Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/113/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412204230
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5412204230.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župnénámestie13,Bratislava,vkonaníonáhradumajetkovejškody175,-€anemajetkovejujmy387,24
€, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom podaným pôvodne na Okresnom súde Dolný Kubín dňa 27.09.2012,
vedeným pod sp. zn. 4C/89/2012, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 175,- € titulom majetkovej
škody, sumy 387,24 € titulom nemajetkovej ujmy a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil v podstate
tým, že ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasl.
Exekučného poriadku, zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá
vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom O. D., nar.
XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej

veci č. EX 470/2003. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným
titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Dolný Kubín a požiadal ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu
poverenie registrované pod č. XXXX XXXXXXX. Pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene
vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie,
spísal dňa 05.10.2010 a podal postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu
návrh na zmenu exekútora. Očakával, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom

stanovenej lehote, k čomu však nedošlo. S poukazom na ustanovenie § 44 ods. 7 Exekučného poriadku
platného od 01.09.2005 a § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 01.12.2006, je povinnosťou
súdurozhodnúťonávrhuoprávnenéhonazmenuexekútorado30dníoddoručenianávrhuoprávneného
na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom na to, že nedisponuje

rovnopisom príslušného exekučného titulu ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie,
ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu, navrhol žalobca vykonať ako dôkaz príslušný spis
exekučného súdu, ktorý obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti.
Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením §44 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 01.12.2006 s § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. O všetkých
okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, sa
dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 01.06.2011 o zmene súdneho exekútora.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody,
ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím
o ňom predstavuje výdavky na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov

pomocou informačného systému 70,- €, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- €,
na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50,- €, na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu a na publikačné výdaje spojené s ich
vyhotovením, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde 15,- €. Celkovo vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré
zbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdnehoexekútoraarozhodnutímoňomvplyvom

nesústredenej činnosti exekučného súdu sumu 175,- €. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie súdu v zákonom
stanovenej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je
dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom exekučného

súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho
pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku
zániku povinného, zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a insolvencie povinného.
Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov a základných práv. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza z doktríny

prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak
sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t.j. cca 663,88 €. Ako
primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje sumu 387,24 € s tým, že v danej veci bol exekučný
súdbezdôvodnenečinnýviacako239dní.Žalobcaďalejuviedol,žepostupovalpodľa§15ods.1zákona
č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na

náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.
Okresný súd Dolný Kubín dňa 12.06.2013 podľa § 105 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 87 písm. b) O.s.p.
danú vec postúpil Okresnému súdu Námestovo ako súdu miestne príslušnému s poukazom na to, že
návrh na zmenu súdneho exekútora bol doručený Okresnému súdu Námestovo dňa 06.10.2010 a o
tomto rozhodoval Okresný súd Námestovo uznesením č.k. 1Er/586/2008-28 zo dňa 01.06.2011.

Žalovaná sa k žalobnému návrhu, ktorý jej bol doručený dňa 12.11.2013 (doručenka na č.l. 58 pv)
písomne nevyjadrila, odkázala len na svoje písomné vyjadrenia v iných, obdobných konaniach (č.l. 64).
Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 27.03.2014, a to v neprítomnosti účastníkov konania a právneho
zástupcu žalobcu. Žalobca osobitne predvolaný nebol, jeho právnemu zástupcovi bolo predvolanie
doručené dňa 19.03.2014, rovnako ako žalovanej (doručenky na č.l. 60). Žalovaná svoju neprítomnosť

ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 26.03.2014 z dôvodu zachovania zásady hospodárnosti
konania, žalobca ani jeho právny zástupca svoju neprítomnosť neospravedlnili. Boli teda splnené
podmienky § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) pre vykonanie pojednávania v
neprítomnosti účastníkov konania a ich pr. zástupcov.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, a to

žalobného návrhu zo dňa 17.09.2012 (č.l. 1-4), sprievodného listu k žiadostiam o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody (č.l. 15-17), uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn.
9NcC/435/2013 zo dňa 03.10.2013 (č.l. 56-58), ako aj ostatného obsahu spisu a exekučným spisom
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1Er/856/2008, pripojeným na základe návrhu žalobcu. Na základe
vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým záverom, ktoré nasledovne právne

kvalifikoval.
Nárok žalobcu bol uplatnený na základe zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Námestovo v konaní sp. zn. 1Er/856/2008, spočívajúcom v oneskorenom
rozhodnutí o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1Er/856/2008 vyplýva, že žalobca ako oprávnený návrhom
podaným dňa 17.06.2003 na Exekútorskom úrade Mgr. K. T. navrhol vykonanie exekúcie voči povinnej
osobe O. D., A. XX, J., o vymoženie sumy 14.340,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25
% denne zo sumy 14.340,- Sk od 16.03.2003 do zaplatenia, trov notára za spísanie NZ 1.296,- Sk,trov exekúcie 500,- Sk, trov právneho zastúpenia 1.067,- Sk a trov právneho zastúpenia v exekučnom
konaní 1.752,- Sk, a to na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice sp. zn. N 1433/2003, NZ
30194/2003 zo dňa 23.04.2003, vyhotovenej notárom O.. J. K. so sídlom v I.. Súdny exekútor žiadosťou

