnený predať odobratý tovar a
v prípade včasného nezaplatenia sa počíta aj so sankciou. Podľa neho vzhľadom na komoditu, s akou
obchodoval, sa ani nedalo počítať s iným ako predajom. Iba tak mohol získať finančné prostriedky na
zaplatenie. Podľa neho nešlo o čistú výhradu vlastníctva, lebo zmluva počítala s predajom a s právnou
sankciou pre nezaplatenie tovaru predávajúcemu. Keďže firma bola v kríze, nevylučuje ani možnosť,

že zamestnanci si miesto výplaty zobrali tovar. Vzhľadom na rozsiahlosť jeho aktivít-mal tri predajne-
nemal faktickú možnosť dosledovať tovar. Nebol schopný platiť mzdy, zamestnanci dali výpovede a sám
nič nezmohol. Je mu ľúto, že spôsobil škodu, uznal existenciu faktúr, nerozporuje ani ich výšku, ale
spochybňuje, či bo vôbec tovar dodaný do jeho predajní. Napriek tomu spláca dlh po 35,-EUR mesačne
ako uviedol. Nevie, či odobral sanitárny materiál uvedený v uznesení o stíhaní, nevie či bol tento tovar

predaný v predajni vo Veľkom Bieli, nevie, či peniaze z predaja tovaru použil na chod svojho podnikania.Svedok - U.. P. G. ( č.l. 18-30,175-176), splnomocnený zástupca spoločnosti X., F..E..D.. (ktorá
je splnomocneným zástupcom poškodeného) na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v

prípravnom konaní, keď uviedol, že je konateľ spoločnosti X. F..E..D.., ktorá je splnomocnený zástupca
poškodeného. Dňa 28.12.2011 bola jeho spoločnosti zverená pohľadávka na dlžníka I. M. X. Y., kde
dlžná suma bola 3.813,23 EUR plus príslušenstvo. Dňa 9.1.2012 išlo oznámenie pánovi M.i o zverení
pohľadávky do mandátnej správy, skoro pol roka sa snažili s ním aktívne spojiť, ale ku kontaktu došlo len
dvakrát,telefonicky,alekúhradepohľadávkynedošlo.Dňa18.7.2012mubolaposlanávýzvanavrátenie

resp. vydanie tovaru, tovar ale nevrátil. I.. M. uhradil dňa 8.1.2013 35,-EUR a dňa 7.2.2013 35,-EUR.
Na hlavnom pojednávaní doplnil, že osobne s obžalovaným nehovoril, hľadal ho na adrese, kde však
bol jeho brat, ktorý uviedol, že obžalovaný tam nebýva, že ho hľadá veľa ľudí aj polícia, nakoľko má
z podnikania veľa záväzkov. Pokiaľ vie svedok od kolegov, vyjadroval sa tak, že nemá peniaze na
zaplatenie v dôsledku svojej podnikateľskej situácie, neuviedol, že by tovar neprebral. Svedok nevie už
teraz uviesť, či získali nový telefónny kontakt alebo sa im konečne ozval na to číslo, ktoré mali a to asi

po pol roku. Spolu s pohľadávkou pracovali s podkladmi- rámcová kúpna zmluva, faktúry, dodacie listy.
Z týchto podkladov je možné vyčítať, že predmetný dlh sa skladal zo 4 faktúr:
Číslo faktúry XXXXXXXXXX čiastka 301,57 Eur, splatná 15.7.2010
Číslo faktúry XXXXXXXXXX čiastka 249,79 Eur, splatná 28.7.2010
Číslo faktúry XXXXXXXXXX čiastka 2.305,93 Eur, splatná 18.8.2010

Číslo faktúry XXXXXXXXXX čiastka 955,94 Eur, splatná 25.8.2010.
Uplatňovaný nárok na náhradu škody vychádzal z rámcovej kúpnej zmluvy, kde v prípade neuhradenia
kúpnej ceny v lehote splatnosti sú ustanovené sankcie, úrok z omeškania. Čo sa týka ďalšieho predaja
tovaru, ktorý obžalovaný odobral od poškodeného, splnomocnený zástupca poškodeného túto otázku
neriešil. Vyzvali obžalovaného v pozícii dlžníka buď na zaplatenie kúpnej ceny za odobratý tovar alebo

prípadne na vrátenie tovaru s čím by sa ich klient uspokojil. V prípade, že obžalovaný (dlžník) tovar ďalej
odpredal, nič to nemení na jeho povinnosti zaplatiť za odobratý tovar.

Svedok - poškodený P. U. ( č.l.221-222) na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná ako

klienta, stále pôsobí a podniká pod obchodným menom: P. U. - W., obžalovaný im okrem iného dodával
obklady,dlažby,recipročneodpoškodenéhoodoberal obžalovanýzariaďovaciepredmetyčižesanitárnu
techniku, keramiku, osobne ho nepoznal, niektorých zákazníkov a obchodných partnerov pozná osobne,
I. M. poznal len z faktúr, obžalovaný komunikoval s predajcami poškodeného, s obchodným zástupcom
a pod. Mali uzatvorenú rámcovú kúpnu zmluvu, presný dátum uzatvorenia si svedok nepamätá,

pretože podpisuje veľké množstvo zmlúv. Tieto sú pripravované právnym oddelením resp. poisťovacou
spoločnosťou, vtedy to bola faktoringová spoločnosť a výhrada vlastníckeho práva zakotvená v týchto
zmluvách mala slúžiť k určitému zaručiteľnému spôsobu vymožiteľnosti pohľadávok vzniknutých z týchto
kúpnych zmlúv. Čo sa týka lehoty splatnosti a kúpnej ceny tovaru dodaného obžalovanému - svedok
nevie presne uviesť presné údaje ale vie, že sa jednalo o štyri faktúry, lehota splatnosti bola asi 30 dní ale

mohla byť aj 60 alebo 90 dní, čo záležalo od dohody s tým ktorým odberateľom. Čo sa týka podpísania
zmluvydruhoustranoutotozabezpečujeobchodnýzástupcapoškodeného,knemusaväčšinoudostanú
zmluvyužpodpísanédruhoustranou.Čosatýkasledovaniastavupohľadávok- jetopracovnounáplňou
jednej zamestnankyne, ktorá komunikuje následne aj s poisťovacou spoločnosťou, ktorá samozrejme
najprv zasiela upomienky, v tomto konkrétnom prípade nevie svedok presne uviesť v akých dátumoch,

ale vie, že napríklad pán O., čo je vedúci pobočky z Bratislavy, hľadal pána M. už v čase, keď bola
faktúra po lehote splatnosti práve za účelom výzvy na jej zaplatenie a referoval, že ho nemôže nájsť.
Našiel len jeho brata, poznal sa s ním, ale chcel nájsť obžalovaného osobne, aby mohlo prísť aspoň k
nejakej dohode, ale nenašiel ho. Následne sa vymáhanie pohľadávky posunulo na inkasnú spoločnosť,
ktorá už ďalej pre poškodeného v tomto smere začala pracovať, bolo aj podané trestné oznámenie a

potom dostal poškodený list od pána M. I., kde ho žiadal o odpustenie celej dlžnej sumy z dôvodu, že
sú dlhoroční partneri a nemôže zaplatiť z dôvodu, že je maród. Poškodený odpísal, že to nejde, inak
by on musel zaplatiť ním neuhradené faktúry poisťovni a že už vznikli náklady s vymáhaním a ešte
žiadal obžalovaný možnosť splácať dlžnú sumu po splátkach 35,- Eur mesačne. Čo sa týka informácií
od spoločnosti, ktorá vymáhala pohľadávku (X. s.r.o) poškodený osobne nebol informovaný o priebehu