sp. zn. EX 470/2003-14, doručenou Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 26.06.2003, požiadal o udelenie
poverenianavykonanieexekúcie.Súdožiadostiexekútorarozhodoldňa26.06.2003vydanímpoverenia
č. 5503 010968, ktorým v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. poveril súdneho exekútora
A.. K. T. vykonaním exekúcie. Konanie bolo na Okresnom súde Dolný Kubín vedené pod sp. zn.
7Er/266/2003. V súlade s § 18a, § 18b zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej

republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
došlo v danej veci k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Dolný Kubín na Okresný súd
Námestovo. Od 01.01.2008 sa teda na konanie stal príslušným Okresný súd Námestovo. Návrhom zo
dňa 05.10.2010, doručeným Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 06.10.2010, odstúpeným Okresnému
súdu Námestovo dňa 20.10.2010, oprávnený požiadal v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
o zmenu súdneho exekútora A.. K. T. a poverenie vykonaním exekúcie Exekútorský úrad O.. X. D.,

so sídlom Y. XX, I.. Uznesením č.k. 1Er/856/2008-28 zo dňa 01.06.2011 súd vyhlásil exekúciu za
neprípustnú, túto zastavil a zároveň návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Proti
uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, na základe ktorého
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č.k. 21CoE/5/2012-52 zo dňa 29.02.2012 uznesenie
okresného súdu potvrdil. Uznesenie okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, zastavení

exekúcie a zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu exekútora, v spojení s uznesením krajského súdu,
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.04.2012.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej zákon
č. 514/2003 Z.z.) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola

spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1, 2 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi
upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov. Pre vznik škody, resp. zodpovednosti v zmysle citovaného právneho

predpisu sa vyžaduje splnenie troch základných podmienok: 1. nezákonné rozhodnutie, nezákonné
zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o treste alebo ochrannom
opatrení, rozhodnutie o väzbe alebo nesprávny úradný postup, 2. škodu, ktorá predstavuje skutočnú
škodu a ušlý zisk a 3. príčinnú súvislosť medzi, v danom prípade, nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. Z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zároveň vyplýva, že za nesprávny

úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.
Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, účinného ku dňu 06.10.2010, t.j. ku dňu doručeniažiadosti o zmenu súdneho exekútora, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1Er/856/2008 vyplýva, že návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora bol doručený Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 06.10.2010, Okresnému súdu
Námestovo bol postúpený dňa 20.10.2010. O návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo rozhodnuté
uznesením zo dňa 01.06.2011, právoplatným, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k.
21CoE/5/2012-52 zo dňa 29.02.2012, dňa 17.04.2012, ktorým súd zároveň vyhlásil exekúciu za

neprípustnú a túto zastavil. Vzhľadom na to, že o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote, možno konštatovať v danej veci nesprávny úradný
postup exekučného súdu. Napriek tomu však súd nemal preukázané splnenie druhej podmienky
vyžadovanej pre vznik zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a to vznik škody.
V zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Škodu je
potrebné chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v

peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia (najmä peňažného). Skutočnou škodou
je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho
majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou, a ktorá predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ je možné). Ušlý zisk
predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku

poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v
dôsledku škodnej udalosti.
V danom prípade nebolo žalobcom preukázané, že by nerozhodnutie o zmene súdneho exekútora malo
za následok zmenšenie majetku žalobcu, ktorého náhrady sa v konaní domáha. I keď nedodržanie
lehoty určenej zákonom je procesný postup priečiaci sa zákonu, nemožno prehliadať, že tento postup

môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku účastníka konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len
týmto postupom. Žalobca však v tomto smere, napriek riadnemu poučeniu súdom o dôkaznej povinnosti
podľa § 120 ods. 4 O.s.p., nepredložil, ale ani neoznačil, žiadne dôkazy, ktoré by podporovali záver, že
práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu v súvislosti s rozhodovaním o jeho návrhu utrpel

konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú majetkovú škodu, či ujmu nemajetkového charakteru. Žalobcom
vyčíslené náklady spojené s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky
v období, ktoré uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej, ktoré vyčíslil paušálne vo výške 70,- € ako výdavky na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, vo výške 40,- €

na udržiavanie a správu informačného systému, vo výške 50,- € na administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným súdnym exekútorom a vo výške 15,- € na administratíve spracovanie textov urgencií
exekučnému súdu, publikačné výdaje súvisiace s vyhotovením urgencií, poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania, totiž nie je možné považovať za preukázateľnú
škodu, ktorá by znamenala zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu

poškodeného. Žalobca nepreukázal, ani bližšie nešpecifikoval, ako dospel k výške paušálnych nákladov
na správu pohľadávky voči povinnému a ako tieto výdavky súvisia s nesprávnym úradným postupom
súdu. Žalobcom neboli preukázané výkony zamestnancov, ktorí mali pomocou informačného systému
spravovať uvedenú pohľadávku, v čom tieto výkony spočívali, rovnako nepreukázal, že by v exekučnom
konaní boli vyhotovené a súdu zaslané urgencie či žiadosti o podanie informácie, keďže v exekučnom

spise sa takéto podania žalobcu nenachádzajú. Pokiaľ ide o správu pohľadávky žalobcu, je zrejmé,
že pohľadávky žalobcu nie sú evidované v osobitných informačných systémoch (t.j. 1 pohľadávka = 1
informačný systém), a teda udržiavanie a správa informačného systému sa týka všetkých pohľadávok
evidovaných v tomto systéme, nielen pohľadávky uplatnenej v danom exekučnom konaní. Je teda
zrejmé, že bez ohľadu na existenciu či neexistenciu pohľadávky uplatnenej v predmetnom exekučnom

konaní, musí žalobca vynakladať náklady na vedenie informačného systému vzhľadom na svoje ostatné
pohľadávky. Rovnako je logický predpoklad, že pohľadávku uplatnenú v predmetnom exekučnom
konaní, by žalobca viedol aj v prípade rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej
lehote. Samotné vydanie rozhodnutia po zákonom stanovenej lehote teda samo osobe nemá vplyv na
náklady vynakladané žalobcom na informačný systém. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu súd

zároveň poukazuje na skutočnosť, že samotné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora
nemôže viesť k vzniku škody, nakoľko pôvodný exekútor je v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. nielen
oprávnený ale i povinný postarať sa o vykonanie exekúcie. Pokiaľ teda nedôjde k zmene exekútora,
je pôvodný exekútor povinný riadne a včas vykonávať všetky úkony potrebné pre vykonanie exekúcie.Pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú oneskoreným rozhodnutím o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v dôsledku nečinnosti či nesprávneho postupu exekútora by žalobca musel
preukázať, že práve a len v dôsledku nečinnosti tohto pôvodného exekútora mu vznikla škoda, ktorú

skutočnosť žalobca nepreukázal. V takom prípade by ale bola zároveň daná zodpovednosť pôvodného
súdneho exekútora.
Na základe uvedeného potom dospel súd k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by nesprávnym
úradným postupom súdu došlo k spôsobeniu škody na majetku žalobcu. Žalobca však nielen vo vzťahu
k majetkovej škode, ale ani vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy nepreukázal žiaden

nepriaznivý dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky voči povinnej v dôsledku
oneskoreného rozhodnutia súdu, resp. v dôsledku nerozhodnutia súdu o návrhu na zmenu exekútora.
V žalobe síce žalobca poukázal na určité riziká vo vzťahu k povinnému (riziko zániku povinného,
jeho insolvencia, riziko zmarenia účelu konania pre stretu kontaktu s povinným), no nijako netvrdil ani
nepreukázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo, keď exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a
následne zastavená pre nespôsobilosť notárskej zápisnice byť exekučným titulom, ktorá bola vyvolaná

predovšetkým zavinením oprávneného, vzhľadom na spôsob a postup uzavretia zmluvy o úvere s
povinným, ako aj následný postup pri spísaní predmetnej notárskej zápisnice (zastúpenie povinného
právnym zástupcom určeným v zmluve o úvere, ktorý navyše bol zmluvným partnerom oprávneného).
V tejto súvislosti súd poukazuje na základný princíp práva, a to, že z nepráva nemôže vzniknúť právo.
Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle

zákona č. 514/2003 Z.z. sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie
je táto zodpovednosť daná, dospel súd k záveru, že v dôsledku nepreukázania jednak nesprávneho
úradného postupu a jednak vzniku škody namietaným nesprávnym úradným postupom nie je možné
návrhu žalobcu vyhovieť, preto návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.
Pokiaľ ide o námietku žalovanej vo vzťahu k predbežnému prerokovaniu nárokov v zmysle § 15 ods.

1 zákona č. 514/2003 Z.z., súd mal z vlastnej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že žalobca
pred začatím súdneho konania podal na Ministerstve spravodlivosti viaceré žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, ako to je zrejmé aj z kópie sprievodného listu k žiadostiam
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (č.l. 15-17), ktorý bol žalovanej doručený dňa
25.05.2012. Samotná žalovaná ani v iných konaniach nepoprela uplatnenie konkrétneho nároku, s tým,

že nemôže jednoznačne potvrdiť, a teda ani vyvrátiť (pozn. súdu), že jednotlivé uplatnené nároky boli
aj predmetom doručených žiadostí o predbežné prerokovanie. I keď žalobný návrh v tejto veci bol
žalobcom podaný skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania najneskoršej žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku, vzhľadom na neuspokojenie nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti, ktorá
uplynula počas súdneho konania, bolo zrejmé, že žalovaná neuznala nárok žalobcu. Vzhľadom na

uvedené potom súd nezistil dôvody, ktoré by bránili preskúmaniu uplatneného nároku v súdnom konaní.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešným účastníkom konania bola žalovaná, preto by jej
patrilo právo na náhradu trov konania. I keď žalovaná vo vyjadrení k žalobnému návrhu žiadala priznať

náhradu trov konania, tieto nevyčíslila, keď zo spisu zároveň nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s
predmetným konaním nejaké trovy boli vznikli, preto jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z
rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).