vymáhania ale práve spomínaná zamestnankyňa je s touto spoločnosťou v kontaktne dokonca ide o
prepojený softvér, v rámci ktorého majú možnosť mať prehľad akým spôsobom presne spoločnosť
postupuje, aké kroky konkrétne robí. Čo sa týka faktúr, vie uviesť, že je na nich podpis M.. Osobne
nevie za seba povedať, že bol prítomný toho akým spôsobom a kedy sa tovar dodáva, avšak vychádzaz toho akým spôsobom fungujú, sú na to postupy tzn. buď odberateľ príde sám do skladov prevezme
tovar, vystaví sa dodací list, ktorý odberateľ potvrdí, aj faktúru, alebo sa tovar dovezie k zákazníkovi,
v tomto prípade môže poškodený u pána Kopáčika vychádzať len z písomných podkladov, ktoré sa

viažu na tento konkrétny obchodný vzťah. Čo sa týka splácania dlhu, odpísal obžalovanému, že pre
neho nie je únosné, aby splácal obžalovaný svoj dlh po 35,- Eur mesačne, pretože to by bolo na 10
rokov, kedy poškodený už bude dávno v dôchodku, odporučil mu nech si peniaze požičia napríklad
od svojej rodiny ale nie od poškodeného. V súčasnosti keby mal povedať presne to nevie uviesť, ale
vie, že splatil obžalovaný asi 10 takýchto splátok. Čo sa týka výhrady vlastníckeho práva vie, že to

znamená, že tovar zostáva vlastníctvom dodávateľa až kým odberateľ nezaplatí. Čo sa týka trestného
oznámenia vie, že takáto forma je zvolená aj z dôvodu lepšej vymožiteľnosti pohľadávok, poškodený
spolupracuje s poisťovacími a inkasnými spoločnosťami, musí dodržiavať určité postupy a v rámci nich
vie, že prichádza aj k momentu, kedy je odberateľ vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy a z dôvodu výhrady
vlastníctva aj na vrátenie tovaru v prípade, ak nezaplatí sumu. Čo sa týka odberateľov väčšinou to nie sú
koncoví odberatelia tzn. že s tovarom pravdepodobne aj obchodujú ďalej, v tomto prípade predpokladá,

že tovar, ktorý obžalovaný odobral ďalej predával ako vybavenie kúpeľní, ešte k tomu chce dodať, že
práve v období na ktoré sa viaže obžaloba, teda jún, júl 2010 poškodený z objemu odobraného tovaru
obžalovaným nadobudol dojem ako keby chcel vykryť „ich peniazmi“ (ďalším predajom ich tovaru) iné
dlhy. Najmä, keď sa odvtedy ani neozval, dovtedy bežne komunikoval. Myslí tak, že dovtedy chodil
po tovar, chodil za pani F., odoberal tovar, potom už tovar neodoberal ale ani nezdvíhal telefón. Zo

živnostenského listu vyplýva, že by mal byť stále pán M. I. majiteľom spoločnosti M. F..E..D.., Š..

Svedok U.. R. X. ( č.l. 205-206) na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje v spoločnosti, ktorá je
splnomocnená veriteľom (poškodeným) k vymáhaniu pohľadávky, ktorú má spoločnosť pána U. voči
obžalovanému.Vietiež,žepánG.,ktorýmaltentoprípadpridelený,sadlhúdobuneúspešnekontaktoval

s obžalovaným. Pokiaľ vie, obžalovaný nikdy nespochybnil túto pohľadávku resp. svoj záväzok, ale bol
problém skontaktovať sa s ním, pretože sa nezdržiaval na adresách, ktoré boli k dispozícii, niektoré
tel. kontakty neboli funkčné, príbuzní tiež nevedeli uviesť, kde by ho našli. Postup je totiž taký, že vždy
sa najprv snažia nakontaktovať dotyčnú spoločnosť, dlžníka, či niečo namieta voči pohľadávke a ak
nenamietaauvedie,žepeniazeneuhradí,potomužpostupujúpodľaichpostupov.Čosatýkajehoosoby

s určitosťou môže potvrdiť, že on osobne po obžalovanom minimálne administratívne pátral, totiž ak sa
nepodarí skontaktovať osobu, hľadajú sa informácie z okolia, kde by sa mohol pohybovať alebo kde sa
pohybuje,vakejoblastidotyčnývminulostipracoval,určitevie,žeurobilzápisdoinformačnéhosystému,
do ktorého má prístup aj veriteľ aj poisťovňa - systém slúži aj na preverenie ich postupov. Telefonických
kontaktov je strašne veľa, je to ich náplň pracovná, už s určitosťou tvrdiť, či on aj konkrétne a koľkokrát

volal, sa už s určitosťou povedať nedá. V tomto prípade je v systéme zaznamenané nové tel. číslo, nová
adresa z čoho vyplýva, že takáto informácia bola preverovaná u obžalovaného. Štandardom je, že sa
predstavia a ak je druhá strana ochotná ďalej hovoriť, zisťujú, či má vedomosť o aktuálnej situácii. Aj
keď nevie zopakovať presne, čo uviedol obžalovaný, tak jeho postoj bol taký, že už nepracuje v danom
odbore, v živnosti a že peniaze na uhradenie dlžnej sumy nemá. Dôkazom k tomu čo svedok hovoril

je aj list zo stany obžalovaného, jeho žiadosť o stiahnutie trestného oznámenia, kde obsahom bolo
ponuka na splácanie dlhu, keďže má mať obžalovaný určitý dôchodok. V tomto prípade však už je dlh
vysoký, pretože sa vynaložilo veľa prostriedkov na vymáhanie tohto dlhu. Nikdy im obžalovaný netvrdil,
že by predmetný tovar neprevzal. Ak si dobre pamätá, tak pohľadávka im bola zverená veriteľom s tým,
že dlžník nekomunikuje. Obžalovaný nepoprel existenciu pohľadávky. Obžalovaný žiadnym spôsobom

nereagoval, nespolupracoval v dobe, keď sa snažil veriteľ domôcť svojich práv. Reagovať začal až keď
bolo podané trestné oznámenie.
Vzhľadom k tomu, že vykonávajú veľmi veľa rozhovorov s dlžníkmi, tak pokiaľ sa podarí niekomu zistiť
aktuálny kontakt, tak sa snažia dotyčného skontaktovať a o všetkom sú uskutočnené záznamy v ich
systéme, pretože sa snažia postupovať transparentne, tu vie určite povedať, že záznam do systému

vkladal svedok, takže s najväčšou pravdepodobnosťou hovoril s obžalovaným on. V prípade, že dlžník
nejavížiadnusnahuoriešenieproblémuažpotomsavyužijúinépostupynapríkladajtrestnéoznámenie,
ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou podával svedok. Obžalovaný ako dlžník si bol vedomý situácie
už aj preto, že najskôr riešil jeho veriteľ túto pohľadávku cez faktoringovú spoločnosť, ďalej prebehol už
aj rozhodcovský súd a dlžník musel mať vedomosť o tom v akej je situácii. V tomto prípade na základe

rámcovej zmluvy aj po prevzatí tovaru zostával tovar majetkom poškodeného (predávajúceho) až do
zaplatenia kúpnej ceny tzn. išlo o výhradu vlastníckeho práva. V tomto zmysle nezaznamenali žiadnu
námietku zo strany obžalovaného, nemajú vedomosť o tom, že by to bolo medzi stranami sporné, k tomusa však vyjadruje svedok na základe podkladov, ktoré zaznamenali, čiže nemôže sa vyjadriť, či a ako
riešili tento bod veriteľ a dlžník, čiže pán U. R. P. M..

Svedkyňa G. M. ( č.l. 19-20, 207-208 ) na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala vo X. V. X. predajni
- kúpeľňové štúdio, ako predavačka, kam síce tovar nosili, ale faktúry posielali do Š. účtovníčke. Čo
sa týka spôsobu akým fungovali, tak skladové priestory nemali veľké, preto si zvykli zákazníci vybrať z
ponuky, následne sa tovar objednal a keď prišiel zákazník tovar zaplatil, či už v hotovosti alebo kartou
a tovar si zobral. Pracovala tam asi od roku 2006-2007, v roku 2011 išla na materskú dovolenku a

medzi tým sa to zmenilo, teda asi od 2010 bola v inej firme. Nie si je istá či v období jún-júl 2010 ešte
pracovala pre X. R.lebo prešla do inej spoločnosti. S ňou tam pracovali ešte R. G. R. G. P. ale tá len
určitú dobu. Čo sa týka dennej tržby tú odovzdávala kolegyni R. G.. Čo sa týka spoločnosti W. tak, k tomu
ako k dodávateľovi vie povedať len, že od nich objednávali tovar. Inventúru robievali kolegyne, ktoré už
spomenula. Čo sa týka objednávania tovaru záležalo od druhu, teda napríklad obkladačky mala priamo
na starosti Š. ale sanitu si vedeli z V. objednať v W. aj priamo s tým, že niekedy prišiel daňový doklad

spolu s tovarom do V. ale následne tento zasielali do Š. účtovníčke, čiže už nesledovali splatnosť ani
ostatné náležitosti uhrádzania kúpnej ceny. A boli aj prípady, kde daňový doklad s tovarom neprišiel ale
išiel rovno do Š.. Štandardne sa potvrdzoval dodací list pri prijatí tovaru a vyznačili sa potrebné záznamy
v systéme. Keď si tovar prišiel prevziať a zaplatiť zákazník, tým, že to nahodili do pokladne, vyznačilo
sa, že tovar odišiel, teda, že je prevzatý a vyplatený. Obžalovaný mal dve prevádzky, V. R. Š., X. Š. bola

účtovníčka a asi ešte štyria ale svedkyňa tam nechodila tak nie je si istá. Daňové doklady do Š. išli tak,
že prišiel pán M. (obžalovaný) a zobral si ich, či už každý deň, alebo raz za niekoľko dní. Občas aj po
skladníkovi pánovi P. M.C. ich posielali. Ktorý tovar objednávala priamo ona a ktorý kolegyňa sa nedá
odlíšiť, spomenúť si už nevie a nemali žiaden zvláštny kód na základe ktorého by to odlíšili. Ktorý tovar
bol dodaný do Š. a ktorý do V. nevie na základe čoho by sa to dalo rozpoznať, lebo aj keď je uvedené

na dodacom liste miesto odberu Š., mohlo byť, že tovar bol dodaný do V., Niekedy vyznačovali v ich
systéme, že sa jedná o tovar pre V. ale nevie, či sa to nejakým spôsobom prejavilo na dodacom liste.
Vždy skontrolovali, či je to tovar pre V., keď bol tak si ho nechali, keď nie tak išiel do Š.. Má taký pocit, že
z W. nevozili tovar pomocou ich dopravcov alebo zamestnancov, ale pamätá si, že do Bielu s tovarom
prišiel už ich zamestnanec teda spomínaný P. M..

Mzda bola vyplácaná každý mesiac, vyplácala ju v V. R. G., vtedy ešte M.. Myslí, že sa R. rozvádzala s
obžalovaným počas doby, kedy tam svedkyňa pracovala. Ona to nikdy vo firme nepocítila, že by sa niečo
zmenilo. Čo sa týka ich vzťahu stalo sa, že sa občas tak ako aj medzi inými manželmi posťažovala, že jej
nedal peniaze ale na to si nejako extra nespomína, lebo na druhej strane vie, že kým spolu žili tak nákupy
do domácnosti napríklad robil obžalovaný ako jej manžel. Čo sa týka kde kto býval po ich rozvode (apríl

2010) tak svedkyňa sa o to nestarala. Dennú uzávierku tržby väčšinou urobila R.. Svedkyňa následne
prešla do novej roboty, kde jej bola nadriadenou R. ale nevie povedať z hlavy v ktorom to bolo období.
Čo sa týka obdobia prechodu, kedy kúpelňové štúdio prebrala spoločnosť R. G., X. M., tak svedyňa
vie, že začínala s čistým štítom, teda tovar sa objednával už na jej spoločnosť aj bol ňou v hotovosti
vyplatený. Ak ešte sa v štúdiu, v sklade nachádzal tovar objednaný spoločnosťou pána M. posielali sa

faktúry aj dodacie listy do Š.. Peniaze nesledovala kam išli za takýto tovar za ktorý zaplatili zákazníci,
pretože aj v minulosti tržbu mala na starosti R..

SvedokP.M.(č.l.208)vprípravnomkonaníakoajnahlavnompojednávanívyužilsvojeprávoaodmietol
vypovedať, nakoľko obžalovaný je jeho brat.

Svedkyňa R. H. ( Č..l. 19-20, 208-210 ) na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala od roku 2003
do 3.11.2010 ako účtovníčka u obžalovaného, ktorý vystupoval pod obchodným menom I. M. - X. Y..
Sedela na dvoch miestach v Š., najprv to boli priestory pri sklade a potom, keď sa kúpila budova, tak
mala kanceláriu v tej budove v Š.. Jej náplňou bolo kompletné spracovanie účtovníctva. S finančnými

prostriedkami firmy nenakladala, ak sa jednalo o faktúry, ktoré mali byť zaplatené bankovým prevodom,
tak sa zadal príkaz na úhradu, ale v hotovosti nikdy peniaze k dispozícii nemala. Čo sa týka príkazov
na úhradu, to bolo plne v kompetencii I. M., mala síce v určitých prípadoch poradné slovo, ale do banky
odchádzal on. Ona ani nemala prehľad o aktuálnom stave financií v spoločnosti, pretože už z princípu,
keď vedie niekto účtovníctvo, tak pracuje s podkladmi za prechádzajúce obdobie, a ak sa k nej výpis

z banky dostal, tak nebol aktuálny k tomu dňu, kedy s ním pracovala. Svedkyni sa dostavali do rúk aj
uhradené aj neuhradené faktúry, mala na starosti zaevidovanie faktúry. Program, v ktorom sa viedlo
účtovníctvo, dokázal podľa filtra zoradiť faktúry buď podľa súm alebo podľa lehôt splatnosti a bolo na
rozhodnutí majiteľa teda obžalovaného, ktoré z faktúr sa uhradili, teda ako to chodieva v obchode,ktoré počkajú a ktoré nie. Čo sa týka faktúr, ktoré sú v spise, nemôže svedkyňa s istotou tvrdiť, že ich
zaúčtovala, to zo samotnej faktúry nie je možné vidieť, bolo by to vidieť zo systému. Zvykla označiť
zaevidované faktúry ale pokiaľ sú v spise podklady poskytnuté veriteľom, dodávateľom, tak tam jej

poznámky a záznamy na nich nebudú. Faktúry sa ku nej dostali v podstate od všetkých, čo pracovali vo
firme, myslí tým predavačky, skladníkov, ktorí faktúru prevzali od dodávateľov. Ak sa v minulosti stalo,
že neevidovali faktúru, ale preukázalo sa, že tovar prevzali, tak to s dodávateľom vyriešili, dodávatelia
im poslali opis faktúry, odsúhlasenie a následne zaplatili, teda potom im čo najskôr uhradili dlžnú sumu.
Ak sa stalo, že tovar bol dodaný na niektorú z prevádzok a faktúra sa k svedkyni nedostala, potom

sa to ale zistilo na konci roka pri inventarizácii. K faktúram uvedeným v obžalobe svedkyňa uviedla,
že určiť na ktorú prevádzku bol tovar dodaný môže len tak, že bude vychádzať z vyznačenia spôsobu
odberu na dodacom liste, kde je uvedené osobný odber, z toho vyplýva, že pravdepodobne bol tovar
prevzatý v sklade dodávateľa ľuďmi z firmy obžalovaného, podľa podpisu na dodacích listoch by sa malo
jednať o P. M., ktorý robil skladníka ako o osobu, ktorá preberala tovar. Čo sa týka výplat počas obdobia
roku 2010, už to bolo na hrane, nebolo to už načas, totiž nebola vyplatená celá časť výplaty, výplata

svedkyne, keď skončila, bola ešte „doplácaná“ pol roka. Podklady k výplatám poskytovala svedkyňa, čo
satýkalofinancií,tiešaľskízamestnancidostávaliodpánaM.apredavačkyzV.vyplácalapaniM..Pokiaľ
pracovala svedkyňa v spoločnosti, tak stále fungovalo jedno účtovníctvo pre obe prevádzky, teda pre Š.
R. V., si svedkyňa nepamätá, že by prišlo k nejakým presunom ani k rušeniu prevádzky, ani k nejakým
presunom tovaru. Čo sa týka právnych pokladov a toho ako fungovali dodávateľské a odberateľské

vzťahy, svedkyňu ako účtovníčku v prvom rade zaujímali iné záležitosti, aby spoločnosť bola v pluse. Čo
sa týka už spomínaných faktúr nie je možné, aby si svedkyňa práve na tieto spomenula. Nevie vylúčiť
ani potvrdiť, či riešili a či ona konkrétne, otázku neuhradených faktúr práve od dodávateľa P. U. - W.,
pretože dodávateľov a faktúr bolo veľmi mnoho. Ona si nepamätá, či sa domáhal nejaký dodávateľ
vrátenia tovaru, pretože v súčasnosti každá firma píše, že tovar až do zaplatenia je ich vlastníctvom

a bolo ich viac, keď tam pôsobila, ale či sa zrovna tento dodávateľ a v tom období domáhal vrátenia
tovaru, to nevie uviesť. Čo sa týka ukončenia jej pracovného vzťahu, tak asi 2 týždne ku koncu bola na
dovolenke, ale potom sa vrátila do práce na ukončenie výstupných podkladov. Zodpovedný, aby faktúry
boli uhradené, bol to obžalovaný, ktorý zadával prevodné príkazy, svedkyňa si nespomína, že by to
robila aj jeho manželka

Svedkyňa R. G. ( č.l. 42-45, 210- ) na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať.
Bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, kedy uviedla, že obžalovaný je jej bývalý manžel,
ktorý začal podnikať v oblasti predaja sanitárnej techniky a keramiky. Mali prevádzky v Š., X. V. R.
T.. Svedkyňa bola zamestnancom firmy, robila predavačku. V apríli 2010 sa rozviedli, potom ukončila

pracovný pomer u bývalého manžela, od januára 2011 má vlastnú spoločnosť. Predtým najčastejšie
pracovala na prevádzke v V., keď prišiel tovar, prijal sa do skladu cez PC, potom sa predal zákazníkovi.
Tovar nahadzoval do PC každý zamestnanec, ktorý tovar prijal. Tovar väčšinou nosili firmy, od ktorých
sa tovar objednával, tie firmy mali aj svojich vodičov a na prevádzkach sa tovar potom vykladal. Tovar sa
objednával na základe požiadavky zákazníka priamo od predajných spoločností alebo ich veľkoskladov,

napr. W., R. a pod.. Po prijatí tovaru sa kontaktoval zákazník a ním objednaný tovar sa mu predal. Ako
sa spravil doklad o predaji a tovar sa vykladal, tak sa vymazal zo skladovej evidencie. Na konci mesiaca
sa robila uzávierka pokladne, doklady-faktúry-sa poslali do Š. a peniaze-tržbu svedkyňa odovzdala
obžalovanému, väčšinou to bral v taške. Úhrady faktúr riešil obžalovaný, svedkyňa nikdy neriešila
finančné, administratívne ani účtovné záležitosti firmy, to riešil obžalovaný, svedkyňa nemala na účet

ani prístup. Tovar objednávali svedkyňa s kolegyňou na prevádzke samé, nezávisle jedna od druhej,
a aj obžalovaný, lebo on mal svojich zákazníkov, chodil raz do týždňa na prevádzku. Tovar sa platil
väčšinou cez faktúry. Po nahliadnutí do predmetných faktúr uvedených v obžalobe svedkyňa uviedla,
že tovar na nich uvedený si presne nepamätá na ich prevádzke. Ale tovar-pedikérne vaničky z faktúry č.
XXXXXXXXXX-boliunichdodanéaajpredané,svedkyňaosobnetržbu-tedapeniazektorézákazníčka

za tento tovar zaplatila - odovzdala obžalovanému. Tovar objednával u nich na prevádzke aj obžalovaný
cezinternet,keďprišielnaprevádzku.Čosatýkamožnostipredajatovaruzamestnancombezevidencie,
tak svedkyňa uviedla, že v prevádzke v Biely to vylučuje, boli tam aj kamery. V Biely nemali skladové
zásoby, len drobnosti, napr. sifóny, skrutky, inventúra sa robila raz za rok a vždy bola v poriadku.

Podľa Rámcovej kúpnej zmluvy (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi predávajúcim P. U.-W. a
kupujúcim I. M.-X. Y., je kupujúci slovenská fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ktorá má
záujem odoberať od predávajúceho objednaný vodárenský, kúrenársky, plynárenský materiál, sanitu
a príslušenstvo podľa ponuky predávajúceho. Predávajúci sa zaväzuje dodávať kupujúcemu tovar akupujúci sa zaväzuje objednaný tovar v stanovenom termíne prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu.
Objednaním, prijatím objednávky a následným potvrdením objednávky zo strany predávajúceho
prostredníctvom emailu, alebo faxu na základe jednotlivých objednávok sa uzatvára medzi predávajúcim

akupujúcimčiastočnákúpnazmluvazapodmienokdohodnutýchvrámcovejkúpnejzmluveavpotvrdení
objednávky. Kupujúci potvrdí prevzatie tovaru podpisom na dodacom liste.
Podľa čl. II bod 2.2 zmluvy je kupujúci povinný zaplatiť cenu za dodaný tovar na základe vystavenej
faktúry s náležitosťami daňového dokladu. Lehota splatnosti sa spravuje dátumom uvedeným na
príslušnej faktúre, peňažný záväzok platený prostredníctvom peňažného ústavu je splnený okamihom

pripísania príslušnej čiastky na účet predávajúceho.
Podľa čl. III bod 3.1 zmluvy pokiaľ kupujúci predávajúcemu nezaplatí dojednanú kúpnu cenu ani do
10.dňa po poslednom dni splatnosti príslušnej faktúry, má predávajúci počnúc 11.dňom po poslednom
dni splatnosti príslušnej faktúry nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý
začatý deň omeškania. Zmluvná pokuta je splatná na požiadanie. Nárok predávajúceho na zákonné
úroky z omeškania tým nie je dotknutý.

Podľa čl. III bod 3.2 zmluvy kupujúci berie na vedomie, že omeškanie úhrady kúpnej ceny resp. jej časti
za odobratý tovar počas doby dlhšej ako 10 kalendárnych dní, je zo strany predávajúceho považované
za porušenie kúpnej zmluvy podstatným spôsobom, ktoré dáva predávajúcemu právo odstúpiť od kúpnej
zmluvy, resp. čiastočného plnenia, ku ktorému sa omeškanie vzťahuje. Odstúpenie predávajúceho od
kúpnej zmluvy nadobudne účinnosť okamihom doručenia oznámenia predávajúceho o jeho odstúpení

od zmluvy kupujúcemu. V prípade že predávajúci využije svoje právo a od kúpnej zmluvy odstúpi, je
oprávnený s ohľadom na dojednanú výhradu vlastníctva k dodanému tovaru podľa článku IV zmluvy
k odberu tohto tovaru späť a kupujúci je povinný neodkladne, najneskôr však jeden kalendárny deň
po nadobudnutí účinnosti odstúpenia predávajúceho od zmluvy, mu spätný odber umožniť a najneskôr
do 3 kalendárnych dní od uskutočnenia spätného odberu uhradiť predávajúcemu náklady spojené so

spätným odberom. Pokiaľ nie je možné spätný odber dodaného tovaru uskutočniť (zničenie, odcudzenie,
predanie a pod.) alebo ak kupujúci neposkytne súčinnosť potrebnú na vykonanie spätného odberu, je
kupujúci povinný k peňažnej náhrade, a to najneskôr do 3 kalendárnych dní odo dňa, kedy mal kupujúci
predávajúcemu umožniť spätný odber tovaru.
Podľa čl. IV bod 4.1 zmluvy dodanie tovaru sa uskutoční okamihom odovzdania tovaru kupujúcemu

predávajúcim, resp. dopravcom, ak ide dodanie tovaru rozvozom alebo okamihom prevzatia tovaru
v sídle prevádzky predávajúceho kupujúcim, ak ide o osobný odber kupujúceho. Vlastnícke právo k
dodanému tovaru prechádza na kupujúceho až momentom úplného zaplatenia kúpnej ceny a kupujúci
je povinný zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k zničeniu, odcudzeniu a/alebo poškodeniu
dodaného tovaru až do momentu zaplatenia kúpnej ceny.

Podľa čl. IX bod 9.7 zmluvy kupujúci prehlasuje, že osoba podpisujúca dodací list v mene kupujúceho,
resp. uskutočňujúca v mene kupujúceho akékoľvek úkony na základe tejto zmluvy alebo v súvislosti s
ňou, je osobou oprávnenou na uskutočnenie tohto úkonu.

Zmluva bola podpísaná dňa 5.2.2010 predávajúcim (P. U.-W.) a kupujúcim ( I. M.-X. Y.).

Z predložených listinných dôkazov - faktúr a dodacích listov, emailových potvrdení objednávok,
inventarizácie pohľadávok a záväzkov, z prehľadov pohybov na účte a potvrdení o vkladoch v hotovosti
na účet vyplýva, že 15.6.2010 predávajúci vystavil kupujúcemu (dlžníkovi) faktúru č. XXXXXXXXXX
znejúcu na sumu 301,57 EUR s dátumom splatnosti 15.7.2010, čiastočné úhrady boli zrealizované dňa

8.1.2013 vo výške 35,-EUR, dňa 7.2.2013 vo výške 35,-EUR, dňa 13.3.2013 vo výške 35,-EUR, dňa
3.5.2013 vo výške 35,-EUR, dňa 29.5.2013 vo výške 35,-EUR, dňa 1.7.2013 vo výške 35,-EUR, dňa
30.7.2013 vo výške 35,-EUR, posledná úhrada bola zrealizovaná dňa 12.9.2013 vo výške 56,57 EUR.
Dňa 12.9.2013 tak faktúra bola uhradená v celej výške.
Dňa 28.6.2010 predávajúci vystavil kupujúcemu (dlžníkovi) faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu

249,79 EUR s dátumom splatnosti 28.7.2010, čiastočné úhrady boli zrealizované dňa 12.9.2013 vo
výške 13,43EUR, dňa 19.11.2013 vo výške 70,-EUR, dňa 23.12.2013 vo výške 35,-EUR, dňa 9.1.2014
vo výške 35,-EUR, dňa 27.2.2014 vo výške 35,-EUR, dňa 18.3. 2014 vo výške 35,-EUR, dňa 14.4.2014
vo výške 35,- EUR, faktúra bola dňa 14.4. 2014 uhradená v celej výške.
Dňa 19.7.2010 predávajúci vystavil kupujúcemu (dlžníkovi) faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu

2.305,93 EUR s dátumom splatnosti 18.8.2010, čiastočné úhrady boli zrealizované dňa 14.4.2014 vo
výške 8,64EUR, zostáva k úhrade suma vo výške 2.297,29 EUR.
Dňa 26.7.2010 predávajúci vystavil kupujúcemu (dlžníkovi) faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu
955,94 EUR s dátumom splatnosti 25.8.2010, zostáva k úhrade suma vo výške 955,94 EUR.Podľa predložených dodacích listov prevzal odberateľ I. M.-X. Design prostredníctvom svojho
zamestnanca tovar v hodnote uvedenej na dodacích listoch. Dodávky boli realizované na základe

objednávok odberateľa, ktoré boli potvrdené dodávateľom.
I. M. podľa predloženej doručenky dňa 24.7.2012 obdržal výzvu spoločnosti X., s.r.o. (ako mandatára
poškodeného P. U.-W., na základe Mandátnej zmluvy) k vydaniu (vráteniu) tovaru, resp. k zaplateniu
finančného ekvivalentu (kúpnej ceny) za predmetný tovar, ktorý je vo vlastníctve P. U.Č.-W. do 5 dní
od doručenia výzvy.

Podľa listiny „Žiadosť o stiahnutie žaloby voči mojej osobe“ zo dňa 7.1.2013 adresovanej P. U.-W.,
podpísaný I. M. uvádza, že nemal v úmysle poškodiť firmu adresáta, ale v roku 2010 sa mu napriek
všetkým snahám nepodarilo dostať jeho firmu z krízy a prišiel o všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok,
jeho zdravotný stav sa zhoršil a bol nútený požiadať o invalidný dôchodok, prežíva za pomoci priateľov
a stal sa z neho bezdomovec. Invalidný dôchodok poberá vo výške 137,76 EUR, čo mu nepostačuje

ani na základné životné potreby. Napriek tomu sa zaväzuje splácať adresátovi sumu 35,-EUR mesačne
k 20. -mu každého mesiaca. Sumu bude splácať jeho brat na účet adresáta. Je jeho snahou vyriešiť
svoje pohľadávky voči firme adresáta.
Pri výsluchu I. M. na ORPZ Šaľa, odbor kriminálnej polície, na ktorý poukázal a odkazoval samotný
I. M. v liste adresovanom P. U.-W. pri „Žiadosti o stiahnutie obžaloby voči jeho osobe“ (pričom

zápisnicu o výsluchu dokonca zaslal ako prílohu tejto žiadosti), prehlásil I. M., že tovar skutočne prevzal
prostredníctvomzamestnanca,ktorýmboljehobratP.M.,čozistilzpodpisovnaprislúchajúcichdodacích
listov, malo ísť o osobný odber vo veľkosklade firmy P. U.-W. P. X. V. O. X. ulici. Uviedol, že si je
vedomý skutočnosti, že v zmluve bola zakotvená výhrada vlastníckeho práva a že nebol oprávnený
s tovarom disponovať, čiže prevádzať ho na tretie osoby. Tovar bol pravdepodobne predaný ďalej

cestou maloobchodnej siette, pravdepodobne v predajni v obci X. V.. Jeho firma zanikla dňa 25.1.2011
v dôsledku finančného krachu.

V podaní zo dňa 8.1.2013 adresovanom I. M.Č. uvádza P. U., že žiadosť o stiahnutie žaloby prišla po
troch rokoch vymáhania pohľadávky, rovnako že spoločnosť P. U. vždy uhradila všetko obžalovanému

a nezostali mu nič dlžní, naopak, I. M. sa podľa P. U. schovával a keby chcel, tých 900 dní mohol už
splácať.

Podľa Odborného posudku o invalidite Sociálnej poisťovne utrpel posudzovaný František Kopáčik
opakovane-v r. 1999 a 2006 úraz (pád z motorky). Po zhodnotení zdravotného stavu sa skonštatovala

miera poklesu schoponosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 55%, dátum vzniku invalidity
bol 11.5.2011. Navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku, na trhu práce, možnosť
vykonávať prácu v prostredí bez nadmernej fyzickej námahy s nutnosťou dlhodobého státia, s nutnosťou
presného využitia pravej hornej končatiny, môže vykonávať fyzicky menej náročnú prácu skôr sedavého
charakteru. Suma dôchodku po odpočítaní zrážok (exekúcie EX 150/11, EX 145/11, EX 1191/2012) je

137,76 EUR mesačne.

Podľa správy Sociálnej poisťovne bol obžalovaný registrovaný od 1.9.1998 do 31.12.2010 ako
zamestnávateľ. Podľa výpisu zo živnostenského registra podnikateľ I. M. X.-Y. predmety podnikania
sú už zrušené alebo zaniknuté s dátumami 25.1.2011, 1.3.2005, živnostenské listy sú neaktívne. Nie

je vedený v informačnom systéme ako žiadateľ o dávku v nezamestnanosti, bol vedený v roku 1993.
Nie je ani nebol v minulosti poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov. V rokoch 1993-1995 a
1996-1997 bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Informácie o obžalovanom sa nenachádzajú v
evidencii poskytujúcej údaje o vlastníckych vzťahoch na území SR.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku z omeškania a výšku poplatku z omeškania určuje
osobitný predpis.

V zmysle ustanovenia §369 ods. 1 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka určuje, že ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky
z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.Ustanovenie §3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. určuje, že výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania k 16.7.2010, 18.8.2010 a 25.8.2010 mala hodnotu 1,00 %.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania po zhodnotení dôkazov tak v celku ako aj jednotlivo,
dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku a tento spáchal obžalovaný I. M..

Súd pri ustaľovaní viny vychádzal predovšetkým z listinných dôkazov-faktúr, dodacích listov, zmluvy,
z výpovedí svedkov, poškodeného. Sám obžalovaný pred súdom nevypovedal, obrana prednesená
prostredníctvom jeho obhajcu bola založená na tom, že nenesie subjektívnu zodpovednosť, pretože
nebolo preukázané, že prevzal faktúry, že tovar bol vôbec dodaný, ani že použil peniaze z predaja na

chod podnikania. Obhajca zdôrazňoval, že činnosť prevádzky vo X. V. riadila manželka obžalovaného,
že koncom roka 2010 prišlo k ukončeniu obchodnej činnosti obžalovaného, kedy vznikli aj predmetné
pohľadávky. Na dodacích listoch je podpis zamestnanca obžalovaného, zo zlomyseľnosti mohlo prísť
k tomu, že sa faktúry nedostali ani do učtovníctva, o čom mala svedčiť učtovníčka R. H., a to že aj v
minulosti sa objavili pohľadávky, ktoré neboli v učtovníctve a dohľadávali sa dodatočne. Obžalovaný

priznáva objektívnu zodpovednosť v obchodno právnom vzťahu. Podľa obhajcu sa obžalovaný v roku
2012 dozvedel od vymáhajúcej spoločnosti o existencii pohľadávok. Z charakteru uzatvorenej zmluvy
však má vyplývať predpoklad, že odberateľ bude s tovarom ďalej obchodovať, pretože v bode 3.2
zmluvy sa uvádza, že pokiaľ nie je možný spätný odber dodaného tovaru uskutočniť, z dôvodu zničenia,
odcudzenia, predania.... je povinný odberateľ k peňažnej náhrade. Z tohto podľa obhajcu vyplýva, že

sa nejedná o čistú výhradu vlastníckeho práva ale sa predpokladá predaj tovaru. Aj v článku IV. sú
spomínané len alternatívy ako zničenie, odcudzenie, poškodenie, nie predaj.

Súd poukazuje na skutočnosť, že podľa § 13 Obchodného zákonníka ak je podnikateľ fyzická osoba,
koná osobne alebo za neho koná zástupca.

Obžalovaný osobne uzatvoril zmluvu, v ktorej bola dojednaná výhrada vlastníctva. V zmysle §445
Obchodného zákonníka strany si môžu písomne dohodnúť, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo
k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443. Ak z obsahu tejto výhrady vlastníckeho práva nevyplýva
niečo iné, predpokladá sa, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až úplným zaplatením kúpnej

ceny. Výhrada vlastníckeho práva (pactum reservati dominii) znamená, že kupujúci nadobudne v tomto
prípade vlastnícke právo k tovaru neskôr, než je ustanovené v § 443. Ak z výhrady vlastníckeho práva
nevyplýva iné, je tu prezumpcia, že kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo až pri úplnom zaplatení
kúpnej ceny. Výhrada vlastníckeho práva k tovaru je jedným z prostriedkov na zabezpečenie práva
predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar. Na základe výhrady vlastníckeho práva

má predávajúci právo pri nezaplatení kúpnej ceny požadovať vrátenie predaného tovaru od kupujúceho
na základe kúpnej zmluvy a od tretích osôb na základe svojho vlastníctva k tovaru; toto svoje právo
môže uplatniť vlastníckou žalobou na vydanie tovaru (rei vindicatio). Keďže do zaplatenia celej kúpnej
ceny kupujúci nie je vlastníkom kúpeného tovaru, scudzením tohto tovaru pred zaplatením kúpnej ceny
môže navyše spáchať tiež trestný čin sprenevery podľa § 213 TZ, resp. podvodu podľa § 221 TZ.

Podľa občianskeho práva je oprávnený nakladať s predmetom vlastníckeho práva vlastník, teda môže
ho previesť-predať, darovať, zameniť - dať ho do nájmu, vypožičať, atď..Kúpnu zmluvu uzatvoriť, teda
predať vec, a takýmto spôsobom disponovať vecou je len vlastník, okrem niektorých prípadov, kedy
kupujúci nadobudol vlastníctvo na základe kúpnej zmluvy uzavretej s nevlastníkom (kúpa veci zverenej
obstarávateľovi na predaj, pri kúpe veci od nepravého dediča, pokiaľ bol kupujúci dobromyseľný).

V zmluve, ktorú obžalovaný osobne podpísal, sa strany dohodli okrem iného aj možnosti uskutočňovať
objednávky písomne, emailom, faxom, telefonicky alebo prostredníctvom eShopu firmy W., pričom
sa predpokladá, že objednávku môže uskutočniť aj osoba oprávnená (poverená) kupujúcim. Zároveň
kupujúci prehlásil, že osoba, podpisujúca dodací list v mene kupujúceho, resp. uskutočňujúca v mene

kupujúceho akékoľvek úkony na základe tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, je osobou oprávnenou
na uskutočnenie tohto úkonu.Postoj obžalovaného v súvislosti s kúpou tovaru od poškodeného bol rozporuplný a menil sa podľa toho,
či a akým spôsobom vymáhal poškodený svoju pohľadávku voči obžalovanému. Výzvu na úhradu dlžnej
sumy vyplývajúcej z faktúr splatných v júli a auguste roku 2010, resp. na vrátenie tovaru, prevzal v júli

2012.Natútožiadnymspôsobomnereagoval.Pohľadávkunespochybnil,nespochybnilprevzatietovaru,
dlžnú sumu. Až v januári 2013 reagoval na podanie trestného oznámenia poškodeným (oznámenie
podané 9.11.2012), a to listom poškodenému, kde sa zaviazal splácať adresátovi sumu 35,-EUR
mesačne k 20. -mu každého mesiaca a prezentoval snahu vyriešiť svoje pohľadávky voči poškodenému.
Pri výsluchu na kriminálnej polícii v decembri 2012 ( na ktorý sám obžalovaný poukázal v liste

adresovanom poškodenému), potvrdzoval, že tovar skutočne prevzal prostredníctvom zamestnanca,
ktorým bol jeho brat P. M., čo mal zistil z podpisov na prislúchajúcich dodacích listov, potvrdil aj
vedomosť o výhrade v zmluve zakotvenej výhrady vlastníckeho práva a že nebol oprávnený s tovarom
disponovať, čiže prevádzať ho na tretie osoby. V rozpore k dovtedy prezentovanému postoju obžalovaný
už ako obvinený v prípravnom konaní sa bránil, že on prevádzky neriadil, každá prevádzka mal svojho
vedúceho. Súd však poukazuje na to, že spochybňovanie dodania tovaru neobstojí, ani to že nemal

obžalovaný možnosť tovar kontrolovať alebo dosledovať z dôvodu množstva prevádzok a tovaru.
Obžalovaný podľa vlastného tvrdenia mal totiž tri prevádzky a len päť zamestnancov. Rovnako sú v
rozpore s jeho vyjadreniami výpovede svedkov. Proti jeho tvrdeniam a postoju, že nemal možnosť nič
odsledovať a nezodpovedá tým za to, čo sa dialo s tovarom a faktúrami, je výpoveď svedkyne - G. M.
uviedla, že pracovala ako predavačka v prevádzke obžalovaného vo X. V.. Potvrdila, že faktúry posielali

do Š. účtovníčke, daňové doklady(faktúry) si do Š. brával aj sám obžalovaný osobne. Ďalej uviedla,
že aj keď neskôr prevzala kúpeľňové štúdio R. G.(M.), začínala s čistým štítom, tovar sa objednával
už na jej spoločnosť a ak sa na prevádzke aj nachádzal ešte tovar objednaný obžalovaným, poslali
faktúry aj dodacie listy do Š.(myslí tým účtovníčke a obžalovanému). Rovnako svedkyňa - účtovníčka
R. H. potvrdila, že s finančnými prostriedkami nenakladala, príkazy na úhradu mal v plne v kompetencii

obžalovaný, ten aj odchádzal do banky, po tom, čo určil, teda rozhodol, ktoré z faktúr v lehote alebo po
lehote splatnosti sa uhradia. Mali totiž program, ktorý podľa potreby zoradí faktúry buď podľa sumy alebo
lehoty splatnosti. Faktúry sa svedkyni dostávali od všetkých zamestnancov(skladníka, predavačiek), ak
sa aj objavili predtým nezaevidované faktúry, teda pohľadávky veriteľov, tak po odsúhlasení a obdržaní
opisov faktúr, vyriešili situáciu a faktúry následne dodávateľom zaplatili. Prípadne sa zistilo, že nie je

zaevidovaná nejaká faktúra, pri inventarizácii. Svedkyňa si nepamätá ani rušenie prevádzky s nejakým
presunom tovaru. Svedkyňa R. G. (M.), bývalá manželka obžalovaného potvrdila výpovede svedkýň v
tom smere, že úhrady faktúr riešil obžalovaný, ona neriešila ani finančné, administratívne ani účtovné
záležitosti, nemala ani prístup na účet. Neobstojí tak tvrdenie obžalovaného, že nemal možnosť tovar
osobne skontrolovať osobne ani na prevádzke vo X. V., lebo tú si nechala jeho manželka, že nemal

možnosť tam ísť, ani to, že nevie kde sú doklady. Ak totiž obžalovaný ako fyzická osoba -podnikateľ
ukončil podnikanie, je zodpovedný aj za vysporiadanie pohľadávok a záväzkov, ktoré mu vznikli. Na
druhej strane v rozpore s tým, ako sa najprv bránil a spochybňoval prevzatie tovaru, vzápätí pripustil, že
tovar bol písaný na neho, že ho preberal jeho brat P. M., ktorý bol zamestnaný v jeho firme.

Ako fyzická osoba - podnikateľ obžalovaný podnikal, teda vykonával sústavnú činnosť samostatne vo
vlastnommeneanavlastnúzodpovednosťzaúčelomdosiahnutiazisku.Podnikateľpodnikávovlastnom
mene vtedy, keď nekoná v mene niekoho iného. Nie je podmienkou, aby konal osobne, ale osoba,
ktorá za neho koná (zástupca), musí konať v mene podnikateľa. Podnikateľ vykonáva podnikateľskú
činnosť na vlastnú zodpovednosť vtedy, keď za jeho podnikanie nezodpovedá nikto iný. To znamená,

že konanie podnikateľa zaväzuje jeho samého, a preto podnikateľ musí niesť aj vlastnú zodpovednosť
za porušenie povinností, ktoré na seba prevzal. Vlastná zodpovednosť pri podnikateľskej činnosti je
úzko spojená s podnikateľským rizikom. Podľa §2 Živnostenského zákona živnosťou je sústavná činnosť
prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku
a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa 29 Živnostenského zákona podnikateľ je povinný

pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Podnikateľjepovinnýprevádzkovaťživnosťriadne,poctivoaodborne.Tejtopovinnostisanemôžezbaviť
ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu.

Aj keď obžalovaný osobne neviedol evidenciu tovaru, konali za neho ním poverení zamestnanci,

čo obžalovaný nikdy nespochybnil. Dokonca podľa ním uzatvorenej zmluvy obžalovaný ako kupujúci
prehlásil, že osoba, podpisujúca dodací list v mene kupujúceho, resp. uskutočňujúca v mene kupujúceho
akékoľvekúkonynazákladetejtozmluvyalebovsúvislostisňou,jeosobouoprávnenounauskutočnenie
tohto úkonu.Jevrozporesustanoveniamiobčianskeho,obchodnéhopráva,ajsdobrýmimravmi,abyobžalovanýako
účastník obchodnozáväzkového vzťahu, sa staval k uzavretej kúpnej zmluve s výhradou vlastníctva tak,

že podľa neho vzhľadom na komoditu, s akou obchodoval, sa ani nedalo počítať s iným ako predajom,
že iba tak mohol získať finančné prostriedky na zaplatenie, že nešlo o čistú výhradu vlastníctva, lebo
zmluva počítala s predajom a s právnou sankciou pre nezaplatenie tovaru predávajúcemu. Podľa
zmluvy sa obžalovaný ako kupujúci zaviazal zaplatiť cenu za dodaný tovar v lehote splatnosti, v
prípade nesplnenia tejto povinnosti má predávajúci nárok na zmluvnú pokutu a zákonné úroky z

omeškania. Nemožno zároveň ustanovenie zmluvy v čl. III bod 3.2 zmluvy o tom, že „pokiaľ nie je
možné spätný odber dodaného tovaru uskutočniť (zničenie, odcudzenie, predanie a pod.) alebo ak
kupujúci neposkytne súčinnosť potrebnú na vykonanie spätného odberu, je kupujúci povinný k peňažnej
náhrade“, vykladať tak, že zmluva predpokladala a dovoľovala ďalší predaj tovaru aj pred zaplatením
kúpnejcenykupujúcimpredávajúcemu.Tentočlánoktotižupravovalpostuppriodstúpenípredávajúceho
od kúpnej zmluvy, vrátane možnosti spätného odberu tovaru a riešil situáciu čo v prípade ak nie je možné

spätný odber dodaného tovaru uskutočniť (zničenie, odcudzenie, predanie a pod.), čo však neznamená,
že ďalší predaj tovaru pred jeho zaplatením zmluva umožňuje. Len rieši situáciu, ak by k ďalšiemu
predaju pred zaplatením napriek výhrade vlastníctva prišlo. A ak zmluva počíta s právnou sankciou v
prípade nezaplatenia za odobratý tovar, neznamená to že výhrada vlastníctva nie je platná v prípade s
omeškaním dlžníka, teda v prípade včasného nezaplatenia za odobraný tovar. Právna sankcia vo forme

úrokov z omeškania, prípadne zmluvnej pokuty sa uplatní bez ohľadu na to, že pri existencii výhrady
vlastníctva je predávajúci do zaplatenia kúpnej ceny vlastníkom tovaru. Zároveň súd poukazuje na čl. IV
bod 4.1 zmluvy „vlastnícke právo k dodanému tovaru prechádza na kupujúceho až momentom úplného
zaplatenia kúpnej ceny a kupujúci je povinný zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k zničeniu,
odcudzeniu a/alebo poškodeniu dodaného tovaru až do momentu zaplatenia kúpnej ceny“.

Je pravdou, že z praktického hľadiska výhrada vlastníckeho práva ako prostriedok na zabezpečenie
práva predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar môže byť účinný najmä v prípadoch,
ak kupujúci nechce predávať tovar ďalej svojim zákazníkom. Avšak je tu aj možnosť, že sa k výhrade
vlastníctva pristúpi aj v prípade, ak kupujúci zamýšľa predať tovar až po uplynutí určitej doby, a teda ráta

s dočasným uskladnením tovaru, čo je prípad obžalovaného, teda ide práve o spôsob, akým podnikal
obžalovaný. Každopádne, bolo na rozhodnutí obžalovaného ako kupujúceho, či pristúpi k takej zmluve
s predávajúcim(poškodeným), ktorá obsahuje výhradu vlastníctva, a ak tak urobil, musel si byť vedomý
následkov, aké nastanú v prípade, že za tovar nezaplatí kúpnu cenu v dohodnutej lehote a pritom ho
ďalej predá, resp. ho na vyžiadanie predávajúceho nevráti.

Obžalovaný nakoniec menil aj neskôr svoj postoj aj v tom smere že naznačil, že zamestnanci si miesto
výplaty zobrali tovar, lebo nebol schopný platiť mzdy, zamestnanci dali výpovede a sám nič nezmohol.
Na záver výpovede však napriek tomu uznal existenciu faktúr, nerozporoval ani ich výšku, ale opätovne
spochybňoval, či bo vôbec tovar dodaný do jeho predajní. Napriek tomu spláca dlh po 35,-EUR mesačne

ako uviedol. K otázke či mal vedomosť o tovare, či mal vedomosť o jeho ďalšom predaji, svedčila aj
výpoveď svedkyne R. G., ktorá uviedla, že si pamätá tovar z faktúry č. XXXXXXXXXX R. pamätá si aj
ďalší predaj tovaru s tým, že tržba za predaný tovar bola odovzdaná priamo obžalovanému. Svedkyňa
uviedla tiež, že obžalovaný chodil do predajne vo Veľkom Biely raz do týždňa. Vylúčila tiež že by mohlo
prísť k predaju tovaru zamestnancami bez evidencie, na prevádzke boli dokonca kamery.

Táto výpoveď svedkyne spolu s vyššieuvedenými tak vyvracia tvrdenia obžalovaného, že nemal prehľad
o tovare, jeho pohybe, faktúrach ako daňových dokladoch. Ak aj tovar objednávali zamestnanci, robili
tak ako ním poverené osoby. Obžalovaný ako fyzická osoba podnikateľ bol plne zodpovedný za to,
aby plnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, ktorú osobne podpísal, teda aby tovar, za ktorý ešte

neuhradil kúpnu cenu, nebol ďalej predaný. Podľa tvrdenia svedkýň musel mať o pohybe tovaru
vedomosť minimálne z dôvodu, že všetky faktúry a dodacie listy boli odosielané do Š. a dokonca iba sám
obžalovaný rozhodoval o úhrade faktúr. Svedkyne tiež vylúčili to, že by tovar bol predaný bez evidencie.
Obžalovaný chodil na prevádzku do X. V. minimálne raz do týždňa. V tomto smere tak potom všetko
nasvedčuje tomu, že bol ďalej predaný všetok tovar dodaný obžalovanému poškodeným, nielen tovar z

faktúry č. XXXXXXXXXX. Pokiaľ by aj obžalovaný ale všetok tovar nepredal, odmietol ho poškodenému
vrátiť, hoci bol na to vyzvaný.Predmetom útoku pri trestnom čine sprenevery je cudzia vec, ktorá bola páchateľovi zverená. Zverenou
vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom
užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť

ju len na dohodnutý účel alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. Páchateľ si prisvojí
vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloží v rozpore s účelom na ktorý mu bola cudzia vec daná do
opatrovania alebo do dispozície, a to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia. Samo nedodržanie
leho ty na vrátenie zverenej veci nie je sprenevera, až ak by odmietol vec vrátiť. Pri subjektívnej stránke
sa vyžaduje úmysel, ktorý spravidla vznikne až neskôr, nie hneď pri zverení veci.

Podstata predaja tovaru s výhradou vlastníckeho práva je v tom, že tovar zostáva až do zaplatenia celej
kúpnej ceny vo vlastníctve predávajúceho a kupujúcemu je len zverený do užívania na dohodnutý účel.
Prevzatím tovaru síce kupujúci získava faktickú moc nad vecou, avšak z právneho hľadiska zostáva
až do jej zaplatenia len držiteľom veci s tým, aby s ňou nakladal dohodnutým spôsobom a musí sa
k veci chovať ako k veci, ktorá mu právom vlastníctva neprináleží. Teda prevzatie tovaru kupujúcim

pri uzatvorení kúpnej zmluvy s výhradou vlastníckeho práva v zmysle § 601 Občianskeho zákonníka
nezakladá vznik vlastníckeho práva kupujúceho a tento nie je oprávnený prevzatý tovar ďalej predávať.
Spreneverou v zmysle § 213 ods. 1 Trestného poriadku je taká dispozícia so zverenou vecou, s ktorou
páchateľ naloží v rozpore s účelom zverenia a zmarí tak základný účel zverenia takým spôsobom, že
znemožní veriteľovi (v tomto prípade predávajúcemu) trvale navrátiť vec pôvodnému určeniu a pritom

sebe alebo inému obstará z veci prospech.

Obžalovaný na základe objednávok prevzal tovar, ktorý nezaplatil, a ani po výzve tovar nevrátil.
Nereagoval na výzvy, tovar si prisvojil, resp. zaň získané finančné prostriedky. Obžalovaný osobne
podpísal zmluvu, teda pristúpil k jej podmienkam. Prevzatie tovaru kupujúcim pri uzatvorení zmluvy s

výhradou vlastníctva nezakladá vznik vlastníckeho práva kupujúceho k prevzatému tovaru, ale tento
mu je zverený len do užívania na dohodnutý účel až do času, kým za tovar nezaplatí celú dohodnutú
kúpnu cenu.

Obžalovaný I. M. ako trestno-právne zodpovedný subjekt svojim konaním naplnil skutkovú podstatu

trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, keď si prisvojil cudziu
vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Stupeň spoločenskej nebezpečnosti je určovaný hlavne významom chráneného záujmu, dotknutého
konaním obžalovaného, ktorým je záujem spoločnosti na ochrane majetku, vlastníctva veci.

Zo správ o povesti na obžalovaného súd zistil, že obžalovaný do spáchania trestného činu nebol v
minulosti súdne trestaný, zo správy Mestského úradu Šaľa vyplýva, že priestupkovo prejednávaný
nebol, v Ústrednej evidencii priestupkov MV SR má jeden záznam z roku 2013 na úseku dopravy.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery sa súd riadil zásadami uvedenými v ustanovení § 34 ods. l a
ods. 4 Trestného zákona. Zohľadnil pritom stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného,
osobu obžalovaného, doterajší spôsob života a prostredie, v ktorom žije, ako aj okolnosti prípadu,
rešpektujúc pritom požiadavky zákona na zabezpečenie účelu trestu hlavne v smere preventívneho
pôsobeniaauobžalovaného dospel kzáveru,žesvojvýchovnýapreventívnyúčelsisplnípodmienečný

trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s určením skúšobnej doby v trvaní jedného roka.

Poškodený P. U.-W. si v adhéznom konaní riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody vo výške
nezaplatenej sumy z vyššieuvedených faktúr, zmluvnej pokuty vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý
deň omeškania ako aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne. Súd vychádzal z Rámcovej kúpnej zmluvy

kde sa strany dohodli, že pokiaľ kupujúci predávajúcemu nezaplatí dojednanú kúpnu cenu ani do
10.dňa po poslednom dni splatnosti príslušnej faktúry, má predávajúci počnúc 11.dňom po poslednom
dnisplatnostipríslušnejfaktúrynároknazmluvnúpokutuvovýške0,05%zdlžnejčiastkyzakaždýzačatý
deň omeškania. Zmluvná pokuta je splatná na požiadanie. Nárok predávajúceho na zákonné úroky z
omeškania tým nie je dotknutý. Rovnako vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich

nárokyveriteľapriomeškanídlžníka-úrokyzomeškaniaasúdzohľadnilobžalovanýmužzaplatenúčasť
dlžnej sumy z doposiaľ neuhradených faktúr (posledná splátka ku dňu vyhlásenia rozsudku zaplatená
dňa14.4.2014).Súdpriznalnároknanáhraduškodyvzmysle§287ods.1Trestnéhoporiadkuvplatnom
znení, keď do dlžnej sumy 3.715,29 EUR zarátal do vyhlásenia rozsudku nezaplatené sumy - istinu zfaktúr (časť vo výške 2.297,29 EUR z faktúry č. XXXXXXXXXX, celá suma z faktúry 955,94 EUR), ďalej
vyčíslené sumy z úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty z nezaplatených súm od splatnosti dlžných
súm, resp. od vzniku nároku na sankcie spojené s omeškaním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.